Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 12, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/73/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202354
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709202354.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľov v 1/ rade D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. č. XXXX/XX, XXX XX W., v 2/ rade E. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G.. J. č. XXXX/XX, XXX XX W., v 3/ rade D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. J. č. XXXX/XX, XXX XX W., v 4/ rade Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. č. XXXX/XX, XXX XX W.,
navrhovatelia v 1/, 3/ a 4/ rade právne zastúpení spoločnosťou Ulianko & Holčík, s. r. o., Advokátska
kancelária so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti odporcom v 1/ rade J. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. G.. I. č. XXXX/XX, XXX XX W., v 2/ rade I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G.. I. XXXX/XX,
XXX XX W., v 3/ rade E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G.. I. XXXX/XX, XXX XX W., všetci odporcovia
právne zastúpení JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám.
Štefana Moyzesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
o odvolaní odporcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/31/2009-635 z 08.12.2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že do dedičstva po nebohom D. T., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom Z. J. XXXX/XX, W., zomretom dňa XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vedené Katastrálnym úradom T. T., J. katastra W., katastrálne územie
E., m e n í tak, že návrh navrhovateľov v 1/ až 4/ rade na určenie, že do dedičstva po nebohom D. T.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Z. J. XXXX/XX, W., zomretom dňa XX. XX. XXXX patria:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na pozemku parcele reg. "E" parc. č. XXXX o výmere 6191 m2,
trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra
W.,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 28/30 na pozemku parcele reg. "E" parc. č. XXXX o výmere 5597
m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy
katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 4645 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 1432 m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre
obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX o výmere 3786 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV č.
XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 266 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX pre obec Zvolen a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 267 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX o výmere 5139 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV č.
XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,
- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 903 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W.,

- pozemok parcela reg. "E" parc. č. XXXX/X o výmere 760 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX pre obec W. a katastrálne územie E. u Správy katastra W., sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po nebohom D. T., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. J. č. XXXX/XX, W. patria vo výroku rozsudku
špecifikované nehnuteľnosti (pozemky). Odporcov 1/ až 3/ zviazal spoločne a nerozdelene nahradiť
navrhovateľom trovy konania v sume 2.903,81 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľov. Rozhodol
o vrátení zálohy na trovy znaleckého dokazovania v sume 500,- EUR navrhovateľom na účet ich
právneho zástupcu.

