Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114207355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, zastúpeného: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO:
47 243 279, proti odporkyni: B.Í. W., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XX, XXX XX W. W., štátna občianka
Slovenskej republiky, o zaplatenie 3 636,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 753,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne od 14. 11. 2012 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
40,00 eur mesačne splatných vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom november 2014

s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 03. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
3 636,87 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 04. 03. 2010 uzatvoril navrhovateľ s
odporkyňou úverovú zmluvu č. 4003013710, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 4
000,00 eur. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy o úvere a poskytnutý
úver v dohodnutých splátkach nesplácala. Dňa 29. 10. 2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade
dlžnej sumy vo výške 3 757,97 eura, nakoľko odporkyňa dlžnú sumu neuhradila, domáha sa navrhovateľ

prostredníctvom súdu zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 3 636,87 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 3 245,52 eura od 26. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/105/2014-23 zo dňa 10. 07. 2014, voči ktorému podala
odporkyňa včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Odpor
odôvodnila svojou nepriaznivou platobnou schopnosťou, do ktorej sa dostala z dôvodu exekúcií, ktoré
mala voči veriteľom Slovenskej sporiteľni a spoločnosti GE MONEY. Nakoľko je vo veľmi zlej finančnej
situácii, požiadala súd o zníženie splátky zo 102,49 eura, ktorú v súčasnosti nemá ako uhrádzať.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 10. 2014, ktorého sa navrhovateľ ani jeho zástupca

nezúčastnili. Odporkyňa poukázala na svoje nepriaznivé majetkové pomery a navrhla, aby súd zaviazaldlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,00 eur mesačne a od januára
2015 po 100,00 eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 04. 03. 2010 úverovú zmluvu, na základe ktorej boli odporkyni
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4 000,00 eur, ktoré sa zaviazala splácať v 72 mesačných
splátkach po 102,49 eura mesačne. Odporkyňa úver riadne a včas nesplácala a neuhrádzala dohodnuté
splátky, preto navrhovateľ listom zo dňa 29. 10. 2012 vyzval odporkyňu k splateniu celého úveru
čerpaného na základe zmluvy. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia navrhovateľom predstavovala 3 757,97
eura a bola splatná najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Odporkyňa do zosplatnenia uhradila

navrhovateľovi celkom sumu 3 246,36 eura.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3, druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“), súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorýchvýšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že úverová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporkyňou dňa 04. 03. 2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odporkyni, ktorá je fyzickou osobou
nepodnikateľkou, boli navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru, a preto na zmluvný vzťah treba aplikovať
príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka.

Uzatvorená zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
„RPMN“).

V uzatvorenej zmluve je pod bod 52 uvedená lehota splatnosti, a to tak, že táto je 72 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. Takéto určenie konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný
o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová, špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je
dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť
apelovanímnapotencionálnuaktivituspotrebiteľavedúcukurčeniukonečnejsplatnostispotrebiteľského
úverematematickýmioperáciamisinýchspotrebiteľskejzmluvedostupnýchúdajov.Naopak,jepotrebné
trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým
okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku

jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp.
dodávateľmi. K uvedenému záveru sa priklonili napríklad aj rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. 05. 2013.

V uzatvorenej zmluve je pod bodom 45 uvedená RPMN tak, že je od 23,9 % do 24,8 %. Z poznámky

vyplýva, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú
výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takéto určenie ročnej percentuálnej miery
nákladov nemožno považovať za súladné s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o výške
ročnej percentuálnej miery nákladov. Tento údaj je podstatný pre porovnávanie jednotlivých úverových

produktovdostupnýchnatrhu.NiejepretomožnéuvádzaťRPMNvurčitomnavrhovateľomdefinovanom
rozsahu od - do, a to s poznámkou, že presnú výšku RPMN oznámi spotrebiteľovi až po podpise zmluvy.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentujú údaje o termíne konečnej splatnosti a o výške ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 4 ods. 3 druhej vety v spojení s § 4 ods. 2 písm. g) a písm. j) zákona o spotrebiteľských

úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný, bez poplatkov.

Podľa výpisu z úverového účtu odporkyne - splátkový kalendár predloženého navrhovateľom, odporkyňa
uhradila navrhovateľovi počas trvania zmluvy spolu 3 246,36 eura. Nakoľko sa poskytnutý úver
navrhovateľa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňou čerpaný úver vo výške 4 000,00 eur
bola povinná v uvedenej výške splatiť. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiťnavrhovateľovi sumu 753,64 eura, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom a doteraz zaplatenou sumou
(4 000,00 eur - 3 246,36 eura).

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu, vzniklo navrhovateľovi podľa § 369

Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to podľa predpisov občianskeho
práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013,
nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenou Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z
dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne, a to odo dňa 14. 11. 2012 (deň nasledujúci
po lehote určenej navrhovateľom vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 29. 10. 2012) do zaplatenia,

keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporkyne zaplatenia sumy nad
753,64 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu nie je
návrh dôvodný ani v časti uplatnených úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom, a preto súd v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 40,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky, s
prihliadnutím na osobu navrhovateľa, považoval za dostatočné s tým, že omeškanie zaplatením čo i len
jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní a exekúcii.

Banská Bystrica 07. 10. 2014.