Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911200906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911200906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Juraj Kovačev
- KOMERC, s miestom podnikania Ružomberok, Bystrická cesta č. 51, IČO: 10 854 011, zastúpený
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s. r. o., so sídlom Ružomberok,
ul. Dončova č. 1451/21, IČO: 36 862 304, proti odporkyni: T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. Š.
N. Y. č. X, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Zvončekom, advokátom so sídlom O.,
ul. C. č. XX, o zaplatenie sumy 31.975,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/65/2011-481 zo dňa 23. novembra 2012 v spojení

s opravným uznesením č. k. 3C 65/2011-502 zo dňa 07. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým určil, že základ žalobného
nároku navrhovateľa je opodstatnený, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým okresný súd vyriekol, že námietka zániku práva odporkyne zo zodpovednosti za vady
je nedôvodná rozsudok okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 3C/65/2011-481 zo dňa 23. 11 2012 v spojení s opravným uznesením č.
k. 3C 65/2011-502 zo dňa 07. 12. 2012 Okresný súd Ružomberok určil, že základ žalobného nároku

navrhovateľa je opodstatnený. Zároveň určil, že námietka zániku práva odporkyne zo zodpovednosti za
vady je nedôvodná.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ
na základe ústnej zmluvy o dielo s odporkyňou uskutočnil rekonštrukciu nehnuteľností, ktorý výlučnou
vlastníčkou je odporkyňa a to rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcela
č. CKN 1068 zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva
V 2211/09. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade dlžnej sumy, odporkyňa si ale svoju povinnosť

uhradiť cenu stavebného diela splnila len čiastočne, keď dňa 22. 03. 2010 uhradila preddavok na cenu
stavebných prác v sume 20 000 eur a následne po skončení stavebných prác uhradila čiastku 12 800 eur
dňa 13. 01. 2011. Neuhradená časť ceny diela zodpovedá sume 31 975,07 eur. Sporné v konaní bolo, kto
bol subjektom vyššie uvedenej zmluvy na strane objednávateľa a to vzhľadom na námietky odporkyne.
Dodávateľom bol nepochybne navrhovateľ, ktorý túto činnosť vykonáva ako podnikateľ na základe
živnostenského oprávnenia. Rekonštrukčné práce na rodinnom dome boli začaté v mesiaci október
2009, pričom rokovania o uzavretí zmluvy o dielo prebiehali na tvári miesta, t.j. v predmetnom rodinnom

dome a prítomní boli navrhovateľ, odporkyňa a Y. O., ktorý bol v tom čase partnerom odporkyne.
Pre posúdenie otázky okruhu subjektov zmluvy o dielo na strane objednávateľov nebolo postačujúce
zohľadniť len otázku prítomnosti týchto osôb, ale predovšetkým zaoberať sa prejavmi ich vôle, t. z. čismerovali k uzavretiu zmluvy o dielo a teda či došlo ku konsenzu medzi účastníkmi zmluvy v otázke
podstatných náležitostí tejto zmluvy.
Právna úprava zmluvy o dielo je obsiahnutú v Občianskom zákonníku konkrétne v ustanoveniach §

631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo
zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu
vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny
dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Zmluvou
o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa

určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ
dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a to na predmete diela, na tom, že dielo bude vykonané
na nebezpečenstvo zhotoviteľa a na tom, že zhotovenie diela bude odplatné, pričom výška ceny za
zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy, v takom prípade ak nedošlo k dohode o výške ceny za dielo je povinnosťou objednávateľa
zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný primeranú cenu. Za

primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje
za obdobných podmienok za porovnateľné dielo.
Obrana odporkyne v konaní spočívala v tvrdení, že zmluvu o dielo uzatvorila s navrhovateľom ako
zhotoviteľom spolu so svojim vtedajším partnerom Y. O., teda ide o záväzok uhradiť cenu diela
delený, keď podiely dlžníkov dohodnuté neboli a preto sú rovnaké, pričom ona si svoj diel záväzku

voči navrhovateľovi už vyrovnala. Ďalej odporkyňa namietala, že uplatňovala právo zo zodpovednosti
za vady dodaného diela navrhovateľom a to zľavu z kúpnej ceny. Navrhovateľ k uplatneniu vád zo
strany odporkyne uviedol, že tieto neboli vytknuté zákonom stanoveným spôsobom, nebol vyzvaný
na ich odstránenie bezodkladne po ich zistený a odporkyňa doposiaľ riadne neuplatnila svoje nároky
vyplývajúce zo zodpovednosti navrhovateľa za vady, t.z. či odstúpila od zmluvy o dielo či žiada zľavu z

