Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209807
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným: 1) P. C., H.. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., C. XXX/XX a 2) T. C., H.. XX. XX. XXXX, C.
E. F. XX, X. F. Z., o zaplatenie 6957,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1) a žalovaná 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 4862,19 eura, úrok z omeškania vo
výške 36,81 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4434,66 eura od 4. 11. 2012
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšnej časti sa žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 166,80 eura a náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 363,03 eura, ktoré sú žalovaný 1) a žalovaná 2) p o v i n n í zaplatiť splnomocnenému
zástupcovi žalobcovi spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 11. 2014, sa žalobca domáhal voči

žalovanému 1) a žalovanej 2) zaplatenia 6957,44 eura, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od
21. 12. 2010 do 3. 11. 2012 vo výške 238,58 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
6957,44 eura od 4. 11. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 27. 9. 2012 zo K.
K., a. s.. Postupca so žalovaným 1) uzatvoril dňa 19. 7. 2005 zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe
ktorej mu poskytol peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodom. Ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala dlžná suma 12309,85 eura a pozostávala z istiny vo výške 10369,82 eura, úroku vo výške
1147,90 eura, úroku z omeškania vo výške 756,25 eura a ostatného príslušenstva vo výške 35,88 eura.
Postupca poskytol žalovanému 1) úver vo výške 8796,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 124,24 eura. V konaní si uplatnil splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 7. 2015,
pričom splátky pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 20. 7. 2015 sa stali splatnými dňa 3. 11. 2012, kedy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Po postúpení pohľadávky mu žalovaní žiadnu sumu neuhradili.

Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené a
žalovaných, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie doručené náhradným spôsobom doručenia

podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca ani žalovaní svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich
neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere číslo

XXXXXXXXXX, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami K. K., a. s., zmluvou
o postúpení pohľadávok číslo 1175/2012/CE, vrátane prílohy k zmluve, oznámením o postúpení
pohľadávky, výzvou na splatenie úveru, pokusom o zmier a amortizačnou tabuľkou, zistiac nasledovný
skutkový stav:

K. K., a. s. ako veriteľ a žalovaný 1) ako dlžník uzatvorili dňa 19. 7. 2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo

XXXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 265.000 Sk. Žalovaný 1) sa zaviazal
vrátiť poskytnutý úver, vrátane úroku vo výške 11,10 % ročne, v dojednaných splátkach vo výške 3743
Sk mesačne, počnúc od 20. 8. 2005, s konečnou splatnosťou úveru 20. 7. 2015. Účastníci si dojednali
aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4300 Sk, poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 5,51 %.

K. K., a. s. a žalovaná 2) uzatvorili dňa 19. 7. 2005 dohodu o ručení, v ktorej žalovaná 2) ako
ručiteľ vyhlásila, že uspokojí pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, uzavretej so
žalovaným 1) ako dlžníkom, vrátane príslušenstva, v prípade, ak ich neuhradí dlžník riadne a včas, a

to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a) všeobecných obchodných podmienok K. K., a. s., ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnom
splatnosti.

K. K., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 27. 9. 2012 zmluvu o postúpení

pohľadávok číslo 1175/2012/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči
žalovaným v celkovej výške 12309,85 eura, z toho istina 10369,82 eura. K. K., a. s. oznámila žalovaným
postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 15. 10. 2012.

Žalobca dňa 15. 10. 2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na jeho úhradu do

30. 10. 2012.

Pokusom o zmier zo dňa 29. 10. 2014 vyzval žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej
výške 12310,68 eura.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdpodanejžalobežalobcučiastočnevyhovel,nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že K. K.,
a. s. ako veriteľ a žalovaný 1) ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol

žalovanému 1) poskytnutý úver vo výške 265.000 Sk, ktorý sa zaviazal splatiť, spolu s dojednaným
úrokom vo výške 11,10 % ročne, v splátkach po 3743 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na
charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetkyzákonom požadované náležitosti. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 15. 10. 2012 a
vyzval žalovaných na úhradu nesplatenej časti úveru do 30. 10. 2012. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca uzavrel so K. K., a.

s., ako aj oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
splátok úveru splatných od 20. 12. 2010 do 20. 7. 2015. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014
ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1) vznikol

spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri
rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1) vznikol spotrebiteľský
právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby
spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28.
11. 2014, v čase podania žaloby už boli premlčané žalobcom uplatnené splátky splatné od 20. 12.
2010 do 20. 11. 2011, t. j. 12 splátok po 124,24 eura, spolu 1490,88 eura. Preto súd žalobu v časti

premlčaných splátok, t. j. vo výške 1490,88 eura, zamietol. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o
úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 4862,19 eura, pozostávajúcu z nezaplatených splátok úveru splatných od
20. 12. 2011 do 20. 10. 2012, t. j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, spolu 11 splátok po
3743 Sk, čo činí 41.173 Sk a istiny zo splátok splatných od 20. 11. 2012 do 20. 7. 2015, ktorá sa stala

splatnou v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a ktorej výška, podľa amortizačnej tabuľky,
predloženej žalobcom, činí 105.305,30 Sk, spolu 146.478,30 Sk. Súd žalobu v časti úroku zo splátok,
ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. zo splátok splatných
od 20. 11. 2012 do 20. 7. 2015, spolu vo výške 604,42 eura, zamietol, nakoľko zmluvný úrok ako
odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu

poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom
sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline
napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn.

