Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 11, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217391
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217391.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu V., W..

Y.. R.., H.: XX XXX XXX, W. W. V. T. Č.. XX, O., zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36864421, so
sídlom Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému W. Y., G. Q. W. W. Y. O., o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 1C/97/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcu pod sp. zn. 1C/97/2012, 1C/110/2012, 1C/117/2012, 1C/130/2012, 1C/166/2012, 1C/169/2012,
1C/171/2012, 1C/177/2012, 1C/187/2012, 1C/210/2012, 1C/255/2012, 1C/259/2012, 1C/263/2012,

1C/268/2012, 1C/274/2012, 1C/276/2012, 1C/297/2012, 1C/298/2012, 1C/312/2012, 1C/317/2012,
1C/322/2012, 1C/323/2012, 1C/331/2012 na spoločné konanie s tým, že všetky veci sa budú viesť pod
jednou sp. zn. 1C/97/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011

podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako

ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa

ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44

ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočnéprieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora

a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti
na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal

o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2NcC/60/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale
aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu

žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením z č. l 76, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod
za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah
spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného

a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
jednom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa
jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Súd sa oboznámil s obsahom jednotlivých exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves:

Spis 5Er/615/2009 - týkajúci sa spisu 1C/97/2012, povinnou bola Q. I.. Exekučné konanie bolo začaté
dňa 24. 8. 2009 spísaním návrhu u súdneho exekútora. Dňa 16. 8. 2010 súd návrh na udelenie

poverenia zamietol.
Vo vzťahu k spisu 1C/97/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom primeranej lehote
a úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. V tomto konaní si uplatňoval materiálnu škodu
a nemajetkovú ujmu.

Spis 5Er/164/2009 - týkajúci sa spisu 1C/110/2012, povinnou bola U. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 6. 4. 2009 a súd vydal poverenie dňa 21. 4. 2009.
Vo vzťahu k spisu 1C/110/2012 žalobca namietal, že súd vydal rozhodnutie po lehote.

Spis 5Er/558/2006 - týkajúci sa spisu 1C/117/2012, povinnou bola A. S.. Na návrh na zmenu exekútora

zo dňa 12. 11. 2010 bolo rozhodnuté dňa 20. 1. 2011 po tom, čo výzvou z č. l. 31 spisu vyzýval súd
vyčíslenie trov exekútora dňa 20. 12. 2010 a potom, čo vyčíslené trovy došli súdu dňa 7. 1. 2011 súd
vo veci rozhodol dňa 20. 1. 2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/117/2012 žalobca namietal, že súd neskoro rozhodol o návrhu na zmenu
exekútora.

Spis 5 Er/280/2010 - týkajúci sa spisu 1C/130/2012, povinným bol Q. Q.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 26. 4. 2010 a súd vydal poverenie dňa 3. 5. 2010.
Vo vzťahu k spisu 1C/130/2012 žalobca namietal vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote.

Spis5 Er/289/2009 - týkajúci sa spisu 1C/166/2012, povinným bol X. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 25. 5. 2009. Dňa 28. 5. 2009 súd vyzval exekútora na zaslanie zmluvy
týkajúcej sa exekučného titulu a vzhľadom na to, že exekútor zmluvu nedoložil, čo vyplýva z jeho listu
došlého súdu dňa 8. 6. 2009, súd ho opätovne listom z 15. 6. 2009 vyzval na jej predloženie, na čoreagoval exekútor listom došlým súdu dňa 6. 7. 2009, že zmluvou nedisponuje. Prípisom zo dňa 25. 9.
2009 súd vyzýval oprávneného na predloženie splátkového kalendára s uvedením došlých splátok od
povinného, kde boli tieto splátky zaúčtované, či na istiny, či na úroky a zidentifikovanie sumy 375,11 eur.

Oprávnený na to reagoval listom, ktorý súdu došiel dňa 28. 10. 2009 a dňa 12. 11. 2009 súd žiadosť
exekútora o udelenie poverenia zamietol, voči ktorému podal odvolanie oprávnený. Vec bola predložená
Krajskému súdu v Košiciach a Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/359/2009-26 zo dňa 22. 12.
2009 uznesenie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne uznesením zo
dňa 5. 5. 2010 z č. l. 30 žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol, voči tomuto uzneseniu sa

oprávnenýodvolalaKrajskýsúdvKošiciachuznesením2CoE/367/2010-43zodňa12.8.2010opätovne
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie. Ďalším uznesením zo dňa 24. 9. 2010
z č. l. 51 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania zo sumy
365,15 eur nad výšku 8,5 % ročne od 25. 8. 2008 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu 106,22 eur
zamietol a zároveň 24. 9. 2010 v prevyšujúcej časti vydal poverenie. V časti zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia súd uznesením zo dňa 10. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 1. 2011

exekučné konanie zastavil.
Vo vzťahu k spisu 1C/166/2012 žalobca namietal, že poverenie bolo vydané po lehote.

Spis 5Er/183/2011 - týkajúci sa spisu 1C/169/2012, povinným bol R. Š.. Žiadosť o udelenie poverenia
došla súdu dňa 12. 4. 2011 a súd uznesením zo dňa 12. 4. 2011 žiadosť o vydanie poverenia zamietol.

Vo vzťahu k spisu 1C/169/2012 žalobca namietal nevydané rozhodnutie v zákonnej lehote.

Spis 5Er/929/2009 - týkajúci sa spisu 1C/171/2012, povinnou bola S. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 14.12.2009 . Dňa 16. 12. 2009 na č. l. 8 súd vyzval na predloženie zmluvy,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu a následne uznesením z č. l. 11 zo dňa 22. 4.

2010 bolo konanie zastavené pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu. Uznesením z č. l. 24 zo dňa
17. 9. 2010 Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Až 11. 10. 2010 došla súdu
zmluva , ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu a dňa 13. 12. 2010 súd v časti žiadosti
vyhovel a vydal poverenie a v časti návrh na vydanie poverenia zamietol.
Vo vzťahu k spisu 1C/171/2012 žalobca namietal nevydané poverenie v lehote.

Spis 5Er/39/2011 - týkajúci sa spisu 1C/177/2012, povinnou bola Q. W.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 21. 1. 2011 a dňa 26. 1. 2011 žiadosť exekútora o vydanie poverenia bola
zamietnutá.
Vo vzťahu k spisu 1C/177/2012 žalobca namietal, že súd vydal rozhodnutie po lehote.

Spis 5Er/783/2010 - týkajúci sa spisu 1C/187/2012, povinným bol W. O.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 26. 11. 2010 a dňa 30. 11. 2010 súd vydal poverenie.
Vo vzťahu k spisu 1C/187/2012 žalobca namietal, že súd vydal rozhodnutie po lehote.

Spis 5Er/82/2011 - týkajúci sa spisu 1C/210/2012, povinnou bola Q. Q.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 16.2.2011 a uznesením zo dňa 23. 2. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
15. 3. 2011 súd návrh na vydanie poverenia zamietol.
Vo vzťahu k spisu 1C/210/2012 žalobca namietal, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Spis 5Er/424/2009 - týkajúci sa spisu 1C/255/2012, povinnou bola G. B.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 24. 7. 2009. Výzvou z 4. 8. 2009 bol právny zástupca oprávneného požiadaný
o predloženie zmluvy o úvere a opätovne bol urgovaný dňa 20. 11. 2009. Oprávnený súdu oznámil
podaním doručeným súdu dňa 14. 12. 2009, že žiadosť o predloženie zmluvy považuje za právne

neopodstatnenú. Súd uznesením zo dňa 17. 12. 2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 10. 6. 2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 6. 2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 7. 7.
2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 7. 2010.

Vo vzťahu k spisu 1C/255/2012 žalobca namietal prieťahy v konaní.

Spis 5Er/24/2010 - týkajúci sa spisu 1C/259/2012, povinnou bola S. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 20.1.2010 . Prípisom z č. l. 8 zo dňa 11. 2. 2010 súd vyzval oprávneného napredloženie zmluvy o úvere. Uznesením zo dňa 17. 5. 2010 z č. l. 9 súd exekučné konanie zastavil. V
dôsledku odvolania oprávneného bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením zo
dňa 21. 9. 2010 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Až následne dňa

30. 11. 2010 oprávnený predložil súdu zmluvu o úvere vrátane všeobecných zmluvných podmienok a
súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23. 2. 2011 z č. l. 33 žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie v
časti úrokov z omeškania nad výšku 9,25 % ročne od 18. 4. 2009 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu
168,64 eur zamietol a na zostávajúcu časť uplatneného nároku súd vydal dňa 23. 2. 2011 poverenie. V
časti, v ktorej bola žiadosť exekútora na vydanie poverenia zamietnutá, uznesením zo dňa 11. 4. 2011

z č. l. 35 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.4.2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/259/2012 žalobca namietal prieťahy v konaní.

Spis 5Er/163/2009 - týkajúci sa spisu 1C/263/2012, povinnou bola Q. I.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 6. 4. 2009 a súd vydal poverenie dňa 21. 4. 2009. V rámci kontroly spisu listom
z 12. 5. 2009 vyzval súd oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných

podmienok, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu a dňa 6. 7. 2009 bola zmluva súdu
predložená. Tým istým prípisom oprávnený namietol, že neobdržal poverenie na vydanie exekúcie, hoci
zo súdneho spisu vyplýva, že exekútor ho prevzal dňa 5. 5. 2009. Uznesením zo dňa 28. 5. 2012 z č.
l. 20 súd exekúciu v časti o vymoženie istiny nad 331,94 eur - t. j. 10 000 Sk s úrokom z omeškania
nad výšku 8,5 % ročne od 20. 6. 2008 do zaplatenia zastavil . voči tomuto uzneseniu podal oprávnený

odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20. 12. 2012 z č. l. 29 uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2013.
Vo vzťahu k spisu 1C/263/2012 žalobca namietal , že k vydaniu rozhodnutia súd pristúpil až po veľmi
dlhej dobe, pretože o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 21. 4. 2009
(pritom žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 6. 4. 2009).

Spis 5Er/600/2009 - týkajúci sa spisu 1C/268/2012, povinným bol F. P.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 18. 9. 2009. Výzvou zo dňa 22. 9. 2009 súd vyzval oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Listom, ktorý došiel
súdu dňa 14. 12. 2009 oprávnený oznámil, že žiadosť konajúceho súdu o predloženie zmluvy nemá

oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní a preto žiadosť súdu na predloženie
zmluvy považuje za neopodstatnenú. Uznesením zo dňa 17. 12. 2009 z č. l. 13 spisu súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý
je exekučným titulom je nepreskúmateľný, zaväzuje povinných na plnenie , ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo

dňa 31. 5. 2010 z č. l. 22 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dňa 9. 9. 2010 uznesením z č. l. 30,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 9. 2010 súd exekučné konanie zastavil.
Vo vzťahu k spisu 1C/268/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až 16. 8. 2010, teda po lehote.

Spis 5Er/597/2010 - týkajúci sa spisu 1C/274/2012, povinnou bola S. Q.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 9.9.2010 a dňa 27. 9. 2010 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy ,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Dňa 25. 1. 2011 súd uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. 1. 2011 a dňa 25. 1.
2011 súd exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. 2. 2011.

Vo vzťahu k spisu 1C/274/2012 žalobca namietal, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis 5Er/520/2011 - týkajúci sa spisu 1C/276/2012, povinnou bola S. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 3. 8. 2011. Výzvou zo dňa 5. 8. 2011 súd vyzval exekútora na predloženie

zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu a oprávnený túto zmluvu zaslal
súdu dňa 13. 9. 2011. Uznesením zo dňa 21. 9. 2011 z č. l. 14 súd žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti nad 194,52 eur a úrokov z omeškania nad 8,5 % ročne zo
sumy 194,52 eur od 22. 7. 2008 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.
10. 2011 a zároveň dňa 21. 9. 2011 súd v prevyšujúcej časti vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Uznesením zo dňa 31. 10. 2011 z č. l. 21 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 11. 2011 v časti v ktorej
bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá súd zastavil.
Vo vzťahu k spisu 1C/276/2012 žalobca namietal, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehote.Spis 5Er/149/2003 - týkajúci sa spisu 1C/297/2012, povinným bol Q. P.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 28. 10. 2003 a dňa 12. 11. 2003 súd vydal poverenie. Dňa 22. 11. 2010

došla súdu žiadosť návrh na zmenu súdneho exekútora a dňa 30. 11. 2010 súd zaslal túto žiadosť
na vedomie pôvodnému exekútorovi so žiadosťou nech oznámi akú sumu vymohol a vyčísli trovy
exekúcie. Súdu došla odpoveď exekútora dňa 17. 12. 2010 a uznesením zo dňa 3. 1. 2011 súd rozhodol
o zmene exekútora, výrok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 13. 1. 2011 a výrok o odmene exekútora
nadobudol právoplatnosť 29. 1. 2011. Dňa 15. 2. 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju. Voči tomuto uzneseniu sa odvolal oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23. 8. 2011
z č. l. 33 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 9. 2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/297/2012 žalobca namietal, že o žiadosti na zmenu súdneho exekútora súd
rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis5Er/183/2011-týkajúcisaspisu1C/298/2012, povinnýmbolR.Š.jeduplicitnýmkonanímvovzťahu

ku konaniu 1C/169/2012. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 12. 4. 2011 a súd uznesením zo
dňa 12. 4. 2011 žiadosť o vydanie poverenia zamietol.
Vo vzťahu k spisu 1C/298/2012 žalobca namietal nevydané rozhodnutie v zákonnej lehote tak, ako
v konaní 1C/169/2012. V tomto konaní si však uplatnil inú výšku nemajetkovej ujmy než v konaní
1C/169/2012.

Spis 5Er/598/2009 - týkajúci sa spisu 1C/312/2012, povinnou bola Q. H.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 18. 9. 2009. Prípisom zo dňa 22. 9. 2009 súd vyžiadal predloženie zmluvy ,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu a dňa 20. 11. 2009 ju súd urgoval. Dňa 14. 12.
2009 prišiel súdu prípis od oprávneného o tom, že zmluvu zaslať odmietajú. Dňa 17. 12. 2009 bola

žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá. Oprávnený toto uznesenie napadol odvolaním a Krajský súd
uznesenie potvrdil dňa 10. 6. 2010, čim uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. 6. 2010.
Vo vzťahu k spisu 1C/312/2012 žalobca namietal, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia na základe
žiadosti súdneho exekútora pristúpil súd po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis 5Er/486/2011 - týkajúci sa spisu 1C/317/2012, povinnou bola H. Č.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 21.7.2011. prípisom zo dňa 2. 8. 2011 vyzval súd exekútora na predloženie
zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu a súdny exekútor ju zaslal súdu dňa 11.
8. 2011. Súd uznesením z 22. 9. 2011 z č. l. 12 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 10. 2011 súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 118,82 eur a úrokov z

omeškania na d 10,5 % ročne zo sumy 118,82 eur od 15. 1. 2009 do zaplatenia zamietol. Dňa 22. 9. 2011
vydal poverenie v časti v ktorej žiadosť exekútora zamietnutá nebola. V časti zamietnutej žiadosti súd
31. 10. 2011 zastavil exekučné konanie uznesením z č. l. 19, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 11. 2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/317/2012 žalobca namietal, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia na základe
žiadosti súdneho exekútora pristúpil súd po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis 5Er/856/2009 - týkajúci sa spisu 1C/332/2012, povinným bol W. Y.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 23. 11. 2009. prípisom zo dňa 26. 11. 2009 vyzval súd exekútora na
predloženie zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Prípisom zo dňa 28. 1. 2010
súd exekútora urgoval na predloženie zmluvy. Na urgenciu zo dňa 28. 4. 2010 bola táto zmluva súdu

predložená. Súd uznesením z 29. 7. 2010 z č. l. 13 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 11. 2010 súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal a Krajský
súd v Košiciach uznesením 1 CoE 42 /2010-23 zo dňa 30. 11. 2010 potvrdil uznesenie a následne
uznesením z 1. 2. 2011 z č. l. 30 súd zastavil exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 2.
2011.

Vo vzťahu k spisu 1C/317/2012 žalobca namietal, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia na základe
žiadosti súdneho exekútora pristúpil súd po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis 5Er/421/2009 - týkajúci sa spisu 1C/323/2012, povinnou bola X. S.. Žiadosť exekútora na vydanie
poverenia došla súdu dňa 24. 7. 2009. prípisom zo dňa 4. 8. 2009 vyzval súd. exekútora na predloženie

zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu . Opätovne súd prípisom zo dňa 13. 11.
2009 a 28. 1. 2010 a 9. 3. 2010 súd urgoval predloženie tejto zmluvy a napriek tomu súdny exekútor
ju súdu nezaslal. Súd uznesením zo dňa 21. 4. 2010 z č. l. 13 bolo exekučné konanie zastavené.
V dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. Júla 2010 zrušiluznesenie súdu prvého stupňa z dôsledku nepredloženej zmluvy o úvere. Až dňa 27. 10. 2010 ju
oprávnený predložil a dňa 21. 12. 2010 uznesením z č. l. 36 súd žiadosť exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nad sumu 84,31 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku 8,5 % ročne od

