Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5911204137.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: K.. W..

C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. D. XXXX/X, J. - D. C., zast. C.. I. F., advokát, T. O. X, XXX XX J. proti
odporcovi: C. S., bytom W.. Y. XX, O., zast. I.. O. S., advokátom, AK B. X/A, G..M..J. XX, J. XX, v konaní
o ochranu osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy , takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa neoprávneného zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
žalobcu rozširovaním výroku: „Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze.“.

Žalovaný j e p o v i n n ý písomne sa ospravedlniť žalobcovi za neoprávnený zásah výrokom: „Nie je

jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze.“ do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
žalobcu listom podpísaným žalovaným a doručeným žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v
nasledovnom znení: „Vážený pán W.. C. V., ospravedlňujem sa Vám za neoprávnený zásah do Vašej
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti spôsobený rozširovaním výroku: „Nie je jednoduché kúpiť si úctu a
všetko nemožno robiť ani cez peniaze.“, ktorý bol uverejnený v denníku Y. L. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX
v seriáli „D. N.“ v článku „V. X. K. B.“, podnadpis „Ú. L. O.“. C. S..

V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa30.10.2006domáhal,abysúduložilodporcovi
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa
rozširovaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o spájaní žalobcu s protiprávnym
ovplyvňovaním mestských poslancov v O.. Taktiež žiadal uložiť odporcovi povinnosť písomne sa
ospravedlniť navrhovateľovi za neoprávnené zásahy do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti

listom doručeným navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon žiadal, aby súd
uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 5.000.000,- Sk z titulu poskytnutia primeraného zadosťučinenia
za nemajetkovú ujmu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil navrhovateľ
náhradu trov konania. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 7.2.2007 upresnil návrh tak, že ho doplnil o znenie listu adresovaného odporcom
navrhovateľovi obsahujúcom ospravedlnenie. Súd na pojednávaní konanom dňa 11.2.2008, na ktorom
bol prítomný odporca ako aj jeho právny zástupca pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení v zmysle

§ 95 ods. 1 OSP, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania mohli byť podkladom aj pre konanie o
zmenenom návrhu.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v denníku Y. L. č. XXX zo dňa X.XX.XXXX bol uverejnený článok
„V. X. K. B.“, ktorého autorom je I. P.. D.. Podľa jeho názoru uverejnením tohto článku došlo khrubému protiprávnemu zásahu do zákonom chránených zložiek jeho osobnosti, a to najmä občianskej
cti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti a vážnosti v spoločenských kruhoch. Navrhovateľ je v článku
opisovaný na jednej strane ako človek s veľkým spoločenským uznaním, na druhej strane článok

evokuje v čitateľovi, že navrhovateľ toto svoje postavenie získal len na základe trestnej činnosti,
porušovaním súkromno-právnych predpisov a zastrašovaním svojich oponentov. Ďalej v článku sú
predkladané tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo pravdu zámerne skresľujú. Navrhovateľ
poukazuje na podnadpis článku „Ú. L. O.“, kde odporca opisuje navrhovateľa, ako sa snažil získať
postavenie v mestskom zastupiteľstve v O. prostredníctvom komunálnych volieb, keď sa snažil získať

mandáty pre pracovníkov svojej fabriky, a to najmä cez rozdávanie vecných darov pre voličov. Keďže
táto skutočnosť nepomohla rozhodol sa so zvoleným poslancami dohodnúť, za akých podmienok a
akým spôsobom to odporca nechal na posúdenie redaktorovi. Redaktor pri spracovaní článku vychádzal
z tvrdení odporcu. Tvrdenia odporcu navrhovateľa obviňujú z korupčného ovládania politického a
ekonomického diania v meste O. prostredníctvom o kupovaní si poslancov mestského zastupiteľstva.
Zosmiešňujú ho uvádzaním nepravdivých informácií okupovaní si hlasov miestnych voličov a znevažujú

jeho dôstojnosť spoločnosti hovoriac o snahe kupovať si úctu, a preto za takéto tvrdenia nesie odporca
plnú zodpovednosť. Navrhovateľ sa domnieva, že zo strany odporcu je nezodpovedné, ak svojimi
výrokmi porušuje zásadu prezumpcie neviny a vypovedá pred redaktorom denníka Y. L., pričom si
musí byť vedomý, že publikácia takýchto informácií môže závažne zasiahnuť do jeho osobnostných
práv pred širokou verejnosťou. K osobnosti navrhovateľa bolo uvedené, že sa dlhodobo angažuje v

