Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 3, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610010998
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7610010998.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 3. februára 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. U., O.. X.X.XXXX X. F. O. X., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom
F. O. X., H.. G. Č.. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19. februára 2010 v čase okolo 20.00 hod. v Spišskej Novej Vsi na chodníku pri rieke Hornád pri
zimnom štadióne po hokejovom zápase na mieste verejnosti prístupnom po predchádzajúcom slovnom

konflikte s poškodeným G.Š. X., tohto opakovane udrel päsťou ruky do pravej časti tváre a po páde
poškodeného na zem do neho kopali maloletý X. U., U. E. U. R. U. U. U., ktorí mu spôsobili pomliaždenie
mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou pod pravým okom, zlomeninu jarmovo-čeľustného
komplexu vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do pravej čeľustnej dutiny, dvojitú zlomeninu
pravej steny čeľuste vpravo s posunutím úlomkov a prenikom vzduchu pod kožu dolnej mihalnice,

poškodenie podočnicového nervu vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia poškodeného od 20.2.2010
do 19.3.2010, t. j. 28 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný
trest vo výške 600,-€ (šesťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného G. X.M., O.. X.X.XXXX X. P., Z. V. F. O. X., Š.
O. Č.. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

ObžalovanýL.O.U.nahlavnompojednávanívyhlásil,žejenevinný.Vypovedalzhodneakovprípravnom
konaní. Uviedol, že po hokejovom zápase išiel domov osobným motorovým vozidlom Wolksvagen

Passat ev. č. F. XXX V., ktoré riadil, pričom v aute sedeli na zadnom sedadle maloletí X. U., E. U. R. U.
U.. Keď prechádzal po ceste, začal trúbiť na skupinku ľudí, aby ustúpili. Na vozidle mal otvorené okno
a z partie 3-4 mladých ľudí, jeden z nich mu udrel po kapote auta, začal mu nadávať. Potom tento muž,
ktorý bol poškodený, ho chytil cez otvorené okno rukou za oblasť sánky, z auta vyskočili všetci traja
maloletí, ktorí ho začali biť. On už vystúpil z auta po bitke a videl, že poškodený ležal na zemi a oni do
neho kopali. Prišiel k nim, išiel ich rozbraňovať, potom nasadli do auta a odišli preč. Ďalej uviedol, že v

aute bol ešte jeho brat Z. U., o ktorom mu vyšetrovateľ hovoril, že jeho ako svedka neberú.

Poškodený G. X. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že po skončení zápasu
prechádzali po ceste, na ktorej boli betónové zátarasy, aby auta nemohli po nej prejsť. V tom čase po
tejto ceste išiel obžalovaný, ktorý na nich trúbil. Keď chceli prejsť okolo kvádrov, nedovolil im to a povedal

mu, že čo vytrubuje, pričom použil vulgárne slovo. Obžalovaný mal stiahnuté okienko na mieste vodiča,
vulgárne mu nadával, pričom si všimol, že išlo o auto Rómov. V tom čase obžalovaný vyšiel z auta, udrel
ho päsťou do pravej časti tváre na oblasť spánku, potom ho päsťou udrel ešte druhýkrát, na čo mu spadli
okuliare. Snažil sa ho iba odtlačiť, vtedy ho niekto zozadu strčil na zem a začali ho biť asi 3-4 osoby, ktorí
ho kopali predovšetkým do tváre, pri jednom kopanci bol zasiahnutý pod pravé oko. Týchto kopancov

bolo najmenej 10. Skončilo to tak, že niekto zakričal, že má dosť a všetci odišli na aute preč. Obžalovaný
ho zasiahol siedmimi údermi a druhým úderom ho zasiahol päsťou na pravú časť tváre pod okom. Keď
ležal na zemi, zakrýval si rukami tvár a kopance prichádzali zo všetkých strán. Nie je pravdou, že by
predtým obžalovanému buchol rukou po kapote auta a že by obžalovaný útočníkov iba rozbraňoval. V
dobe skutku okolo prechádzalo dosť veľa ľudí, ktorí sa do toho nezapájali, skutok sa stal prakticky na

