Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Cb/159/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606212243
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2606212243.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu:

OBUVA "PONTE VECCHIO", spol. s r. o. "v likvidácii", so sídlom Borský Mikuláš, IČO 31 420 036,
právne zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 313, proti
žalovanému: Peter Cintula - Stavebno - obchodná firma, so sídlom Borský Mikuláš, Školská 938, IČO
22 703 772, právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, o
odstránenie vád diela, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 2.063,56 € a náhradu iných trov konania v sume 431,43 € do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku a to advokátovi JUDr. Jurajovi Procházkovi.

Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 492,87 € do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku a to Okresnému súdu Senica.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Senica dňa 16.10.2006 žalobu o odstránenie vád diela, ktorou sa
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia vady diela - novostavby hala/sklad v k. ú. D. K., a to: popraskané obvodové steny,
popraskaná podlaha, popraskaný sadrokartónový strop, opadané vonkajšie omietky, spadnuté drevené
podhľady vonku, na WC chýbajúce sklo na jednom okne, na WC chybné dvere, vypadávajúce elektrické
rozvody zo stropu, a nefunkčnosť pohotovostných svetiel, a zároveň uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.V žalobe poukázal na to, že žalobca bol objednávateľom diela a
žalovaný zhotoviteľom diela označeného ako - novostavba hala/sklad v k.ú. D. K., pričom žalovaný ako
zhotoviteľ zhotovil dielo nekvalitne a vady, ktoré popisuje

žalobca v žalobe, sa vyskytovali na tomto diele čiastočne už v čase odovzdania diela žalobcovi ako
objednávateľovi a čiastočne sa vyskytli po odovzdaní diela v 36-mesačnej záručnej dobe. Poukázal
tiež na skutočnosť, že žalovaný na predžalobné výzvy žalobcu a snahu o mimosúdne riešenie sporu
nereagoval.

Po vykonanom dokazovaní dňa 3.8.2009 doručil žalobca tunajšiemu súdu návrh na zmenu petitu žaloby

tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť vady diela, teda vykonať opravu popraskaných
obvodových stien na budove výrobnej haly žalobcu - súpisné číslo XXXX V. D. K. a zabezpečiť opravu
popraskanej podlahy v tejto výrobnej hale. Zároveň poukázal na skutočnosť, že časť vád uvedených vpôvodnejžalobežalovanýpopodanížalobyodstránil.Žiadalteda,abysúdzaviazalžalovanéhoodstrániť
zostávajúce vady diela podľa sanačného projektu, ktorý zaobstará žalovaný.

Súd zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 9Cb 159/06 - 158 zo dňa 28.8.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 7.l0.2009.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k pôvodnej žalobe poukazoval na to, že časť vád uvedených v pôvodnej
žalobe je ochotný odstrániť opravou, čo aj neskôr urobil. Okrem toho poukazoval na skutočnosť,

že nijakým spôsobom nezodpovedá za vytýkané vady diela spočívajúce v popraskaní obvodových
múrov a betónovej podlahy, pretože celú stavbu zhotovil podľa projektovej dokumentácie správnym
technologickým postupom. Od začiatku však podľa jeho názoru staval budovu, ktorá mala slúžiť ako
sklad a nie budovu, ktorá mala slúžiť ako výrobná hala. Trval na tom, že pokiaľ by žalovaný nezmenil
účel využívania stavby, nebolo by došlo k nijakému poškodeniu stavby, avšak umiestnenie ťažkých
strojov do haly spôsobilo nielen popraskanie betónovej podlahy, ale zrejme aj popraskanie muriva. Pri

zhotovení stavby žalovaný podľa svojho tvrdenia dodržal všetky predpísané technologické postupy. Po
zmene žaloby žalovaný doplnil svoje vyjadrenie a žiadal aj zmenenú žalobu zamietnuť s prihliadnutím ku
skutočnosti, že žalovaný realizoval stavbu ako sklad v súlade s projektovou dokumentáciou obstaranou
žalobcom. Tomu zodpovedala aj hrúbka a stavebno-technické vyhotovenie podláh. Žalovaný nijakým
spôsobom nezanedbal odbornú starostlivosť pri realizácii stavby a žalobcu upozornil na skutočnosť,

že realizované betónové podlahy nemajú dostatočnú pevnosť na osadenie ťažkých vyrážacích lisov
na kožu. Pokiaľ ide o realizáciu dilatačných škár, tieto sú realizované v zmysle platnej STN. Žalovaný
preto žiada aj zmenenú žalobu zamietnuť. Neskôr vyjadrenie k žalobe žalovaný doplnil v záverečnom
vyjadrení pred vyhlásením tohto rozsudku tak, že nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný
zodpovedal za vady, ktoré sú mu vytýkané v žalobe. Pokiaľ ide o popraskané podlahy, zmena stavby

pred dokončením bola povolená už v štádiu, keď vlastne hala bola kompletne dokončená a žalovaný
teda kvalitu podláh nemenil, čo žalobca od neho ani nežiadal. Žalobca do dnešného dňa neodovzdal
ani žalovanému, ani súdu technické pasporty strojov tvoriacich technologickú časť prevádzky a pokiaľ
tieto pasporty nepredložil ani projektantovi, nemal projektant zrejme dôvod osobitne riešiť nároky na
špeciálne úpravy podložia pod jednotlivými strojmi. Pokiaľ ide o dilatačné škáry v murive, tieto zhotoviteľ

realizoval podľa platnej STN a projektu stavby a nemal dôvod sa domnievať, že by projekt alebo STN
neboli dostatočným podkladom pre zhotovené dielo. K vzniku vád - prasklín na stenách - došlo podľa
názoru žalovaného preto, lebo pre nedostatok peňazí u žalobcu neboli dokončené brizolitové omietky.
Obrana žalobcu, že projekt stavby alebo projekt zmeny stavby objednával žalovaný, neobstojí, pretože
aj žalobca rokoval so subjektmi

zabezpečujúcimi projekt aj stavebné povolenie. Je teda možné dôvodne predpokladať, že podklady k
tomu, čo bude súčasťou technológie, dával projektantovi žalobca a nie žalovaný.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 9Cb 159/2006 - 204 zo dňa 30.ll.2009

rozhodol tak, že zaviazal žalovaného odstrániť na základe sanačného plánu
časť vád diela a to opravu popraskaných obvodových stien na budove výrobnej hale žalobcu - súpisné
číslo XXXX V. D. K. a zabezpečiť opravu popraskanej podlahy v tejto výrobnej hale. Vo zvyšku súd
konanie zastavil. Zároveň súd rozhodol, že o náhrade trov konania účastníkov a štátu súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný / okrem výroku rozsudku o zastavení
konania /.

Na základe tohto odvolania Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob 210/2010 - 233 zo dňa

30.9.20l0 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie
konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že záver, ku ktorému dospel
súd l. stupňa, teda že za vady diela, ktoré sa na diele vyskytli, zodpovedá v celom rozsahu žalovaný,
nevyplýva z vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo znaleckého posudku vypracovaného
znalcom Prof. Ing. Zajacom, DrSc., ktorý viackrát v znaleckom posudku uviedol, že vady na diele

mohli byť spôsobené aj nedostatkami v projektovej dokumentácii pre zhotovenie diela, ktorá podľa
znalca nebola v dostatočnom rozsahu pripravená, aj keď podľa zmluvy o dielo bol žalovaný ako
zhotoviteľ diela povinný dielo realizovať s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd poukázal na to, že pri
posúdení rozsahu odbornej starostlivosti mal súd vziať do úvahy, že zhotoviteľ realizoval dielo - stavbu- podľa projektovej dokumentácie a v prípade, ak realizačná projektová dokumentácia mala nedostatky,
prípadne vôbec nebola vyhotovená, nemôžu byť takéto vady pripisované výlučne na ťarchu zhotoviteľa.
Okrem toho súd l. stupňa je povinný zaoberať sa aj skutočnosťou, ktorá z dokazovania vyplynula

a podľa ktorej predmetom diela bolo zhotovenie stavby podľa účelu užívania označenej ako hala -
sklad hotových výrobkov , čo bolo preukázané rozhodnutím Okresného úradu Senica, odbor životného
prostredia,sozodpovednýmprojektantomX..J.arozhodnutímV.D.K.z28.7.2003bolapovolenázmena
stavby pred dokončením zo skladovej haly na výrobnú prevádzku a táto zmena mala byť uskutočnená
podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je podľa rozhodnutia

jeho súčasťou. Dielo malo byť podľa dodatku ku zmluve zo dňa 3l.l2.2002 ukončené 3l.l2.2003. Podľa
zápisu o prevzatí bolo ukončené l7.l0.2003 a zmena bola príslušným správnym orgánom povolená
rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.8.2003. S poukazom na uvedené mal prvostupňový
súd zamerať dokazovanie aj na zistenie, či projektová dokumentácia postačovala k tomu, aby podľa
nej mohol zhotoviteľ realizovať dielo, ak mala slúžiť ako výrobná hala a nie sklad, či zhotoviteľ bol
včas upozornený na zmenu účelu stavby, aby mohol objednávateľa na možné riziká upozorniť / ako

predpokladá§55lObchodnéhozákonníka/.Ažpozistenítohtoskutkovéhostavusúdbudemôcťposúdiť
možnosť aplikácie § 55l Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti aj rozsah odbornej starostlivosti, ktorý
sa od zhotoviteľa môže vyžadovať. Nedostatky, prípadne absenciu projektovej dokumentácie nemôže
nahrádzať odkaz na odbornú starostlivosť zhotoviteľa, zvlášť pri zmene účelu stavby, ku ktorej došlo
pred jeho dokončením. Odvolací súd preto konštatuje, že súd l. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav

a vec nesprávne posúdil, keď dospel k záveru, že za vady diela zodpovedá žalovaný. Z dosiaľ

vykonaného dokazovania takéto skutočnosti nevyplývajú a pokiaľ sa vady na diele vyskytli, je potrebné
zaoberať sa konaním objednávateľa, ktorý mal postupovať v súlade s ustanovením § 560 Obchodného
zákonníka, kedy dôkazné bremeno riadneho uplatnenia vád diela zaťažuje objednávateľa. Súd l. stupňa

tiež musí odstrániť rozporné tvrdenia medzi stanoviskom X.. D. a vyjadrením znalca Prof. Ing. Zajaca,
DrSc. v odpovedi na otázku, či je murivo vhodné pre konštruovaný a budovaný typ haly. Z uvedených
dôvodov je potrebné vykonať dokazovanie, ktorým súd podrobne zistí skutkový stav, tento právne posúdi
a až potom o veci opätovne rozhodne.

Po doplnení dokazovania Okresný súd Senica vydal medzitýmny rozsudok č.k. 9Cb 159/2006 - 468
zo dňa l.l0.20l2, ktorým rozhodol, že žalovaný zodpovedá za vady diela spočívajúce v popraskaní
obvodových stien a popraskaní podlahy v budove označenej ako výrobná hala žalobcu so súpisným
číslom Q. C. V. D. K. v podiele 50%.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Trnave
ako súd odvolací uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil OS Senica na ďalšie konanie a to uznesením
č.k. 2lCob 237/2012 - 484 zo dňa 3l.5.20l3. Odvolací súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že
vzhľadom na petit žalobného návrhu nie je zrejmé, ako by súd l. stupňa postupoval pri posudzovaní
návrhu na odstránenie vád, keďže predmetom plnenia nie je nárok na peňažné plnenie, ale na výkon

činností, ktorými by sa vady vyskytujúce sa na diele mali odstrániť. Práve samotné znenie žalobného
petitu v spojení s vyhlásením takéhoto medzitýmneho rozhodnutia trpí zmätočnosťou a nejasnosťou,
ktorá by sa preukázala v ďalšom postupe a dokazovaní. Nie je zrejmé, aký rozsah a najmä konkrétne
ktoré vady má podľa výroku v podiele 50% žalovaný odstraňovať a za ktoré konkrétne vady nesie
zodpovednosť pri takomto posúdení žalobca. Ani pri zohľadnení procesnej ekonómie nepovažuje

odvolací súd v danom prípade za možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože spôsob, akým
prvostupňový súd vo výroku rozsudku považoval žalovaného za zodpovedného v rozsahu 50%, je práve
vo vzťahu k žalobnému petitu nejasný a nezrozumiteľný a nie je základom, z ktorého v ďalšom môže
prvostupňový súd vychádzať. Vyslovenie zodpovednosti v 50% - nom podiele je iba akési hypotetické
stanovisko, z ktorého nevyplýva, aké konkrétne vady bude následne povinný žalovaný odstrániť a

ktoré budú pripísané na ťarchu žalobcu. Súd l. stupňa sa teda musí zamerať na celkové posúdenie
zodpovednosti žalovaného za žalované vady diela, pričom vezme do úvahy aj liberačné dôvody a až
na takomto skutkovom základe o veci rozhodne rozsudkom podľa § l52 ods. l O.s.p. Týmto právnym
názorom odvolacieho súdu je súd v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. viazaný.

Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, výpismi zo živnostenského
registra žalovaného, zmluvou o dielo uzavretou medzi žalobcom ako objednávateľom diela a
žalovaným ako zhotoviteľom diela, zápisom o prevzatí dokončených stavebných prác dátumovaným
l7.l0.2003, rozhodnutím o umiestnení stavby, stavebným povolením, rozhodnutím o povolení zmenystavby, kolaudačným rozhodnutím z 29.l0.2003, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným,
korešpondenciou medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným pred podaním žaloby v tomto konaní,
písomným vyjadrením X.. C. K. z l5.l.2006, ako listinný dôkaz použil znalecký posudok znalca Ing.

Jána Bielického č. ll/06 zo dňa 4.3.2006, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov X.. C. K., X.. S. D.,
výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom žalovaného,

projektovou dokumentáciou stavby, stavebným denníkom žalovaného, znaleckým posudkom znalca
z odboru stavebníctvo Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. a výsluchom tohto znalca. Po zrušení

predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom doplnil súd dokazovanie výsluchom
svedkyne X.. O.. X. J., konfrontáciou medzi konateľom žalobcu na strane jednej a žalovaným na strane
druhej, ohliadkami na mieste samom, výsluchom svedkov K. D., K. I., Q. A., N. A., X.. C. K., správami
obchodnej spoločnosti Agrostav, a.s. Senica, výsluchom znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc., spismi
Obce D. K. ako stavebného úradu o povolení stavby, povolení zmeny stavby a povolení užívania stavby,
projektom výroby obuvi - technickou správou vypracovanou K. D. a zmluvou o dielo uzavretou dňa

9.4.200l medzi žalovaným ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom o dodaní projektovej
dokumentáciekstavebnémukonaniuhala-sklad.Pozrušenímedzitýmnehorozsudkuodvolacímsúdom
súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom žalovaného, správou
Obce D. K. vo vzťahu k navážaniu stavebnej sute do priestoru pod spornou stavbou, opätovne zhodnotil
všetky doteraz vo veci vykonané dôkazy, a zistil tento stav veci:

Žalobca je podľa výpisu z obchodného registra obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou
obuvi, veľkoobchodom a maloobchodom s obuvou, koženými výrobkami a doplnkami, výrobou kožených
výrobkov a doplnkov, kúpou tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a nákladnou
cestnou dopravou.

Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra má vydaný živnostenský list na vykonávanie
ohlasovanej živnosti a to okrem iného aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb,
bytových a občianskych stavieb / vrátane vybavenosti sídliskových celkov /.

Účastníci uzavreli písomne zmluvu o dielo podľa ustanovenia § 536 a nasl. Zákona č. 5l3/9l Zb.
- Obchodný zákonník- a to dňa 7.3.2002. Predmetom zmluvy o dielo bolo postavenie novostavby
označenej ako hala - sklad v k.ú. D. K.Š.. Dohodnutý čas začatia plnenia bol 25.3.2002, ukončenie
3l.l2.2002. Účastníci mali dohodnutú cenu prác, mali dohodnutú povinnosť zhotoviteľa odo dňa prevzatia
staveniska viesť stavebný denník a denník prác naviac a povinnosť objednávateľa vykonávať na stavbe

stavebný dozor. Podľa článku VI zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal poskytnúť záruku na dielo 36
mesiacov odo dňa prevzatia diela objednávateľom. Podľa dodatku k zmluve o dielo z 3l.l2.2002 účastníci
zmluvy o dielo dohodli nový termín ukončenia stavby a to deň 3l.l2.2003.

Podľa zápisu o prevzatí dokončených stavebných prác spísaného l7.l0.2003 v Borskom Mikuláši

prevzal objednávateľ od zhotoviteľa dokončené dielo pod názvom novostavba hala - výrobná prevádzka
zhodnotená slovami: bez výhrad dobre. Podľa súpisu zistených vád mal zhotoviteľ dokončiť vonkajšie
parapety, domontovať sklo na sociálkach a nastaviť dvere sociálnych zariadení.

Kolaudačné rozhodnutie tejto stavby vydala Obec D. K. 29.l0.2003 pod spisovou značkou Č.j. S-

l099/2003-Dc a nadobudlo právoplatnosť dňom l3.ll.2003.

Výzvami právneho zástupcu žalobcu na účasť na ohliadke stavby a predžalobnou výzvou na

odstránenie vád stavby vypracovanou právnym zástupcom žalobcu l6.2.2006 mal súd preukázané, že
žalobca sa skutočne snažil vyriešiť spor mimosúdne.

Z písomného vyjadrenia statika X.. C. K. z l5.l.2006 je zrejmé, že už tento pri ohliadke stavby zistil zvislé
trhliny v obvodovom murive, popraskanú podlahu a opadávajúcu stierku v určitých častiach a navrhol

riešenie týchto vád. Toto vyjadrenie však bolo vyžiadané len žalobcom a nie je zrejmé, že by sa ohliadky
mohol zúčastniť alebo k obsahu vyjadrenia X.. K. mohol zaujať stanovisko aj žalovaný.Znalec z odboru stavebníctvo odvetvie poruchy stavieb Ing. S. D. podal na základe žiadosti žalobcu
k tejto veci znalecký posudok č. ll/06, pričom ohliadku uskutočnil len za prítomnosti a na žiadosť
žalobcu a posudok bol vypracovaný pre potrebu dôkazu v reklamačnom konaní. Tento znalec zistil na

juhovýchodnej fasáde celoplošne popraskanú omietku fasády, trhliny v stenách, nedostatok vodotesnej
izolácie muriva, pričom tiež znalec popisuje ďalšie vady a popisuje aj zistené hodnoty teploty a vlhkosti. V
samotnom posudku potom popisuje viaceré vady stavby, najmä viacero trhlín a zistenú zvýšenú vlhkosť
stavby v určitých priestoroch. Tento znalecký posudok súd použil len ako listinný dôkaz, keďže znalec ho
podával len na základe požiadaviek a údajov žalobcu bez toho, že by sa k zisteným vadám a spôsobu

ich zisťovania mohol vyjadriť žalovaný.

ZvýsluchusvedkaX..S.D.súdzistil,žepokiaľpripodaníznaleckéhoposudkuzisťovalpodkladyprejeho
podanie, nezistil, že by zhotoviteľ informoval objednávateľa o vlastnostiach diela, spôsobe jeho použitia
a údržby a nebezpečia, ktoré vyplývajú z nesprávneho použitia alebo údržby. Vo výpovedi poukázal na
to, že pri ohliadke zistil, že priestor povaly pod strechou nie je vetraný a mohlo by dôjsť k tomu, že v tomto

priestore bude vlhkosť trvalo vyššia než je prípustné, pričom sa môže poškodiť strecha. Poukázal na to,
že príčinou praskania omietky môže byť nesprávna technológia jej zhotovenia a trhliny mohli vzniknúť
napr. nerealizovaním dilatácií v murive.

Svedok X.. C. K., ktorý tiež ohliadal stavbu, tvrdil, že tak robil na žiadosť oboch účastníkov, že dilatačné

škáry boli urobené tak, ako mali byť urobené, lebo toto videl. Avšak pri ohliadke zistil, že ich treba
prerezať a pretmeliť, aby nezatekali. Opadávanie stierky mohlo mať rôzne príčiny.

Svoju výpoveď tento svedok doplnil na pojednávaní OS Senica konanom 25.4.20l2. Vo výpovedi
poukázal na to, že pokiaľ išlo o prístavbu pôvodnej budovy, išlo o prístavbu sociálneho zariadenia,

pričom pokiaľ ide o ďalšie využitie budovy pôvodne stavanej ako skladové priestory, a to využitie na
výrobnú halu, rokoval s ním o týchto zmenách len žalovaný , ktorý sa na svedka obrátil so žiadosťou
o zmenu projektovej dokumentácie k tejto zamýšľanej zmene stavby. Svedok X.. K. vo svojej výpovedi
poukázal na to, že sa pýtal žalovaného, ako bude hala využívaná a žalovaný mu výslovne povedal, že
do haly budú prenesené šijacie stroje a nejaké vyrezávačky z pôvodnej prevádzky žalobcu umiestnenej

v starej škole v D. K.. Z toho svedok vyvodil, že všeobecne budova školy bola stavaná a projektovaná
s predpokladaným zaťažením 200 kg na l m2, čo sa predpokladá zaťaženie školskej triedy. Stroje, ktoré
mali byť do nových priestorov prenesené, popisoval žalovaný tak, že ide o šijacie stroje, na ktorých sa
niečo vyrezáva a niečo šije a hovoril o tom,

že tieto stroje sú položené na stoloch. Svedok X.. K. teda tvrdil, že nevedel, že v hale budú umiestnené
aj strihačky, prípadne lisy, pretože pokiaľ ide o stroje, ktoré pri svojej práci vytvárajú tlak a to aj tlak na
podložie, prípadne robia tzv. rázy, potreboval by svedok v každom prípade od výrobcu tohto stroja k
dispozícii tzv. technologický list, v ktorom výrobca výslovne uvádza spôsob založenia stroja vzhľadom k
jeho fungovaniu. Podľa tohto technologického listu statik tzv. zakladá stroj na podloží, pričom už výrobca

udáva, akým spôsobom toto založenie stroja na podloží treba urobiť, to znamená, že môže byť od
výrobcu výslovne povedané, že stroj môže byť priamo umiestnený na podlahe a uvedená je kvalita
podlahy, prípadne jej požadované parametre, alebo výrobca doporučí, prípadne výslovne uvedie, že je
potrebné urobiť pri položení stroja pre tento stroj samostatný základ, ktorý istým spôsobom spevňuje
podlahu alebo tlmí chvenie alebo je odizolovaný od podlahy, aby sa chvenie stroja neprenášalo priamo

na podlahu. Stroj môže byť konštruovaný tak, že sám seba tlmí. V tomto konkrétnom prípade však
svedok Ing. K. uviedol, že takéto podklady o strojoch nedostal od žalovaného, ktorý s ním rokoval o
zmene užívania budovy. Svedok Ing. K. s konateľom žalobcu nerokoval vôbec, ani sa s ním v tomto
konkrétnom období nestretol. Práce týkajúce sa zmeny stavby si v projektovej kancelárii objednal
žalovaný, tieto zmeny teda robili pre žalovaného, preto svedok nemal dôvod kontaktovať sa s konateľom

žalobcu. Rozhodne však žiadal od žalovaného doklady k strojom teda technologické listy, prípadne
ďalšie doklady k strojom, ktoré mali byť umiestnené v predmetnej hale a pýtal sa ho aj na to, aké
doklady k týmto strojom má žalovaný a či nejaké má vôbec. Žalovaný uviedol, že nemá žiadne. Svedok
X.. K.U. vo svojej výpovedi poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ projektovali pôvodnú budovu skladu,
bolo im povedané / architektom projektantom /, že do skladu nebudú vchádzať autá s tovarom, že tam

nebudú ani používané vysokozdvižné vozíky, ale len vozíky na tzv. palety, pričom takúto záťaž by nimi
vyprojektovaná podlaha realizovaná na pieskovom podloží,/ aké podložie je v D. K. /, uniesla, ide o záťaž
od l - 2 ton na m2, čo by pri tvrdenom využití budovy ako skladu s použitím techniky paletových vozíkov
úplne postačovalo. Pri prepočte záťaže v súvislosti so zmenou účelu stavby na výrobnú halu sa svedokIng. K. ako statik zameral predovšetkým na to, čo mu bolo povedané, teda že v tomto priestore budú
umiestnené len šijacie stroje. Pokiaľ by bol informovaný o tom, že tam budú aj strihačky, prípadne ďalšie
mechanizmy, ktoré potrebujú buď spevnené podložie, alebo pevnejšiu podlahu, bol by požiadavky na

zhotovenie podlahy formuloval ináč. Pokiaľ ide o posudok K. D., s týmto posudkom sa oboznámil, avšak
keď sa pýtal D. na charakter strojov, tento mu vyslovene povedal, že sú to stroje, ktoré nie sú položené
na podlahe, ale sú položené na stoloch. To isté svedkovi X.. K. povedal aj žalovaný ako zhotoviteľ
stavby. Z týchto údajov svedok X.. K. vychádzal pri prepočte požiadaviek na pevnosť podložia a podlahy
pri spracúvaní podkladov pre zmenu účelu stavby na výrobnú halu. Svedok si neoveroval, o aké stroje

ide, pretože veril údajom žalovaného a svedka D..

Na druhej strane žalovaný k tejto výpovedi poukázal na skutočnosť, že on si pýtal tieto doklady od
konateľa žalobcu. Konateľ žalobcu povedal, že ich nemá.

Konateľ žalobcu k tomu uviedol, že tieto doklady mal, ale už ich nemá, lebo keby neboli, stroje by neboli

prešli cez colnicu a tieto doklady žalovanému dal. Je však pravdou, že všetku administratívu vykonávala
u žalobcu pani I..

K tomu žalovaný uviedol, že takéto doklady mu konateľ žalobcu nedal nikdy k dispozícii, len sľuboval,
že ich dá. Okrem toho konateľ žalobcu stále tvrdil, že v hale budú umiestnené len šijacie stroje, pričom
však sám žalovaný uviedol, že on má názor, že rozdiel medzi šijacím strojom na látku / textil / a šijacím
strojom na kožu je len ten, že šijací stroj na kožu vyžaduje prívod elektriny 360 voltov.

Konateľ žalobcu trval na tom, že všetky doklady, ktoré mal, a o ktorých sa tu hovorilo, žalovanému dal.
Žalovaný uviedol, že toto nie je pravda.

Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok X.. D. a výpovede svedkov X.. D. O. X.. K. neboli dostatočnými
dôkazmi na objasnenie príčiny vzniku poruchy stavby, najmä pokiaľ ide o vznik trhlín v obvodových

múroch a vznik prasklín v betónovej podlahe, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca z
odboru stavebníctvo odvetvie poruchy stavieb Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. a výsluchmi tohto znalca.

Znalec podal vo veci písomný znalecký posudok č. l3/2009 dňa l6.3.2009. Pri odpovedi na otázku súdu,
či zhotoviteľ zhotovil dielo riadne v súlade s celou projektovou dokumentáciou a príslušnými technickými

normami v požadovanej kvalite, znalec poukázal na to, že podľa stavebného povolenia a projektovej
dokumentácie pre problematické nedostatky v projektovej dokumentácii stavebnej a technologickej časti
a aj pre skoro žiadny stavebný dozor ako aj pre nedostatky v realizácii hrúbky vonkajších omietok
nemožno hovoriť o požadovanej kvalite stavebného diela, hoci zápisom o prevzatí dňa l7.l0.2003 sa
dielo preberá bez uvádzaných nedostatkov. Ide predovšetkým o to, že aj pokiaľ žalovaný hovorí vo

vzťahu k súdu o dodržaní rozostupu dilatačných škár, znalec sám pri ohliadke vykonanej 6.3.2009
vizuálne nezistil žiadne dilatácie muriva. Ak by boli dilatačné škáry v obvodovom plášti, nebolo by došlo
ku vzniku trhlín. Dilatačné škáry musia prechádzať aj cez vrstvy omietok a musia byť v konštrukcii
priznané, teda viditeľné, čo znalec pri ohliadke vykonanej 6.3.2009 ani na vonkajších, ani na vnútorných
omietkach nezistil. Znalec poukazuje vo svojom znaleckom posudku tiež na skutočnosť, že podľa

rozhodnutiaz20.7.2003bolapovolenázmenastavbypreddokončenímatozoskladovejhalynavýrobnú
prevádzku. V projektovej dokumentácii 5/2003 označenej ako hala - výrobná hala sa len konštatuje, že
zvislé konštrukcie sú navrhnuté z tvárnic Hebel. Statik vedel, že murivo obvodového plášťa budovy je
realizovanéinak,akovprojektovejdokumentáciič.6/200l.Murivomalobyťposúdenénaúnosnosťamali
byť určené dilatačné škáry. Túto skutočnosť však musí vedieť aj zhotoviteľ. V projektovej dokumentácii

po tejto zmene stavby na výrobnú halu nie sú žiadne požiadavky na základové konštrukcie pod stroje,
na únosnosť podlahy ani statické a dynamické údaje o strojoch. Pokiaľ ide o trhliny v podlahe, znalec
poukazuje na to, že stroje neboli osadené podľa technologického projektu, ktorý mal znalec k dispozícii.
Osadené sú dva lisy, avšak požiadavka na osadenie základov pod stroje a úpravu podlahy mala byť
posúdená statikom a mali byť navrhnuté samostatné základy pre stroje oddilatované

od konštrukcie podlahy. Pretože už zmena účelu stavby zo skladu na výrobu musí predpokladať, že tam
budú stroje.Pri odpovedi na otázku súdu v čom spočívajú nedostatky diela, znalec poukázal predovšetkým na to,
že neboli dodržané zásady výrobcu použitého stavebného materiálu / Xella Slovensko / pre dilatovanie
obvodového muriva, pričom o potrebe dilatácie musí vedieť aj zhotoviteľ stavby. Neboli dodržané

doporučenia príslušnej STN pre zhotovenie

podlahových konštrukcií a ich dilatovanie, projektová dokumentácia neurčila hrúbku roznášacej vrstvy
betónovej mazaniny nad vrstvou tepelnej izolácie a projektová dokumentácia tiež neriešila dilatácie
obvodového muriva ani podlahovej konštrukcie. Konkrétne vo svojom písomnom znaleckom posudku

na strane ll uvádza, že v projektovej dokumentácii bola vyznačená len dilatačná škára stredom haly po
jej dĺžke. Priečne dilatácie neboli vyznačené, pričom však dodávateľ by mal v prípade pochybností v
projektovej dokumentácii požiadať autorský dozor projektanta alebo cez stavebný dozor o dodatočné
doriešenie problémov. Toto však žalovaný ako zhotoviteľ stavby neurobil a neurobil to ani konateľ
žalobcu.

Znalec uviedol, že z dokumentácie, ktorú mal k dispozícii od účastníkov a súdu, nezistil, že by v nej
bola nejaká požiadavka objednávateľa na úpravu podlahy pre základy strojov, pričom bez upozornenia
žalobcu a projektanta nebolo možné z projektovej dokumentácie vyčítať potrebu realizácie základov pod
stroje. Nebolo možné zistiť termín, kedy zhotoviteľ stavby obdržal projektovú dokumentáciu o zmene
stavby na výrobnú halu, avšak v celej projektovej dokumentácii neboli uvedené žiadne požiadavky na

realizáciuzákladovpodstroje.Ztejtoprojektovejdokumentácieč.5/2003žalovanýnemoholzistiťžiadne
nové požiadavky na stavbu a teda ani nemal na čo upozorniť žalobcu.

Pokiaľ ide o popraskanie muriva znalec konštatuje, že trhliny v obvodovom murive sú zapríčinené jeho
nedilatovaním a nie preťažením muriva. Základy pod stroje možno realizovať aj dodatočne. Keď však

podľa požiadavky žalobcu došlo k zmene obvodového muriva, malo byť toto zmenené murivo posúdené
statikom a potvrdené zápisom v stavebnom denníku.

Pri odpovedi na otázku súdu, či by kvalitne zhotovená stavba podľa existujúcej projektovej dokumentácie
mohla slúžiť aj ako výrobná hala s predpokladom zaťaženia hmotnosťou strojov a ich vibráciami,

znalec odpovedal, že v prípade osadenia strojov spôsobujúcich vibrácie je jednoznačne potrebné stroje
oddilatovať od okolitých konštrukcií a s ohľadom na hmotnosť strojov riešiť samostatné základy pod
stroje.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica konanom dňa 22.7.2009 znalec Prof. Ing. Jozef Zajac,

DrSc. poukázal na to, že žalovaný z projektovej dokumentácie nemohol zistiť, že vo výrobnej hale budú
umiestnené stroje. Pokiaľ však ide o skutočnosť praskania obvodových múrov, tak pri vzniku tejto vady
nie je rozhodujúce, či stavba slúži ako sklad alebo ako výrobná hala, pretože pri dodržaní STN platnej
v čase zhotovenia stavby a pri vyhotovení dilatačných škár v súlade s touto STN by ani umiestnenie
strojov v hale nezaťažovalo obvodové murivo tak, aby praskalo. Ak by praskanie obvodového muriva

spôsobovalo umiestnenie strojov v hale, objavili by sa praskliny v okolí týchto strojov, čo sa však nestalo.
V tomto prípade praskanie obvodového muriva spôsobuje nesprávne vyhotovenie dilatačných škár.

Znalec Prof. Ing. Zajac, Dr.Sc. trval na tom, že aj použité murivo je dostatočne nosné pre tento typ haly,
teda pre výrobnú halu, je dostatočne pevné a únosné na stavbu takejto haly, ale musí byť dodržané

správne vyhotovenie dilatačných škár. Pri posudzovaní potreby dilatačných škár treba dodržať predpisy
výrobcustavebnéhomateriálu,pričomzhotoviteľstavbymusívedieť,akýmateriálpoužívanazhotovenie
stavby a musí poznať aj predpisy

výrobcu muriva. Podľa predpisov výrobcu v tomto prípade použitého stavebného materiálu pre

zhotovenie muriva by dilatačné škáry mali byť vo vzdialenosti l6 m. Znalec však poukázal na to, že
po celej dĺžke stavby našiel len jednu dilatačnú škáru a aj tá je opravená zle, pretože je obložená z
oboch strán, teda aj zvnútra, aj zvonka sadrokartónom a tým pádom to už nie je dilatácia. Pokiaľ totiž
má byť dilatačná škára funkčná, musí byť zhotovená tak, že samotné murivo sa v mieste dilatácie
nepreväzuje, ale jednotlivé tvárnice sa umiestňujú bez väzby a okrem toho dilatačná škára musí byť

aj v omietkach, pričom vo vnútornej aj vonkajšej omietke v mieste dilatačnej škáry musí byť použitý
trvale pružný materiál, teda tmel, aby umožňoval funkčnosť dilatačnej škáry. Dilatačné škáry nemožno
ani zvonku napr. pevnou omietkou zakryť celkom, pretože by sa znefunkčnili. V prípade posudzovanejstavby boli múry opravené sadrokartónom a dilatačné škáry sú vlastne nefunkčné. V danom prípade aj
dilatačné škáry, ktoré existujú, boli prerezané neskoro.

Pokiaľ ide o praskanie podláh, chyba je už v projekte, keď projekt pre podlahy nepredpisuje hrúbku
podkladových betónov podlahy. Pokiaľ projektant vedel, že neprojektuje bytovku, mal sa zaujímať o
predpokladané zaťaženie týchto podláh. Okrem toho projektant stavby predpísal pre celú plochu haly
len jednu dilatáciu, čo je málo. Pre kvalitnú betónovú podlahu sa vyžaduje dilatácia umiestnená tak, aby
medzi jednotlivými dilatačnými škárami bola plocha maximálne l8 m2. Pre toto zlé skutočné vyhotovenie

dilatáciepodláhbydochádzalokpraskaniupodlahy,ajkebyišloovyužívanietohtopriestorulennasklad.
Znalec uviedol, že ním zistené trhliny v podlahe vznikli zmršťovaním, pričom je toho názoru, že vada
vznikla tým, že išlo o veľmi rýchly postup stavebných prác a betóny rýchlo zatuhli. Znalec zdôraznil, že
ani trhliny v podlahe nevznikli preto, že je táto zaťažená strojmi a nevyužíva sa ako sklad. Vznikli preto,
že nebola dodržaná dilatácia. Dodatočne bol síce betón prerezaný, ale neskoro. Pokiaľ by totiž betónová
podlaha praskala pre zaťaženie strojmi, boli by praskliny úplne inde, než aké znalec zistil ohliadkou.

Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom znalca
Prof. Ing. Zajaca, DrSc. predovšetkým na posúdenie otázky, či vady na diele mohli byť spôsobené aj
nedostatkami v projektovej dokumentácii pre zhotovenie diela, ako aj za účelom odstránenia rozporných
tvrdení medzi znaleckým posudkom X.. D. a vyjadrením znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. v odpovedi na

otázku, či je murivo vhodné pre konštruovaný a budovaný typ haly.

Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia medzi znaleckým posudkom X.. D. a vyjadrením Prof. Ing. Zajaca na
výslovnú otázku súdu, prečo sú v týchto znaleckých
posudkoch rozporné vyjadrenia, znalec Prof. Ing. Zajac Dr.Sc. uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok

X.. D., nemyslí si znalec, že by medzi znaleckým posudkom Ing. Bielického a znaleckým posudkom Prof.
Ing. Zajaca, DrSc. boli rozpory. Znalec Prof. Ing. Zajac poukázal len na to, že jeho znalecký posudok
je podrobnejší a to vzhľadom k položeným otázkam súdu a vzhľadom k tomu, čo znalec sám zistil.
Podrobnejší je aj vzhľadom k dokazovaniu, ktoré pred podaním tohto jeho znaleckého posudku už
bolo vykonané. Tento záver vyplýva aj zo samotnej výpovede súdneho znalca X.. S. D. na pojednávaní

OS Senica konanom dňa 12.11.2008, kde tento súdny znalec sám uviedol, že čo sa týka vzniku trhlín
a toho, že mohli vzniknúť nerealizovaním dilatácií, znalec popisuje vo svojom písomnom posudku len
možné príčiny vzniku týchto vád, pretože bez merania, ktoré je pomerne nákladné, sa nedá jednoznačne
posúdiť, či práca lisov môže alebo nemôže

spôsobiť trhliny. On sám však merania potrebné pre takéto presné zistenia nerobil. Za súčasného stavu
dokazovania po jeho doplnení teda súd dospel k záveru, že medzi zisteniami znalca X.. D. a súdom
ustanoveného súdneho znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. rozpory nie sú, ale znalecký posudok Prof.
Ing. Zajaca, DrSc. doplnený jeho výpoveďami na pojednávaniach OS Senica vady stavby popisuje a
rozoberá podrobnejšie.

Pri posudzovaní otázky, kto vo vzťahu k projektovaniu stavby, realizácii stavby a realizačným projektom
urobil chybu, znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. uviedol, že pokiaľ ide o projekt, ktorý vo vzťahu k tejto stavbe
vypracoval p. K. D., mal mať tento posudzovateľ doklady preukazujúce, aké stroje budú umiestnené v
tomto konkrétnom priestore, aj doklady preukazujúce o jednotlivých strojoch, aké majú nároky na statiku

stavby a pevnosť podkladu / podlahy /, na ktorom budú umiestnené. K tomu uviedol, že každý výrobca
dodáva k stroju tzv. pasport. K tomu konateľ žalobcu uviedol, že p. D. dal k dispozícii tie doklady, ktoré
o strojoch mal.

Znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o technologický projekt K.

D., mal pred jeho vypracovaním rozhodne D. ohliadnuť priestor, v ktorom budú stroje umiestnené, teda
priestor, ktorého sa projekt týka. Mal zistiť technologické údaje o strojoch, ktoré tam budú umiestené,
hmotnosť strojov, vibrácie, ktoré budú strojmi vyvodzované do podzákladia a všetky ostatné údaje,
ktoré znalec uvádza už vo svojom písomnom posudku. Pokiaľ teda D. nemal dostatočné podklady pre
podanie posudku, buď ich mal žiadať, alebo nemal takýto posudok / projekt / podávať alebo mal v tomto

projekte aspoň poukázať na to, že dostatočné údaje nemal. Pokiaľ však k projektu stavby mal statiku
budovy posudzovať statik X.. C. K. ako statik projektanta, rozhodne tento pri posudzovaní požiadaviek
na statiku stavby po zmene účelu stavby mal poznať nielen hmotnosť strojov a vibrácie, ktoré budú
stroje vyvodzovať, ale aj umiestnenie konkrétneho stroja v konkrétnom mieste haly. A to pre posúdeniestatického zaťaženia stavby. Pokiaľ teda projekt K. D. neobsahoval dostatočné údaje o jednotlivých
strojoch majúcich byť umiestnených v stavbe, X.. K. buď mal žiadať doplnenie tohto projektu alebo
mal okrem ohliadky miesta, kde budú stroje umiestnené, sám zisťovať aj konkrétne údaje o hmotnosti

strojov a požiadavkách strojov, prípadne na podložie. Treba vychádzať z toho, že K. D. mal síce v
projekte umiestnenia strojov uviesť parametre strojov, ale na druhej strane projektant stavby bol povinný
pri zmene účelu stavby znovu posúdiť statiku stavby, pretože K. D. ako technológ mal udať parametre
strojov, avšak nezodpovedá za stavbu vôbec, pretože on nemusí vedieť, akým spôsobom je stavba
zhotovená, teda z akých materiálov a pod. Statiku stavby nie je oprávnený K. D. posudzovať vôbec.

Toto mal
robiť statik, čiže v danom prípade X.. K.. Podľa názoru znalca Prof. Ing. Zajaca, DrSc. nestačí teda
postup taký, že by sa projektant a statik spoľahli na vyhlásenie K. D. v projekte, že stroje v tomto priestore
umiestnené môžu byť. Tento projekt / vypracovaný D. / vôbec neposudzuje statiku a pevnosť stavby
vo vzťahu k zaťaženiu stavby strojmi a ich prevádzkou. Pri tejto konkrétnej zmene stavby bol potrebný
posudok statika.

Pokiaľ ide o otázku, prečo v starej škole pri zaťažení týmito strojmi praskliny na stene neboli a v novej
hale sú, znalec uviedol, že sa nemôže vyjadriť presne, pretože starú prevádzku žalobcu nevidel a o
tom, prečo sú praskliny v tejto novej budove, podrobne hovorí už v písomnom znaleckom posudku a
predchádzajúcej výpovedi. Tiež znalec nemôže zistiť, či všetky stroje, ktoré zistil pri ohliadke vo výrobnej

hale, tam boli od začiatku. Taktiež

presne nezistil, akým spôsobom bola zhotovovaná omietka stavby a nevie teda jednoznačne odpovedať
na otázku, čím je spôsobené, že viac praská omietka práve na slnečnej strane, než na stene, kam
dopadá slnko menej. Poukázal na to, že od výrobcu tvárnic, ktorým je obchodná spoločnosť Xella,

s.r.o., zistil, že výrobca doporučuje použiť dvojvrstvovú omietku l0 mm + 5 mm, pričom pokiaľ sa použije
omietka hrubšia, musí sa vystužiť sieťkou. Na spornej stavbe omietky sieťkou vystužené neboli, pričom
aj táto okolnosť môže byť príčinou prasklín, pretože pri väčšej hrúbke materiálu dochádza k väčšiemu
pnutiu materiálu a tým aj k vzniku prasklín. Na stavbe má byť použitá tzv. nástreková omietka, potom má
nasledovať omietka jadrová a potom vrchná omietka. V konkrétnom prípade tejto stavby znalec nezistil,

aké vrstvy a druhy omietky boli použité, avšak sondou zistil, že omietka dosiahla hrúbku celkom 25 -
30 mm.

Znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. už na pojednávaní OS Senica konanom dňa 22.7.2009 výslovne uviedol,
že pokiaľ žalovaný uvádza, že v súčasnosti platí technická norma, podľa ktorej by prípadne mohla

byť vzdialenosť dilatačných škár 24 metrov, musím povedať, že aj keby táto norma platila, nemožno
použiť len túto normu, treba použiť aj predpisy výrobcu stavebného materiálu použitého na zhotovenie
konkrétneho muriva. Znalec trval na tom, že žalovaný ako zhotoviteľ stavby musí samozrejme vedieť,
aký materiál na zhotovenie muriva používa a okrem príslušnej STN musí poznať aj predpisy výrobcu
muriva, pričom podľa predpisov výrobcu stavebného materiálu pre zhotovenie muriva v tomto prípade by

dilatačné škáry mali byť vo vzdialenosti l6 metrov. Znalec však pri ohliadke celej stavby našiel len jednu
dilatačnúškáru,ajtájeopravenázle,jenefunkčná,keďžedilatačnáškárajeobloženázobochstrán,teda
aj zvnútra aj zvonka sadrokartónom a tým pádom to nie je dilatácia. Dilatačné škáry nemožno ani zvonku
napr.omietkouzakryťcelkom.Vtomtoprípadevšakmúryboliopravenésadrokartónomadilatačnéškáry
sú vlastne nefunkčné. Na tomto svojom stanovisku znalec trval počas celého súdneho konania. Okrem

toho znalec poukázal na skutočnosť, že čo sa týka dilatačných škár na múroch / obvodové murivo /,
boli previazané neskoro. Znalec vyslovil názor, že pokiaľ ide o trhliny na podlahe, umiestnenie strojov
by v tomto prípade vznik trhlín neovplyvnilo. Pokiaľ by totiž betónová podlaha praskala pre zaťaženie
strojmi, boli by praskliny úplne iné, než aké znalec zistil ohliadkou.

Na pojednávaní OS Senica l8.ll.20ll znalec Prof. Ing. Zajac, DrSc. okrem iného trval aj na tom, že ani
zakončenie omietky poslednou vrstvou omietky, ktorou by bol brizolit, by nezabránilo vzniku trhlín.
Okremtohosabrizolitvsúčasnostinepoužíva.Pokiaľžalovanýnamietal,žebetónovúpodlahuzhľadiska
dilatácie uskutočnil podľa ČSN 73l 20l, tak z tejto ČSN vyplýva, že maximálne dĺžky dilatačných celkov
pri konštrukciách z prostého a slabo vystuženého betónu majú byť pri konštrukciách bez pomocnej

výstuže 24 metrov a pri konštrukciách s pomocnou výstužou 30 metrov. Žalovaný tvrdil, že tieto rozmery /
vzdialenosti dilatačných škár / dodržal.Znalec však vo svojich výpovediach a posudku uvádza, že betónová podlaha praskala hlavne preto, že
dilatácia bola vykonaná nekvalitne a betón bol prerezaný neskoro a nedostatočným spôsobom, takže
niektoré dilatačné škáry sú z toho dôvodu nefunkčné. Obdobný záver vyplýva aj zo správy obchodnej

spoločnosti Vamresan Brno / č.l. 451, 452 spisu /, v ktorej správe táto obchodná spoločnosť ponúka
opravy popraskanej betónovej podlahy a uvádza, že všetky trhliny vykazujú svojim smerom miestom
vzniku a šírením charakter tzv. zmršťovacích trhlín spôsobených tým, že niektoré dilatačné škáry nie sú

funkčné / plytko prerezané / a k utrhnutiu betónu došlo okolo nich a pravdepodobne horšou kvalitou

dodanej betónovej zmesi. V súčasnej dobe je betónová podlaha už stabilizovaná a je možné pristúpiť k
tuhému zaceleniu trhlín bez veľkého rizika vzniku ďalších trhlín následným zmršťovaním.

Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby žalovaný pri zhotovovaní betónovej podlahy dodržal ČSN 73l20l,
pokiaľ ide o vzdialenosť dilatačných škár / teda rozmerov dilatačného celku /, neznamená to, že by
podlahová betónová konštrukcia bola zhotovená bez vád. Vadou je neskoré prerezanie dilatačných škár

a to, že sú príliš plytké.

Žalovaný potvrdil, že realizačná projektová dokumentácia skutočne nebola vyhotovená, lebo to od
neho nikto nepožadoval, nebol vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia stavby, lebo tento nikto
nepožadoval ani pri kolaudácii stavby. K tomu, prečo tieto dokumenty neboli zhotovené, sa nevedel

vyjadriť ani konateľ žalobcu. Poukázal však na to, že toto mal všetko na starosti žalovaný.

Z výpovede svedka N. A., pracovníka Obecného úradu D. K., ktorý je aj spoločným stavebným úradom,
súd zistil, že projekt skutočného vyhotovenia stavby robený nebol, lebo kolaudácia bola vykonaná na
základepôvodnejprojektovejdokumentácieadokumentáciepovolenýchzmienstavby.Svedokpoukázal

nato,žeprojektskutočnéhovyhotoveniastavbysaprikolaudáciirobíspravidlavtedy,aksaprikolaudácii
zistia buď nepovolené zmeny stavby, ktoré sa musia dodatočne povoliť, alebo nepodstatné zmeny -
odchýlky od dokumentácie. V tomto konkrétnom prípade si nepamätal, že by sa takéto zmeny zistili.
Svedok uviedol, že o týchto veciach vždy komunikoval len s konateľom žalobcu. So žalovaným nehovoril
nikdy. Svedok tiež poukázal na to, že pri zmene účelu stavby, pokiaľ sa to pýtal, konateľ žalobcu mu

povedal, že tam budú umiestnené šijacie stroje. Keď svedok pri kolaudácii videl, aké stroje sú tam
umiestnené, žiadal, aby mu konateľ žalobcu doložil od všetkých strojov certifikáty. Konateľ žalobcu to
sľúbil, ale doklady nedoložil. Svedok však trval na tom, že v čase kolaudácie tam neboli žiadne ťažké
lisy. Že tam boli neskôr lisy doložené, vie preto, lebo sa tam neskôr ocitol. Z výpovede svedka vyplýva, že
halustýmitonovýmistrojmividelažvtedy,keďužbolapopraskanástena.Pripovoľovaníužívaniastavby

nemal svedok doložený posudok statika, ktorý by posudzoval otázku, akým spôsobom zmena účelu
stavby stavbu napr. staticky zaťaží. Svedok nevedel uviesť, prečo tento posudok nemal a ani nežiadal.
Súd sa pokúsil ohliadkou zistiť na mieste samom zmenu umiestnenia strojov v hale v súčasnosti a v čase
kolaudácie stavby, avšak svedok A. ani pri ohliadke nedokázal tento rozdiel uviesť, takže súd nakoniec
nezistil, aký bol stav umiestnenia strojov vo výrobnej hale v čase kolaudácie stavby po povolení zmeny

účelu stavby / ohliadka vykonaná 23.2.20l2 /. Pokiaľ svedok predložil súdu na pojednávaní l9.3.20l2
správu statika, sám poukázal na to, že ide o posúdenie statiky prístavby k výrobnej hale, nejde o novo
urobenú statiku k povoleniu zmeny účelu stavby zo skladu na výrobnú halu. V čase, keď robil statik
výpočet statiky, vedel, že táto správa by mala slúžiť k stavebnému povoleniu zmeny účelu stavby zo
skladu na výrobnú halu. Svedok teda bol pri rozhodovaní v stavebnom konaní presvedčený, že statik

s touto zmenou rátal a táto už postavená stavba spĺňa požiadavky aj na výrobnú halu, keďže statik
nehovoril o tom, že by sa na zhotovení tejto stavby z dôvodu zmeny účelu malo niečo meniť. Povolenie
zmeny účelu stavby uňho vybavoval len žalovaný. Rovnako aj pôvodné stavebné povolenie tejto stavby
vybavoval len žalovaný. Všetky doklady ohľadom stavebného povolenia aj zmeny stavby svedok riešil
len so žalovaným. Na tejto

výpovedi svedok trval a uviedol, že pokiaľ je niekde zaprotokolované, že hovoril len s konateľom žalobcu,
zrejme si so sudkyňou vykonávajúcou zápis zle rozumel. Žiadosti o vydanie stavebných povolení aj
žiadosť o kolaudáciu stavby podpisoval konateľ žalobcu, avšak v mene žalobcu všetko vybavoval
žalovaný. Žalovanému svedok aj povedal, aké všetky doklady by mal k týmto konaniam predložiť. Celú

projektovú dokumentáciu vrátane technologickej časti svedok dostal od žalovaného.

Výsluchom žalovaného N. P. súd zistil, že projektovú dokumentáciu stavby zabezpečoval on, avšak
po dohode s konateľom žalobcu. O vypracovaní projektovej dokumentácie Združením architektovProjekta so sídlom v Senici rokoval žalovaný s Ing. arch. Ivetou Kopeckou, pričom pôvodná projektová
dokumentácia bola robená pre postavenie stavby skladu hotových výrobkov a až pred dokončením
architekti vedeli o tom, že objekt nebude skladom, ale výrobnou halou. Toto však vedeli pred dokončením

stavby. Pokiaľ ide o prácu X.. K. ako statika, tomuto zadávala prácu Ing. arch. X. J..

Na druhej strane však z písomnej zmluvy o dielo uzavretej 9.4.200l medzi zhotoviteľom N. P.,
teda žalovaným, a objednávateľom, ktorým je žalobca, súd zistil, že touto zmluvou sa žalovaný
žalobcovi zaviazal, že dodá za podmienok dojednaných v tejto zmluve objednávateľovi projektovú

dokumentáciu k stavebnému konaniu „ hala - sklad „ s vyjadrovačkami a stavebné povolenie, pričom
predmetom plnenia je zabezpečenie vypracovania projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu
v rozsahu: architektúra, statika, eletro, požiarna ochrana. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa
zaviazal zabezpečiť žalobcovi projektovú dokumentáciu potrebnú pre vydanie stavebného povolenia /
rozhodnutia o prípustnosti stavby /. To všetko však pre stavbu označenú ako: hala- sklad, teda nie pre
výrobnú halu.

Z výpovede svedkyne X.. O.. X. J. súd zistil, že si síce pamätala, o ktorú stavbu ide, nepamätala si
presne, kto ju prvý oslovil pri zadaní úlohy pre vypracovanie projektovej dokumentácie. Rokovala však
so žalovaným aj s konateľom žalobcu. Svoju výpoveď neskôr doplnila tak, že ju najskôr oslovil žalovaný.
Pamätala si, že zo začiatku bola projektová dokumentácia vypracovaná s tým, že má ísť o halu, ktorá

bude slúžiť ako sklad, neskôr došlo k z mene s tým, že budova bude slúžiť ako výrobná hala a došlo
k zmene projektu. Poukázala na to, že pokiaľ ide o prípadné námietky znalca k tomu, že nebola dobre
spracovaná projektová dokumentácia, svedkyňa uviedla, že ona spracúvala projektovú dokumentáciu
podľa štandardných postupov, ktoré sú obvyklé a projektovú dokumentáciu vypracovala dobre. Pokiaľ
ide o statický posudok, tento urobil X.. K. tiež podľa svojich postupov a tabuliek. Pokiaľ ide o zmenu

účelu výrobnej haly, menila sa aj projektová dokumentácia zhotovenia výrobnej haly, túto projektovú
dokumentáciu robil K. D. ako odborne spôsobilý technik vo výstavbe, ako odborne spôsobilý technik pre
projektovanie stavieb podľa § 43c Zákona č. 554/2001.Architekti vychádzali z toho, že p. D. aj Ing. K.
im po konzultácii povedali, že plánovaná výroba statiku neohrozí, keďže v hale mali byť umiestnené
šijacie stroje a podľa nákresu to vyzeralo tak, že ide o stroje umiestnené na stolčeku, za ktorým sedí

šička. Keď však neskôr prišli na kontrolu do haly, zistili, že tam sú oveľa ťažšie stroje, a to lisy.

Svedok K. D. vo svojej výpovedi poukázal na to, že v čase, keď vo veci vypracúval odborný projekt, bol
oprávnený projektovať technologické výrobné procesy, jeho

povinnosťou bolo v rámci platnej legislatívy zakresliť jednotlivé výrobné zariadenia do toho priestoru,
kde mali byť umiestnené, pričom pôvodne takýto projekt robil na umiestnenie technologických zariadení
do pôvodného priestoru / stará katolícka škola v D. K. /. Až neskôr mu povedali, že chcú ísť do nového
priestoru. Jednotlivé technologické zariadenia do tohto starého priestoru aj zameral, nový priestor, do
ktorého robil posudok na umiestnenie technológií však svedok už nevidel. Priznal, že mal ísť pozrieť

tento nový priestor skôr, než urobil projekt umiestnenia technologického zariadenia, avšak on vychádzal
z toho, že nový priestor bude podobný ako predchádzajúci priestor, ktorý už videl. Jeho projekt však
slúžil na to, aby bola technológia umiestnená v súlade s platnou legislatívou z hľadiska ochrany zdravia
pracovníka a bezpečnosti pri práci, ochrany ovzdušia a z hľadiska používania nebezpečných látok pri
výrobe. Teda ide o posúdenie vplyvu výroby z hľadiska životného prostredia teraz podľa Zákona č.

24/2006 Z.z. Svedok poukázal na to, že vôbec nemá oprávnenie posudzovať z hľadiska umiestnenia
technológií, druhu technológií, druhu výroby a rozsahu výroby statiku stavby ani pevnosť stavby, ani
pevnosť podložia a pod. Otázka pevnosti stavby je otázkou pre statika. Svedok Bies na takéto činnosti
nemá oprávnenie, teda on vôbec neposudzoval konkrétne technológie z hľadiska statiky stavby
a pevnosti stavby. Pri podávaní svojho posudku rokoval len s pracovníčkou žalobcu p. I.. O projekt

ho požiadal telefonicky žalobca, avšak išlo o pracovníčku I., ktorá mu potom aj zaplatila za projekt.
Poukázal však na to, že v tomto prípade bol jeho projekt prvým projektom k zámeru investora o
umiestnení výrobných technológií a tento projekt sa mal používať tak, že aj v priebehu stavby sa môže
postupne dorábať, pričom pred kolaudáciou pre účely kolaudácie mal byť vypracovaný ešte realizačný
technologický projekt, o ktorý však tohto svedka nikto už nepožiadal. Svedok nevedel uviesť, či bol takýto

projekt vypracovaný a kto ho prípadne vypracoval. Jeho projekt mohol byť podkladom pre kolaudačné
rozhodnutie, keby skutočná realizácia existujúca pred kolaudáciou zodpovedala tomuto pôvodnému
projektu, avšak takúto skutočnosť by musel potvrdiť pred kolaudáciou, teda musel byť potvrdiť, žepôvodný projekt zodpovedá skutočnej realizácii. Toto však už nerobil, lebo ho o to nikto nepožiadal. Na
bližšie podrobnosti tohto technologického projektu a umiestnenia strojov v hale si nepamätal.

Súdmalkdispozíciidokumentoznačenýakoprojektvýrobyobuvi,technickásprávasbližšímoznačením
technologická časť projektu / pre výrobu obuvníckych komponentov /, ktorú K. D. ako odborne spôsobilý
technik vo výstavbe - projektovanie stavieb podľa § 43c Zákona č. 554/2001 Z.z. vypracoval pre
žalobcu za účelom umiestnenia výrobných strojov a zariadení do novej výrobnej haly žalobcu na
parc č. 1194/1 k.ú. a obce D. K.. V tejto správe K. D. rieši, že firma pri realizácii výroby podľa tohto

technologického projektu dosiahne zabezpečenie vhodných pracovných podmienok v zmysle platných
predpisov, zlepšenie pracovných podmienok a organizácie práce oproti súčasnému stavu, pričom
výslovne uvádza, že výroba nemá negatívny vplyv na životné prostredie / má ísť zrejme aj o posúdenie
podmienok v zmysle ustanovení Zák. č. 127/94 Z.z. / Uvádza tiež, že sa vytvoria podmienky pre kvalitnú
výrobu, rieši sa zamestnanosť a vstup zahraničného kapitálu. V tejto správe v časti 3/ označenej ako
požiadavky na stavbu sa výslovne uvádza, že použitá technológia nezaťažuje nosné prvky statiky

objektu. Takýto záver K. D. vyvodil napriek tomu, že sám vo svojej výpovedi uviedol, že nemá oprávnenie
posudzovať z hľadiska umiestnenie technológií, druhu technológií, druhu a rozsahu výroby statiku
stavby ani pevnosť stavby ani pevnosť podložia a pod. Na takéto činnosti nemá oprávnenie.

Z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že ona si pamätá, že stavaná hala mať byť od začiatku výrobnou
halou, avšak nevie, ako sa dohodli konateľ žalobcu a žalovaný o tejto otázke. U D. objednávala
technologický projekt ona. Bližšie podrobnosti o tom, či si D. pozrel alebo nepozrel prevádzku, uviesť
nevedela. Taktiež nevedela, kto projekt D. odovzdal X.. O.. J..

Z výsluchu svedkyne Q. A. vyplynulo, že ona sama sa na rokovaniach o výstavbe nikdy nezúčastnila,
tieto veci väčšinou vybavovala pani I..

Zo správy Obce D. K. zo dňa 9.4.20l4 vyplýva, že Obec D. K. nemá vedomosti ani informácie o tom,
že by niekedy v priebehu roku 2002-2003 vyzývala občanov na navážanie stavebnej sute prípadne

obdobného stavebného odpadu na miesto spornej stavby.

Podľa § 536 ods. l Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady
vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí
ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol

nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 55l ods. l Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú polohu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny veci alebo zmeny pokynov
objednávateľa
alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí
a daných pokynov.

Podľa § 55l ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku l,
nezodpovedázanemožnosťdokončeniadielaalebozavadydokončenéhodielaspôsobenénevhodnými
vecami alebo pokynmi ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.

Podľa § 55l ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku l,
zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo
pokynov daných mu objednávateľom.Podľa § 560 ods. l Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania, ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr,
je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá

zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase
uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom

rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. ( § 152 ods. 2 O.s.p. )

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je podaná
dôvodne.

V tomto súdnom konaní ide o spor žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou a v tomto prípade
objednávateľom diela so žalovaným, ktorý je podnikateľom podnikajúcim formou výkonu živnosti a v
tomto prípade bol zhotoviteľom diela.

Po predchádzajúcom čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom žaloby zostala požiadavka žalobcu na

odstránenie vád stavby zhotovenej pre žalobcu žalovaným a to odstránenie prasklín obvodového muriva
a odstránenie prasklín betónovej podlahy.

Z dokazovania vykonaného doteraz súdom súd dospel k záveru, že uvedené praskliny v murive a
betónovej podlahe vznikli v dôsledku nesprávnej dilatácie muriva a betónovej podlahy, ale za vznik

týchto vád nie je zodpovedný žalovaný ako zhotoviteľ diela, pretože k vzniku týchto vád diela podľa
názorusúdunedošlovdôsledkutoho,žebyžalovanýporušilsvojepovinnostizhotoviteľadiela.Žalovaný
ako zhotoviteľ diela bol povinný dodržať projektovú dokumentáciu, pričom súd zistil, že samotná
projektovádokumentáciastavbyneriešilavdostatočnomrozsahupotreburealizáciedilatačnýchškárato
všetkých, teda aj dilatáciu muriva, aj dilatáciu podlahy a teda nepredpisovala rozmer dilatačných celkov

ani pre murivo, ani pre betónovú podlahu. Táto projektová dokumentácia teda nebola dostatočným
podkladom pre to, aby žalovaný ako zhotoviteľ diela mohol pri jej dodržaní zhotoviť dielo bez vád, ktorých
odstránenie je predmetom tohto súdneho konania.

Vtomtoprípadepodľanázorusúdunestačilozostranyžalovanéhoakozhotoviteľadielapoužiťadodržať

pri zhotovovaní stavby / vo vzťahu k murivu a betónovým podlahám / len príslušnú STN, prípadne ČSN.
Naopak, bolo potrebné treba otázku rozsahu a spôsobu dilatácie muriva a betónových podláh riešiť aj
v projektovej dokumentácii a bolo potrebné tak urobiť jednak v pôvodnej projektovej dokumentácii a
jednak v projektovej dokumentácii o zmene účelu stavby, teda v projektovej dokumentácii slúžiacej ako
podklad k povoleniu zmeny účelu stavby pred dokončením.

Ani v prípade, že žalovaný podľa osobitnej zmluvy o dielo mal pre žalobcu zabezpečiť projektovú
dokumentáciu stavby a prípadne neskôr aj projektovú dokumentáciu slúžiacu k povoleniu zmeny
účelu stavby, nemožno za nedostatky projektovej dokumentácie prípadne jej jednotlivých podkladov /
napr. technická správa K. D. / robiť zodpovedným žalovaného. Ani poukaz svedkyne X.. O.. S. J. na

skutočnosť, že združenie

architektov Projekta vypracúvalo projektovú dokumentáciu štandardným spôsobom, nie je
ospravedlnením pre skutočnosť uvádzanú znalcom Prof. Ing. Zajacom, DrSc. v znaleckom posudku, že
v projektovej dokumentácii je dilatácia jednotlivých súčastí stavby riešená nedostatočne.

Pokiaľ teda v projektovej dokumentácii nebola riešená dostatočne dilatácia jednotlivých súčastí stavby,
ide o chybu nie žalovaného, ale zhotoviteľa projektovej dokumentácie.V danom prípade ide predovšetkým o to, že pri projektovaní pôvodnej stavby projektant podrobne
neuviedol do projektu rozsah a spôsob dilatácie podlahy a muriva a ani statik netrval na tom, aby bol
projekt vypracovaný so zapracovaním údajov o potrebe dilatácií. Na druhej strane v prípade projektovej

dokumentácie, ktorá mala slúžiť k zmene účelu stavby pred dokončením z haly - skladu na výrobnú halu,
došlo k viacerým pochybeniam zo strany posudzovateľov týchto zmien a to či už spracovateľa technickej
správy K. D. alebo zo strany statika, prípadne zo strany projektantov.

Spracovateľ K. D. vypracoval technickú správu a projekt umiestnenia strojov vo výrobnej hale bez toho,

že by sa presvedčil o tom, o aký priestor ide a aké stroje konkrétne budú v ňom umiestnené. A navyše sa
vyjadril, že umiestnenie týchto strojov neovplyvní statiku stavby, hoci statický posudok nemá oprávnenie
podávať. Na druhej strane statik posudzujúci podmienky pre zmenu účelu stavby zo skladovej haly na
výrobnú halu podcenil potrebu preveriť si konkrétne zhotovenie stavby a presne zistiť, aké stroje, v akom
množstve a s akými nárokmi na statiku budovy budú v budove umiestnené, keď jednak nezistil tieto
skutočnosti ohliadkou a jednak nevypracúval pri zmene účelu stavby novú statickú správu. Nemožno

však v tomto prípade z hľadiska posúdenia vplyvu umiestnenia jednotlivých strojov v hale klásť tieto
nedostatky za vinu len statikovi, prípadne projektantovi, keď výsluchom žalovaného, ale aj výpoveďou
konateľa žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný celkom nepochybne žiadal od konateľa žalobcu
certifikáty od jednotlivých strojných zariadení, ktoré doklady by mali obsahovať údaje o nárokoch strojov
na podložie, úrovni vibrácií produkovaných strojmi a pod., pričom bolo preukázané, že napriek viacerým

žiadostiam konateľ žalobcu nebol spôsobilý tieto doklady žalovanému ani ďalším osobám zúčastňujúcim
sa na procese zmeny účelu stavby doložiť.

Z tohto hľadiska treba povedať, že za vady stavby nezodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ stavby a
obstarávateľ projektovej dokumentácie, ale že za ne zodpovedá predovšetkým konateľ žalobcu, teda

v konečnom dôsledku žalobca, ktorý svojím nezodpovedným postojom / nedodaním podkladov o
charaktere strojov umiestňovaných do výrobnej haly / spôsobil, že ani K. D., ani statik X.. K., ale ani
žalovaný nemali dostatočné podklady na to, aby zodpovedne posúdili možnosť zmeny účelu stavby pred
dokončením z hľadiska potreby spevniť alebo opraviť prípadne iným spôsobom dokončiť úpravu haly /
napr. úpravu stien a podláh určitým spevnením / pokiaľ v hale majú byť umiestnené obrábacie stroje

vyžadujúce určitú konkrétnu pevnosť podláh, prípadne odolnosť muriva haly. Túto otázku vlastne bez
dokladov k jednotlivým obrábacím strojom nemožno jednoznačne posúdiť doteraz. Za túto nemožnosť
posúdenia však v celom rozsahu zodpovedá žalobca, ktorého konateľ jednoznačne mal mať doklady
preukazujúce charakter jednotlivých obrábacích strojov používaných v tejto hale, požiadavky strojov na
pevnosť podložia,

prípadne pevnosť muriva haly a tieto doklady o strojoch majúcich byť umiestnených vo výrobnej hale
mal dať k dispozícii žalovanému ako obstarávateľovi projektovej dokumentácie. Žalovaný teda v každom
prípade mal mať k dispozícii od žalobcu doklady preukazujúce nároky týchto strojov na prostredie,
v ktorom budú umiestnené a používané. Žalovaný ako obstarávateľ projektovej dokumentácie stavby

a zmeny stavby tieto doklady o strojoch potom mal dať k dispozícii jednak projektantom a jednak
spracovateľovi projektu výroby a technickej správy K. D.. Toto však žalovaný urobiť nemohol, keďže
mu konateľ žalobcu takéto potrebné doklady o strojoch neposkytol. Potrebné doklady o strojoch ako
podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie projektantami a vypracovanie technickej správy K.
D. neposkytol dotknutým osobám ani sám konateľ žalobcu / teda žalobca /. Žalobca prostredníctvom

svojho konateľa teda porušil viacero povinností pri zabezpečení podkladov pre riadnu projektovú
dokumentáciu stavby a zmeny stavby, ale aj pre riadne zhotovenie diela, teda tejto konkrétnej stavby.

Súd teda dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti žalovaný síce pri zhotovovaní
predmetnej stavby porušil niektoré povinnosti pri dodržaní technológie zhotovenia podláh / napr. neskorá

dilatácia a zhotovení muriva / nedostatočná dilatácia /, avšak za vady stavby, ktorých odstránenia sa
domáha žalobca v tomto konaní, nemožno robiť zodpovedným žalovaného v príčinnej súvislosti s vyššie
uvedenými nedostatkami zhotovenia stavby, keďže zhotoviteľ stavby by mal predovšetkým vychádzať
jednak z kvalitného projektu stavby a jednak poznať v každom prípade od začiatku zhotovovania stavby
účel stavby, aby tak mohol použiť a dodržať všetky technické normy ku konkrétnemu vyhotoveniu stavby

sa vzťahujúce. Súd teda dospel k záveru, že žalobca dostatočne neinformoval žalovaného ani o účele
stavby, teda že stavba bola vždy zamýšľaná ako výrobná hala, ani nezabezpečil dostatočné podklady
pre zhotovenie kvalitného projektu stavby vzhľadom k nedodaniu potrebných dokladov o strojoch a tým
vlastne znemožnil žalovanému zhotoviť stavbu bez vád.Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 2.494,99 €, pozostávajúcej zo zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 €, zo zaplateného preddavku na trovy dokazovania v sume
331,93 € (10.000,- Sk), a z trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 2.063,56 €.

Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby
vykonané v roku 2008, z toho 3 úkony po 1.465,- Sk/48,62 €, t. j. 145,86 € (prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 1.10.2008 a 12.11.2008), a 1 úkon po 366,25 Sk/12,15 €
(účasť na pojednávaní dňa 25.4.2008, odročenom bez prejednania veci samej; § 14 ods. 4 vyhl., v znení
účinnom do 31.12.2008), ďalej za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2009 po 53,49 €, t. j.

267,45€(2xpísomnépodanievovecisamej-vyjadreniekznaleckémuposudkuakzmenepetitužaloby,
účasť na pojednávaní v dňoch 6.5.2009, 22.7.2009 a 9.11.2009), za 3 úkony právnej služby vykonané v
roku 2010, z toho 2 úkony po 55,49 €, t. j. 110,98 € (písomné podanie vo veci samej - odvolanie, účasť
na pojednávaní dňa 10.11.2010), a 1 úkon po 13,87 € (účasť na

pojednávaní dňa 29.11.2010, odročenom bez prejednania veci samej; § 14 ods. 5 písm. b) vyhl., v
znení účinnom do 30.6.2013), za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 po 57,- €, t. j. 228,- €
(účasťnapojednávanívdňoch27.4.2011,22.6.2011,28.9.2011a12.12.2011),za4úkonyprávnejslužby
vykonané v roku 2012 po 58,69 €, t. j. 234,76 € (účasť na pojednávaní v dňoch 19.3.2012, 25.4.2012
a 10.9.2012, účasť na obhliadke dňa 23.2.2012), za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 po

60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 20.10.2013), a napokon za 2 úkony právnej služby vykonané v roku
2014 po 61,87 €, t. j. 123,74 € (účasť na pojednávaní v dňoch 19.3.2014 a 2.6.2014). Spolu odmena
1.196,88 €.

Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi žalovaného režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané

v roku 2008 po 190,- Sk/6,30 €, t. j. 25,20 €, režijný paušál za 5 úkonov právnej služby vykonaných v
roku 2009 po 6,95 €, t. j. 34,75 €, režijný paušál za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2010 po
7,21 €, t. j. 21,63 €, režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 po 7,41 €, t. j. 29,64
€, režijný paušál za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 po 7,63 €, t. j. 30,52 €, režijný paušál
za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 po 7,81 €, a napokon režijný paušál za 2 úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 po 8,04 €, t. j. 16,08 €. Spolu režijný paušál 165,63 €.

Právny zástupca žalovaného si ďalej uplatnil cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovnýchnáhradách,atoza18pracovnýchciestnatraseLakšárskaNováVes-Senicaaspäťvdňoch
1.10.2008, 12.11.2008, 25.4.2008, 6.5.2009, 22.7.2009, 9.11.2009, 10.11.2010, 29.11.2010, 27.4.2011,

22.6.2011, 28.9.2011, 12.12.2011, 19.3.2012, 25.4.2012, 10.9.2012, 20.10.2013, 19.3.2014 a 2.6.2014,
a to za 3 pracovné cesty vykonané v roku 2008 za cestu dňa 25.4.2008 za spotrebu PHM v sume 117,10
Sk/3,89 € (50 km x 5,6 l/100 km x 41,82 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 310,-
Sk/10,29 € (50 km x sadzba náhrady 6,20 Sk/km), spolu 14,18 €, za cestu dňa 1.10.2008 za spotrebu
PHM v sume 116,31 Sk/3,86 € (50 km x 5,6 l/100 km x 41,54 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového

vozidla v sume 275,- Sk/9,13 € (50 km x sadzba náhrady 5,50 Sk/km), spolu 12,99 €, a za cestu dňa
12.11.2008 za spotrebu PHM v sume 106,79 Sk/3,54 € (50 km x 5,6 l/100 km x 38,14 Sk/l) a za náhradu
za použitie motorového vozidla v sume 275,- Sk/9,13 € (50 km x sadzba náhrady 5,50 Sk/km), spolu
12,67 €, teda cestovné náhrady za rok 2008 v sume celkom 39,84 €; ďalej za 3 pracovné cesty vykonané
v roku 2009 za cestu dňa 6.5.2009 za spotrebu PHM v sume 2,98 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,063 €/l) a

za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu
12,13 €, za cestu dňa 22.7.2009 za spotrebu PHM v sume 3,12 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,116 €/l) a
za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu
12,27 €, a za cestu dňa 9.11.2009 za spotrebu PHM v sume 3,17 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,133 €/l) a
za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu

12,32 €, teda cestovné náhrady za rok 2009 v sume celkom 36,72 €; za 2 pracovné cesty vykonané v
novembri roku 2010 za jednu cestu za spotrebu PHM v sume 3,19 € (50 km x 5,6 l/100 km x 1,141 €/l) a
za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu
12,34 € x 2 cesty = 24,68 €; ďalej za 4 pracovné cesty vykonané v roku 2011 za cestu dňa 27.4.2011 zaspotrebu PHM v sume 3,66 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,357 €/l) a za náhradu za použitie motorového
vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 12,81 €, za cestu dňa 22.6.2011 za
spotrebu PHM v sume 3,63 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,344 €/l) a za

náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu
12,78 €, za cestu dňa 28.9.2011 za spotrebu PHM v sume 3,62 € (50 km x 5,4 l/100 km x 1,341 €/
l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km),
spolu 12,77 €, a za cestu dňa 12.12.2011 za spotrebu PHM v sume 3,77 € (50 km x 5,4 l/100 km x

1,398 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183
€/km), spolu 12,92 €, teda cestovné náhrady za rok 2011 v sume celkom 51,28 €; ďalej za 3 pracovné
cesty vykonané v roku 2012 za cestu dňa 19.3.2012 za spotrebu PHM v sume 5,65 € (50 km x 7,7 l/100
km x 1,469 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady
0,183 €/km), spolu 14,80 €, za cestu dňa 25.4.2012 za spotrebu PHM v sume 5,68 € (50 km x 7,7 l/100
km x 1,475 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady

0,183 €/km), spolu 14,83 €, a za cestu dňa 10.9.2012 za spotrebu PHM v sume 5,72 € (50 km x 7,7
l/100 km x 1,485 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba
náhrady 0,183 €/km), spolu 14,87 €, teda cestovné náhrady za rok 2012 v sume celkom 44,50 €; za
1 pracovnú cestu vykonanú dňa 20.10.2013 za spotrebu PHM v sume 5,35 € (50 km x 7,7 l/100 km x
1,389 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183

€/km), spolu 14,50 €; a napokon za 2 pracovné cesty vykonané v roku 2014 za cestu dňa 19.3.2014 za
spotrebu PHM v sume 5,19 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,349 €/l) a za náhradu za použitie motorového
vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,34 €, a za cestu dňa 2.6.2014 za
spotrebu PHM v sume 5,20 € (50 km x 7,7 l/100 km x 1,350 €/l) a za náhradu za použitie motorového
vozidla v sume 9,15 € (50 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu 14,35 €, teda cestovné náhrady

za rok 2014 v sume celkom 28,69 €. Cestovné náhrady celkom 240,21 €. Pri určovaní ceny PHM súd
použil údaje o priemerných mesačných cenách pohonných látok podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky, nakoľko právny zástupca žalovaného tento údaj vo vyčíslení náhrady trov konania buď vôbec
neuviedol, a ak uviedol, tak ho nijako nepreukázal.

Právnemuzástupcovižalovanéhosúdpriznaltiežnáhraduzastratučasuza18pracovnýchciestnatrase
Lakšárska Nová Ves - Senica a späť v dňoch 1.10.2008, 12.11.2008, 25.4.2008, 6.5.2009, 22.7.2009,
9.11.2009, 10.11.2010, 29.11.2010, 27.4.2011, 22.6.2011, 28.9.2011, 12.12.2011, 19.3.2012, 25.4.2012,
10.9.2012, 20.10.2013, 19.3.2014 a 2.6.2014, a za 1 pracovnú cestu na trase Lakšárska Nová Ves -
Borský Mikuláš a späť dňa 23.2.2012, a to v roku 2008 za 3 cesty v trvaní po 1 hod., teda 3 cesty x 2

polhod./cesta x 317,- Sk/polhod., t. j. 1.902,- Sk/63,12 €, v roku 2009 za 3 cesty v trvaní po 1 hod., teda
3 cesty x 2 polhod./cesta x 11,59 €/polhod., t. j. 69,54 €, v roku 2010 za 2 cesty v trvaní po 1 hod., teda
2 cesty x 2 polhod./cesta x 12,02 €/polhod., t. j. 48,08 €, v roku 2011 za 4 cesty v trvaní po 1 hod., teda
4 cesty x 2 polhod./cesta x 12,35 €/polhod., t. j. 98,80 €, v roku 2012 za 4 cesty v trvaní po 1 hod., teda
4 cesty x 2 polhod./cesta x 12,71 €/polhod., t. j. 101,68 €, v roku 2013 za 1 cestu v trvaní 1 hod., teda 1

cesta x 2 polhod./cesta x 13,01 €/polhod., t. j. 26,02 €, v roku 2014 za 2 cesty v trvaní po 1 hod., teda 2
cesty x 2 polhod./cesta x 13,40 €/polhod., t. j. 53,60 €. Náhrada za stratu času spolu 460,84 €.

Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal odmenu, režijný paušál, náhradu za stratu času a tiež
cestovné náhrady za úkon označený ako účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013, nakoľko v uvedený deň

sa pojednávania nikto nezúčastnil.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Keďže štátu vznikli počas konania trovy celkom v sume 492,87 € ako trovy znaleckého a svedeckého
dokazovania, ktoré platil (znalečné znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc., priznané znalcovi uznesením
zo dňa 17.7.2009 v sume 252,95 €, uznesením zo dňa 28.11.2011 v sume 46,43 €, a uznesením zo dňa

18.7.2014 v sume 93,09 €; a svedočné svedka K. D. priznané svedkovi uznesením zo dňa 11.7.2011 v
sume 13,50 €, svedočné svedkyne K. I. priznané svedkyni uznesením zo dňa 11.7.2011 v sume 46,76 €,
a svedočné svedkyne Q. A. priznané svedkyni uznesením zo dňa 11.7.2011 v sume 40,14 €), súd uložil
žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 492,87Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905

30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)