kúpnej ceny a preto považoval toto právo odporkyne za prekludované. Stanovisko navrhovateľa k otázke
s kým uzatvoril zmluvu o dielo bolo v konečnom dôsledku také, že zmluvu uzatvoril len s odporkyňou,
čomu nasvedčuje samotná skutočnosť, že podal návrh na začatie konania len voči odporkyni, pričom
uplatňuje doplatok celej ceny diela. Y. O. v postavení svedka v priebehu konania uviedol, že on
rekonštrukčné práce na rodinnom dome neobjednával. Z výpovede navrhovateľa, odporkyne a tiež

svedka Y. O. vyplynulo, že účasť Y. O. pri predmetných rokovaniach bola aktívna aj napriek jazykovej
bariére medzi ním a navrhovateľom. Podľa názoru okresného súdu Y. O. ale vedel čo je predmetom
rokovania, keďže vyjadrenie navrhovateľa mu tlmočila samotná odporkyňa.
Vzhľadom na uvedené musel prvostupňový súd v spornej otázke prihliadnuť k ďalším vykonaným
dôkazom, všetky dôkazy vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Vychádzal z toho,

že výlučnou vlastníčkou rodinného domu v zmysle výpisu z LV bola a aj v súčasnosti je odporkyňa.
Samotná odporkyňa sa v priebehu konania vyjadrila, že tento rodinný dom bol darom od Y. O. voči
nej, pričom takisto darom od Y. O. voči nej bola aj rekonštrukcia tohto rodinného domu. Z rozsudku
OkresnéhosúduRužomberokzodňa02.02.2011č.k.2C/107/2010-162,ktorýbolpotvrdenýrozsudkom
odvolacieho súdu, vyplynulo, že predmetom konania bol návrh Y. O. voči T. K. na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 220 000 eur s tvrdením, že T. K. ako kupujúca uzatvorila dňa 09. 10. 2009 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vyššie uvedeného rodinného domu vrátane pozemkov
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 220 000 eur, túto kúpnu cenu však uhradil predávajúcim Y. O. v deň
podpisu kúpnej zmluvy a preto mu voči odporkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže za odporkyňu plnil jej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Okresný súd sa stotožnil s názorom

navrhovateľa, že T. K. sa bezdôvodne obohatila. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. jel výrok
právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Keďže tvrdenie odporkyne o tom,
že Y. O. jej daroval rodinný dom nezodpovedá skutočnosti, logicky sú pochybnosti aj o tvrdení, že Y. O.
jej daroval rekonštrukciu rodinného domu. Možno ale ustáliť, že rekonštrukcia predmetného rodinného
domu sa mala realizovať z peňažných zdrojov Y. O.. Bolo to zrejmé aj samotnému navrhovateľovi,

ktorý to vyjadril vo svojej výpovedi v tom zmysle, že bolo mu jasné, že rekonštrukciu financuje Y.
O.. Tento záver nie je v rozpore ani s tvrdením odporkyne, že rekonštrukcia rodinného domu mala
byť darom od Y. O. voči nej, samotná odporkyňa v konaní ani netvrdila, že disponovala vlastnými
finančnými zdrojmi na pokrytie rekonštrukčných prác. Financovanie rekonštrukcie rodinného domu Y.
O. však automaticky neznamená záväzok Y. O. a to ani len čiastočný voči navrhovateľovi uhradiť mu

cenu za dielo, keďže financovanie môže byť realizované rôznymi spôsobmi, t.z. nielen darom peňazí,
ale napríklad pôžičkou. Spôsob financovania rekonštrukcie domu však medzi sebou odporkyňa a Y. O.
v tom čase ošetrený písomne žiadnym spôsobom nemali, akékoľvek ich vyjadrenia v tejto veci v konaní
sú diametrálne odlišné. Je ale nepochybné, že v čase zmluvných rokovaní odporkyňa a Y. O. manželmineboli, teda neprichádza do úvahy spoločný solidárny záväzok platiť cenu za dielo u týchto subjektov.
Akékoľvek vyjadrenia zo strany Y. O. na predmetných zmluvných rokovaniach, ktoré tam prezentoval sú
najmä k rozsahu prác sú logické, keďže rekonštrukčné práce financoval, pričom je nepochybný súvis