chodníku. On sám fyzicky nikoho nenapadol a to ani obžalovaného, ktorého neudieral ani rukami. Jeho
sestra a jej priateľ, ktorí išli s nimi, do incidentu nezasahovali. Podľa svedka najsilnejším úderom bol
kopanec pod pravé oko. V aute sedelo viac osôb, nevedel však, koľko. Aj pri výsluchu v prípravnom
konaní hovoril, že obžalovaný ho udrel dvakrát. Práceneschopný bol do 31. 3. 2010 vrátane, utrpel tie
zranenie, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Počas práceneschopnosti bol na dvoch operáciách,

nepracoval, hoci bol zamestnaný ako operátor vo firme Embraco a to kvôli práceneschopnosti. Prácu
nemohol vykonávať, lebo nevidel na oko, mal bolesti, mal problémy s príjmom stravy.

Maloletý svedok U. U. - syn obžalovaného uviedol, že v aute okrem neho, obžalovaného, X. U. R. E. U.
F. W. Z.Á. U. na mieste spolujazdca. Keď jeho otca chytil za krk cez otvorené okno na aute poškodený,

on s X. U. R. E. U. vystúpili z auta a začali ho biť päsťami a kopali ho. V dobe, kedy ešte stál, tak ho
udierali päsťami, on sám ho udrel asi 2 krát, potom spadol na zem, kde ho začali kopať. On sám ho
kopol viackrát. Z auta potom vystúpil Z. U. ako aj otec, ktorý kričal na nich a potom ich rozbraňoval.
Nepamätal sa, kto vystúpil z auta, ktoré bolo za nimi, kde sedel otec X. U.. Poškodený tam bol so svojou
priateľkou, iné osoby si nepamätal, bolo tam viac ľudí. Uviedol, že on sám obžalovaného asi kopol do

oblasti oka. Poškodený sa iba bránil.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť z jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol,
že vo vozidle sedel okrem neho iba otec, X. U. R. E. U.. Na otázku, prečo neuviedol, že sedel aj Z. U.,
uviedol, že nevie, že sa ho asi na to nepýtali.

Svedok maloletý X. U., ktorého ujom je obžalovaný, uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, že keď
nemohli kvôli chodcom prejsť cez chodník, trúbili na nich, vtedy poškodený kričal na nich, že sú čierni
cigáni a odkiaľ majú také autá. Potom búchal rukou po kapote. Obžalovaný, ktorý bol šofér, otvoril okno
a kričal na neho, čo to robí. Vtedy poškodený prišiel k autu, chytil obžalovaného pod krk a začal ho dusiť.

Vedľa neho v aute sedel Z. U. a vzadu ešte jeho brat E. U. R. V. U. U.. Keď toto poškodený urobil, všetci
traja vyskočili z auta (mimo Z. U. R. L.O. U.), začali poškodeného biť, on sám ho udrel päsťou niekde
na čelo, potom spadol na zem o jeho údere, znova sa postavil, kopol ho poškodený do ruky a vlastne
sa navzájom bili. Z auta vyskočil L. U., ktorý kričal, že čo robia a začal ich odťahovať. Skončilo to tak,
že všetci nasadli do auta a odišli preč.Svedok maloletý E. U., ktorého ujom je obžalovaný, uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, že po
zápase išla pred nimi skupina ľudí, okolo ktorej nemohli autom prejsť. Potom poškodený udrel rukou po
kapote auta, na čo jeho ujo L. U., ktorý mal otvorené okno a auto šoféroval, sa opýtal, čo robí. Poškodený

vtedy jeho uja chytil rukou za bradu a začal ho dusiť. Zároveň mu začal nadávať. Vtedy všetci traja
zozadu - on, X. U. R. U. U. vystúpili z auta a začali poškodeného biť. On sám ho udrel asi do chrbta.
Potom ho U. U. kopol a spadol na zem, kde ho kopali všetci traja. On sám ho kopol iba do nohy. Skončilo
sa to tak, že z auta vystúpil obžalovaný s Z. U. a rozbraňovali ich. Potom s autom odišli preč.