V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade návrhom podaným na
okresnom súde žiadali, aby súd určil, že v návrhu špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po
neb. D. T., zomr. XX.XX.XXXX. Navrhli, aby okresný súd odporcov spoločne a nerozdielne zaviazal
k náhrade trov konania. V dôvodoch návrhu poukázali na to, že sú synmi nebohého D. T., ktorý
svojmu vnukovi odporcovi v 2/ rade udelili generálnu plnú moc za účelom zjednodušenia zabezpečenia
starostlivosti o jeho osobu (preberanie pošty, dôchodku, platenia daní a pod.). Odporca 2/ však podľa
generálnej plnej moci dňa 13.04.2007 konajúc v mene zastúpeného D. T. s odporcom 1/ uzatvoril
kúpnu zmluvu, ktorou previedol do vlastníctva odporcu 1/ nehnuteľnosti, ktoré sú označené v návrhu
na začatie konania. Vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Správou
katastra W. dňa 04.06.2007. Tvrdili, že generálna plná moc zo dňa 11.04.2007 v časti týkajúcej
sa oprávnenia odporcu 2/ na nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom splnomocniteľa je
neurčitým a preto neplatným právnym úkonom. Z generálnej plnej moci nevyplýva právo scudziť
akýkoľvek majetok splnomocniteľa, určiť konkrétne pozemky a osobu kupujúceho vrátane kúpnej ceny.
Keďže neb. D. T., zomr. XX.XX.XXXX udelené plnomocenstvo neobsahuje uvedené údaje je od počiatku
neplatným právnym úkonom a neplatná je aj kúpna zmluva z 13.04.2007, pretože odporca nebol
riadne splnomocnený na prevod nehnuteľností. Dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je tiež
to, že nebola dodržaná technická jednota dokumentu, pretože generálna plná moc netvorila s kúpnou
zmluvou z 13.04.2007 technickú jednotu, ale bola ku kúpnej zmluve pripojená následne po jej podpise
dodatkom č. 1 z 01.06.2007. Naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľovi D. T. navrhovatelia odôvodnili potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom
skutočným, aby nedošlo k ujme na právach navrhovateľov, resp. tretích osôb, vzhľadom na snahu
odporcov o prevod nehnuteľností na tretie osoby. Okresný súd vyhovel návrhu a určil, že v návrhu
označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi zomr. D. T.. Mal za to, že splnomocnenie
nakladať s nehnuteľnosťami patriacimi splnomocnencovi by malo obsahovať vymedzenie právnych
úkonov, na ktoré je splnomocnenec vo vzťahu k nehnuteľnostiam oprávnený, malo by obsahovať
definíciu predmetu právneho úkonu a jeho podstatné náležitosti (napr. určenie predmetu kúpy a kúpnej
ceny v súlade s ustanovením § 588 Občianskeho zákonníka). Formuláciu obsahu generálnej
plnej moci z 11.04.2007 v danom prípade považoval za neurčitú. Nevyplýva z nej v akom rozsahu má
splnomocnenec právo nakladať v mene splnomocniteľa s jeho hnuteľným a nehnuteľným majetkom.
Dojednanie generálnej plnej moci je absolútne neplatný právny úkon, preto je neplatná aj kúpna zmluva
z 13.04.2007 uzatvorená za zomr. D. T. odporcom 2/. Kúpna zmluva z 13.04.2007 je neurčitá tiež v
časti vymedzenia účastníkov právneho úkonu, pretože plná moc, ktorá mala preukazovať oprávnenie
odporcu 2/ konať za splnomocniteľa, netvorí s kúpnou zmluvou technicky jednu listinu. Plná moc nie je
prílohou kúpnej zmluvy, napriek tomu, že je súčasťou zmluvných prejavov účastníkov zmluvy. Kúpna
zmluva z 13.04.2007 netvorí technickú jednotu s generálnou plnou mocou z 11.04.2007, preto odporuje
ustanoveniu § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takýto právny úkon nespôsobuje následky bez ohľadu
na rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva na jeho základe. Okresný súd vyhovel návrhu, keďže v
predmetnej veci sú navrhovateľmi dedičia poručiteľa (neb. D. T.) a bola zachovaná vecná legitimácia
všetkých osôb, ktoré by mohli byť rozhodnutím súdu dotknuté.

Proti rozsudku okresného súdu sa odvolali odporcovia v 1/ až 3/ rade. Uviedli, že podmienkou
platnosti generálnej plnej moci nie je vymedzenie konkrétneho právneho úkonu týkajúceho sa
majetku splnomocniteľa, ani určenie podstatných obsahových náležitostí právneho úkonu. Zákonnou
podmienkou, ktorá bola dodržaná, je zachovanie písomnej formy. Splnomocniteľ mal možnosť vyjadriť
nesúhlas s vykonaným právnym úkonom, čo neurobil, pretože jeho záujmom bolo previesť sporné

nehnuteľnosti na odporcu 1/. Ak by plnú moc odporcu 2/ chcel neb. D. T. obmedziť na konkrétne právne
úkony súvisiace so správou nehnuteľností, tieto úkony by vymedzil v jej obsahu. Generálna plná moc
spĺňa podmienky stanovené zákonom a je platným právnym úkonom. Plná moc bola udelená v písomnej
forme, podpisy konajúcich osôb sa nachádzajú na jednej listine, ich pravosť je osvedčená a z obsahu
plnomocenstva vyplýva rozsah zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Pre platnosť kúpnej
zmluvy Občiansky zákonník nevyžaduje, aby plná moc bola nedielnou súčasťou zmluvy, pretože tvorí
len jej prílohu k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 30 ods. 5 písm. d)
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Neb. D. T. na nakladenie so svojím majetkom splnomocnil
odporcu a nevyžadovala sa jeho prítomnosť pri uzatváraní zmluvy, pretože jeho vôľu v kúpnej zmluve
prejavil za neho odporca 2/. Podmienka uvedená v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tak vzťahovala
len na odporcu 1/ ako kupujúceho a odporcu 2/ ako zástupcu predávajúceho. Prípadné zrušenie kúpnej
zmluvy zo dňa 13.04.2007 nemá vplyv na následne založené právne vzťahy kúpnou zmluvou zo dňa
27.11.2007 (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/311/2008, rozsudok KS BB sp. zn. 17Co/217/2007) a nevedie
k obnoveniu vlastníckeho práva v prospech neb. D. T.. Okresný súd neprávne posúdil naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe navrhovateľov a otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
Navrhovatelia aj v prípade vyhovenia určovaciemu návrhu v tomto konaní nedosiahnu právnu istotu vo
svojom právnom postavení. Pre zachovanie vecnej legitimácie v danom konaní bolo nevyhnutné, aby
na strane navrhovateľov vystupovali všetky osoby, ktoré sú dedičmi po nebohom D. T., pretože majú
postavenie nerozlučných spoločníkov. Navrhovatelia ako dedičia po neb. D. T. nedôvodne označili E.
R. (dcéru poručiteľa) ako odporkyňu v 3/ rade, ktorá svoje postavenie v konaní nemohla ovplyvniť, čím
bola ukrátená vo svojich právach. Navrhovatelia 1/ až 4 a odporkyňa 3/ sú nerozlučnými spoločníkmi
a musia vo vzťahu k tretím osobám vystupovať v postavení navrhovateľov. Nedodržanie podmienky
aktívnej a pasívnej legitimácie je nedostatkom konania, ktorý vedie k zamietnutiu návrhu. Odporcovia 1/
až 3/ navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľov zamietol.