medzi rozsahom vykonaných prác a cenou za ne a teda peniazmi, ktoré je potrebné za týmto účelom
vynaložiť. Svedkovia vypočutí v tomto konaní a to najmä rodinní príslušníci odporkyne príp. zamestnanci
navrhovateľa (svedkovia P. C.,E. D., I. G., G. E., O. K., O. C., P. C., P. E.) potvrdili prítomnosť Y. O. na
rokovaniach, ale nepotvrdili však prejav vôle z jeho strany voči navrhovateľovi objednať si rekonštrukčné
práce na predmetnom rodinnom dome. Závažné pochybnosti sú vyvolané tým, že zmluva o dielo nebola

vyhotovená v písomnej forme, čo však nemá vplyv na jej platnosť, taktiež nebolo navrhovateľom vydané
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky čo však taktiež nemá vplyv na platnosť zmluvy o dielo.
Problémom však je skutočnosť, že medzi navrhovateľom a Y. O. bola jazyková bariéra a pokiaľ zmluva
o dielo nebola uzavretá písomnou formou medzi navrhovateľom a odporkyňou a Y. O. s doloženým
prekladom do nemeckého jazyka, ktorý ovláda Y. O., okresný súd konštatoval, že prejav vôle Y. O.
objednať si rekonštrukciu rodinného domu nebol zistený bez pochybností. Pokiaľ Y. O. v priebehu

rekonštrukčných prác žiadal ich pozastaviť, že prestáva financovať stavbu je logické, že navrhovateľ
práce na stavbe pozastavil keď si bol vedomý toho, že rekonštrukčné práce sú financované zo zdrojov
Y. O., avšak keď odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že v prácach treba pokračovať, rešpektoval ju
ako objednávateľa a v prácach pokračoval bez ohľadu na ďalšie zisťovanie o jej možnostiach stavebné
práce financovať. Okrem toho navrhovateľ rešpektoval odporkyňu ako objednávateľku stavebných prác,

čo vyplýva z toho, že rešpektoval jej pokyny k rozsahu vykonaných prác, resp. týkajúce sa jednotlivých
materiálov použitých v rámci týchto rekonštrukčných prác.
Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdkonštatoval,žezmluvaodielobolauzatvorenámedzinavrhovateľom
a odporkyňou a teda je daná existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania zmluvy o dielo
uzavretej ústnou formou. N jej základe dodal navrhovateľ ako dodávateľ odporkyni stavebné dielo

a odporkyni vznikol záväzok za toto dielo zaplatiť navrhovateľovi cenu. Základ žalobného nároku
navrhovateľa je teda opodstatnený.
Čo sa týka námietky preklúzie práva odporkyne uplatňovať si práva zo zodpovednosti za vady
okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 653, § 654 a § 655 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorých právo zo zodpovednosti za vady sa musí uplatniť u zhotoviteľa v záručnej

dobe inak zanikne. Záručná doba pri stavebných prácach je najmenej 18 mesiacov. V danom prípade
navrhovateľ ukončil rekonštrukčné práce na rodinnom dome odporkyne v marci v roku 2010 s výnimkou
obkladu na schodisku. Z písomnej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplynulo, že odporkyňa
uplatňovala svoje právo zo zodpovednosti za vady voči navrhovateľovi v záručnej dobe 18 mesiacov,
konkrétne listom svojho právneho zástupcu JUDr. Milana Habláka zo dňa 27. 07. 2010. Navrhovateľ

konkrétne námietky nekvality vykonaných prác a dodaných materiálov neakceptoval. Odporkyňa
poverila posúdením skrytých a zjavných vád na predmetnom rodinnom dome znalca Ing. C. V., C.,
ktorý dňa 12. 08. 2010 vypracoval znalecký posudok č. 40/2010, v zmysle ktorého objektívna reálna
cena vykonaných prác navrhovateľom so započítaním zjavných a skrytých vád bola vyčíslená v sume
33 800 eur v nadväznosti na čo odporkyňa listom zo dňa 13. 01. 2011 s odkazom na vzájomnú už

asi pol roka trvajúcu písomnú komunikáciu účastníkov konania oznámila navrhovateľovi, že hodnota
prác riadne vykonaných na rekonštrukcii domu predstavuje sumu 33 800 eur vrátane DPH, v čom sú
započítané riadne a skutočne vykonané práce ako aj dodávky a práce naviac a odpočítaná čiastka za
škody spôsobené nekvalitnou, resp. vadnou prácou navrhovateľa s tým, že odporkyňa vyjadrila ochotu
uhradiť navrhovateľovi sumu 13 800 eur v nadväznosti na odpočítanie uhradenej zálohovej platby vo