Svedok Z. U. - brat obžalovaného, ktorého na návrh obhajoby vypočul až súd, uviedol, že po hokejovom
zápase išli domov spolu autom s L. U., ktorý bol šofér, X. U., E. U. R. U. U., ktorí sedeli vzadu, on
sám sedel na mieste spolujazdca. Jeho brat mal stiahnuté okienko a trúbil, vtedy poškodený buchol po
kapote auta, na čo maloletí vystúpili z auta a začali ho biť, ako prišlo. Pri bitke poškodený padol na zem,
kde ho ešte bili päsťami, kopali do neho. On sám vybehol z auta, aby ich rozbránil a sám tiež udrel
poškodeného v mele, ktorá tam bola. Z auta za nimi vystúpil ešte X. U. starší, ktorý nadával na synov,

čo to robia. Toto sa stalo asi 30 m - 40 m od štadióna. V tom čase tam bolo dosť veľa ľudí, pretože
bolo koniec hokejového zápasu. Keď poškodený buchol po kapote auta, na čo ho upozornil brat, začal
urážlivo sa vyjadrovať na ich osoby a potom došlo k incidentu. Jeho brat L. U. vlastne vystúpil z auta po
celom incidente, ktorý sa skončil tak, že synovci naskočili do auta a všetci odišli preč.

SvedokX.U.uviedol,žeonsámišielautomzaautom,ktorériadilobžalovanýavzadusedelijehosynovia
X. U. R. E. U., šoférom bol L. U. a vedľa neho sedel brat Z. U.. Zo štadióna vychádzalo viac ľudí, autá
začali trúbiť, aby sa odstúpili. On išiel na vzdialenosť od bratovho auta asi 1 m, kde videl, ako poškodený
udrel po aute L. U., bola tam nejaká slovná hádka, kde jeho brat stiahol okno na aute. Potom začal
rukami poškodený škrtiť L. U., z auta vyskočili maloletí, ktorí začali poškodeného biť, potom sa navzájom

bili, čiže ich udieral aj poškodený. Poškodený spadol na zem, lebo jeho syn X. U. ho udrel päsťou niekde
nad oblasť pravého oka a koreň nosa. Z auta vystúpil Z. U. a tiež aj on, začali ich rozbraňovať, potom
poškodeného zasiahol aj Z. U., pretože najprv ho trafil poškodený. Poškodený počas bitky spadol asi
dvakrát, najprv od úderu X. U. R. P. Z. U.. Okolo poškodeného bola nejaká žena a starší pán. Až
následne vystúpil L. U., ktorý nikoho neudrel. Incident následne skončil.

Svedok G. V. uviedol, že keď išiel s poškodeným a priateľkou Y. X. R. C. D. M. X., na mieste, ktoré je
vzdialené asi 10 m od štadióna, vychádzalo veľa ľudí po zápase, autá trúbili na ľudí. Trúbil aj obžalovaný,
ktorý bol vodičom auta a nadával. Poškodený niečo povedal vodičovi, na tieto slová auto zastalo, vystúpil
z neho vodič, ktorý začal biť poškodeného, udrel ho 2-3 krát päsťou do tváre, konkrétne aj lícnej kosti

asi do pravej časti, kde po úderoch poškodený spadol na zem, chránil si tvár rukami a ležal na boku. Z
auta vystúpilo celkom 5 ľudí vrátane vodiča, títo ho potom kopali do hlavy a tela, išlo o viac kopancov.
Celé to skončilo tak, že niekto z ľudí volal políciu a celý skutok sledovali viac ako traja ľudia. Po incidente
posádka nastúpila do auta a odišla preč. On sám poznačil evidenčné číslo auta, čo povedal polícii. V
dobe kopania posádka stála okolo poškodeného a obžalovaný stál pri jeho hlave. Poškodený krvácal

po prvých ranách päsťou od obžalovaného, on sám stál v blízkosti konfliktu, do ktorého nezasahoval.

Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že po vodičovi z auta vystúpili 2-3
osoby, svedok uviedol, že si to pamätal vtedy lepšie, pričom ďalšia osoba vystúpila z druhého auta.

Svedkyňa Y. X. - sestra poškodeného uviedla, že za nimi išlo auto, ktoré trúbilo, na čo jej brat povedal,
že čo trúbi. Bez slovnej potýčky vtedy vybehol vodič auta - obžalovaný, ako aj ďalšie minimálne tri osoby,
kde vtedy vodič opakovane udrel jej brata do oblasti tváre, ďalšie osoby ho zhodili na zem a kopali do
tela, kde prišlo. Do nej skočil jeden z mladších Rómov, avšak jej priateľ G. V. ho odtiahol. Celý incident
skončil tak, že všetci nastúpili do auta a odišli.

Po prečítaní časti výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že z auta vystúpili po vodičovi
ďalší dvaja Rómovia, ktorí bili jej brata, ktorý už ležal na zemi a na zemi do neho kopali 3-4 krát svedkyňa
uviedla, že pokiaľ ide o počet osôb, ktorí vyskočili z auta, boli určite traja, možno aj viac, ale to si už
nepamätá. Na zemi bili jej brata dve osoby. Osoba z auta, ktoré išlo za autom obžalovaného, z auta

vystúpila, avšak išla bitku rozbraňovať.Svedok M. X. - otec poškodeného uviedol, že zo štadióna išiel za synom G. X., Y.E. Y. X. R. L. P. G. V. a
keď prišiel na miesto činu, kde boli betónové zátarasy, vo vzdialenosti 6 m - 8 m od štadióna, dozvedel
sa, že jeho syn G. bol napadnutý Rómami. On sám incident teda nesledoval.

Svedok U.. P. V. - poverený príslušník OO PZ Spišská Nová Ves, ktorý vyšetroval predmetný prípad,
uviedol na hlavnom pojednávaní, že výpoveď obvineného zapisoval tak, čo obvinený povedal, meno Z.
U. obvinený nehovoril a ani to, že bol v aute. V priebehu konania nenavrhoval vypočutie Z. U.. Spomenul
si na to, že obžalovaný spomínal iba troch maloletých chlapcov.

K obsahu písomného znaleckého posudku súd vypočul znalca z odvetvia chirurgia MUDr. Dušana
Hrubalu, ktorý zotrval na písomnom posudku. Znalec uviedol, že poškodený utrpel dva komplexy
poranení, prvý súvisel so zlomeninou jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov s
nakrvácaním do pravej čeľustnej dutiny, dvojitú zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo s posunutím
úlomkov a s prienikom vzduchu pod kožu dolnej mihalnice, poškodenie podočnicového nervu vpravo,

pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou pod pravým okom, pričom zranenia
vznikli silou strednej až väčšej intenzity. Druhým komplexom zranení bola zlomenina spánkovej kosti
vpravo bez posunutia úlomkov, ktorá bola spôsobená silou strednej intenzity, uvedené komplexy
spolu nesúviseli, z čoho vyplynulo, že tieto zranenia boli spôsobené najmenej dvojnásobným použitím
násilia. Obidva komplexy zranení vznikli najpravdepodobnejšie kopancami. Uvedené zranenia však

