Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211211305.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu U.. Z. P., D., G. XX proti žalovanej X. P. Ž. Z., D.Š., M. X, IČO:
XX XXX XXX , o zaplatenie 820,12€ istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 16C/226/2011-63
z 2.11.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu

istinu 820,12 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od 20.3.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zast, že ju odôvodnil tým, že 17.3.1999 uzavrel,
ako poistený a poistník, so žalovanou poistnú zmluvu č. 5133200026 (ďalej len „poistná zmluva“), že
listom z 22.4.2008 a následne aj listom z 15.5.2008 mu žalovaná navrhla zmenu časti zmluvných
podmienok a že písomným stanoviskom z 10.6.2008 (doručeným žalovanej 12.6.2008) prijal jej návrh
na zmenu zmluvy z 15.5.2008, že k uvedenému dňu bola odkupná hodnota poistky žalobcu 820,12

eur, pričom túto výšku určil a uznala aj sama žalovaná vo svojom liste z 15.5.2008. Ďalej uviedol, že
žalobca výpoveďou z 9.3.2009 poistnú zmluvu vypovedal a jeho poistenie bolo zrušené k 18.3.2009,
že v súlade s § 804 Obč. zák. v spojení s čl. 5 a 11 Všeobecných poistných podmienok Prvej česko -
slovenskej poisťovne, a. s. bolo povinnosťou žalovanej vyplatiť žalobcovi odkupnú hodnotu jeho poistky,
a to minimálne 820,12 eur, že žalovaná žalobcovi listom z 1.10.2010 oznámila, že jeho poistenie bolo
zrušené bez nároku na výplatu odkupnej hodnoty. Poukázal na to, že žalovaná namietala nedostatok

podmienky konania, keď poukázala na skutočnosť, že vec sa má v súlade s § 106 ods. 1 O.s.p. a
zmenenými Všeobecnými poistnými podmienkami (ďalej len VPP) Rapid life životnej poisťovne a.s. z
21.5.2007 prejednať v rozhodcovskom konaní. Ďalej reprodukoval podstatnú časť z podania žalovanej
-odporu zo 16.5.2011 ( č.l. 23, 24) a vyjadrenia žalobcu z 1.6.2011 ( č.l. 40, 41 a 42) a konštatoval, že
pri svojom rozhodovaní o vznesenej námietke nedostatku podmienky konania vychádzal zo skutočnosti,
že účastníci konania s účinnosťou od 18.3.1999 uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na ktorej

poslednej strane v časti „bankové spojenie poisteného“ bolo uvedené: „Pre poistenie platia ustanovenia
Obč. zák., VPP pre životné poistenie, VPP pre úrazové poistenie a Osobitných poistných podmienok pre
daný druh poistenia PČSP, a. s. Košice,“ že listom z 15.5.2008, označeným ako „Prepočet a zvýšenie
poistného k poistnému produktu UDP-K - vyčíslenie“, žalovaná navrhla žalobcovi zmenu zmluvy, že
tento návrh žalobca prijatím označeným ako „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX“ (ďalej len „stanovisko“) z 10.6.2008 akceptoval, že uvedené stanovisko podpísané

žalobcom bolo žalovanej doručené 12.6.2008, že v jeho texte sa o. i. uvádzalo: „Poistenie sa spravuje
Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko - slovenskej poisťovne Rapid, a. s. z 21.5.2007v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke
www.pcsp.sk . Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce
sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom

podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a. s. zo
dňa 21.5.2007 (poistné podmienky), tento súhlas je rozhodcovskou doložkou“, že v poznámke k tejto
časti textu stanoviska bolo uvedené: „Poisťovňa pri podpise tejto návratky akceptuje iba vlastnoručný
podpis poistníka. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto návratky poisťovni
jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 bez tohto, aby bol

odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka
prejednajú pred príslušným všeobecným súdom.“ Vychádzajúc z prvej vety bodu 1.,4. písm.b) XV.
časti Poistných podmienok na zistený skutkový stav aplikoval a o námietke nedostatku podmienky
konania rozhodol podľa § 53 ods.1,2,3, 4 písm.r), § 153 ods.1, § 788 ods.3, § 791 ods.1 Obč.zák., čl.
3 ods.1, 2 smernice, § 106 ods.1 O.s.p. (ich znenie citoval) a mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania existoval poistný vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX účinnou od 18.3.1999 a

