Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gazdagová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/374/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221847
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513221847.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu
o maloletého G. W., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky C. W., nar.XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX,
zastúpenej I.. I. K., advokátkou, so sídlom na Y. XX v Y. a otca D. J., nar.XX.X.XXXX, bytom D., C. XX,
v konaní o zmenu úpravy styku
r o z h o d o l :
Mení rozsudokOkresnéhosúduKošice-okolie,číslokonania9P/185/2011zodňa29.6.2012,vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, číslo konania XCoP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX takto:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým G. W., nar.XX.X.XXXX
- počas tzv. adaptačnej fázy, trvajúcej 3 mesiace, od právoplatnosti rozsudku, každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod.
do 18.30 hod., vždy v priestoroch Obchodného centra B., za prítomnosti matky,
- po uplynutí tzv. adaptačnej fázy, na dobu ďalších dvoch mesiacov každý nepárny kalendárny týždeň v
sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky,
- po uplynutí tejto doby 2 mesiacov každý nepárny kalendárny týždeň v dobe od soboty od 10.00 hod.
do nedele do 17.00 hod., bez prítomnosti matky, s tým,
19P/374/2013
- 2 -
že otec j e p o v i n n ý v čase určenom na styk prevziať dieťa z miesta bydliska matky a j e p
o v i n n ý odovzdať dieťa v čase určenom na ukončenie styku do miesta bydliska matky. Matka j e
p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Predmetom konania je návrh matky na zmenu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Navrhovateľka, matka maloletého G. W., podaným návrhom žiadala, aby súd zmenil posledné súdne
rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým s odôvodnením, že keďže styk otca s maloletým je
upravený bez prítomnosti matky a maloletý sa s otcom stretávať odmieta, reaguje stresovo, plače a
je z neprítomnosti matky traumatizovaný, navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletým výlučne zaprítomnosti matky. Navrhla dobu určenia styku otca s maloletým na každý párny štvrtok v mesiaci, od
16.00 hod. do 17.00 hod.
Otec s podaným návrhom matky vyslovil nesúhlas. V písomnom vyjadrení uviedol, že pri posledných
návštevách v domácnosti matky maloletého neboli stretnutia s maloletým bezproblémové, nakoľko
matka maloletého, prítomná pri styku neustále vyvolávala konfliktné situácie, ktorých svedkom bolo aj
maloleté dieťa. Konflikty počas stretnutí otca s maloletým, ktoré sa odohrávali medzi matkou a otcom
maloletého G. sa stupňovali, podľa otca sa matka maloletého nevie zmieriť so skutočnosťou, že styk
s maloletým má prebiehať bez jej prítomnosti. Podľa otca matka negatívne ovplyvňuje maloletého voči
nemu, znemožňuje nerušený styk otca s maloletým. Otec má k maloletému vytvorený pozitívny citový
vzťah a chcel by ho ďalej rozvíjať, avšak vzhľadom na posledné incidenty, ktoré sa počas stretnutí
odohrali zvážil, v záujme zachovania psychického a fyzického zdravia maloletého G., kontakt s ním
prerušiť. Ich vzájomný vzťah sa vážne narušil, otec na maloletom G. videl, že sa ho bojí. Navrhol,
aby súd posledné súdne rozhodnutie ponechal v platnosti s tým, aby v konaní nariadil súdnoznalecké
dokazovanie, ktoré by podľa otca mohlo preukázať negatívne ovplyvňovanie maloletého G. jeho matkou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, znaleckým dokazovaním
zameraným na posúdenie osobnostných predpokladov rodičov a vplyvu rodičov
19P/374/2013
- 3 -
na maloleté dieťa, s listinným dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj so spisom tunajšieho súdu sp.zn.
9P/185/2011 a zistil tento stav vo veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č. konania 9P/185/2011 zo dňa 29.6.2012, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. konania 8CoP/393/2012 - 55 zo dňa 27.5.2013 bol upravený
styk otca s maloletým G. W., nar.XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. každú
párnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že maloletý G. sa bojí otca,
sám sa vyjadril, že sa s ním stretávať nechce. Podľa matky bol maloletý G. svedkom incidentu, kedy mal
otecmaloletéhozavolaťpolicajnúhliadkuataktosivynútiťstretnutiesmaloletým.Matkapočasvýpovede
uviedla, že s otcom maloletého takmer vôbec nekomunikuje, s odôvodnením, že komunikácia s ním je
sťažená. Uviedla, že si prestavuje stretnutia otca s maloletým tak, že otec by chodil na styk s maloletým
tak ako doposiaľ do miesta bydliska maloletého s tým, že matka by bola pri styku prítomná. Matka
potvrdila, že otec sms správou matke oznámil, že za maloletým chodiť nebude, aby ho nevystavoval
stresu. Otec sa dlhšie s maloletým nestretol, preto je toho názoru, že maloletý ho dostatočne nepozná
a bez jej prítomnosti sa s otcom nebude chcieť stretnúť.