humanitárnej oblasti. Podporuje mnohé charitatívne, vzdelávacie a medicínske projekty, zdravotníctvo,
školstvo, kultúru a šport nielen na Slovensku, ale aj v Afrických krajinách. Navrhovateľ získal za tieto
svoje aktivity niekoľko ocenení, a to za prínos pre mesto O. mu bol udelený titul čestného občana
mesta O., a taktiež získal čestný titul K. Y. Q. E. Š. X. S. D. G. D.. S.J. E. J.. Navrhovateľ je odborník
vo finančných a investičných kruhoch známy dlhodobo ako skúsený manažér a úspešný investor. V

súčasnosti je členom top manažmentu viacerých obchodných spoločností predovšetkým spoločnosti
C. J. G. D., S.. D.. O., ktorá patrí k najväčším zamestnávateľom v regióne. Navrhovateľ poukázal,
že s mestom O. spoločnosť C. J. G. D., S.. D.. uzatvorila dlhodobú zmluvu na základe, ktorej táto
spoločnosť poskytuje mestu nenávratnú dotáciu vo výške 41.500.000,- Sk ročne na podporu rozvoja
mesta v oblasti školstva, športu, kultúry a ďalších spoločenských aktivít. Napriek tejto skutočnosti

odporca obviňuje navrhovateľa z kupovania mestských poslancov, hoci podpora mesta je vytvorená
transparentným a zákonným spôsobom. Navrhovateľ nie je verejným činiteľom, ani politicky činnou
osobou. Navrhovateľ nie je ani nebol stíhaný zo žiadneho trestného činu korupcie, či inej trestnej
činnosti. Nepravdivé a dehonestujúce výroky odporcu negatívne zasahujú do rodinného zázemia, ako
aj do pôsobenia v podnikateľských kruhoch navrhovateľa, a týmto zásahom vznikla navrhovateľovi a

vzniká značná ujma. Navrhovateľ chce týmto návrhom dosiahnuť aspoň čiastočné navrátenie svojho
spoločenského postavenia, nakoľko úplné očistenie už považuje za nereálne. Navrhovateľ má za
to, že morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia v danom prípade nepostačuje k tomu, aby
bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na jeho osobnosti, nakoľko jeho
vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti bola difamujúcimi výrokmi publikujúcimi v periodickej tlači znížená v

najvyššej miere keď je potrebné prihliadnuť najmä k vysokej intenzite nepriaznivého následku konania
odporcu, ktorá je daná predovšetkým značkou šírkou v okruhu pôsobenia tohto následku, teda tým že
difamujúci výrok bol zverejnený v hromadnom oznamujúcom prostriedku dostupnom širokej verejnosti,
keď priemerný denný náklad denníka Y. L. je 22.000 výtlačkov. Porušením práva na ochranu osobnosti
bol zasiahnutý navrhovateľ v postavení podnikateľa, kde pri tejto činnosti sú nevyhnutými predpokladmi

úspešnosti bezkonfliktné vzťahy voči iným osobám vrátane potenciálnych obchodných partnerov a
klientov a tiež bezúhonnosť a dobré meno navrhovateľa v spoločenských a obchodných kruhoch,
ktoré boli publikáciou výrokov odporcu v článku podstatne spochybnené a znevážené. Vzhľadom k
intenzite a trvaniu nepriaznivého následku je naplnená skutková podstata pre vznik nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky tejto

náhrady navrhovateľ vychádzal zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy na jeho právach, ktorá
je daná mierou intenzity a neobmedzenou dobou trvania nepriaznivého následku. S prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo podľa navrhovateľa by peňažná náhrada vo
výške 5.000.000,- Sk mohla primerane vyvážiť spôsobenú nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ poukazuje,
že výroky v článku ho škandalizujú a osočujú v období, keď miera jeho vážnosti v spoločnosti je

nadštandardná, keď jeho morálny a materiálny prínos do spoločnosti je viac ako príkladný pri požívanej
vyšší spoločenský kredit. Výroky odporcu vytvárajú neodvratné a neodôvodnené riziká pred súčasnými
ako aj potenciálnymi obchodnými partnermi.Odporca sa k návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručením
tunajšiemu súdu dňa 19.1.2007, v ktorom nároky uplatňované navrhovateľom v tomto konaní neuznáva
ani z časti. K skutkovej stránke veci uviedol, že odporca nevyslovil tvrdenie, že navrhovateľ si