výške 20 000 eur a po znížení sumy 1 000 eur za odmenu súdnemu znalcovi. S poukazom na uvedené
mal okresný súd za to, že odporkyňa ako objednávateľka riadne uplatnila svoje práva zo zodpovednosti
za vady (a to aj v súčinnosti s odborníkom) majúce pôvod v zmluvnom plnení včas, t.j. v záručnej dobe
18 mesiacov a z tohto dôvodu jej toto právo nezaniklo a teda námietka navrhovateľa týkajúca sa zániku
práva uplatňovať odporkyňou práva zo zodpovednosti za vady je nedôvodná.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že námietka zániku práva odporkyne zo zodpovednosti za vady

je nedôvodná zmenil tak , že námietka zániku práva odporkyne zo zodpovednosti za vady je dôvodná
resp. napadnutý výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Prvostupňovémusúduvytýkalnesprávneprávneposúdenieveciatiežto,žeodvolanímnapadnutývýrok
medzitýmneho rozhodnutia je zjavne nepreskúmateľný.V bližších podrobnostiach uviedol, že právne úvahy súdu pokiaľ ide o posudzovanie otázky zániku
zodpovednosti za vady diela nie sú z rozhodnutia súdu postrehnuteľné v tom smere, že nie je zrejmé,
ako súd dospel k záveru, že tieto boli uplatnené včas a riadne.

Neaplikovanie podpornej úpravy v § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobuje, že na daný prípad
nebola aplikovaná správna právna úprava. Aj výklad obsahu § 653, 654 a 655 Občianskeho zákonníka
nebol zo strany okresného súdu pri hodnotení otázky uplatnenia nároku z vád uplatnený ústavne
komfortným spôsobom.
Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa doteraz vôbec neuplatnila nároky zo zodpovednosti z vád

stavebného diela zhotoveného pre ňu navrhovateľom. V tomto smere je treba uviesť, že vytknutím vady
je podľa ustálenej súdnej praxe taký prejav vôle, ktorého obsahom je nielen oznámenie konkrétneho
nedostatku dodávateľovi, ale vždy aj konkrétne uvedenie, aké právo z tohto dôvodu objednávateľ
uplatňuje (R 2/1978, s. 41, ods. 4 a str. 42 ods. 1). K tomu, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k
zániku práv zo zodpovednosti za vady nestačí, ak objednávateľ v záručnej dobe iba vytkne vady, ale je
nevyhnutné, aby v záručnej dobe súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje.

Právo zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť včas, na správnom mieste a dôvodne. (R 12/1989,
s. 59 ods. 7 a 8 a s 60 ods. 1 a 2)
Odporkyňa po údajnom zistení vád diela (uvedené zistenie sa objavilo až potom, čo bola vyzvaná na
uhradenie ceny diela, dovtedy nič nevytýkala a žiadny nárok neuplatňovala) tieto vady ani neoznámila
navrhovateľovi a doteraz neuplatnila žiadny nárok zo zodpovednosti za vady, nevyzvala navrhovateľa

na bezplatné odstránenie vád, neuplatnila nárok na zľavu z ceny diela, neodstúpila od zmluvy o dielo
a pod.. Odporkyňa teda kvalifikovaným spôsobom vady nevytkla, nakoľko súčasťou prejavu vôle pri
vytknutí vady diela musí byť obligatórne aj označenie práva, ktoré z titul vád uplatňuje. Ani z listov
jej predchádzajúceho zástupcu nevyplýva, že by vady uplatnila určito a spôsobom predpokladaným
zákonom. Žiadny konkrétne zistiteľný nárok zo zodpovednosti za vady diela neuplatnila doteraz,

hoci záručná doba 18 mesiacov márne uplynula najneskôr 31. 9. 2011. Práva zodpovednosti za
vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa, čo sa nikdy doteraz nestalo. V ustanovení § 655 ods. 2
Občianskeho zákonníka je jednoznačne uvedené, že dôsledkom tejto nečinnosti je zánik- preklúzia práv
zo zodpovednosti a vady.
Pokiaľ ide o lehotu v ktorej je treba nárok zo zodpovednosti za vady uplatniť, je nutné uviesť, že v tomto

