Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22CbZm/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209035
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113209035.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:36864421, proti
žalovanej: E. Ž., N.. XX.XX.XXXX, A. S. X/X, W. N. M. XXX XX, o zaplatenie 759,33 eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 759,33 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 759,33 eur od 23.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
759,33 eur od 07.01.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
2,53 eur a náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 127,94 eur s DPH na
účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB, a.s. a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 45,50 eur na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Poštovej
banke, a.s. a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc dňom 01.08.2015 k rukám žalobcu
vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným súdu dňa 28.03.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 759,33 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
zo sumy 759,33 eur od 23.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 759,33 eur od
07.01.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,53 eur a nahradiť
trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 07.12.2009 na zmenkovú sumu 759,33 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 23.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 23.11.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, pričom na zmenkovú
sumu uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci vydal rozsudok a žalovanú zároveň zaviazal
na náhradu trov konania ako aj právneho zastúpenia.

Dňa 09.04.2014 vydal súd uznesenie č.k. 22CbZm/17/2013-16, ktorým zaviazal žalovanú, aby sa v
lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadrila v zmysle § 115a O.s.p. Súd vydal toto
uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p.,
t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle §114 ods. 3 O.s.p. a teda vo všetkých
ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať. Uvedené uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami
si žalovaná prevzala 05.05.2014.

Žalovaná sa k výzve vyjadrila listom zo dňa 15.05.2014 s tým, že neuznala tento nárok, nakoľko
spoločnosť POHOTOVOSŤ je úžernícka spoločnosť, ktorá má úroky vo výške 100 % a tie nie sú
zlučiteľné s dobrými mravmi. Ďalej o existencii takej zmenky vôbec nevie, takže celá táto vec je podvrch
a ani nevie ako vznikla, keďže si myslí, že v spise by mala byť aj nejaká zmluva. Žiadala, aby súd túto
žalobu zamietol v celom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávania za účelom vypočutia žalovanej, no táto sa ani jedného pojednávania
nezúčastnila. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 sa žalobca nezúčastnil a
svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti.

U žalovanej bolo doručenie predvolania vykázané podľa § 46 ods. 1 O.s.p., t. j. dňa 11.05.2015, ale táto
sa na pojednávanie neustanovila. Svoju neúčasť ospravedlnila listom, ktorý bol doručený súdu až po
pojednávaní dňa 23.06.2015.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Podľa § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.

V tomto konaní, ktorého predmetom je zaplatenie 759,33 eur s príslušenstvom zo zmenky.

Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) spôsobilosť
osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto
právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo
vyhlásenie urobené.

Podľa čl. III § 1 ZZŠ zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa čl. I § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom
pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo
pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka

pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená
indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný
ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku
podpísali.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

V danom prípade súd podľa tvrdení žalobcu a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach
žalobcu. Žalovaná namietala výšku úrokov, ktoré pokladá za neprimerané, priečiace sa dobrým mravom.

Z obsahu spisu a listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe súd zistil, že predmetom sporu
je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou zmenila charakter zabezpečenej zmenky a nadobudla charakter
zmenky na plnenie. Preto záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú
záväzkami samostatnými. Čo sa týka samotnej zmenky, ktorú predložil žalobca, táto spĺňa všetky
náležitosti v zmysle platobného zákona o zmenkoch a šekoch a jedná sa o vlastnú zmenku.

Čo sa týka samotnej námietky žalovanej ohľadne výšky úroku, je treba uviesť, že žalovaná zmenku
podpísala dobrovoľne a sadzba zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne je napísaná na zmenky
a musela jej byť známa aj v čase vystavenia a podpisovania zmenky. V čase podpisovania zmenky
žalovaná nemala výhrady k sadzbe zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.

Žalovaná vzniesla formálne námietky, čo do výšky uplatňovaného nároku zo strany žalobcu ako aj to, že
takáto zmenka neexistuje a že sa jedná o podvrh, avšak toto vrámci konania nijako ináč nepreukázala.

Podľa Zákona o zmenkách a šekoch, zmenka je cenným papierom vydaným v zákonnom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke čiastku v nej určenú.

Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými
okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca predložil súdu na podporu svojich tvrdení
platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona zmenkového a šekového. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Obranu žalovanej súd
pokladá za účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu zo zmenky, ktorú predtým žalovaná bez akéhokoľvek
nátlaku sama podpísala.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa
tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a teda žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
173,44 eur, tak ako si ich uplatnil. Trovy konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške

127,94 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 45,50 eur. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú: 2 úkony právnej služby po 51,45 eur (prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie
na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 eura a 20 % DPH.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd umožnil žalovanému pohľadávku vrátane trov konania splácať splátkami vo výške 20,- eur vždy k
20. dňu toho-ktorého mesiaca v zmysle ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku až do úplného
vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc dňom 01.08.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov len čo sa týka výroku o náhrade trov
konania.

Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa
§ 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh
na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne
vo veci opäť konať.

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj
odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo
postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.