Na odvolanie odporcov reagovali navrhovatelia v 1/ až 4/ rade vyjadrením z 23.01.2012. Uviedli, že
kúpna zmluva uzavretá medzi neb. D. T. zastúpeným odporcom v 2/ rade ako predávajúcim a odporcom
v 1/ rade ako kupujúcim netvorila pred jej podpisom technickú jednotu s generálnou plnou mocou.
Zákonnej požiadavke, aby prejavy vôle účastníkov boli na tej istej listine zodpovedá také spojenie
jednotlivých hárkov, ktoré tvorí technicky nedeliteľný celok už pred podpísaním zmluvy. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa v rozhodnutí sp. zn. Sž-o-KS 55/2006 z 05.10.2006 nezaoberal priamo otázkou
technickej jednoty dokumentu a odlišný bol aj skutkový základ veci. Z uvedeného dôvodu je neprimeraný
poukaz odporcov na uvedené rozhodnutie. Ďalej poukázali na to, že generálna plná moc je neurčitý
právny úkon, nakoľko nebolo možné zistiť, čo je jeho predmetnom. Z hľadiska vecnej legitimácie v danej
veci nebolo nutné, aby všetci dedičia vystupovali na strane navrhovateľov, pretože aj procesná situácia
jedného z dedičov ako navrhovateľ a ostatných dedičov ako odporcov zakladá splnenie podmienky
vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Ďalej poukázali na skutočnosť, že odporca 1/ rovnako
nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe následných
prevodov, pretože jeho právny predchodca, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo ich platne
nenadobudol a teda ich ani nemohol na odporcu 1/ previesť. Navrhli, aby krajský súd odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a odporcov spoločne a nerozdielne zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec na základe odvolania odporcov podľa § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1, 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo deliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s týmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).

Právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

Písomnú formu podľa § 46 ods. 1, 2 OZ musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Prvostupňovým súdom správne ustálený skutkový stav postačoval aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Krajský súd zo spisu zistil, že navrhovatelia 1/ až 4/ a odporkyňa 3/ sú deti neb. D. T., zomr. XX.XX.XXXX
a odporcovia 1/ a 2/ sú jeho vnuci, t. j. synovia odporkyne 3/. V období od 24.09.2002 do 13.07.2007
sa o neb. D. T. osobne starala odporkyňa 3/ spolu s odporcami 1/ a 2/, ktorý žil s nimi v spoločnej
domácnosti. Generálnou plnou mocou neb. D. T. splnomocnil svojho vnuka, t. j. odporcu 2/, aby
za splnomocniteľa okrem iného preberal celú doporučenú poštu splnomocniteľovi adresovanú do
vlastných rúk, aby podpisoval všetky doklady s tým súvisiace, aby preberal splnomocniteľov dôchodok
a podpisoval všetky listiny s tým súvisiace a aby v splnomocniteľovom mene nakladal s jemu patriacim
hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Odporca 2/ udelenú generálnu plnú moc prijal. Odporca v 2/
rade na základe generálnej plnej moci dva dni po jej udelení (13.04.2007) uzatvoril s odporcom v 1/
rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sporné
nehnuteľnosti uvedené v návrhu. Správa katastra W. povolila vklad vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam dňa 04. 06. 2007 pod sp. zn. V 1071/2007 (č. l. 59 spisu), ešte za života poručiteľa.
Generálna plná moc v čase podpisu kúpnej zmluvy netvorila s kúpnou zmluvou technicky jednotný celok,
ale bola k nej pripojená následne po podpise, dodatkom dňa 01.06.2007. Následne došlo k ďalšiemu
prevodu sporných nehnuteľností (kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2007) z odporcu 1/ na odporcu v 2/ rade
(V 3840/2007) a zmluvou V 4308/2008 zo dňa 18. 02. 2009 opäť z odporcu 2/ na odporcu 1/, ktorý je
ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre kat. úz. W..

