Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214244
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/189/2012-82 zo dňa 16. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. Ex 14103/2010.

Z exekučného spisu okresný súd zistil, že potom, čo dňa 26.11.2010 bola Okresnému súdu Martin
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd dňa 05.01.2011
vydal rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol. Uvedené rozhodnutie síce nebolo vydané v zákonnej
15-dňovej lehote, zároveň však podľa prvostupňového súdu škoda vo výške istiny s príslušenstvom,
ak vôbec navrhovateľovi vznikla, nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Škoda, ktorá mala vzniknúť nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky
uplatnenej v exekučnom konaní, mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaným rozhodnutím,

v prípade, že by došlo k jeho zrušeniu na základe opravného prostriedku, čo však navrhovateľ
nepreukázal. Pokiaľ chcel predložiť znalecký posudok, ktorý by reagoval na daný postup exekučného
súdu z pohľadu medzinárodného práva, mal tak urobiť v exekučnom konaní v rámci odvolania a
nie v prejednávanej veci. V tomto prípade opätovné preskúmavanie postupu exekučného súdu a
výsledky úvah súdu by znamenalo neprípustné porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania a
preskúmavanie právoplatného rozhodnutia mimo rámca mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré
zákon, v tomto prípade Občiansky súdny poriadok, pripúšťa. Pokiaľ navrhovateľ nebol spokojný s

rozhodnutím súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia, mal sa snažiť dosiahnuť zrušenie
takéhoto rozhodnutia všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Vychádzajúc z ustanovení Zákona
č. 514/2003 Z. z. okresný súd ustálil, že neboli splnené tam stanovené predpoklady pre úspešné
uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V konaní nebola preukázanáexistencia nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, ktorým by navrhovateľovi
mohla vzniknúť tvrdená škoda a nemajetková ujma .

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si tieto neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jehozrušeniaavráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Namietal,žeokresnýsúdnepostupoval

správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil,
uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi.
V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,

že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože
súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust.
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. proti ktorému legálne pripustil dovolanie. Súd predbehol vydaním
meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania

o otázke nestrannosti sudcu, ktoré zakladá porušenie jeho práva na súdnu ochranu, preto je meritórne
rozhodnutie predčasné. Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti došlo k porušeniu jeho
práva na kontradiktórne konanie, nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k týmto vyjadriť a rovnako sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
K porušeniu zásady kontradiktórnosti došlo aj tým, že vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril, preto boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., čo však prvostupňový súd ignoroval.
Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu, týkajúce sa nedôvodnosti ním
uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Uviedol, že okresný súd sa zaoberal len
škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, úplne však ignoroval všetky

tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržania a správy informačného systému a z titulu
výdajov na administratívne spracovanie textov urgencii, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencii, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto súvislosti označil rozhodnutie prvostupňového
súdu za nespreskúmateľné. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník - povinný. Pravým právnym titulom danej veci je nesprávny úradný

postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Súd zistil, že o návrhu nebolo
rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase. Pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel
žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, pretože
napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o
nepriznanínemajetkovejujmy.Všetkyproblémy,ktorébolivyvolanénerešpektovanímzákonnejlehotyzo

strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastaviť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za
porušenie práva. Jasne a zrozumiteľne opísal aké problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie
oprel aj o podstatnú judikatúru Ústavného súdu spojenú s porušovaním v žalobe označených práv.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3
O.s.p.), rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky sa týkajú jednak nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým
bolo podľa tvrdení navrhovateľa zasiahnuté do jeho práv účastníka konania a jednak hmotnoprávnych
dôvodov na základe ktorých okresný súd žalobný návrh zamietol.

Námietkyonesprávnostiprocesnéhopostupuprvostupňovéhosúduastýmspojenýneoprávnenýzásah

do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania nepovažoval krajský
súd za dôvodné.Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto
zásada však predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie ich procesných práv

je pojednávanie. V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 16.10.2014,
predvolanie na ktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 25.09.2014. Navrhovateľ
svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredne naplnenie
svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a

bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom
jeho ďalšie tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady
kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodované bez
nariadenia pojednávania. Naviac neboli splnené ani podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
odporca sa k žalobnému návrhu riadne vyjadril.

Krajský súd považoval za správny postup, že okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie
pojednávania nevyhovel. Správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie
pojednávania ako neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu ako aj návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania a v neposlednom rade aj v podanom odvolaní navrhovateľ poukazoval na
zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenú

nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru
krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre spochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne.
Závery o nevylúčení zákonnej sudkyne rešpektujú aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR (napríklad uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach
posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej

rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 88/2013 z 06.02.2013) vo vzťahu k
(neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že

okresný súd nerozhodoval o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej. Takýto návrh
nebol v prejednávanej veci navrhovateľom ani vznesený.

Odvolacísúdnepovažovalzapravdivétvrdenieodvolateľa,žeprvostupňovýsúdsazaoberallenškodou,
ktorá súvisela so správou pohľadávky počas nečinnosti exekučného súdu a že ignoroval všetky ostatné

tvrdenia týkajúce sa navrhovateľom uplatnenej škody, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, poukázal na jednotlivé zložky z ktorých sa navrhovateľom uplatnený nárok skladal.
Položkami, ktoré ho tvorili sa dostatočným spôsobom zaoberal. Po zosumarizovaní rozhodných

skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdená škoda nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti
s ním uvádzaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu

v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov

aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.