26. 9. 2008 do zaplatenia zamietol a zároveň vydal poverenie dňa 21. 12. 2010. V prevyšujúcej časti
podanej žiadosti v časti v ktorej bola žiadosť zamietnutá súd exekučné konanie zastavil dňa 24. 2. 2011
a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 3. 2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/323/2012 žalobca namietal, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia na základe
žiadosti súdneho exekútora pristúpil súd po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Spis 5Er/486/2011 - týkajúci sa spisu 1C/331/2012, povinnou bola H. Č., pričom ide o duplicitu vo
vzťahu ku konaniu 1C/317/2012. Žiadosť exekútora na vydanie poverenia došla súdu dňa 21.7.2011.
prípisom zo dňa 2. 8. 2011 vyzval súd exekútora na predloženie zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vydanie exekučného titulu a súdny exekútor ju zaslal súdu dňa 11. 8. 2011. Súd uznesením z 22. 9.
2011 z č. l. 12 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 10. 2011 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 118,82 eur a úrokov z omeškania na d 10,5 % ročne zo sumy
118,82 eur od 15. 1. 2009 do /zaplatenia zamietol. Dňa 22. 9. 2011 vydal poverenie v časti v ktorej
žiadosť exekútora zamietnutá nebola. V časti zamietnutej žiadosti súd 31. 10. 2011 zastavil exekučné
konanie uznesením z č. l. 19, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 11. 2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/331/2012 žalobca namietal, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia na základe

žiadosti súdneho exekútora pristúpil súd po uplynutí zákonom stanovenej lehote a uplatnil si inú výšku
nemajetkovej ujmy než v konaní 317/2012.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre

celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 4.4.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 3.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2NcC/60/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti

na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov

tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/60/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, vktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, v ktorom
prerokovávalporušenienamietanýchprávžalobcuokreminýchirozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 2NcC/60/2012, rozhodol, že sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

Duplicitná ústavná sťažnosť žalobcu v tej istej veci preto nie je ničím iným, než spôsobovanie prieťahov
konaní. I to bol dôvod opätovného zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení aleborozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom konania je náhrada škody náhrada škody a nemajetkovej ujmy, voči štátu za nesprávny
úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle § 15 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovaniasúdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu

škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby

okrem veci vedenej pod sp. zn 1C 110/2010, kedy súd vo veci 5 Er 164/2012 vydal poverenie dňa 21.
4. 2009.

Zákon č. 514/2003 Z. z. explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu.

Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona je občianskoprávnou zodpovednosťou objektívnou, bez
ohľadu na zavinenie.
Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným
rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci
v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť -
nezákonnosť. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka

v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka
taktiež bola splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť
rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné
pre účastníkov aj orgány a vykonateľné.

Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré by boli odvolacím súdom zrušené, súd by skúmal, či škoda žalobcovi
vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
V daných prípadoch však neboli žiadne rozhodnutia odvolacím súdom zrušené, naopak, prvostupňové
rozhodnutia boli potvrdené.

Tak, ako v tejto veci, ani vo všetkých ostatných veciach vedených v tomto konaní, žalobca žiadnym
spôsobom nezdokladoval ním namietanú vzniknutú škodu a jej výšku a to isté sa vzťahuje k uplatnenej
nemajetkovej ujme a tiež nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi udávaným nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou.

Súd považuje za potrebné poukázať i na to, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995
je pre súd stanovená lehota pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nie je však stanovená
lehota pre rozhodnutie súdu v prípadoch, keď žiadosti exekútora nevyhovuje, čo je prípad väčšiny žalôb
žalobcu.

Je dôležité poukázať i na to, že o prípadných prieťahoch v konaní neprináleží rozhodovať
prvostupňovémusúduvrámcitohtokonania.Pretakýtozáverbyžalobcamuseldisponovaťrozhodnutím
ústavného súdu, v danom prípade sa tak nestalo.

Zároveň súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS/476/2012-12 zo dňa
3. 10. 2012, v ktorom sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou žalobcu voči postupu Okresného
súdu Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť obchodnej spoločnosti V., W..Y..R.. odmietnutá,
pričom súd skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie

a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Z dôvodov podrobne popísaných vyššie súd preto návrh žalobcu ako neopodstatnený v plnom rozsahu
zamietol.

Súd poukazuje i na to, že vo veci tých istých účastníkov existuje už judikatúra súdov.

Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval ako odvolací súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 4C/109/2012-79 zo dňa 21.8.2013 a svojím rozsudkom 13 Co/807/2013 zo
dňa 26.11.2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým návrh žalobcu bol v plnom rozsahu

zamietnutý.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 11.4.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej

lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.