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci sa navrhovatelia 1/ až 4/ ako dedičia po neb. D. T. domáhali určenia, že v
návrhu označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi v situácii, keď ako vlastník sporných
nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca 1/ (J. R.). Krajský súd preto v prvom rade
posudzoval prípustnosť návrhu podľa § 80 písm. c) O. s. p. z hľadiska existencie naliehavého právneho
záujmu a tiež aktívnu a pasívnu legitimáciu účastníkov konania. Pre zistenie, či v danej veci na podaní
návrhu podľa § 80 písm. c) O. s. p. existuje naliehavý právny záujem je podstatné to, či rozsudkom,
ktorým súd vyhovie návrhu s petitom na určenie, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi neb. D. T., sa odstráni spornosť práva navrhovateľov 1/ až 4/, resp. stav právnej neistoty v ich
právnom postavení. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či na základe generálnej plnej moci, ktorou
splnomocnil neb. D. T. odporcu 2/ okrem iného aj na nakladenie so všetkým jemu patriacim hnuteľným
a nehnuteľným majetkom, mohol odporca v 1/ rade platne prevádzať nehnuteľnosti vo vlastníctve
poručiteľa, navyše, keď táto plná moc nebola súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 13. 04. 2007 pred jej
podpisom alebo v dôsledku neplatnej kúpnej zmluvy zostali nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa a
tvoria predmet dedičstva. Krajský súd dospel k názoru, že pre vyriešenie uvedenej otázky navrhovatelia
uplatnili adekvátny právny nástroj (určovací návrh), pretože rozhodnutie o tom, či nehnuteľnosti z LV č.
XXXX, XXXX, XXXX kat. úz. W. patria do dedičstva po nebohom D. T., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, v
celom rozsahu odstraňuje obsah spornosti práva medzi účastníkmi; navrhovatelia nedisponovali iným
vhodným prostriedkom ochrany svojho práva. Právny záujem navrhovateľov na podaní návrhu na
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi D. T. na základe vyššie uvedeného je
kvalifikovaný a preto naliehavý.
Keď krajský súd posudzoval otázku vecnej legitimácie v konaní, vychádzal z názoru (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 5/2010 z 31.01.2011), že vecná legitimácia je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a účastník na opačnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide. Dedičmi poručiteľa D. T., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, sú podľa
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 08. 11. 2007 vydaného JUDr. Annou Máčajovou, notárkou ako súdnou
komisárskou so sídlom vo Zvolene pod sp. zn. 17D/529/2007, Dnot 156/2007 Ondrej Baláž, nar. 02.
01. 1944 (navrhovateľ v 4/ rade), E. R., nar. XX. XX. XXXX (odporkyňa v 3/ rade), H. T., nar. XX.
XX. XXXX (ktorý zomrel XX. XX. XXXX, po začatí konania 17C/31/2009 Okresného súdu Zvolen a
na jeho miesto do konania vstúpila jediná dedička podľa Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou
Mgr. Darinou Beranovou zo Zvolena pod sp. zn. 21D/130/2011, Dnot 197/2011 z 21. 10. 2011 E. T.,
nar. XX. XX. XXXX - navrhovateľka v 2/ rade), D. T., nar. XX. XX. XXXX (navrhovateľ v 3/ rade) a
D. T., nar. XX. XX. XXXX (navrhovateľ v 1/ rade). Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo
práva. Ak sa právny vzťah alebo právo dotýka právnej sféry aj inej osoby a rozhodnutie súdu môže
ovplyvniť jeho právne postavenie, aj takáto iná osoba je v konaní o určenie právneho vzťahu alebo práva
vecne legitimovaná. V predmetnom konaní všetci dedičia, t. j. navrhovatelia 1/ a 4/ a odporkyňa 3/ sú
nositeľmi vecnej legitimácie, pretože predmet konania sa týka dedičstva po neb. D. T.. Je však potrebné
rozlišovať medzi vecnou legitimáciu a aktívnou resp. pasívnou vecnou legitimáciou v konaní. Aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu vyplýva uplatňované právo,
resp. procesné právo uplatniť si hmotnoprávny nárok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010). Krajský súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že na
podanie návrhu na určenie, že veci patria do dedičstva po poručiteľovi D. T. boli aktívne legitimovaní
všetci dedičia, resp. niektorí z nich, prípadne aj len jeden dedič za podmienky, že v konaní bola
zachovaná vecná legitimácia ostatných subjektov, teda že účastníkmi predmetného súdneho konania
sú všetci tí, ktorých práva a povinnosti mohli byť rozhodnutím súdu dotknuté. O nedostatok aktívnej
resp. pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, keď ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia alebo povinnosti, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, o
ktoré ide v konaní.

