Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/156/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214366
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., so sídlom
Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom
Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, Y., o zaplatenie 725,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 9. októbra 2014, č.k. 8C/207/2014-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi 87,08
eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.07.2011 do zaplatenia, zo sumy
7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. zákona č. 351/2011 Z.z., § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, §
39, § 52 ods. 1, 2, 3, a 4, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď z obsahu výpisu
obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne dostupný ( W. <. vyplýva,
že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie telekomunikačných
služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
bol veriteľom - dodávateľom. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan,
teda ide o spotrebiteľa, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy
nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho
netvrdil. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa
musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho je preukázané, že ide o
vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové
zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako
spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených
listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné
listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval ako navrhovateľ právny predchodca
navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu postúpenia pohľadávok, len sa menili

odporcovia. Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že
porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej právny
predchodca navrhovateľa na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatila.
Dlh nezaplatila v celej výške ani po doručení výzvy. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný čo do zaplatenia
dlhu za služby v sume 87,08 eur (60,43 eur + 7,87 eur + 18,78 eur). Odporkyňa žalovaný dlh na službách
v lehotách stanovených vo faktúrach neuhradila. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry sa
tak s plnením tam uvedených súm dostala do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do
zaplatenia úrokov z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.04.2011 do zaplatenia a zo sumy
7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do zaplatenia. Z týchto dôvodov
bolo v časti návrhu vyhovené ako dôvodnému, lebo dlh na poskytnutých službách je preukázaný a
omeškanie taktiež. Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 638,80 eur a úrokov z omeškania 9,50 %
ročne od 14.10.2011 do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný. Nutné je uviesť,
čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval právny predchodca
navrhovateľa bez toho, aby odporkyňa ako spotrebiteľ mohla nejakým podstatným spôsobom docieliť
zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre neurčitý
okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporkyňou. Navrhovateľ ako jej autor určil,
čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní o zmluvných pokutách.
Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať,
že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené ale navrhovateľ nepreukázal.
Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty. Nepreukázal teda svoju aktívnu
legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporkyne, lebo nepreukázal, že je
nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ v tomto smere svoje dôkazné bremeno
neuniesol. Dojednania o zmluvných pokutách sú totiž absolútne neplatné. Všetky zmluvy musia byť
vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak bola naplnená zásada podľa ust.
§ 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je. Právny predchodca
navrhovateľa do zmluvy a jej ostatných listín, taríf a cenových výmerov zapracoval niekoľko zmluvných
povinností odporkyne ako spotrebiteľa. V podstate skoro za porušenie každej zo zmluvných povinností
zapracoval do zmluvy ale najmä do jej príloh - cenníkov a taríf aj zmluvnú pokutu. Na druhej strane
nezapracoval do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu
pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie,
alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej
pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje. Ale v každom prípade
musí pri takom dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval, postupoval
jednostranne a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj
prospech a v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných
pokutách je absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje
obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej
pokuty síce zapracoval rôzne sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je
rovnaká pri porušení povinností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca
viazanosti. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal
aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym
úkonom aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka.
Spôsob, akým každú zmluvnú pokutu zapracoval vo viacerých listinách (časť podmienok každej z nich v
zmluve, potom niečo z podmienok vo všeobecných podmienkach ku zmluve o poskytovaní služby, niečo
zasa vo všeobecných obchodných podmienkach týkajúcich sa predaja a nájmu koncových zariadení,
časť okrem toho ešte v cenovom výmere, ktorý ani neodovzdal odporkyni a ani nie je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, lebo to niekde nie je konštatované v listinách, niečo aj v tarife, alebo v cenovom
výmere predaja a nájmu koncových zariadení), má za následok, že dojednania o každej zmluvnej pokute
sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti
aj podľa zák. ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu
je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Nutné je
uviesť, že okrem zmluvnej pokuty v sume 199,00 eur, ktorej dojednanie je obsiahnuté aj priamo v listine
zmluvy všetky ostatné sú obsiahnuté buď v tarife, alebo cenovom výmere. Ide o listiny, ktoré majú
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania v tom smere, aby niektoré listiny boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer alebo aj tarifa. Nemožno sa však
stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o zmluvných pokutách. Už len samotný
názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny (napr. služieb, poplatkov a pod.) alebo nejaké
cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za cenu, ani za tarifu a tak nemá miesto v

cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno
akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa zák. ust. Občianskeho zákonníka zmluvná
pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú
pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme.
Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri
omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Občianskeho zákonníka požadovať úroky z
omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V podstate tarifu aj cenový výmer z hľadiska ich
významu možno považovať za všeobecné podmienky. Mali by obsahovať údaje, ktoré sú všeobecne
známe, pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu napr. z
ich predchádzajúcej podnikateľskej činnosti alebo ide naozaj o všeobecné podmienky, čo ale zmluvná
pokuta nie je. Preto jej obsiahnutie v tarife a cenovom výmere nemožno akceptovať z hľadiska jej
vážnosti a dôležitosti. V tomto smere je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.
zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že dojednania o zmluvnej pokute zásadne
nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej
zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). Obdobne to je však nutné aplikovať aj na
tarifu a cenový výmer, pretože tieto listiny taktiež spotrebiteľ, a teda ani odporkyňa nepodpísala. Nie sú
podpísané ani právnym predchodcom navrhovateľa. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 199,00 eur, táto
je obsiahnutá v zmluve (č.l. 4 a zhodne aj č.l. 42). Nárok na ňu by však vznikol (ak by dojednanie
o nej bolo platné, čo ale nie daný prípad) iba za podmienky, že užívateľ (teda odporkyňa) vypovie
zmluvu, alebo ak spôsobí dôvod, pre ktorý mohol právny predchodca navrhovateľa odstúpiť. Dokonca
v cenovom výmere v tabuľke 3 (č.l. 46) je uvedené, že na túto by vznikol nárok len za nedodržanie
doby viazanosti pri zániku zmluvy zo strany a z dôvodov na strane užívateľa pred uplynutím doby
viazanosti. Znamená to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu by bol podľa tohto viazaný až na okamih
zániku zmluvy a tento zánik navrhovateľ v konaní netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem
toho navrhovateľ štyri z piatich zmluvných pokút si uplatnil voči odporkyni s tým, že táto od právneho
predchodcu prevzala uvedené zariadenia, ako to vyplýva z jeho doplnenia na č.l. 40 a s tým, že toto
je opodstatnenosť jeho nároku na tieto zmluvné pokuty. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty v sume 150,00
eur za Magio box (ak by bolo platné jej dojednanie, čo ale z dôvodov už vyššie uvedených nie je), táto
je obsiahnutá v zmluve o nájme (č.l. 5 a zhodne aj č.l. 44). Ako tvrdí navrhovateľ vo svojom doplnení
(č.l. 40) jej opodstatnenosť je daná a vychádza z faktu, že odporkyňa dve koncové zariadenia prevzala
Magio Sat box. V tomto smere je nutné uviesť, že samotné prevzatie Magio Sat boxu by ešte nezakladalo
nárok navrhovateľa ani jeho právneho predchodcu na zmluvnú pokutu. V zmluve o nájme je totiž
dôvodom zmluvnej pokuty nevrátenie, strata alebo poškodenie tohto zariadenia. Poškodenie a stratu
tohto zariadenia odporkyňou navrhovateľ nepreukázal. Taktiež ale nepreukázal existenciu prípadnej
povinnosti odporkyne vrátiť koncové zariadenie a teda ani nárok na zmluvnú pokutu za jeho nevrátenie.