smere je úprava § 653, 654 a 655 Občianskeho zákonníka neúplná a preto je na mieste v tejto otázke
aplikovať všeobecnú úpravu zodpovednosti za vady v zmysle § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 504. V tomto ustanovení, na ktoré navrhovateľ v priebehu konania poukázal, je určená
subjektívna lehota pre uplatnenia vád (záručná doba je dobou objektívnou), pričom predpokladom
možnosti uplatnenia nároku z vád na súde je vytknutie vád bez zbytočného odkladu po tom, čo mal

nadobúdateľ možnosť vec si prezrieť. V danom prípade odporkyňa už koncom mesiaca marec 2010
prevzala od navrhovateľ kľúče od domu, na ktorom sa vykonávali stavebné práce. Bolo jej povinnosťou
zistené vady vytknúť ihneď čo sa nestalo, čo má rovnako ex lége za následok, že právo z vád zaniká.
Uvedená subjektívna lehota pre uplatnenie vád začala plynúť už keď odporkyňa mala možnosť stavbu
prezrieť, bez ohľad na to či to skutočne urobila. Odporkyňa na pojednávaní priznala, že priebeh stavby

kontrolovala a teda videla aj priebeh všetkých stavebných práv, pričom v priebehu ich vykonávania
zo strany navrhovateľa voči nim nič nenamietala. Rovnako tak okná inštalované do domu videla
bezprostredne po ich namontovaní, čo bolo už mesiac január 2010, pričom rovnako tak nevytýkala ich
vadnosť.
Ak by boli pravdivé tvrdenia o vadách diela, bola odporkyňa povinná v zmysle § 655 Občianskeho

zákonníkaprvávetavyzvaťnavrhovateľanabezplatnéodstránenievád.Zvykonanéhodokazovaniatotiž
vyplynulo, že všetky údajné vady boli odstrániteľné. Keďže takýto nárok odporkyňa nikdy neuplatnila,
a navrhovateľa nevyzvala na odstránenie vád, a ani sa sním nedohodla na lehote odstránenia vád, v
zmysle § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohla uplatňovať ani nárok na zľavu z ceny diela. Ten
totiž prichádza do úvahy jedine v prípade, že vady sú neodstrániteľné, resp. v prípade neodstránenia

vady zhotoviteľom v dohodnutej lehote, prípade pri opakovaní tej istej vady. V čase spísania listu JUDr.
Habláka ako zástupcu odporkyne už uvedené vady neboli zistiteľné v dôsledku zmien stavby zo strany
odporkyne.Listzodňa13.1.2011jeneurčitýmatedaneplatnýmprávnymúkonom,nakoľkoznehonieje
zrejmé aký nárok sa uplatňuje, aj keď sa spomínajú pojmy škoda a vady nie je z tohto listu zistiteľné aký
nárok zo zodpovednosti za vady odporkyňa uplatňuje, osobitne akú škodu jej mal navrhovateľ spôsobiť,

a v akej výške uplatňuje nárok na náhradu škody škodu
(škoda nie je nárokom zo zodpovednosti za vady). Uvedený list z 13. 01. 2011 možno považovať len za
návrh dohody o výške ceny diela, ktorý ale nebol zo strany navrhovateľa akceptovaný.Pokiaľ ide o údajné vady, doposiaľ nebolo preukázané, že by akékoľvek vady diela boli spôsobené
činnosťou navrhovateľa. Údajné popraskanie omietok je len dôsledkom tej okolnosti, že odporkyňa
nezabezpečila vykurovanie stavby resp. sa realizovalo frézovanie komína až po zhotovení omietok

pričom navrhovateľ nebol zhotoviteľom komína. Okná dodané na stavbu spĺňajú predpísané kvalitatívne
ukazovatele, čoho potvrdením je aj to, že odporkyňa súhlasila s doobjednaním ďalších okien do
suterénu od rovnakého výrobcu už potom, čo tieto boli v jej dome inštalované. Znalecký posudok Ing.
V. neobsahuje predpísané náležitosti, nie sú z neho zrejmé základné skutočnosti, a teda aká mala byť
cena diela bez vád, aká je údajná hodnota vád a aká je ním údajne zistená škoda. Bez ustálenia týchto

hodnôt je ním prijatý záver úplne nepreskúmateľný. To že uvedený posudok bol spracovaný účelovo,
dokazuje aj znalecký posudok č. 30/2011 (strana č. 16 až 20) a výpoveď Ing. K. na pojednávaní, ktorý
úplne presne a logicky poukázal aj na tie časti znaleckého posudku Ing. V., ktoré sú neudržateľné a
odporujú znaleckým štandardom.

Odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadala, aby napadnutý

rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Prvostupňovému súdu vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
záverom a tiež nesprávne právne posúdenia veci.
V bližších podrobnostiach uviedla, že v posudzovanom prípade dospel okresný súd k záveru, že právny
úkon (zmluva o dielo) bol uzavretý ústnou formou, teda mal všetky náležitosti platného právneho úkonu

ako prejavu vôle smerujúceho ku vzniku zmluvy o dielo /zmluvy o oprave a úprave veci/, avšak tieto
prejavy vôle akceptoval len u navrhovateľa a odporkyne, nakoľko medzi nimi zrejme nebola a nie je
jazyková bariéra. Len samotná jazyková bariéra však sama osebe nemôže byť prekážkou ani vôle, ani
jej prejavu u osôb rozprávajúcich inými jazykmi a teda prekážkou vzniku právneho úkonu a uzavretia
zmluvy a najmä nie vtedy, ak ústne prejavy zúčastnených osôb tlmočí (prekladá) z jedného jazyka do

druhého osoba ovládajúca jeden aj druhý jazyk, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Bez ohľadu na
to, či táto tlmočiaca osoba vykonáva len činnosť tlmočníka pri ústnom rokovaní iných osôb alebo je tiež aj
priamym účastníkom tohto právneho úkonu. Rozhodujúca je skutočnosť, aby prejav vôle sa urobil takým
spôsobom, aby bol pre inú osobu poznateľný. Zo žiadneho právneho predpisu a ani z povahy a formy
právnych úkonov nemožno vyvodzovať takú podmienku platnosti či vôbec vzniku právneho úkonu, podľa

ktorej by právny úkon medzi osobami rozprávajúcimi rozdielnymi jazykmi mohol vzniknúť len písomnou
formou a s doloženým prekladom do iného jazyka (v tomto prípade nemeckého). Jazyková bariéra a
nevyhotovenie zmluvy písomnou formou (s doloženým prekladom do nemčiny) neznamená, že prejav
vôle jedného z účastníkov ústne uzavretej zmluvy nemožno zistiť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri ústnom rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo (rekonštrukcia

rodinného domu) bol prítomný navrhovateľ ako zhotoviteľ, odporkyňa a jej v tom čase partner a otec
spoločného dieťaťa Y. O.. Odporkyňa zopakovala, že objednávateľom diela bola spoločne s jej vtedajším
partnerom a teda na dlžníckej strane ide o delený záväzok, pri ktorom je každý dlžník povinný splniť iba
svoj diel peňažného záväzku resp. peňažného plnenia a veriteľ (zhotoviteľ) nemá právo požadovať odo
mňa viac ako diel na mňa pripadajúci (pri neexistencii inej dohody rovnaký, t. j. polovičný diel peňažného

záväzku). Dôkazom o uvedenom je aj čestné prehlásenie, ktoré vystavil a podpísal dňa 05. 01. 2011
navrhovateľ Ing. Kovačev pre Y. O.. Skutočnosť, že aj Y. O. bol objednávateľom rekonštrukcie rodinného
domu, vyplýva nielen z toho, že sa sám považoval za vlastníka domu (a ako tvrdí v trestnom oznámení
aj objednávateľ stavebnej rekonštrukcie), ale rovnako je zrejmé, že za objednávateľa rekonštrukcie
ho považoval aj navrhovateľ ako zhotoviteľ, ktorý na pokyn Y. O. v januári 2010 pozastavil práce na

rekonštrukcii domu. Ďalšími dôkazmi podporujúcimi tvrdenia odvolateľky, že objednávateľmi diela boli
obaja, teda ona i Y. O., sú i výpovede ďalších vo veci vypočutých svedkov (Ing. V., S. G., p. C. -
pracovník navrhovateľa). Tvrdenia Y. O. v trestnom oznámení z 15. 04. 2011, v čestnom prehlásení
z 02. 11. 2011 a pri výsluchu pred súdom v Bazilej i dňa 22. 08. 2012 sú nielen vzájomne rozporné,
ale aj nepravdepodobné a nelogické. Je úplne nelogické, aby osoba, ktorá je či už 15. 04. 2011 alebo