Žaloby o určenie, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, súdna prax akceptuje. V konaní o
takýchto žalobách súd posudzuje, či bol poručiteľ v čase smrti vlastníkom tejto veci. Názor odvolateľov,
že v konaní o určenie, či určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia byť účastníkmi konania všetci
dedičia po poručiteľovi z dôvodu, že pred právoplatným skončením konania o dedičstve nie je možné
určiť, kto bude poručiteľovým dedičom a kto nie a rozhodnutie, ktorým sa určuje predmet dedičstva, sa
dotýka právnej sféry všetkých dedičov, odvolací súd súhlasí. Pojem nerozlučné spoločenstvo účastníkov
v sporovom konaní dotýkajúcom sa predmetu dedičstva v období medzi nadobudnutím dedičstva podľa
§ 460 OZ a potvrdením o nadobudnutí dedičstva podľa § 482 a § 483 OZ si odporcovia nevysvetľujú
správne. Aj v konaniach podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spore o dedičskom práve
musia byť účastníkom tohto sporového občianskeho súdneho konania všetci dedičia po poručiteľovi,
ale nevystupujú na jednej procesnej strane. Postavenie navrhovateľa je určené rozhodnutím súdu v
dedičskom konaní a na druhej procesnej strane vystupujú ostatní dedičia ako odporcovia, aj keď sa v
dedičskom konaní k spornej otázke niektorí z nich nestavali odmietavo. Prvostupňový súd zaujal správny
záver, že dedička po poručiteľovi E. R., pokiaľ sama nemienila podať návrh na začatie konania, mohla
(musela) vystupovať v konaní na strane odporcov. Pri výklade pojmu nerozlučné spoločenstvo z hľadiska
hmotného práva, ktorý zaujali odporcovia, by bolo znemožnené len niektorým dedičom domáhať sa
ochrany svojho práva na súde, pokiaľ by niektorý z dedičov nemal záujem byť účastníkom konania
na strane navrhovateľov. Vzhľadom na tieto závery nemožno považovať za vadu konania vedúcu
k zamietnutiu návrhu, ak všetci dedičia po poručiteľovi D. T. nevystupovali v procesnom postavení
navrhovateľov, keď bola zachovaná ich vecná legitimácia v konaní.

Navrhovatelia v 1/ až 4/ rade v návrhu na začatie konania ako pasívne legitimovaných označili odporcov
1/ až 3/. Odporkyňa v 3/ rade je dcérou nebohého D. T. a s navrhovateľmi 1/ až 4/ v konaní o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva je vecne legitimovaná (pasívne). Navrhovatelia 1/ až 4/, ktorí
sa návrhom domáhali určenia, či právny vzťah alebo právo je dané resp. nie je dané, podmienku
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v prospech ich právneho predchodcu
odôvodňovali zosúladením existujúceho právneho stavu so stavom skutočným. Na strane žalovaného
označili J. R. ako odporcu 1/, ktorý ku dňu podania návrhu na súd (aj v súčasnosti) je evidovaný v
katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporných nehnuteľností. Aktuálny vlastník sporných nehnuteľností,
voči ktorému návrh smeruje je vecne legitimovaný v konaní vystupovať ako účastník v procesnom
postavení odporcu. Skutočnosť, že odporca v 1/ rade je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník

nehnuteľností, odôvodňuje tiež naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho práva,
pretože iba rozhodnutie o podanom určovacom návrhu je spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností, kde je ako vlastník sporných nehnuteľností vedený odporca 1/. Vlastník
nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého nebol účastníkom
(48/2003 ZSP).