Zo zmluvy o poskytovaní služieb a zo zmluvy o nájme, ale ani z pripojených ostatných listín nevyplýva,
kedy a za akých podmienok by mal užívateľ (teda aj odporkyňa) vrátiť sám bez akejkoľvek výzvy zo
strany dodávateľa (právneho predchodcu navrhovateľa toto prenajaté zariadenie okrem prípadu, ak
užívateľ podľa zmluvy o poskytovaní služby (č.l. 4 a zhodne aj č.l. 42 - druhá strana zmluvy) odstúpi
od zmluvy. Navrhovateľ však v konaní netvrdí a ani nepreukázal, že odporkyňa od zmluvy odstúpila, a
preto mala vrátiť prenajaté zariadenie. V tarife (č.l. 47) a to konkrétne v bode 4. 4.3.,4.3.1. a 4.5., 4.5.1.
a v nadväznosti na to bod 4.7. je obsiahnutá síce povinnosť vrátiť prenajaté zariadenia aj v prípade,
ak by užívateľ nevrátil koncové zariadenia ani do 30 dní odo dňa zániku zmluvy o poskytovaní služby
Magio Sat alebo odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zariadení, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr.
Uvedená povinnosť by sa však viazala len na smart kartu (4.3.1.a 4.7) a na satelitnú anténu alebo ostatné
príslušenstvo (4.3.1. a 4.7.). Nevzťahovala by sa na koncové zariadenie a to Magio Sat box, pretože
tento v bode 4 tarify nie je uvedený. Naviac by musela byť splnená aj ďalšia tam uvedená podmienka, že
dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie zariadení a on tak v lehote tam uvedenej neurobil, alebo že došlo
k zániku zmluvy. Ani jedno však navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 2
x 20,00 eur - pokuta za diaľkový ovládač, v celom rozsahu platí to, čo bolo uvedené pri zmluvnej pokute
za nevrátenie Magio Sat boxu. V časti zmluvnej pokuty 2 x 19,95 eur - pokuta za kartu a 2 x 29,95 eur -
pokuta za príslušenstvo je nutné uviesť, že okrem dôvodu absolútnej neplatnosti týchto dojednaní, tieto
zmluvné pokuty by bolo možné uplatniť si (ak by boli platné) iba v prípade nevrátenia týchto zariadení
za podmienok uvedených v tarife. V tarife (č.l. 47) a to konkrétne v bode 4. 4.3.,4.3.1. a 4.5., 4.5.1. a
v nadväznosti na to bod 4.7. je obsiahnutá síce povinnosť vrátiť prenajaté zariadenia aj v prípade, ak
užívateľ nevrátil koncové zariadenia ani do 30 dní odo dňa zániku zmluvy o poskytovaní služby Magio
Sat alebo odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zariadení, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr. Naviac
by musela byť splnená aj ďalšia tam uvedená podmienka, že dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie

zariadení a on tak v lehote tam uvedenej neurobil, alebo že došlo k zániku zmluvy. Podmienkou však je
buď zánik zmluvy alebo doručenie výzvy na vrátenie, pričom ani jedno navrhovateľ nepreukázal.
Dojednania o zmluvných pokutách sú však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej
dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných pokút v celkovej sume 638,80
eur je nedôvodný. S plnením žiadaných zmluvných pokút sa preto odporkyňa nemohla dostať do
omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh
navrhovateľa zamietnutý. Navrhovateľ mal v konaní pomerný úspech a neúspech, keďže jeho návrhu
bolo vyhovené len čiastočne. Odporkyňa tak mala tiež pomerný úspech a neúspech, lebo čiastočne bola
zaviazaná na úhradu a čiastočne bol návrh voči nej zamietnutý. Navrhovateľ bol vo väčšom rozsahu
neúspešný. Odporkyňa mala vo väčšom rozsahu zasa úspech, ale trovy konania si neuplatnila. Preto o
trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok
v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
Nesúhlasil s tvrdením súdu, že jednostrannosť zmluvnej pokuty bez ďalšieho nie je v súlade s
dobrými mravmi, pričom takéto nazeranie na zmluvu považoval za prísne formalistické. Poukázal na
faktické postavenie zmluvných strán a mechanizmus fungovania zmluvy medzi nimi. Právny predchodca
navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., totiž vopred investovala do zmluvného vzťahu s
odporkyňou tým, že jej poskytla príslušenstvo na program Magio Sat a navyše predmet tejto zmluvy je
aj predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti, preto nie je v jej záujme zo zmluvy neplniť, či
už v snahe zachovania dobrého mena u zákazníkov, ale najmä kvôli snahe dosiahnuť zisk zo zmluvy,
do ktorej vopred investovala. Čo sa týka názoru súdu, že ustanovenie o zmluvnej pokute je v rozpore s
dobrými mravmi a obchádza zákon z dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k prípadnému porušeniu