Otec maloletého vo výpovedi uviedol, že s maloletým G. mal vybudovaný pekný vzťah, avšak pri
posledných stretnutiach došlo medzi ním a matkou ku konfliktom, ktoré maloletý videl. Potvrdil, že
na maloletom pobadal, že je v strese a bojí sa ho. S maloletým má záujem sa stretávať, chcel by
vzťahy postupne napraviť, podľa neho však k tomu nedôjde, ak bude pri styku prítomná aj matka. Podľa
otca matka neustále vyvoláva konfliktné situácie, otec je presvedčený, že voči nemu dieťa negatívne
ovplyvňuje. Matka mala mať podľa otca incident aj s jeho súčasnou manželkou, uviedol, že podľa neho
matka nemá vyrovnané emócie vo vzťahu k otcovi. Otec potvrdil, že ich vzájomná komunikácia je takmer
nulová, väčšinou len cez sms správy.
Nakoľko obaja rodičia prejavili záujem pokúsiť sa vyriešiť spor tak, že uskutočnia stretnutie otca a
maloletého G., za prítomnosti matky, ale na neutrálnej pôde, v záujme obnovy vzťahov otca a maloletého
G., súd pojednávanie odročil. Na nasledujúcom pojednávaní obaja zhodne uviedli, že k zlepšeniu
vzťahov medzi nimi nedošlo. Matka maloletého sa vyjadrila v tom zmysle, že jej nevyhovuje stretávať
sa na neutrálnej pôde mimo bydliska, keďže má nepojazdné auto a maloletý sa mal vyjadriť, že nikam
nechce ísť nechce. Otec k stretnutiu uviedol, že podľa neho bolo stretnutie dobré, chcel pokračovať v
podobných stretnutiach.Keďže nedošlo, aj napriek časovému priestoru, ku konsenzu medzi rodičmi, ohľadne úpravy styku otca
s maloletým G., súd do konania ustanovil znalkyňu z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie
detí Mgr. Lenku Lipanovú, ktorá vypracovala znalecký posudok č.36/2014 zo dňa 4.7.2014, za účelom
posúdenia osobnostných predpokladov rodičov, ich vplyvu na maloleté dieťa a posúdenie ich citovej
väzby na maloleté dieťa, ovplyvňovanie dieťaťa voči druhému rodičovi.
19P/374/2013
- 4 -
V závere posudku znalkyňa konštatuje, že psychologické kritéria matky maloletého G. k stabilnej,
kvalitnej realizácii rodičovskej role sú primerané, znalkyňa upozorňuje na emočne menej zrelé
rodičovské prejavy v prístupe matky, na menšiu ochotu prijímať kompromisné riešenia, ustupovať zo
svojho stanoviska v záujme dieťaťa, na introvertnejší spôsob kontaktovania sa s okolím, preferuje
najbližšiu rodinu a priateľa. Taktiež upozorňuje na neustále podvedomé živenie pocitov krivdy (že otec
sa v úvode nezhostil svojej role adekvátne), ktoré neguje. Tieto prenáša do postoja, že teraz nemá ona
záujem prispôsobovať sa akémukoľvek návrhu. Tieto postoje prenáša aj na maloletého. Mimo tento
okruh však s maloletým dokáže vytvárať pozitívny vzťah, snaží sa zodpovedne k nemu pristupovať.
Psychologické kritéria otca maloletého sú k stabilnej, kvalitnej realizácii rodičovskej role primerané,
osobnosť otca - je dostatočne sebakritický, schopný reálneho pohľadu na seba, prijíma spätnú väzbu,
emočnezrelývovzťahoch.Máomaloletéhozáujem,frustrujeho,žedoposiaľnemajúvybudovanýrolový
vzťah, otec a syn. Má záujem, aby bol maloletý G. začlenený do jeho novej rodiny.
