Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/636/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k.
6C/157/2012-67 zo dňa 16. októbra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 6C/157/2012-67 zo dňa
16. októbra 2014 zamietol návrh žalobcovu žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na súd návrh, v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy
175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumu 940,44 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca žiadal o
veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Dňa 18. novembra 2010 podal návrh na zmenu súdneho
exekútora, pričom legitímne očakával, že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu

v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Z exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že dňa 22.11.2010
bol Okresnému súdu Revúca doručený návrh oprávneného - žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
zmysle § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), pričom vzhľadom k tomu, že
predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2004 bolo potrebné podľa § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku aplikovať § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie. Ďalej uviedol, že uvedená právna norma neobsahovala povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až novelou zákona s účinnosťou od
01.09.2005. Exekučný súd preskúmal notársku zápisnicu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 5154/2003,

NZ 112067/2003 zo dňa 29.11.2003, na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k
záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Uvedené
právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. 6Er/350/2008-32 zo dňa 03.05.2012,
ktorým predmetnú exekúciu z úradnej moci zastavil v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.V odôvodnení predmetného uznesenia exekučný súd konštatoval, že oprávnený podaním zo dňa
22.11.2010 žiadal zmenu súdneho exekútora, ale vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil,
rozhodovaťopodanomnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútorabybolozbytočnéaneúčelné.

Na základe uvedené okresný súd mal za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej
exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd
teda nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom
konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup

(existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní), návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
v konaní žiadne nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,

že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho

zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva

žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že
súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie
je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len
listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o

majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou

úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V

konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou.Žalobcatiežnamietal,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné

zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219

ods. 2 O. s. p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,

aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu
Revúca sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom
konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným
postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý

bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom,
tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky zaujatosti
vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho
súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené,
keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil

okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom. Nadriadený
súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal
v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva
žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom

sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden
relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.
Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže
vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť
žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak

ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania
a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť
z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny

proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.
2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom

zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenom čase. Poukázal na to, že úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Zb. (Exekučný poriadok) má taký zmysel, že sa ňou zakotvila možnosť zmeny exekútora na základe
žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj
o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi pre jeho neefektívne a neúčinné

postupy. Keďže exekučný súd ostal aj po takomto návrhu nečinný, musel žalobca obdobie nečinnosti
prekryť svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov. To si vyžiadalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcu.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu vyplýva, že 20. 2. 2004 sa začalo pred súdnym

exekútoromJUDr.Ing.KarolomMihalomexekučnékonanienanávrhžalobcuprotipovinnémuGustávovi
Ferkovi pre vymoženie sumy 179,25 Eur a prísl. na podklade notárskej zápisnice N 5154/2003,
NZ 112067/2003 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 29. 11. 2003. Dňa 22.
11. 2010 bol Okresnému súdu Revúca doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Súd
výzvou doručenou súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karlovi Mihalovi dňa 9.5.2011 žiadal o predloženie

vyúčtovania trov exekúcie a exekútorského spisu. Uznesením č.k. 6Er/350/2008-32 zo dňa 3.5.2012
súd exekúciu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. 4. 2013. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia
o zastavení exekúcie uviedol, že je neúčelné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, nakoľko zastavenie exekúcie z úradnej moci má pred ním prednosť.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil súdny spis z exekučného konania, v ktorom malo
podľa žaloby dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Žalobca v odvolaní nenamietal
žiadne z týchto zistení tak, ako sú uvedené vyššie.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 3. septembra

2014. Pojednávanie bolo nariadené na deň 16. 10. 2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná.
Žalobca doručil prvostupňovému súdu 10. októbra 2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a
rozhodnutie nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného

rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd.
Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na
nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením zo

dňa 12. 10. 2012 a zákonný sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci. Súd
rozhodol aj vo veci samej napadnutým rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúci

sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd
rozhodnutím 5NcC 186/2012 zo dňa 16. októbra 2012. Prvostupňový súd postupoval v súlade s
ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí
boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods.
2 O.s.p. po tom ako zistil, že sa pojednávania nezúčastnili, pričom žalovaný súhlasil s prejednaním v

jeho neprítomnosti a žalobca sa neospravedlnil. Takýto postup v žiadnom prípade nemožno hodnotiť
ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred
súdom.Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo veci
samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám tým,

že sa na pojednávanie nedostavil.

Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako jedného z
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil,

že k rozhodnutiu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonom stanovenej
lehote 30 dní. K tomu je potrebné uviesť, že zákonom č. 341/2005 Z. z. bol s účinnosťou k 1. 9. 2005
zmenený Exekučný poriadok tak, že § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili ako odseky 5 až
7 a § 44 ods. 7 znel takto: Oprávnený „môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných a záverečných

ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005 zákon v § 238 ods. 1 stanovil, že konania začaté pred 1. 9. 2005
sa dokončia podľa práva platného do 31. 8. 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa §238 ods.2
ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. 9. 2005. Z uvedeného vyplýva,
že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach, ktoré začali pred 1. 9. 2005, tak ako

tomu bolo v predmetnej veci, sa nevzťahovala zákonná 30 dňová lehota. Z uvedeného vyplýva, že v
danom prípade zákon nestanovil lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora, a preto nemohol porušiť povinnosť stanovenú zákonom vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Naopak, v danom prípade z exekučného spisu vyplýva, že exekúcia nemala byť
vôbec vykonávaná práve z dôvodu, že žalobca nedisponoval exekučným titulom. K tomu treba dodať,

že pokiaľ žalobca nedisponoval exekučným titulom, nemohol v rámci exekúcie vôbec vymáhať nárok od
povinného, a preto sa s takýmto exekučným konaním nemôže vôbec spájať vznik akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy na strane oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu

vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v prípade, že nie je splnený jeden z rozhodujúcich
predpokladovzodpovednostizaškodu,atopreto,žechýbanesprávnyúradnýpostupprivýkoneverejnej
moci nie je potrebné sa zaoberať existenciou ďalších predpokladov tejto zodpovednosti.

K odvolacím námietkám, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že žalobca nešpecifikoval jednotlivé
náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky, je potrebné uviesť, že tieto nekorešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní
nebolo preukázané, že bola splnená podmienka zodpovednosti za škodu, a to že exekučný súd

nesprávne úradne postupoval.

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,

škoda, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Bez splnenia
ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby nebol
v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom zaoberať sa výškou škody a ani príčinou súvislosťou medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup

v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu,
preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa

z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v

zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O. s.
p. a § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy

odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.