mohli vzniknúť s prihliadnutím na výpoveď poškodeného úderom päsťou aj po takýchto úderov.
Najzávažnejším zranením bola zlomenina jarmovo-čeľustného komplexu vpravo, ktorá si vyžiadala
práceneschopnosť a liečenie 28 - 35 dní, čo predstavuje dobu liečenia. Zranenia sa môžu prejaviť aj
krvácaním z nosa, ktoré mohlo nastať bezprostredne po pôsobení násilia, ale aj po určitom čase. Znalca
súd oboznámil s výpoveďou poškodeného k mechanizmu vzniku zranení a doby liečenia, kde znalec

uviedol, že najpravdepodobnejšie vznikli zranenia kopnutím a nie po údere päsťou. Poukázal na to, že
poškodený po kopancoch do tváre pocítil veľkú bolesť a dokonca krv. Pokiaľ ide o zlomeninu spánkovej
kosti, na 99 % pri nej nedochádza po údere päsťou. Zároveň uviedol, že doba práceneschopnosti
poškodeného do 31. 3. 2010 vrátane je primeranou dobou pre liečenie poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané následovne listinné dôkazy:
- trestné oznámenie bolo podané poškodeným G. X. na OO PZ v Spišskej Novej Vsi dňa 22. 2. 2010,
v ktorom popisoval priebeh skutku,
- z evidenčnej karty vozidla Volkswagen Passat vyplynulo, že je zapísané na meno F. U. - manželka
obžalovaného a má evidenčné číslo F. XXX V.,

- z lekárskeho potvrdenia pre účely polície vyplynulo, že dňa 19. 2. 2010 o 21.30 hod. bol ošetrený G.
X., kde mu boli zistené zranenia popísané znalcom,
- z potvrdenia firmy Embraco Slovakia, s. r. o. Spišská Nová Ves vyplynulo, že v období
práceneschopnosti od 22. 2. 2010 do 31. 3. 2010 v počte 28 pracovných dní bola strata na zárobku
poškodeného 490,42 €,

- podľa charakteristiky Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi správanie, sklony a záľuby obžalovaného
nie sú úradu známe,
- podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný v minulosti odsúdený Okresným súdom Spišská Nová
Ves dňa 17. 7. 2000 sp. zn. 5T 135/2000 pre trestný čin lúpeže podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona k § 234
ods. 1 Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, z výkonu ktorého bol

podmienečne prepustený na skúšobnú dobu dňa 14. 9. 2000, v tejto sa osvedčil 16. 6. 2002 a podľa §
87 ods. 2 Tr. zákona sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, čo dokumentuje aj obsah pripojeného
spisu sp. zn. 5T 135/2000.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku tohto
rozsudku.

V konaní bolo jednoznačne a nepochybne z výpovede obžalovaného a poškodeného, ako aj prakticky
zo všetkých výpovedí svedkov preukázané, že v čase a na mieste činu označenom vo výroku rozsudku

došlo ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným z dôvodu uvoľnenia miesta prejazdu motorového
vozidla bezprostredne po hokejovom zápase v blízkosti zimného štadióna v Spišskej Novej Vsi.Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie skutku a na svoju obranu uviedol prakticky to, že
poškodeného fyzicky nenapadol, neudrel, pretože to urobili maloletí X. U., E. U. R. U. U., ktorí po tom, čo
upozorňoval poškodeného, aby nebúchal na kapotu auta, v ktorom sedel ako vodič, ho začal dusiť, na čo

maloleté osoby z auta vyskočili a začali poškodeného biť tak, že keď ležal na zemi, tak do neho kopali.