že na základe návrhu žalovanej z 15.5.2008 a následnej akceptácie tohto návrhu zo strany žalobcu
stanoviskom z 10.6.2008 došlo k zmene tohto poistného vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na to,
že tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, že spornou zostala medzi účastníkmi
konania jednak platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Poistných podmienkach, ako aj samotný
fakt, či tieto Poistné podmienky sú súčasťou poistného vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi tohto

konania. Uviedol, že žalobca namietal, že Poistné podmienky, ktorých súčasťou bola rozhodcovská
doložka, na ktorej základe žalovaná uplatnila námietku nedostatku podmienky tohto súdneho konania,
mu neboli oznámené predpísanou zákonnou formou, že podstatou tejto jeho námietky bolo, že poistné
podmienky mu neboli oznámené písomne ale len zverejnením na internetovej stránke, že nedošlo
z jeho strany k platnému pristúpeniu k poistným podmienkam, že pritom vychádzal zo znenia §

791 ods.1 OZ a mal za to, že v súlade so zákonom musí byť písomná forma dodržaná aj v prípade
oznámenia poistných podmienok. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že § 791 ods.1 OZ upravuje
právne úkony týkajúce sa poistenia, že právnym úkonom v danej súvislosti sa rozumejú samotné
Poistné podmienky a nie ich oznámenie. Zdôraznil, že v prípade poistných podmienok písomná
forma dodržaná bola, keďže ako písaný text boli tieto zverejnené na internetovej stránke, že zákon

vyžaduje, aby poistné podmienky boli tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Uzavrel,
že v r. 2007 bol internet dostatočne rozšíreným komunikačným prostriedkom a oznámenie poistných
podmienok zverejnením na internetovej stránke žalovanej napĺňa obsah a zmysel zákonného ust.,
ktoré vyžaduje oznámenie poistných podmienok tomu, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu. Ako
bezpredmetnú v danej súvislosti vyhodnotil námietku žalobcu, že nemal voľný prístup k internetovému

pripojeniu, keďže internetové pripojenie poskytujú verejnosti viaceré vzdelávacie inštitúcie a taktiež,
že mal možnosť obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie Poistných podmienok priamo na žalovanú, že
zmienka o poistných podmienkach bola v texte stanoviska, ktorým žalobca reagoval na návrh žalovanej
na zmenu obsahu poistnej zmluvy. Ďalej uviedol, že za predpokladu, že žalobcovi spôsob oznámenia
Poistných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou poistnej zmluvy nevyhovoval, mal možnosť pred

samotným doručením tohto stanoviska žalovanej, požiadať ho o iný spôsob ich oznámenia. Nestotožnil
sa ani s námietkou žalobcu, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi konania individuálne
dohodnutá, že predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je neplatná. Uviedol,
že žalobca poukázal na to, že fakt, že aplikáciu rozhodcovskej doložky bolo možné vylúčiť len jeho
aktívnym konaním v podobe odstúpenia od príslušného ust. Poistných podmienok, nezodpovedá

požiadavke individuálneho dojednanie takejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z cit. ust. OZ, ale aj
samotnej smernice mu vyplynulo, že ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky a uzavrel, že v danom prípade mal žalobca možnosť takúto
podmienku úplne vylúčiť, a teda bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods.2 O.Z., ktorým je zabrániť
tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, že je

súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom fakt ako
žalobca mohol vylúčiť aplikáciu neprijateľnej podmienky, nepovažoval za rozhodujúci, že rozhodujúca je
skutočnosť, že mu takáto možnosť poskytnutá bola. Ustálil, že vec, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania- nárok žalobcu na odkupnú hodnotu z poistenia, sa mala na základe dohody účastníkov konania
obsiahnutej v časti XV. Poistných podmienok prejednať v rozhodcovskom konaní a preto na základe

námietky žalovanej vznesenej v odpore proti platobnému rozkazu- pri prvom procesnom úkone, ktorý
jej v tomto konaní patrila, konanie zastavil (v danej veci nebola daná právomoc súdu vo veci konať
a rozhodnúť) . O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Proti uzneseniu v celom jeho rozsahu a v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie s odôvodnením
podľa § 205 ods.2 písm.a) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f) O.s.p. a navrhol uznesenie zrušiť

a nariadiť súdu vo veci ďalej konať.
Uviedol, že konajúci súd sa nestotožnil s jeho právnou argumentáciou ohľadne posúdenia pristúpenia k
novým poistným podmienkam žalovanej, keď vyslovil, že dikcii § 788 ods.3 O.Z. bolo konaním žalovanej,
keď zverejnila poistné podmienky na svojej internetovej stránke, učinené za dosť. Namietal tento právny
názor a podotkol, že z dikcie cit. ust. § jednoznačne vyplýva povinnosť na strane poistiteľa poskytnúť

poistníkovi zákonne formalizovanú možnosť oboznámiť sa so všeobecnými poistnými podmienkami.
Tvrdil, že predpokladom vzniku platného poistno-právneho vzťahu je pripojenie poistných podmienok
k poistnej zmluve alebo oznámenie ich obsahu poistníkovi a aj keď zákon nekonkretizuje formu,
akou majú byť poistníkovi poistné podmienky oznámené. Vychádzajúc zo znenia § 791 OZ, podľa
ktorého pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, mal by mať podľa jeho názoru aj tento právny úkon

písomnú formu. Konštatoval, že uvedená podmienka oznámenia všeobecných poistných podmienok
nebola splnená, keď došlo k ich „ oznámeniu „ len prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke
žalovanej a nakoľko nebol predmetný právny úkon urobený v zákonom predpísanej forme ( zverejnenie
na internetovej stránke nespĺňa znaky písomnej formy, naviac ak v tom čase nemal voľný prístup
k internetovému pripojeniu) mal za to, že nedošlo k platnému pristúpeniu k Poistným podmienkam z

21.5.2007. Ďalej sa nestotožnil s jeho argumentáciou ohľadom neplatnosti inkorporácie rozhodcovskej
doložky, že vychádzajúc z platnosti rozhodcovskej doložky, dovodil nedostatok svojej právomoci konať v
uvedenej právnej veci a podľa § 106 O.s.p. konanie zastavil. Tvrdil, že uvedený právny názor mu odníma
možnosť konať pre súdom. Vyvracal tvrdenie súdu, že spôsob dojednania rozhodcovskej doložky
implementovanej do časti XV. Poistných podmienok predstavoval formu individuálneho dojednania v

súlade s § 52 ods.2 OZ. S ohľadom na argumentáciu použitú žalovanou v odpore uviedol, že sa v
napadnutom uznesení podľa jeho mienky uvedené tvrdenie zakladá na nesprávnom výklade právnych
noriem, nesprávnej interpretácii základov právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nerešpektovaní
smernicokonformnej interpretácii právnych noriem a generálnej klauzuly. Podotkol, že podľa § 53 ods.2
OZ sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ďalej poukázal na
Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“)
v súlade s ktorou sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predtým pripravenou
štandardnouzmluvou(predbežneformulovanouzmluvou),taktiežpoukázalnato,žežiadnymspôsobom

nemohol ovplyvniť obsah tejto tzv. formulárovej zmluvy; predmetná podmienka, ktorá pojednáva o
rozhodcovskej doložke už bola súčasťou Poistných podmienok. Uviedol, že postup, ktorý predpokladá
komisívny úkon zo strany spotrebiteľa na to, aby bola rozhodcovská doložka vylúčená zo zmluvných
dojednaní (v danom prípade odstúpenie od časti zmluvných podmienok), nezodpovedá požiadavke
individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia, keďže v tomto prípade nedochádza k žiadnej

negociácii podmienok pred samotným uzatvorením zmluvného vzťahu, že naviac formulácia, spôsob a
umiestnenie samotného textu je tak neprehľadné a zložité, že robí podľa jeho názoru celý tento právny
úkon vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi bez právneho vzdelania nezrozumiteľným a ako taký podľa
§ 37 ods.1 OZ neplatným. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských zmluvách bez ďalšieho zamedzuje spotrebiteľovi v prístupe k súdnej ochrane a

vytváraznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchnazákladezmluvy.Sohľadom
na uvedené sa domnieval, že predmetné dojednanie obsiahnuté v časti XV. Poistných podmienok,
ktorým bola do zmluvy inkorporovaná rozhodcovská doložka, je neprijateľnou podmienkou v súlade
s § 53 OZ a ako taká je podmienkou neplatnou. Poukázal na to, že v danom prípade je na mieste
zaoberať sa aj generálnou klauzulou determinácie posudzovania platnosti resp. neplatnosti zmluvných

dojednaní inkorpovaných v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je obsiahnutá v § 53 ods.1 OZ, v čl. 3
smernice a taktiež v súvislosti s posudzovaním neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
odkázal aj na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskeho únie (rozsudok z 7.5.2002 Komisia c/
a Švédsko, C-478/99 Zb. a rozsudok z 1.4.2004 Freiburger Kommunalbauten, C-237/02 Zb.) Uviedol,
že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a judikatúry je zrejmé, že spôsob akým došlo k navrhnutiu

rozhodcovskej doložky do zmluvného medzi ním a žalovanou je v rozpore s individuálnou kontraktáciou,
s generálnou klauzulou, dobrými mravmi a ako taký musí byť posúdený ako contra legem. Vytýkal
aj spôsob a umiestnenie opačného ustanovenia ohľadne možnosti odstúpenia od predmetnej časti
poistných podmienok na samom konci textu, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá požiadavke „jasnostivo formulácii podmienok ponúkaných spotrebiteľovi„ (rozsudok zo 7.5.2002 Komisia c/a Švédsko,
C-478/99 Zb.) Záverom poukázal na zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý doplnil O.Z. o § 53 c,

ktorý explicitne do znenia OZ. inkorporoval jeden z aspektov posudzovania spotrebiteľských zmlúv v
zmyslegenerálnejklauzulyauzavrel,žeklamlivýazvádzajúcipostupžalovanej,ktorýzámerneuvádzala
ustanovenia určené spotrebiteľovi (žalobcovi) rozličnou veľkosťou aby zmiatol bežného spotrebiteľa , je
postupom protizákonným, ktorý nesmie používať žiadnu právnu ochranu.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a žiadala
priznaťtrovyodvolaciehokonania70,90€.ZároveňpripojilakópiuuzneseniaKrajskéhosúduvKošiciach
2Co/225/2010 z 19.8.2010, ktorý potvrdil uznesenie o zastavení konania v inej podobnej veci proti nej
o zaplatenie 619,73 €. Ďalej uviedla, že žalobca jednoznačne a bez pochybnosti podpísal 5.5.2008 a
následne 10.6.2008 stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXXX, že svojim
podpisom teda jasne potvrdil, že sa s touto listinou oboznámil, že sa taktiež oboznámil aj so znením VOP

Prvej česko -slovenskej poisťovne Rapid ako aj s príslušnými právnymi predpismi a že ju podpisuje po
dôkladnom zvážení a s úplnou vážnosťou, že ku zmene VOP podľa jeho názoru preto došlo v súlade s
právnymi predpismi, najmä s § 788 ods. 3 OZ, že žalobca mal zároveň možnosť individuálne ovplyvniť
podmienku, že akceptuje tento návrh, lebo v žiadosti z 10.6.2008 mu bola daná možnosť v lehote 10 dní
jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu

a v takomto prípade sa spory mali prejednať pred príslušným súdom, že on však túto možnosť nevyužil.
Zdôraznila, že podstatnou je skutočnosť, že žalobca bol aktívnym účastníkom negociačného procesu,
pretože mohol ale nemusel Stanovisko k zvýšeniu poistného podpísať a teda pristúpiť k jej novým VPP,
že následne mu bola taktiež daná aj možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedla, že
proces negociácie bol ukončený až uplynutím lehoty, v ktorej mohol žalobca od XV. časti VPP odstúpiť,

že do uplynutia tejto lehoty mohol jednostranne ovplyvniť obsah zmluvného vzťahu a teda sa mohol
rozhodnúť či rozhodcovskú doložku odmietne. Mala preto za nepochybné, že rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná a keďže individuálne dojednania nepodliehajú kontrole zo strany súdu, nie
je tento podľa jej názoru oprávnená skúmať a prípadne vysloviť jej neplatnosť aj v prípade ak by bola v
rozpore s generálnou klauzulou resp. s dobrými mravmi. Nepovažovala za relevantné jednak tvrdenia

žalobcu, ktorými odôvodňoval rozpor rozhodcovskej doložky s generálnou klauzulou a dobrými mravmi
a zároveň tie, ktoré sa týkali výkladu smernice 93/19/EHS judikatúrou Súdneho dvora ES, nakoľko
do rozsahu pôsobnosti smernice nepatria podmienky individuálne dojednané. Taktiež nesúhlasila s
tvrdeniami žalobcu, že rozhodcovská doložka je v takej miere neprehľadná a zložitá, že robí celý úkon
vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi nezrozumiteľným a uviedla, že text rozhodcovskej doložky a

právo od nej odstúpiť sú formulované jasne a zrozumiteľne, neobsahujú žiadne latinské výrazy ani
výrazy právnickej terminológie, ktorým by nebol schopný priemerný spotrebiteľ objektívne porozumieť.
Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu o neštandardnom umiestnení práva na odstúpenie od zmluvy
v texte, keďže zákon platnosť tohto právneho úkonu nepodmieňuje určitým umiestnením v texte a ani
neupravuje, aké by malo byť štandardné umiestnenie takéhoto ustanovenia. Taktiež odmietla tvrdenia

žalobcu o zavádzajúcom a klamlivom postupe voči spotrebiteľovi, ktoré považovala za účelové, keďže
všetky informácie boli podávané jasne, zrozumiteľne, spôsobom, ktorý nevyvolával pochybnosti o účele
týchto ustanovení a uviedla, že s ohľadom na znenie § 53 OZ dojednanie rozhodcovskej doložky bolo
výsledkom slobodného rozhodnutia a nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol túto
podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť), že jej dojednanie bolo plne v súlade s právnymi predpismi

SR. Zároveň poukázala na dôležitú okolnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku toho, že neboli
splnené podmienky konania (konkrétne existovala prekážka nedostatku právomoci Okresného súdu
Košice I) a v súvislosti s uvedeným poukázala na uznesenie 14C/98/2010 Okresného súdu Košice I v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach vo veci 2Co/225/2010. Tvrdila, že išlo o existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania, čo je v súlade s komentárom k § 106 O.s.p. (Komentár k O.s.p.

Števček, M. - Ficová, S., Bratislava C.H. BECK rok 2008).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. lebo

je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti
uvedené v odvolaní.Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno uviesť nasledovné:

Podľa § 3 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z citovaných ust. vyplýva, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc,
čo znamená, že je význam doložky osobitný. Plne na mieste sú obavy, že ak rozhodcovská doložka
nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná, tento ako slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Ťažisko individuálneho

dojednania rozhodcovskej doložky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej podstatu.
V prejednávanej veci bol žalobcovi daný pomerne dlhý čas ( 10 dní) na prehodnotenie doložky a
možnosti odstúpenia od časti XV. VPP a možnosť aplikáciu tejto doložky úplne vylúčiť bola žalobcovi
nepochybne daná, čím bol naplnený základný zmysel a účel ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o klamlivom a zavádzajúcom postupe žalovanej, ktorá mala zámerne
uvádzať vo svojich dokumentoch určených spotrebiteľovi jednotlivé ust. rozličnou veľkosťou písma, aby
tak zmiatla bežného spotrebiteľa. Podľa mienky odvolacieho súdu bola formulácia znenia rozhodcovskej
doložky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez zbytočných právnických

odborných výrazov a text bol prehľadný, dobre čitateľný a v neposlednom rade aj viditeľný.

Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Z cit. ust. vyplýva, že ide o konanie, ktoré spadá do právomoci rozhodcovského súdu a nie všeobecných
súdov, lebo je to špeciálny súd v súlade s dohodou účastníkov konania. Zo VPP právneho predchodcu
žalovanej a žalobcu z 21.5.2007 vyplýva, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

V súlade s § 106 ods.1 veta prvá a ods.3 O.s.p. plynie, že len čo súd k námietke odporcu uplatnenej
najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať
v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak

účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo
v Slovenskej republike odopreté.

Z cit. ust. vyplýva, že súd nemal možnosť rozhodnúť inak, so zreteľom na námietku právomoci
všeobecných súdov na riešenie predmetného sporu, lebo účastníci uzavreli rozhodcovskú doložku,

ktorá je v súlade so zák.č. 244/2002 Z.z. Žalobca mal preukázateľne možnosť vylúčiť rozhodovanie v
prejednávanej veci výlučne rozhodcovským súdom a do 10 dní od doručenia stanoviska jednostranne
odstúpiť od časti XV. VPP z 21.5.2007 a bodu II osobitných dojednaní 1/2007 bez toho, aby bol dotknutý
zvyšok poistného vzťahu. Keďže tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
nenamietal iné relevantné okolnosti svedčiace o nátlaku, alebo o tiesni v súvislosti so VPP.

V súlade s ustálenou súdnou praxou je potrebné konštatovať, že zatiaľ skutkové a právne okolnosti v
tomto konaní neodôvodňujú právomoc všeobecného súdu, že aj judikatúra Európskeho súdneho dvora,
v prípade rozhodcovského súdu zastáva názor, že taktiež ide o zákonné konanie, ak vec neprejednávavšeobecný súd v súlade s dohodou účastníkov konania, lebo aj ESD pri podmienkach prejudiciálneho
konania konštatuje, že nie sú splnené len v tom prípade, ak v čase podania návrhu vnútroštátnym
súdom konanie pred ním už bolo skončené, tzn. že aj ESD považuje rozhodcovské konanie za súladné

s postupom súdu podľa § 106 ods.1 veta prvá O.s.p. Týmto rozhodnutím nedošlo u žalobcu k odňatiu
možnosti konať pred súdom a ani k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), ( rozhodnutie ESD
Varela Assolino c/ Portugalsko z 20.4.2002).

Odvolanie proti výroku o zastavení konania považuje odvolací súd za neopodstatnené, lebo samotné

uzavretie zmluvy medzi účastníkmi (pričom žalobca nevyužil možnosť vylúčiť rozhodovanie výlučne v
rozhodcovskom konaní), aby v konaní rozhodoval pri sporných nárokoch z poistenia rozhodcovský súd,
ešte nemôže zakladať nedostatok právomoci všeobecných súdov pro futuro.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, nakoľko vyjadrenie k odvolaniu žalovanej
nepovažuje za účelne vynaložené trovy vzhľadom na to, že konanie už bolo zastavené.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.