Navrhovatelia 1/ až 4/ však nepreukázali pasívnu legitimáciu na strane odporcu 2/. Z obsahu spisu
vyplýva, že neb. D. T. generálnou plnou mocou splnomocnil odporcu 2/, aby ho zastupoval aj v rámci
dispozície so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, čo odporca 2/ uskutočnil tým, že v mene
splnomocniteľa uzatvoril kúpnu zmluvu s odporcom 1/. Uvedená skutočnosť ale neodôvodňuje záver, že
odporca 2/ je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého by mu vo vzťahu k navrhovateľom vyplývali
konkrétne povinnosti. I. R. označený v návrhu ako odporca 2/ v katastri nehnuteľností nie je evidovaný
ako vlastník sporných nehnuteľností označených v návrhu, nie je dedičom po poručiteľovi D. T., preto v
predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaný. Uvedená skutočnosť vo vzťahu k nemu bez ďalšieho
odôvodňuje zamietnutie návrhu.

Navrhovatelia v konaní nepreukázali neplatnosť podpisu D. T. na ním udelenej plnej moci odporcovi 2/,
ale naďalej trvali na jej absolútnej neplatnosti z dôvodu jej neurčitosti, nadväzne namietali neplatnosť
kúpnej zmluvy z 13.04.2007 uzavretej medzi neb. D. T. konajúcim v zastúpení odporcu 2/ a odporcom 1/.

Občiansky zákonník rozlišuje zákonné zastúpenie a zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve.
Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o
poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ustanoveniami
§ 34 a nasl. OZ. Rozsah splnomocnencovho oprávnenia vyplýva z obsahu plnomocenstva,
ktoré splnomocnenec v zásade nemôže prekročiť. V záujme právnej istoty musí byť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia zastupovať zástupcu uvedený vždy v plnomocenstve. Občiansky
zákonník z hľadiska rozsahu oprávnenia daného zástupcovi rozlišuje neobmedzené plnomocenstvo,
ktoré ponecháva zástupcovi voľnosť konania a na druhej strane obmedzené plnomocenstvo presne
určuje hranice a spôsob konania zástupcu. Z hľadiska počtu právnych úkonov Občiansky zákonníka
rozlišuje všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a
osobitné (špeciálne) plnomocenstvo, ktoré zástupcu oprávňuje iba na jeden právny úkon, resp. na určité
druhy právnych úkonov. Písomná forma plnomocenstva nie je všeobecne predpísaná, ale vyžaduje
sa v prípade generálneho plnomocenstva a v prípade, ak sa vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorého
sa plnomocenstvo týka urobil v písomnej forme. Písomná forma právneho úkonu okrem prípadov
stanovených zákonom (§ 46 ods. 1 OZ) môže vyplývať aj z dohody účastníkov. Z tohto zákonného rámca
krajský súd vychádzal v prejednávanej veci.

Platnosť generálnej plnej moci z 11. 04. 2007 navrhovatelia spochybňovali s tvrdením, že nie je z nej
zrejmý predmet kúpy ani kúpna cena. Z neplatnosti plnej moci navrhovatelia dovodzovali neplatnosť
kúpnej zmluvy z 13.04.2007, keďže odporca 2/ nemal platné splnomocnenie na prevod pozemkov.
Krajský súd preskúmal dohodu o plnomocenstve z 11.04.2007 (č. l. 14) a na rozdiel od okresného
súdu dospel k názoru, že sa jedná platný právny úkon, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Z obsahu dohody o plnomocenstve je zistiteľné, že ide o všeobecné
plnomocenstvo, ktorým splnomocniteľ D. T. splnomocnil svojho zástupcu I. R., aby ho v celom rozsahu
pri právnych úkonoch zastupoval a z obsahu dohody je zrejmý aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia,
keďže strany vymedzili okruh právnych úkonov, na ktoré sa zastúpenie vzťahuje. Okrem zastúpenia pred
orgánmi štátnej moci a správy a súdmi udelil D. T. plnú moc svojmu vnukovi I. R. aj aby „...nakladal s
mne patriacim hnuteľným aj nehnuteľným majetkom v plnom rozsahu a taktiež, aby podpisoval všetky
doklady s tým súvisiace". Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenie sa v celom rozsahu vzťahovalo aj na
zastupovanie pri nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom splnomocniteľa a na vykonanie s tým
súvisiacich právnych úkonov, vrátane uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Občiansky zákonník
ako podmienku platnosti generálnej plnej moci nestanovuje vymedzenie konkrétneho právneho úkonu
(kúpnej zmluvy), preto plná moc vo svojom obsahu nemusí kopírovať predmet tohto právneho úkonu,
resp. jeho podstatné obsahové náležitosti. V danom prípade nebolo vadou generálnej plnej moci, ak v
jej obsahu neboli zahrnuté podstatné obsahové náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 588 OZ, pretože
zákon takúto podmienku nevyžadoval. Krajský súd zastáva názor, že v plnej moci (generálnej), ktorá v
danom prípade bola udelená aj na nakladenie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a na vykonanie
s tým súvisiacich úkonov, t. j. na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemuselo byť