22. 08. 2012 presvedčená, že je vlastníkom domu resp. jeho kupcom, nebola aj objednávateľom jeho
rekonštrukcie. Rovnako je nelogické, aby niekto, kto je o sebe presvedčený, že je vlastníkom domu,
požičiaval inej osobe peniaze na to, aby dala zrekonštruovať jeho dom.
Skutkový záver o tom, kto bol účastníkom zmluvy o dielo na strane zhotoviteľa i objednávateľa, mohol
a mal urobiť len súd a to po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej

súvislosti, najmä z hľadiska ich vierohodnosti a ich súladu s inými dôkazmi.
Z obsahu odôvodnenia prvostupňového súdu sa zdá, že ku svojmu skutkovému zisteniu o tom, kto sa
s navrhovateľom na rekonštrukcii rodinného domu dohodol, dospel najmä na základe výpovede Y. O.v postavení svedka pred švajčiarskym súdom a zo skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na začatie
konania len proti odporkyni.
Súd nemôže pri posudzovaní a hodnotení určitej udalosti alebo skutočnosti, ktorá sa stala v minulosti

(ústne rokovanie o uzatvorení zmluvy o rekonštrukcii rodinného domu v októbri 2009) obsah tohto
rokovania a okruh účastníkov zmluvy určiť len na základe toho, kto a proti komu podal žalobný návrh.
A zo skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh len proti odporkyni vyvodzovať „ stanovisko navrhovateľa
v konečnom dôsledku" na okruh účastníkov ústne uzavretej zmluvy. Zmluva o rekonštrukciu rodinného
domu, vrátane jej predmetu, rozsahu rekonštrukcie a okruhu účastníkov sa ústne uzavrela a dohodla

v októbri 2009 a návrh podal navrhovateľ dňa 21. 02. 2011. Otázka, či navrhovateľ, ktorý disponuje
návrhom, podá žalobu proti tomu alebo tým, kto je alebo ktorí sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti
prípadne výlučným nositeľom povinnosti, je otázkou (pasívnej) vecnej legitimácie. Ak sa rozhodne
žalovať toho, koho žalovať nemal, alebo nežaluje toho, koho žalovať mal, musí znášať nepriaznivé
(zamietajúce) súdne rozhodnutie. Ak sa navrhovateľ domnieval, že „povinnosť zaplatiť cenu diela je
spoločná a nerozdielna a tým pádom je právom veriteľa požadovať plnenie od ktorékoľvek z nich

samostatne“ (tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 15. 12. 2011) a (možno)
preto žaloval len odporkyňu, hoci ide jednoznačne o delený záväzok na dlžníckej strane, mal by znášať
dôsledky vyplývajúce z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľovi nič nebránilo, vzhľadom
na okolnosti vzniku zmluvy, aby prípadne z opatrnosti žaloval aj ďalšieho objednávateľa a dlžníka (Y.
O.), prípadne aby počas konania podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu

(žalovaného), ktorý návrh je oprávnený podať len navrhovateľ.
Podľa R č. 17/2010 objednávateľ diela nemusí byť jeho vlastníkom a nemusí byť ani vlastníkom
pozemku, na ktorom sa dielo realizuje. S poukazom na uvedené argumentácia súdu spočívajúca v tom,
že odporkyňa bola a aj v súčasnosti je vlastníkom domu neobstojí.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu
v navrhovateľom napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Ďalej uviedla, že aj keď dielo nebolo vykonané riadne, nebolo dokončené a odovzdané objednávateľom,
všetky vady zistené počas vykonávania prác i po odchode firmy navrhovateľa z miesta, kde mal
dohodnuté stavebné úpravy vykonať, boli navrhovateľovi riadne, osobne, listami i v prítomnosti

znalca vytknuté, avšak navrhovateľ žiadne námietky voči nekvalite prác neakceptoval a teda odmietol
akékoľvek vady odstrániť. Výška požadovanej zľavy tak bola uvedená v listoch odporkyne na
navrhovateľa i v znaleckom posudku, ktorý bol navrhovateľovi taktiež predložený.
Úpravazodpovednostizavadyvust.§653,654a655Občianskehozákonníkajevovzťahukvšeobecnej
úprave v ust. § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka úpravou špeciálnou, ktorá má prednosť pred