došlo, zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzku, ktorý má donútiť zmluvnú stranu
plniť po celú dobu trvania povinnosti, nielen v jej časti. Je právne irelevantné, kedy zmluvná strana
porušila povinnosť, podstatné je, že sa nesprávala tak, ako bola zo zmluvy zaviazaná. V právnej praxi sa
používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia záväzku, teda takéto jej určenie je všeobecne
akceptovateľné spoločnosťou ako správne. Argument súdu, že skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je vyjadrený prostredníctvom viacerých zmluvných
dokumentov, spôsobuje jej neurčitosť, či nezrozumiteľnosť, a preto sú tieto absolútne neplatné, je
neopodstatnená, keďže určitosť a zrozumiteľnosť sa vzťahuje na skutočnosť, či je možné porozumieť
obsahu zmluvy pri aplikovaní výkladových pravidiel § 35 ods. 2 a 3, teda či je možné zistiť, akú
vôľu chcela zmluvná strana svojim prejavom vyjadriť. Určitosť a zrozumiteľnosť sa nevzťahujú na formu
dokumentov, v ktorých je tento text obsiahnutý. Čo sa týka argumentácie súdu, že z toho, že zmluvná
pokuta musí mať písomnú formu, vyplýva, že musí byť osobitne dojednaná, takáto úvaha je nesprávna.
V praxi sú zmluvné pokuty súčasťou zmlúv, teda nie sú obsiahnuté v samostatnom dokumente. Čo
sa týka rozhodnutia Českého ústavného súdu, zákon o elektronických komunikáciách má teritoriálnu
pôsobnosť v rámci SR a Český ústavný súd teda rozhodoval v iných právnych podmienkach. Pokiaľ ide
o zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti vo výške 199 eur tým, že je táto obsiahnutá priamo
v zmluve, je nepochybne platne dojednaná. Čo sa týka zmluvných pokút na príslušenstvo, zmluva bola
uzavretá 26.05.2011 a prvá nesplatená faktúra je za obdobie jún 2011, teda odporkyňa zo zmluvy takmer
od začiatku neplnila a neodpovedala na opakované výzvy, ani nevrátila príslušenstvo, v dôsledku čoho
bola deaktivovaná, a preto jej boli vystavené faktúry na zmluvné pokuty za nevrátenie príslušenstva.
Predmetné zmluvné pokuty sú pritom uvedené v cenníkoch, s ktorými sa odporkyňa mohla oboznámiť a s
ktorými vyslovila súhlas, vyjadrené pre prípad nevrátenia príslušenstva. Predmetná zmluvná pokuta teda
nespôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda je v súlade s ustanoveniami
o spotrebiteľských zmluvách.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/207/2014 bolo zaplatenie 725,88
eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť

navrhovateľovi 87,08 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.07.2011
do zaplatenia, zo sumy 7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil. Nebol dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou
v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o
tom, že dojednania o zmluvných pokutách sú neplatné.

Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov (porovnaj rozsudok NS ČR z
20.04.2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003, rozsudok NS ČR z 28.05.2007, sp. zn. 32 Odo 202/2006),
ktoré obdobné nároky veriteľov na zmluvnú pokutu vystupujúcich v sporových konaniach z pozície
postupníkov, považujú za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (z dôvodu, že pri takomto
uplatnení, ku ktorému došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech ktorého
bola zmluvná pokuta dojednaná po tom, čo vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi v minulosti súdy
opakovane judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi) a je potrebné mu
odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej
pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana. Už z tohto konania veriteľa totiž možno
vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradenie zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne, ktoré tento jeho nárok podľa jeho názoru zakladalo. Pritom
treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný
charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi
účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná
pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila.
Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je
už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej a ani
kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej
povinnosti odporkyňou, možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa §
142 ods. 2 O.s.p. rozhodol správne i o trovách konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z
dôvodu, že táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.