Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/53/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5601891218
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Frniaková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5601891218.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s.,
Cintorínska 21, Bratislava 1, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. B., O.. XX. XX. XXXX, bytom O. V.
XX, XXX XX G. U., pre vymoženie pohľadávky vo výške 470,86 eur, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš,
pod sp. zn. EX 70/2001, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo
výške 53,52 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 23. 1. 2001 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. Ex 70/2001 na vymoženie pohľadávky vo výške 470,86 eur, priznanej vykonateľným rozhodnutím č.

523-17-4105/2000 zo dňa 10. 2. 2000 vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 007713 zo dňa 15. 5.
2001, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 470,86 eur a trov exekúcie.

V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“),

exekúciusúdzastaví,akrozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúciebolopozačatíexekúcie
zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný

titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie

exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sav určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo
zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkovézabezpečenie,poistnénapoisteniezodpovednostizamestnávateľazaškodupripracovnom
úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a
príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra

2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.

Podľa § 277 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok

na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších
povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením
príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody
podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále
podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné, uloženej rozhodnutím podľa zákona o
Sociálnej poisťovni. Novelizáciou zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. 7. 2001 bola okrem
iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií a súčasne bola stanovená
prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané

poistné a sankcie (§ 30 zákona o Sociálnej poisťovni). Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom
konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) upravuje aj postup pri platení a
vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do

31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred
1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné
postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže povinnosť platiť
uložené poistné vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená. Prekluzívna lehota bola
síce zavedená až po vydaní exekučného titulu, avšak pri absencii prechodných ustanovení k predmetnej

novele zákona o Sociálnej poisťovni je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad pre to ktoré právne
odvetvie. V danom prípade ide o ustanovenie procesnej povahy, preto je potrebné toto aplikovať aj na
rozhodnutie vydané pred jeho účinnosťou; rozhodujúci je stav právnej úpravy v čase rozhodovania súdu.
Napokon súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni,
upravuje 10-ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).

Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu
preklúzie rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie, resp. sankcie za nesplnenie povinností podľa predmetného zákona, na výkonexekučného titulu sa nevzťahuje § 71 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní. Rozhodnutia
o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a
sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa

nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu
musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 6. 3. 2000. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2

zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 6. 3. 2010 a jej márnym uplynutím sa stal
exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 77,42 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola
prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008
patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovvzneníúčinnomdo30.4.2008(ďalejlen,,vyhláška“),aksúdnyexekútorjevylúčený

z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu
spolu 100 minút, potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 400,-

Sk (13,28 eur). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením
komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie - 20 minút, vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie (22. 5. 2001) - 20 minút, vypracovanie upovedomenia o ďalších trovách
(17.4.2013) - 20 minút, vypracovania príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov (17. 4.
2013) - 20 minút a vypracovanie exekučného príkazu zrážkami z iných príjmov (2. 5. 2013) - 20 minút.

Súd sa stotožnil s časovou špecifikáciou úkonov súdneho exekútora. Súd pri rozhodovaní o trovách
exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti a
usúdil, že ich vykonanie mohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora.

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu spolu vo
výške 19,92 eur (6 úkonov x 100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1
písm. a/), za doručenie príkazu na začatie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), za doručenie upovedomenia o
ďalších trovách a za doručenie exekučného príkazu (§ 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky). Súd taktiež priznal

exekútorovi paušálnu odmenu za zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky).

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd
priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 11,40 eur tak, ako si to uplatnil, nakoľko
na základe predloženého exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne
vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien

Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané
spolu vo výške 44,60 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 8,92 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z
pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8.

2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale
zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň
z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto
spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo

17. 12. 2004.

Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 53,52 eur, z toho na
hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 19,92 eur, na náhradu hotových výdavkov
11,40 eur a na DPH 8,92 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.