všeobecnou úpravou. Právo zo zodpovednosti za vady ani podľa ust.§ 504 nezaniká, ak nadobúdateľ
vady nevytkol bez zbytočného odkladu potom, ako mal možnosť si vec prezrieť, ale zánik práva
je spojený až s uplynutím zákonom / alebo zmluvou/ stanovenej lehoty. Napokon skutočnosť, že
navrhovateľ žiadne námietky voči kvalite prác neakceptoval, je zrejmé aj z jeho odvolania, v ktorom
všade a na viacerých miestach označuje vady len za „údajné“.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniepodalivčasúčastnícikonania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku
I. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a vo výroku II. rozsudok okresného súdu
zrušil (§ 221 ods. 1 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, konaniu ktoré mu predchádzalo a vyhodnotením
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania obaja odvolatelia, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa,
konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci.
Vykonané dokazovanie, pokiaľ sa týka výroku, ktorým určil, že základ žalobného nároku navrhovateľaje opodstatnený, vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. V danom prípade sa so skutkovými a právnymi
závermi prvostupňového súdu odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené sa preto
vo vzťahu k prvému odvolaním napadnutému výroku s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p.

odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania a stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S námietkou nesprávnych skutkových

záverov, nesprávneho právneho posúdenia sa odvolací súd nestotožnil. Oboznámiac sa s jednotlivými
vykonanými dôkazmi tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní, konkrétne s výpoveďami
jednotlivých účastníkov, svedkov a závermi vyplývajúcimi z listinných dôkazov, bol aj odvolací súd
toho názoru, že zmluvu o dielo na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho odporkyni uzatvorila na
strane objednávateľa výlučne táto, a preto je aj povinná zaplatiť navrhovateľovi zostávajúcu časť ním
vykonaných a neuhradených prác. Správne prvostupňový súd konštatoval, že pri absencii zmluvy o dielo

v písomnej forme, pri jazykovej bariére medzi zúčastnenými stranami pri jej dojednaní, to bola samotná
odporkyňa, ktorá sa dostala do dôkaznej núdze pri preukazovaní tvrdenia, že účastníkom zmluvy na
strane objednávateľa bol aj jej vtedajší priateľ. Za stavu, kedy navrhovateľ ako zhotoviteľ prác podal
návrh výlučne len voči odporkyni, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola v manželskom vzťahu s Y. O.,
z ktorého dôvodu by prichádzal v úvahu spoločný a nerozdielny záväzok, boli závery prvostupňového

súdu o nedôvodnosti námietky pasívnej vecnej legitimácie správne. Navyše odvolací súd na doplnenie
správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva, že pokiaľ by mala odporkyňa naozaj zaplatiť len polovicu
rekonštrukčných prác tak, ako to tvrdila, z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že už zaplatila
navrhovateľovi sumu vyššiu, než je ňou tvrdená polovica. Napokon, ak by aj v konaní bolo preukázané,
žerekonštrukciarodinnéhodomumalabyťdaromY.O.preodporkyňu,uvedenáskutočnosťjezhľadiska

posúdenia pasívnej vecnej legitimácie právne bezvýznamná. Zhotoviteľovi diela totiž nemohol vzniknúť
z tohto údajného právneho úkonu priamy vzťah (právny nárok) voči priateľovi odporkyne, na základe
ktorého by bol oprávnený požadovať uhradenie ceny vykonaných stavebných rekonštrukčných prác.
Keďže odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v prípade
prvého preskúmavaného výroku zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že

odôvodnenie odvolaním napadnutého výroku spĺňa parametre zákonné odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.
s. p.) ako vecne správny ho podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil.
Čo sa týka druhého preskúmavaného výroku, ktorým okresný súd vyriekol, že námietka zániku práva
odporkyne so zodpovednosti závady je nedôvodná, odvolací súd bol toho názoru, že sa jedná o
nadbytočný výrok, keďže v danom prípade prvostupňový súd rozhodoval o základe uplatneného

nároku - žalovanej sumy. Prejav odporkyne, ktorým žiadala pre prípad úspechu navrhovateľa započítať
do žalovanej sumy navrhovateľom spôsobené škody a v peniazoch vyjadriteľné vady diela, mal
prvostupňový súd posúdiť len ako jej obranu, o ktorej nebolo potrebné rozhodovať rozsudkom o
základe. Ak aj navrhovateľ namietal preklúziu práva zodpovednosti za vady u odporkyne, prvostupňový
súd sa bude uvedenými skutočnosťami zaoberať v ďalšom konaní, v ktorom rozhodne už o výške

uplatňovaného nároku.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .