Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204813
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ B.
C., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, F., v rade 2/ U. C., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, F., obidvoch
právne zastúpených advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, so sídlom v F., M. XX proti odporkyni
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o zdržanie sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v
Liptovskom Mikuláši, č.k. 8C/126/2014-76 zo dňa 12. 8. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania
v sume 72,92 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporkyne, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa
domáhali uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o jeho
zriadení zo dňa 11. 6. 2008.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151a, § 151j ods. 1, 2, § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď

konštatoval, že vyhovením návrhu, tak ako ho formulovali navrhovatelia, by došlo k neprimeranému
zásahu do práv odporkyne. Navrhovatelia nepopierajú existenciu záložného práva a zabezpečovanej
pohľadávky odporkyne a netvrdia ani ich zánik, preto súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v zmysle žalobného návrhu bez časového obmedzenia
na neobmedzený vopred neurčený čas. Ak by sa aj súd prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, tak ako to navrhovali navrhovatelia, vo vzťahu
k navrhovanému žalobnému petitu ide o skutočnosť irelevantnú. Povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva by prichádzala do úvahy len vo forme predbežného opatrenia, ale len vtedy, ak by predmetom
konania bol obsah samotného záložného práva, nie jeho výkon.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni
náhradu trov v celkovej výške 412,79 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovatelia. Žiadali
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým,

že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Poukazujúc na judikatúru Krajského súdu v
Prešove uviedli, že zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva nemôže byť to, aby
niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie, lebo v právnom štáte má i výkon práva principiálne limity,
na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať. Strata rodinného obydlia totižmôže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobne
citlivej situácie, pričom aj Európsky súdny dvor zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho

konania o výkone rozhodnutia, týkajúceho sa nehnuteľnosti, zaťaženej hypotékou v prípade, keď je
prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13.
Prijať predbežné opatrenie môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie
uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru je odvolanie navrhovateľov neurčité,
nepresvedčivé, lebo neobsahuje dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd rozsudok zmeniť, prípadne
zrušiť. Zo strany navrhovateľov došlo zjavne k nepochopeniu obsahu rozsudku prvostupňového súdu,
z ktorého je totiž zrejmé, že návrhu nebolo vyhovené kvôli nevhodnej, resp. hmotnoprávne neprijateľnej
formulácii žalobného petitu. Navrhovatelia sa totiž domáhali zdržania sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia, t.j. na vopred neurčitý čas a takto
koncipovaný návrh by mal za následok de facto časovo neobmedzené zbavenie odporkyne práva
realizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou, t.j. možnosti realizovať uhradzovaciu funkciu tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ktorý je plne v súlade s Občianskym zákonníkom. V prípade úspechu
uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Možno sa síce stotožniť s názorom navrhovateľov v tom, že prijatie predbežného opatrenia zo
strany súdu môže predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovania nekalých
podmienok aj v prípade realizácie záložného práva, kedy sa jedná o vážny zásah do práv spotrebiteľa a
jeho rodiny, ale na druhej strane, tak ako to správne zdôrazňuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia, takémuto predbežnému opatreniu musí zodpovedať i príslušný petit žalobného návrhu,

lebo predbežné opatrenie je len dočasným opatrením a musí byť preto i časovo obmedzené.
Súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným
zmluvným podmienkam, či už formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností
(napr. formou zákazu, resp. príkazu a pod.), ale nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať
predbežné opatrenie, lebo takéto rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do

práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach
účastníkov, t.j. bez toho, aby bola konečnou platnosťou vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti
právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten ktorý účastník realizuje svoje právo.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 64,53
eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu trovy odvolacieho konania predstavovali sumu 72,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.