Maloletý G. má pozitívne emócie k matke, je ne ňu primárne citovo viazaný, vzťah s ňou je pre neho
bazálny. Registruje hostilný postoj matky k otcovi, čo kontaminuje jeho názory, v takomto ovzduší bude
maloletý ťažko prežívať slobodný skúmavý postoj k otcovi. K otcovi prechováva toho času ambivalentný ,
slabo vybudovaný vzťah, zažil s ním aj zaujímavé veci, dostal od neho darček, nevníma, že mu urobil
čokoľvek zlé, ale zároveň ho na verbálnej úrovni odmieta z dôvodu, že to vycíti zo strany matky. Maloletý
G. vyrastá u matky, v normálnych podmienkach, so starostlivo a normálne fungujúcou matkou, pokiaľ
sa potreby maloletého týkajú otca, matka so synom cielene manipuluje, syna citovo zneisťuje svojimi
vyjadreniami. Podľa znalkyne je to jednoznačne negatívny vplyv matky na zdravý vývin maloletého.
K otcovi znalkyňa pozoruje u maloletého obozretnejší vzťah, dieťa je v kontakte s okolím celkovo
pasívnejšie, potrebuje istotu a povzbudenie od okolia. Citlivo reaguje na zmeny, najcitlivejšie zachytáva
postoje matky, sú pre neho mienkotvorné. Jeho emocionalita je oslabenejšia nadmernou fixáciou na
matku, odmieta byť dlhšie bez nej. Jeho odmietanie, stretávať sa s otcom nemá základ v zlom vzťahu
k otcovi, alebo priamej negatívnej skúsenosti s ním, ale skôr že to je pre neho nová osoba, ku ktorej
nemá vytvorený citový vzťah. Ak by bol matkou podporovaný, opatrnosť v kontakte s otcom by prekonal
rýchlo. Matka má však nadmerne protektívny, úzkostný a obmedzujúci postoj, čo maloletého limituje v
slobodnom prejave.
V závere znalkyňa doporučuje styk s otcom postupne rozširovať, až k celovíkendovému pobytu u otca.
Prítomnosť matky znalkyňa nevidí ako nevyhnutnú, volí možnosť rodičovskej dohody.
V priebehu ďalšieho konania sa rodičia dohodli na postupnej úprave styku, v zmysle záverov znaleckého
dokazovania, tak, ako je formulovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19P/374/2013
- 5 -
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletými deťmi v rozhodnutí o rozvode.Podľa § 26 ods.1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25,26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa rozšíriť
styk otca s maloletým dieťaťom, v porovnaní tak, ako bol styk otca s maloletým dieťaťom naposledy
súdom upravený. S prihliadnutím na vek dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že maloleté dieťa už navštevuje
predškolské zariadenie a teda k určitej separácii od matky ako primárnej osoby došlo, je dostatočne
zrelé, aby trávilo istý čas aj bez prítomnosti matky, v prítomnosti druhého rodiča, s ktorým nežije
v spoločnej domácnosti. U otca neboli znaleckým dokazovaním zistené žiadne negatívne vplyvy na
maloleté dieťa, v jeho osobnosti neboli zistené prejavy patologickej symptomatológie.
Zásadne nemožno obmedzenie styku vysloviť v prípade, ak dôvody na obmedzenie styku vyplývajú zo
vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek, aj oprávnené výhrady
jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja, ako partnera, nemôžu byť dôvodom
na zásah do styku s dieťaťom. Každý z rodičov má právo tráviť so svojim dieťaťom polovicu jeho
voľného času, pokiaľ sa nepreukážu také skutočnosti, ktoré by mali za následok obmedzenie tohto styku,
vyplývajúce zo správania sa oprávneného rodiča. Spôsob, akým si otec zariadi dobu stretávania sa s
maloletým dieťaťom záleží len na ňom, pričom ako rodič by mal v prvom rade zohľadniť záujem svojho
maloletého dieťaťa a v jeho vlastnom záujme by malo byť rozvíjanie vzájomných väzieb s dieťaťom.
Vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú hodnotené ako konfliktné, čo sa prejavilo aj v priebehu
pojednávania a bolo preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré preukázalo negatívne
ovplyvňovanie maloletého G. postojom matky k osobe otca. V konečnom dôsledku sa rodičia dohodli na
postupnej úprave styku otca s maloletým, preto súd upravil styk otca s maloletým, počas tzv. adaptačnej
fázy aj za prítomnosti matky, aj keď znalkyňa nevidí jej účasť pri realizácii tohto styku ako nevyhnutnú.
K návrhu na prítomnosť matky pri styku počas tzv. adaptačnej fázy sa pripojil aj kolízny opatrovník s
poukazom na to, že otec maloletého nevidel už 7 mesiacov a maloletý je silno citovo viazaný na matku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
19P/374/2013
- 6 -
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.
O trovách štátu rozhodne súd samostatne, nakoľko právna zástupkyňa matky zvažuje možnosť podať
odvolanie voči uzneseniu o vyúčtovaní trov znalkyni, t.j. voči výške znalkyni priznaným trovám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladávykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.