Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210099
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312210099.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
16C/216/2012-242 zo dňa 4. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým
sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi na zaplatenie škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Čadca (sp. zn.
súdneho exekútora 3746/2011; povinný Q. Y.) - spočívajúcom v rozhodnutí o žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním viac ako 12 mesiacov. Vychádzal zo skutkového zistenia, že v označenej
exekučnej veci (vedenej exekučným súdom pod sp. zn. 4Er 201/2011) bola žiadosť o udelenie poverenia

exekučnému súdu doručená dňa 16.03.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Exekučný súd uznesením zo dňa 28.03.2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Na základe
odvolania oprávneného/navrhovateľa bolo dotknuté rozhodnutie zrušené krajským súdom uznesením
sp. zn. 3CoE 5/2011 dňa 17.8.2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne, dňa 07.02.2012
exekučný súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
V rámci právneho posúdenia prvostupňový súd zdôraznil, že v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods.
2písm.d/Exekučnéhoporiadku(ďalejlenEP),t.j.rozhodcovskéhorozsudku(akojetomuvpredmetnom

prípade) neplatí zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia. Rovnako sa predmetná lehota nevzťahuje
ani na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia. Nie je preto splnená základná podmienka pre
priznanie nároku na náhradu škody - nesprávny úradný postup, nadväzne je, vzhľadom na požiadavku
kumulatívneho naplnenia všetkých zákonných predpokladov, nadbytočné skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy.
O trovách konania rozhodol súd I. stupňa tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko tieto si v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

Protitomutorozsudkupodalodvolanienavrhovateľadomáhalsazrušeniarozhodnutiaavráteniavecina
opätovnéprejednanie.Poukazovalnakontradiktórnycharaktersúdenejveciavdanejspojitostinamietal,
že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriťa navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť
o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; v dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá

na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Zároveň však odvolateľ prvostupňovému súdu
vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ
odporca nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal okresný súd

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu,
že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Na
inom mieste však odvolateľ udáva, že súd bol povinný o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v
rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v
rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.
Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero

omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v
odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň v súvislosti s konštatovaním/
záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní vzniku škody namietal nedostatočné vykonanie
dokazovania znaleckým posudkom č. 1 /2014.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada

kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný. Svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o
ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu

vyjadriť.
Z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo dňa 19.8.2013 doručené vyjadrenie
odporcu.Týmjevyvrátenázásadnáargumentáciaodvolateľa,ženemalmožnosťoboznámiť(odhliadnuc
od skutočnosti, že protiargumentácia odporcu je/musí byť navrhovateľovi známa z tisícok obdobných
súdnych konaní, ktoré proti odporcovi vedie) a vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Žiadne iné tvrdenia

(než obsiahnuté v doručenom vyjadrení) totiž odporca v konaní nepredniesol.
Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 4.5.2015 o 8.30 hod.) prvostupňový súd určil 13.3.2015
a právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 19.3.2015. Až v samotný deň
pojednávania - 4.5.2015 o 7.13 hod. bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh
navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Takýmto postupom navrhovateľ, s poukazom aj na vzdialenosť
jeho sídla, resp. sídla jeho právneho zástupcu od sídla konajúceho súdu (cca 230 km) fakticky zmaril
efektívne využitie ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. - bezodkladné oznámenie nesúhlasu súdu
s požadovaným dôvodom odročenia pojednávania elektronickými prostriedkami. Navyše, vzhľadom na
to, že dotknuté podanie neobsahuje náležitosti predpísané v ustanovení § 119 O.s.p. - nevymedzenie

dňa, kedy sa o dôvode (požadovaného odročenia pojednávania) navrhovateľ dozvedel - nepredstavuje
kvalifikovaný základ pre eventualitu odročenia pojednávania.
Okresný súd zároveň správne vyhodnotil uplatnené dôvody odročenia ako nie dôležité. Ustanovenie §
101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávaniaa konať i v neprítomnosti účastníkov. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka
za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti

sporového konania.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonná sudkyňa
postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9NcC/67/2013 zo dňa 4.2.2013, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 2.4.2013)

o nevylúčení sudcov tamojšieho súdu (s výnimkou JUDr. Plichtíkovej). Odvolateľ v posudzovanom
odvolaníneuviedolžiadneiné/ďalšieokolnosti,ktorébymalizakladaťjehovylúčenie,nežtie,ktoréužboli
predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo
201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.

Právnej úprave nezodpovedajúcou je i požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu
nevyjadril, mal okresný súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je výlučne vecou procesnej
autonómie odporcu, či sa k podanému návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov
konajúcim súdom, či predstavujú podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné
nevyjadrenie sa odporcu (bez ohľadu na to, že v súdenej veci sa odporca vyjadril) nepochybne bez

ďalšieho neznamená povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Úplne zmätočnou je ďalej odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej malo byť neprípustné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania „za stavu, kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe“. V súdenej veci je totiž
nepochybné, že pojednávanie nariadené a vykonané bolo a odporca sa k veci vyjadril.
Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,

resp. že z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založenévexekučnomspise.Zozápisniceopojednávaníjenepochybné,žedokazovaniebolovykonané
i oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Er/201/2011, ktorý dôkaz
výslovne, označením povinného a spisovej značky exekútora (č.l. 1 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú
skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 11 rozsudku). Z

uvedeného vyplýva, že zásadný dôkaz, na základe ktorého okresný súd dospel k svojmu záveru, je
exekučný spis, ktorého pripojenie a oboznámenie žiadal samotný navrhovateľ.
Pokiaľ ide o namietané nevyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia (odhliadnuc od vnútornej rozpornosti/
protirečivosti odvolania, keď na inom mieste odvolateľ vytýka súdu absenciu rozhodnutia o návrhu
na prerušenie konania) o zamietnutí návrhu o prerušenie konania, toto nie je vadou, ktorá by bola v

kauzálnej súvislosti s nesprávnym rozhodnutím v merite veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

V rámci meritórneho posúdenia odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1
O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva

typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia vo
vzťahu ku konkrétnym vecným dôvodom zamietnutia návrhu. Inými slovami, odvolateľ rezignoval na
relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (predovšetkým však na záver, prečo v dotknutej
exekučnej veci „neplatí“ 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia), na ktorých
okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Nadväzne platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
Takisto je však neprípustné/nemožné konfrontovať okresný súd so závermi, ktoré nevyslovil. Z tohto
pohľadu napríklad odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil, keď konštatoval,

„že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“ nekorešponduje s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami napadnutého rozhodnutia. Ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní
odvolacích dôvodov.
Vo vzťahu k námietke, že dôležitým je nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia
rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva, že táto

úvaha neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu pri doručovaní
poverenia. Predovšetkým však nezodpovedá tvrdeniam prezentovaným v návrhu (§ 205a O.s.p.), kde
navrhovateľ skutkový základ uplatneného nároku založil na zákonnej povinnosti exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní.Z titulu nepreukázania primárnej podmienky - nesprávneho úradného postupu - predmetného
zodpovednostného vzťahu sú (ako správne poznamenal už prvostupňový súd), vzhľadom na ich

kumulatívny charakter, bezpredmetné námietky odvolateľa ohľadne ďalších podmienok (škoda, resp.
nemajetková ujma; príčinná súvislosť), vrátane osobitnej argumentácie o nedostatočnom vykonaní
dokazovania znaleckým posudkom č. 1/2014.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe

okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -
navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné