Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Adriana Halajová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/338/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217714
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:

Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 28.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 125 eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 330 eur, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ

navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo
strany dlžníka Q. F. a vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o
žiadosti na udelenie poverenia až dňa 20.1.2009 a to rozhodnutím o poverení s omeškaním viac ako
6 mesiacov.

Právny zástupca navrhovateľa, ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, o termíne pojednávania boli
riadne upovedomení, preto súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.
Právny zástupca navrhovateľa dňa 24.7.2013 zaslal súdu faxové podanie, ktorým žiadal, aby súd
pojednávanie odročil s poukazom na kolíziu pojednávaní, nakoľko v deň pojednávania sa mal zúčastniť
pojednávania na OS Nové Zámky v konaní XXC/XXX/XXXX a klient trval na účasti advokáta na
pojednávaní, súd však mal za to, že kolízia pojednávania na strane navrhovateľom zvoleného zástupcu,
nie je relevantný dôvod na odročenie pojednávania (Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13.

januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998). Navrhovateľ podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
jeho zastupovanie toho istého právneho zástupcu a je na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie
svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na veľké množstvo podaní na
jednotlivé súdy v rámci SR môže aj v budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých
pojednávaní a potom by súd bol vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Okrem toho má súd za
to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom obidvoch
strán v spore a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 22.7.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre
odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol

žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol,
že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012,
pričom už 27.9.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal
po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. K postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie, ak exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011
pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie
poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o
existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď sú poverí exekútora vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm.c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí,
15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá
mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto

boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti. Odporca namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu

okresného súdu malo dôjsť k období pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v
rámci predbežného prerokovania veci. Navrhovateľ podľa odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu
dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, a nepreukázal ani vymožiteľnosť
pohľadávky a vznik, ani výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako
priamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledkupodľaodporcunemožnotvrdiť,ženavrhovateľovi

vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v
namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či
majetková škoda.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s Uznesením KS Nitra, s
vyjadrením odporcu, s vyjadrením PZN, s pripojeným exekučným spisom OS Levice sp. zn. 11Er/8/2009

z neho: žiadosť o udelenie poverenia, rozhodcovský rozsudok ,poverenie a z takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo spisu OS Levice sp.zn.11Er/8/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie
podal súdny exekútor na súd dňa 9.1.2009, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný
dňa 6.12.2008. Súd vydal poverenie dňa 20.1.2009, ktoré bolo v rovnaký deň expedované zo súdu a

súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 23.1.2009. Z uvedeného vyplýva, že Poverenie súd nielen
vydal v zákonom stanovenej lehote, ale ho aj doručil súdnemu exekútorovi.
V danom prípade mala navrhovateľovi vzniknúť majetková škoda vo výške 125 eur pozostávajúca
z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vo výške 70 eur, z nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo

výške 40 eur a z nákladov a administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, výdaje
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu v exekučnom
konaní vo výške 15 eur, žiadne takéto výdaje navrhovateľa však z exekučného spisu nevyplývajú.Náhradu nemajetkovej ujmy peniazoch si navrhovateľ uplatňoval za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovania,zaporušovaniejehopráv,stratulegitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozenie konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pričom navrhovateľ
si uplatňoval sumu 55 eur za každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z omeškania v rozsahu 6
mesiacov, teda si uplatňoval titulom nemajetkovej ujmy sumu 330eur, pričom nie je zrejmé, ako sa
navrhovateľ dopracoval k prieťahom v konaní v rozsahu 6 mesiacov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov /v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia/ štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods 1 zákona č. 541/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone, právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba

bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa
už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho
neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6
mesačná lehota uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný.
Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo

v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na
OS Levice pod sp.zn. 11Er/8/2009 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu v zmysle vyššie
citovanýchzákonnýchustanovení,nakoľkosúdpoverenievydalvzákonomstanovenej15dňovejlehote,
keď žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 9.1.2009

a súd vydal poverenie dňa 20.1.2009 ( 11 dní po podaní žiadosti na súd), ktoré bolo v rovnaký deň
expedované zo súdu a súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 23.1.2009. Z uvedeného vyplýva, že
Poverenie súd vydal v zákonom stanovenej lehote 15 dní.
S poukazom na vykonané dokazovanie, keď exekučný súd v konaní vedenom na OS Levice pod
sp.zn.11Er/8/2009 poverenie vydal v zákonom stanovenej lehote, súd považoval návrh navrhovateľa za

nedôvodne podaný, navrhovateľom uplatňovanými nárokmi sa potom z hľadiska ich dôvodnosti a výšky
ani nezaoberal a v celom rozsahu návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.