Jeho obranu podporili maloletí svedkovia U. U., E. U. R. X. U., ktorí v podstate zhodne tvrdili, že
poškodený škrtil obžalovaného, na čo vyšli z auta von a začali ho biť päsťami a kopať do neho. Obdobne
o tom vypovedal svedok Z.Š. U., ktorého obžalovaný označil ako osobu sediacu vedľa neho v aute až na

hlavnom pojednávaní. Svedok potvrdil obranu obžalovaného, že počas bitia poškodeného maloletými,
on sám ako aj obžalovaný sa snažili iba bitke zabrániť a obžalovaný vystúpil z auta vlastne už po celej
bitke. Svedok X.E. U. starší zasa tvrdil, že nevidel, že by L. U. niekoho udrel, pretože do auta ťahal
svojho syna.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená presvedčivou výpoveďou poškodeného G. X., ktorý na hlavnom

pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že práve obžalovaný po slovnej potýčke s ním
vystúpil z auta a udrel ho päsťou na oblasť spánku na pravej časti tváre a potom druhýkrát päsťou, na čo
mu spadli okuliare. Následne po tom ho viacero osôb v počte 3-4 začali na zemi kopať, kde po jednom
kopanci zacítil silný úder pod pravé oko. Týchto kopancov bolo najmenej 10.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená aj svedkom G. V., ktorý jednoznačne uviedol, že vodič z auta
poškodeného udrel 2-3 krát päsťou do tváre, konkrétne do lícnej kosti, kde po týchto úderoch poškodený
spadol na zem, chránil si tvár rukami a posádka auta spolu s vodičom v počte piatich ľudí, ktorých fyzicky
popísal (vek a výšku), do neho opakovane kopali.

Opakované údery do tváre poškodeného obžalovaným potvrdila aj svedkyňa Y. X., ktorá potvrdila aj to,
že následne po zhodení jej brata na zem ho najmenej tri osoby kopali, pričom išlo o 3-4 kopance.

Keďže výpoveď poškodeného a svedkov G. V. R. Y. X. boli zhodné a presvedčivé, v konaní súd zistil, že
obžalovaný L. U. po slovnej potýčke opakovane udrel päsťou ruky do pravej časti tváre poškodeného,

pričom aj v spojitosti s výpoveďami obžalovaného, maloletých X. U., E. U., U. U., ako aj X. U. F. R. Z.
U., bolo preukázané, že tieto maloleté osoby bili a vlastne kopali poškodeného na zemi. Vzhľadom na
výpoveď poškodeného, ako aj svedkyne Y. X. nebolo jednoznačne preukázané, že by do poškodeného
na zemi kopal i obžalovaný, čo si osvojil aj súd. Je však nutné uviesť, že došlo v súvislosti medzi konaním
obžalovaného, ktorý fyzicky zaútočil na poškodeného a následným konaním maloletých, ktorí prakticky

ďalej bili poškodeného, až pokiaľ bitku nedokončili. V tomto sa im snažil zabrániť i X. U. R. Z. U.. Obranu
obžalovanéhosúdneprijalapovažovaljuzaúčelovúsprihliadnutímajnato,ževjehoprospechsasnažili
svedčiť iba jeho rodinní príslušníci, ktorí vzhľadom na vek maloletých osôb sa snažili súd presvedčiť,
že poškodeného obžalovaný nebil. V tomto smere im bolo známe, že uvedené osoby za svoje konanie
vzhľadom na svoj vek, nemôžu byť právne postihnuteľné.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že poškodený sa po celý čas konaniu iba bránil a sám nebol
útočníkom, čo nakoniec vyplynulo aj z výpovedí maloletých svedkov. Výpoveď svedka M. X. - otca
poškodeného neprispela k objasneniu skutku, keďže incident nesledoval.

Z výpovede znalca MUDr. Dušana Hrubalu, z jeho znaleckého posudku vychádzajúc aj z lekárskeho
potvrdenia, ktorého obsah súd vyššie popísal, že po skutku bol poškodený ihneď ošetrený, pričom boli
zistené zranenia, ktoré sú popísané vo výroku rozsudku. Doba práceneschopnosti poškodeného od
20. 2. 2010 do 19. 3. 2010 bola pritom primeraná povahe a závažnosti zranení, pričom ide o dobu
potrebnú pre ich zhojenie. Bolo potvrdené, že počas doby liečenia bol poškodený práceneschopný, ako

vyplynulo z potvrdenia firmy Embraco, kde v tej dobe pracoval. S prihliadnutím aj na výpoveď znalca
bolo preukázané, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení poškodeného po použití sily
strednej až silnej intenzity boli kopance, pričom išlo o silu pôsobiacu opakovane a teda najmenej dvakrát.