9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo
právo na zaplatenie zmluvných úrokov zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru.

Keďže žalovaný 1) sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,

vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 36,81 eura, vyčísleného v sadzbe 8,75 % ročne, ktorý nebol v rozpore s výškou úrokov z
omeškania podľa občianskoprávnych predpisov (v uvedenej sadzbe si ich uplatnil žalobca v podanej
žalobe), a to z jednotlivých nepremlčaných splátok, t. j. zo splátok splatných od 20. 12. 2011 do 20. 10.

2012 (do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky,
t. j. od 21. dňa v kalendárnom mesiaci, do 3. 11. 2012, t. j. tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe, avšak
vždy len z časti splátky pripadajúcej na istinu, nakoľko úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky
nie je možné priznať z úroku, t. j. z príslušenstva pohľadávky (Občiansky zákonník neumožňuje priznať
príslušenstvo - úroky z omeškania z príslušenstva - úrokov). Úrok z omeškania potom predstavuje od

21. 12. 2011 do 3. 11. 2012 zo sumy 2450,05 Sk 187,36 Sk, od 21. 1. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy
2473,76 Sk 170,79 Sk, od 21. 2. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2497,70 Sk 153,88 Sk, od 21. 3. 2012 do
3. 11. 2012 zo sumy 2521,87 Sk 137,83 Sk, od 21. 4. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2546,28 Sk 120,25
Sk, od 21. 5. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2570,92 Sk 102,92 Sk, od 21. 6. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy
2595,80 Sk 84,63 Sk, od 21. 7. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2620,93 Sk 66,60 Sk, od 21. 8. 2012 do 3.

11. 2012 zo sumy 2646,29 Sk 47,57 Sk, od 21. 9. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2671,90 Sk 28,18 Sk a
od 21. 10. 2012 do 3. 11. 2012 zo sumy 2697,76 Sk 9,05 Sk, spolu 1109,06 Sk, t. j. 36,81 eura. Taktiež
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 4. 11. 2012 do zaplatenia, avšak len zo sumy dlžnej istiny,
t. j. zo sumy istiny zo splátok úveru splatných od 20. 12. 2011 do 20. 10. 2012, vo výške 28.293,26 Sk
a zo sumy istiny zo splátok splatných od 20. 11. 2012 do 20. 7. 2015 vo výške 105.305,30 Sk, spolu

zo sumy 133.598,56 Sk, t. j. 4434,66 eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd
podanú žalobu zamietol.Nakoľko žalovaná 2) uzavrela so K. K., a. s. dohodu o ručení, v ktorej vyhlásila, že uspokojí pohľadávku
veriteľa zo zmluvy o úvere, ak ju neuhradí dlžník, súd zaviazal na úhradu priznaného plnenia aj
žalovanú 2) ako ručiteľa, spolu so žalovaným 1) tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ručenie ako zabezpečovací právny inštitút slúži na
zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.
Obsahom ručenia je záväzok, že ručiteľ splnení záväzok dlžníka voči veriteľovi, ak ho nesplní dlžník.
Na základe ručiteľského vyhlásenia vzniká právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, obsahom ktorého
je záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Z vykonaných listinných dôkazov, a to z

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, mal súd preukázané, že žalovaný 1) ako dlžník z hlavného
záväzkového vzťahu (zmluvy o úvere) nesplnil svoj dlh na písomnú výzvu veriteľa, preto vznikla
žalovanej 2) ako ručiteľke povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal náhradu trov konania v

konaní úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 4862,19 eura, čo percentuálne
činí 70 %, jeho neúspech 2095,25 eura, čo percentuálne činí 30 %. Pomer úspechu a neúspechu
žalobcu potom predstavoval 40 % (70 % - 30 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 40 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 417 eur, čo
činí 166,80 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. číslo 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
vo výške 40 % z celkových trov právneho zastúpenia v sume 907,58 eura, čo činí 363,03 eura, a to
tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd
a účasť na súdnom pojednávaní dňa 4. 11. 2015 po 237,34 eura, čo činí 712,02 eura (§ 13a ods.
1 písm. a/, c/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2

úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 eura a k 1 úkonu právnej služby vykonanému
v roku 2015 vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), cestovné za účasť na súdnom
pojednávaní dňa 4. 11. 2015 vo výške cestovného prostriedkom verejnej hromadnej dopravy 2 x po
11,90 eura, spolu 23,80 eura (§ 15 písm. a/ citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny
a režijného paušálu, t. j. zo sumy 736,49 eura, čo činí 147,29 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Súd

nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola vykonaná
advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta. Advokátsky koncipient
teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty, na ktorú
bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1
citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho

koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká.
Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to
spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.