uvedené komu a za akú cenu a ktoré nehnuteľnosti majú byť predané. Predpokladom platnej plnej moci
okrem nezameniteľného označenia osoby splnomocniteľa a splnomocnenca bolo presné vymedzenie
rozsahu splnomocnencovho oprávnenia. Tieto zákonné náležitosti boli dodržané, pretože z dohody o
plnomocenstve je zrejmé označenie účastníkov tohto právneho úkonu a tiež rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, ktorý zahrňoval nakladanie s nehnuteľnosťami. Splnomocnenec bol splnomocnený na
všetky právne úkony, pretože generálna plná moc bola formulovaná ako neobmedzená. Z tohto hľadiska
plná moc vyhovuje požiadavke určitosti, pretože vlastník nehnuteľnosti neb. D. T. splnomocnil osobu
splnomocnenca, aby za neho a v jeho mene uzatvoril zmluvu o prevode nehnuteľnosti (kúpnu zmluvu
podľa § 588 OZ) bez toho, aby v zmluve uviedol, komu a za akú cenu majú byť nehnuteľnosti
predané. Uvedenú plnú moc je potrebné správne interpretovať v tom zmysle, že splnomocnenec
bol splnomocnený, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vybral osobu kupujúceho
a dohodol sa s ním na kúpnej cene za predávané nehnuteľnosti. Neb. D. T. s právnym úkonom
(kúpnou zmluvou z 13.04.2007) nevyslovil nesúhlas (§ 33 OZ). O tom, že vôľu neb. D. T. prejavenú
generálnym plnomocenstvom treba vykladať uvedeným spôsobom svedčia aj vykonané dôkazy. Z
výpovedí odporcov 1/ až 3/ vyplýva, že D. T. v období 5 rokov pred svojou smrťou býval v ich domácnosti
a zabezpečovali jeho celodennú osobnú starostlivosť. Sám nebohý poručiteľ prejavil úmysel previesť
nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve do vlastníctva odporcu 1/. Nemožno súhlasiť s tvrdením
navrhovateľov, ktorí s neb. D. T. neboli v bezprostrednom dennom kontakte, že by nemal úmysel
nehnuteľnosti previesť na odporcu 1/. Krajský súd dospel k záveru, že generálna plná moc z 11.04.2007
spĺňa všetky zákonné náležitosti a je platným právnym úkonom, preto je platná aj kúpna zmluva z
13.04.2007, ktorou boli v návrhu označené nehnuteľnosti prevedené z vlastníctva neb. D. T. v zastúpení
odporcu 2/ do vlastníctva odporcu 1/.

Neobstojí tiež dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý navrhovatelia videli v nezachovaní
technickej jednoty dokumentu s generálnou plnou mocou, pretože generálna plná moc v čase podpisu
kúpnej zmluvy, t. j. dňa 13.04.2007 netvorila s ňou technickú jednotu, ale bola k zmluve pripojená
následne po jej podpise dodatkom dňa 01.06.2007. V konaní bolo preukázané, že generálna plná
moc bola podpísaná 11.04.2007 a kúpna zmluva bola uzavretá 13.04.2007, t. j. po udelení plnej moci.
Z rozhodnutia Správy katastra W. sp. zn. V-1071/2007 z 11.05.2007 o prerušení konania vyplýva,
že kúpna zmluva a generálna plná moc technicky netvorili jeden celok. Skutočnosť, že dokumenty
netvorili technickú jednotu pri podpise kúpnej zmluvy, resp. pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy z 13.04.2007. Uvedená okolnosť
je procesným nedostatkom podmienky konania v konaní o zápise vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností vkladom, čo vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 5 písm. d/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorý bol v konaní účastníkmi
katastrálneho konania (odporcami 1/ a 2/) odstránený. Nemožno súhlasiť s názorom prvostupňového
súdu, že pokiaľ plná moc priamo nebola súčasťou kúpnej zmluvy, potom je vo vzťahu k vymedzeniu
účastníkov právneho úkonu t. j. zmluvných strán neurčitá, pretože odporuje ustanoveniu § 46 ods.
2 OZ. Ustanovenie § 46 ods. 1, 2 OZ ustanovuje, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať
písomnú formu, pričom pre uzavretie zmluvy v písomnej forme stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine. Občiansky zákonník umožňuje (§ 31 ods. 1 OZ ) nechať sa zastúpiť pri právnom
úkone fyzickou alebo právnickou osobou. Pokiaľ je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme (zmluvy o prevodoch nehnuteľností), potom sa aj plnomocenstvo musí udeliť písomne. Zákon
ako predpoklad platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nevyžaduje, aby plná moc na zastúpenie pri
uzavretí tejto zmluvy bola jej nedielnou súčasťou a so zmluvou tvorila technickú jednotu. Vôľu neb. D.
T. uzavrieť kúpnu zmluvu za neho na základe plnej moci prejavil odporca 2/, preto podmienku v zmysle
§ 46 ods. 2 OZ možno vyžadovať len vo vzťahu medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ a táto bola splnená,
pretože ich prejavy sú na rovnakej listine (zmluve). Prítomnosť splnomocniteľa pri uzavretí kúpnej zmluvy
nebola potrebná.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyvodil odlišný právny
záver o platnosti listiny generálnej plnej moci uvedenej poručiteľom neb. D. T. odporcovi v 2/ rade a
následne aj o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13. 04. 2007 uzavretej medzi neb. poručiteľom D. T., v
zastúpení splnomocneným zástupcom - odporcom v 2/ rade a odporcom v 1/ rade.

Navrhovatelia síce preukázali kvalifikovaný právny záujem na určovanom návrhu, aj vecnú legitimáciu
v konaní, ale ich návrhu nemožno vyhovieť, pretože generálna plná moc z 11.04.2007 v časti, ktorá sa
týka nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom je platným právnym úkonom. Rovnako je platná

aj kúpna zmluva z 13.04.2007. Nie je teda daný dôvod určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
neb. poručiteľovi D. T., pretože tento svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam platne podľa práva
previedol na odporcu 1/ ešte za svojho života. Dôvodom zamietnutia návrhu proti odporcom 1/ (osobe,
ktorá je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX,
XXXX a XXXX pre obec W. a katastrálne územie E.) a odporkyni 3/ (dedičke poručiteľa) bol právny
záver odvolacieho súdu, že odporca v 2/ rade na základe platného splnomocnenia platne previedol
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 13. 04. 2007 na odporcu v 1/ rade a potom sú platné aj následné
prevody nehnuteľností medzi odporcom 1/ a odporcom 2/. Návrh proti odporcovi v 2/ rade bol zamietnutý
pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie. Odporca v 2/ rade nie je dedičom po poručiteľovi D. T.,
nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, preto rozhodnutie o určenie, kto je
vlastníkom sporných nehnuteľností žiadnym spôsobom jeho právne postavenie neovplyvní.

Záverom krajský súd konštatuje, že s ohľadom na vyššie vyslovený záver, nebol už dôvod skúmať
účinky možnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 13.04.2007 na iné právne vzťahy založené kúpnou zmluvou
z 27.11.2007 medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim vo vzťahu k
nehnuteľnostiam označeným v návrhu. V kontexte na odkaz odporcov na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/311/2008 z 30.03.2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17Co/217/2007 v tom, že prípadné zrušenie kúpnej zmluvy z 13.04.2007 nemá vplyv na
nasledujúce záväzkové vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, krajský súd poznamenáva, že
základnou skutkovou okolnosťou týchto rozhodnutí bolo, že predchádzajúci právny úkon zanikol v
dôsledku odstúpenia od platnej zmluvy (odstúpením od zmluvy sa zrušuje právny titul, na základe
ktorého došlo k nadobudnutiu vlastníctva). Uvedený stav treba odlišovať od situácie, keď je namietaná
absolútna neplatnosť právneho úkonu.

Dôvodnému odvolaniu odporcov odvolací súd na základe iného právneho posúdenia veci podľa § 220
O. s. p. vyhovel.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.