Keďže súd uvedený znalecký posudok považoval za hodnoverný, s prihliadnutím na zistené konanie

obžalovaného, výpoveď poškodeného, ktorý popísal, že práve po jednom z kopancov pocítil silnú
bolesť v oblasti pravej lícnej kosti, po čom krvácal z nosa, súd jednoznačne konštatoval, že zranenia
poškodeného boli spôsobené po kopancoch a nie úderoch päsťou od obžalovaného.Na základe takto vykonaného dokazovania preto súd oproti obžalobe upravil popis skutku zo zavinením
obžalovaného iba na základe opakovaných úderov päsťou do pravej časti tváre poškodeného, pričom
popísalsúvislosť,kedyvpodstateprávekonanieobžalovanéhopodnietilomaloletýchvďalšombití,resp.

kopaní do poškodeného.

Zároveň súd odmietol návrh obhajoby na vypočutie svedka V. Y., keďže svedok nebol obhajobou
navrhnutý v prípravnom konaní a ani nebolo reagované obhajobou na výzvu súdu na oznámenie
dôkazov. Uvedený svedok však mal byť vypočutý k okolnostiam, ktoré pritom neboli isté, keďže svedok

mal byť vypočutý iba na základe výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že „syn si všimol,
že okolo nich prechádzal jeden hokejista zo Spišskej Novej Vsi“, ja si myslím, že to mohol vidieť.

Svedecké výpovede, ich správna protokolácia v prípravnom konaní bola potvrdená pritom svedkom P.
V., ktorý vec vyšetroval.

Keďže vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo
spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Po subjektívnej, i objektívnej stránke obžalovaný L. U. naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože sa dopustil fyzicky, na mieste prístupnom verejnosti

hrubej výtržnosti tým, že napadol iného. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že pri zimnom štadióne v
širšom centre mesta Spišská Nová Ves pred viacerými súčasne prítomnými ľuďmi udieral opakovane
do tváre poškodeného, pričom vyprovokoval ďalšie osoby k bitiu poškodeného svojim konaním.
Motívom konania obžalovaného bola snaha v podstate pomstiť sa za predchádzajúci slovný konflikt.
Nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v porušení záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorý

sleduje ochranu verejného poriadku pred výtržníckym a násilníckym konaním na mieste prístupnom
verejnosti alebo verejne. Súd na rozdiel od obžaloby nezistil, že by obžalovaný naplnil skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keďže poškodeného
spôsobili predmetné zranenia iné osoby ako obžalovaný, čo súd rozobral už vyššie.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce, ale ani poľahčujúce okolnosti, keďže má za to, že
napriek fikcii neodsúdenia z doposiaľ jediného odsúdenia neviedol v minulosti riadny život.

S prihliadnutím na mieru zavinenia obžalovaného a na jeho konanie závažnosť spáchaného trestného
činu súd obžalovanému s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest v dolnej polovici trestnej

sadzby vo výške 600,- € a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu
podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Vychádzal pritom z
osobných a zárobkových pomeroch obžalovaného s ohľadom na okolnosti skutku, doterajšiu kriminálnu
minulosť obžalovaného s účinkami, že sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd má za to, že takto uložený
trest splní svoj účel.

Poškodeného G. X. odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, keďže zranenia mu boli spôsobené inými osobami ako obžalovaným, ktoré nesú priamu
zodpovednosť za spôsobené zranenia, a tým aj za škodu, ktorá mu vznikla za uplatnenú škodu z titulu
ušlej mzdy a bolestného vyčísleného znaleckým posudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Poškodený môže odvolaním napadnúť iba nesprávnosť výroku o náhrade
škody.