Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412206556
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412206556.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., AK Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: H.
R., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, o vymoženie 691,69 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5 Er 925/2012-14 zo dňa 28.5.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej

pohľadávky voči povinnému pre vymoženie sumy 691,69 Eur s prísl., na podklade exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 26.5.2011 sp. zn. SR 03796/11.

Následne súd citoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45

ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZoRK), poukázal aj na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) účinného v čase uzavretia zmluvy a uviedol, že preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich
súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť
a to hlavne z dôvodu, že vyššie citované ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť

preskúmať exekučný titul.
Konštatoval skutočnosť, že dodávateľ v súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej
v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 705300368
zo dňa 6.5.2010, v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu
štátnym súdom, kde je uvedené, že všetky spory vzniknuté z úverovej zmluvy budú riešené v

rozhodcovskomkonaní,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskomsúde.Súdmalzato,
že spotrebiteľský spor sa riešil pred rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo
na návrh oprávneného, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú
rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú
obchodné podmienky pre úver ako aj Všeobecné obchodné podmienky poskytovanej spoločnosťou,

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

rozhodcovská doložka je neprijateľná, odporuje dobrým mravom a rozhodcovské rozhodnutie preto
nemôže byť plnohodnotným exekučným titulom. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie v celom rozsahu oprávnený. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu. Dôvodil, že súd nemôže
preskúmavať exekučný titul po materiálnej stránke ani preskúmavať samotné rozhodcovské konanie.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Cieľom
právnej úpravy je ponechať spotrebiteľovi možnosť sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a zároveň uvádza nasledovné.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne
preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Pokiaľ sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami oprávneného, je potrebné vychádzať z ust. § 35
zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú presne upravené. Teória však
rozoznáva účinky právoplatnosti tzv. formálne a tzv. materiálne.

Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna

právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,
sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova
konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Formálna právoplatnosť je bezvýnimočná a teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi

opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia. Nie je bezvýnimočná, z vážnych
dôvodov existujú jej výnimky. Tieto výnimky sú stanovené v zákone a pokiaľ zákon nie je v rozpore s
ÚstavouSR,ústavnýmizákonmialebomedzinárodnýmizmluvami,súdnemámožnosťskúmaťvhodnosť
alebo nevhodnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Takto treba vykladať aj ust. § 45 ods. 1, 2
zákona o rozhodcovskom konaní.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.

Zobsahuspisujenepochybné,ževdanomprípadeideosporzospotrebiteľskejzmluvyajenepochybné
aj to, že v Všeobecných podmienkach pre úver v bode 15 bola uvedená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011. Dojednanie rozhodcovskej
doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský

súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným Ústavou SR“.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.