Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201487
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615201487.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, J. Q., o vymoženie pohľadávky 2.763,61 s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu S. Q. XXX, Y. W.,

pod sp. zn. EX 161/15, v štádiu konania pred vydaním poverenia, na základe odvolania oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/156/2015-15 zo dňa 17.04.2015, , takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že z predloženého spisu rozhodcovského súdu
vyplýva, že podľa čl. 15 Rokovacieho poriadku Victoria rozhodcovského súdu v Žiline možno vydať
rozhodcovský rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd zaslal rozhodcovský
rozsudok v jednej zásielke spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, v ktorej povinnú zároveň
poučil, že proti vydanému rozhodcovskému rozsudku má možnosť do 10 dní odo dňa doručenia podať
písomnú žalobnú odpoveď. Podľa čl. 15 ods. 3 Rokovacieho poriadku, ak žalovaný podá žalobnú

odpoveď riadne a včas, rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské
konanie v zmysle ust. Rokovacieho poriadku. V opačnom prípade sa rozhodcovský rozsudok vydaný v
zrýchlenom konaní považuje za riadny rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle tretej časti Rokovacieho
poriadku. Exekučný súd je toho názoru, že rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv.
skrátenom rozkaznom konaní. Doručenie žaloby, ako ho realizoval rozhodcovský súd, je v rozpore s § 25
ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Napriek zneniu príslušných ustanovení Rokovacieho poriadku

boltotižrozhodcovskýsúdpovinnýdoručiťžalovanémužalobudovlastnýchrúktak,abysaknejvsúlade
so zákonom mohol vyjadriť žalobnou odpoveďou. Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovaného
o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania
bral do úvahy len skutočnosti uvádzané oprávnenou, porušil zásadu rovnosti účastníkov obsiahnutú v §
17 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd uvedené posudzoval aj napriek tomu, že oprávnená
uvedenú skutočnosť v rámci exekúcie nenamietala, a to preto že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a v

tomto prípade je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie riadne
prebehlo a či rozhodcovský rozsudok predstavuje exekučný titul vykonateľný tak materiálne ako aj
formálne. Preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len „EP“)
žiadosť o vydanie poverenia exekútorovi zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zákon o rozhodcovskom konaní

nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo Stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh
rozhodcovského konania, ako je to uvedené v Rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Ust. § 18ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní hovorí o podaní žalobnej odpovede k žalobe v lehote, na
ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určí rozhodcovský súd. V prípade, že
sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský súd rozhodcovský

rozsudok zruší a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Postup v rámci rozhodcovského
konania vyplývajúci z Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu preto neberie žalovanému možnosť
uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní. Rozhodca síce môže vydať rozhodcovský rozsudok,
musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý má možnosť sa k nemu vyjadriť
formou žalobnej odpovede. Poukázal aj na podobný postup podľa O.s.p. pri vydaní platobného

rozkazu či zmenkového platobného rozkazu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 1CoE/35/2014. Postup rozhodcovského súdu pri doručovaní žaloby a rozhodcovského rozsudku
podľa Rokovacieho poriadku, ktorý je v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, nemôže byť
neprijateľným pre spotrebiteľov. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
I. stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v
podrobnostiach poukazuje. Na doplnenie právnej argumentácie udáva nasledovné:

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Ohľadom námietky oprávneného o neexistencii právnej normy, ktorá by obmedzovala rozhodcovský
súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania v tzv. skrátenom konaní, krajský súd uvádza, že
zákon č. 244/2002 Z.z. v § 14 síce oprávňuje stály rozhodcovský súd vydať rokovací poriadok, ktorý
podrobnejšie upraví konanie pred rozhodcovským súdom a ktorý môže určité otázky upraviť odchylne od
ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., avšak rokovací poriadok sa môže odchýliť len od tých ustanovení,

ktorémajúdispozitívnupovahu.Rokovacíporiadokslúžiktomu,abysirozhodcovskýsúdupravilkonanie
v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený
zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad rámec zákona. Ustanovenia o procesnom postupe
rozhodcovského súdu po doručení žaloby, ako aj ustanovenia o formách rozhodnutí, sú kogentnými
ustanoveniami, preto je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovský súd posúva svojim rokovacím

poriadkom rozhodcovský rozsudok do pozície obdobnej platobnému rozkazu a žalobnú odpoveď do
pozície opravného prostriedku. Zmyslom žalobnej odpovede je umožniť žalovanému vyjadriť sa ku
skutočnostiam uvedeným v žalobe, pričom skutočnosti uvedené v žalobnej odpovedi spolu s prípadnými
listinnými dôkazmi patria k dôkazným prostriedkom, ktoré rozhodcovský súd v duchu zásady rovnosti
účastníkov nestranne a spravodlivo hodnotí. Rokovací poriadok však žalobnú odpoveď postavil do

pozície mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. V danom prípade došlo
k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 244/2002
Z.z., keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním
rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským rozsudkom. V zmysle
ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Doručený rozhodcovský

rozsudokmožnozrušiťlenpostupompodľa§40zákonač.244/2002Z.z.Keďžezákonorozhodcovskom
konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodcovský súd, resp.
rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Pokiaľ zákon jednoznačne upravuje, že účinky rozhodcovského
rozsudku nastávajú okamihom doručenia rozhodcovského rozsudku, nemožno výkladom zmeniť toto
kogentné ustanovenie, a preto nie je možné považovať doručenú žalobnú odpoveď za opravný

prostriedok proti vydanému rozhodcovskému rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský
súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom.Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Krajský súd dospel
k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, keďže

bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. - bol vydaný vo forme, ktorú tento zákon nepripúšťa,
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť, a preto
napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné

rozhodnutie,alejelenpodkladomprenáslednézastavenieexekúcie.Totorozhodnutieodvolaciehosúdu
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.