kupuje poslancov mestského zastupiteľstva mesta O.. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ sa snažil
presadiť vo voľbách za poslancov do mestského zastupiteľstva v roku 1998 osoby jemu blízke, je
pravdivé tvrdenie. Taktiež je pravdivé tvrdenie odporcu týkajúce sa rozdávania vecných darov na
predvolebnom zhromaždení potenciálnym voličom. Ostatné hodnotiace úsudky zodpovedajú vecnému
základu uvedenému v týchto pravdivých tvrdeniach. K právnej stránke veci odporca zaujal také

stanovisko, že súd nemôže rozsudkom ukladať účastníkovi konania povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo
zákona, teda povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti inej osoby.
Podľa jeho názoru absentuje neoprávnený zásah na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, a
teda na uplatnenie práva na primerané zadosťučinenie voči odporcovi nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky. Taktiež na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy voči odporcovi nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky a napokon na strane odporcu absentuje vecná pasívna legitimácia v tomto

konaní, nakoľko za obsah periodickej tlače zodpovedá v zmysle § 10 ods. 1 až 16 ods. 3 Zákona č.
88/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných oznamovacích prostriedkoch, vydavateľ periodickej tlače,
šéfredaktor, redaktor. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k
náhrade trov konania odporcu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.6.2008 uviedol, že z článku v Y. L.
boli pohoršení jednak jeho priatelia, rodina ako aj partneri v biznise. Článok dehonestoval celú jeho
rodinu, jeho osobu. Navrhovateľ zaznamenal obrovské straty v biznise vzhľadom k tomu, že z článku
vyplynula netransparentnosť jeho konania. Poukázal, že jeho partneri v spoločnosti C. J. G. D., S..
D.. kvôli článku uskutočnili sedenie, na ktorom vyjadrili negatívnu reakciu k obsahu článku a záverom

vyjadrili navrhovateľovi plnú podporu. Navrhovateľ uviedol ako príklad, že predtým ako vyšiel článok
mali záujem o privatizáciu firmy G. v D. O., ktorá podniká v papierenskom priemysle. V miestnych
novinách však vyšiel článok kde bolo zdôraznené, že podniká netransparentne na slovenskej strane
a táto privatizácia bola zrušená. Navrhovateľ, ale zdôrazňuje, že tu stojí sám za svoju osobu. Potom
ako vyšiel tento článok, prežíval to, bolo to veľmi nepríjemné. Najviac ho pobúrili výroky odporcu v časti

článkupodnadpisomÚ.L.O.,atokaždávetanachádzajúcasavtejtočastičlánku.Čosatýkamestského
futbalového klubu O. navrhovateľ je predsedom dozornej rady, ale nezúčastňuje sa zasadaní. Poukázal,
že darovanie mestského pozemku muselo odsúhlasiť mestské zastupiteľstvo pričom poslancom, je aj
odporca. Navrhovateľ doplnil, že tento článok znášala veľmi ťažko aj rodina, bolo pošpinené meno V..
Negatívne dôsledky sa prejavili v strate trhov, v strate dôvery partnerov, ako aj veľa ľudí v Slovenskej

republike. Napriek tomu veľa ľudí navrhovateľa v tejto situácii podporilo. Navrhovateľ tieto negatívne
dôsledky vyplývajúce z predmetného článku pociťuje aj dnes. Pokiaľ by to tak nebolo, neviedol by toto
konanie. Žiada očistiť svoje meno. V tomto konaní nerieši otázky svojho biznisu, ale len to, že bolo
poškodené meno V. s tým, že poukazuje na konkrétne výroky odporcu nachádzajúce sa v predmetnom
článku pod nadpisom Ú. L. O., keď všetky tieto výroky sú nepravdivé a podľa jeho názoru sami o

sebe odôvodňujú nepriaznivý dopad na jeho osobu. Navrhovateľ zdôraznil, že si budoval svoj imidž
15 rokov a po 15 rokoch sa dočkal takéhoto článku. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nikoho nežiadal ani
nikomu neprikazoval zo svojich zamestnancov, aby kandidovali v hocijakých voľbách. Podľa jeho názoru
je legitímnym právom každého občana, aby žiadal pomoc a podporu, keď ide kandidovať. Kto spĺňa
morálne a etické kritéria môže byť podporovaný. V jeho firmách pracuje veľa vzdelaných ľudí pričom,

veľa z nich aj kandidovalo do všetkých orgánov štátnej správy. Navrhovateľ má asi 150 firiem a nevie
sa vyjadriť, ktorá koho kedy podporovala, to nesleduje. Nemal ambície obsadiť radnicu v O. svojimi
ľuďmi z fabriky. Keď vyšiel článok v Y. L. zahraniční akcionári v O. G. mali otázky, boli tu pochybnosti,
následkom čoho sa oddialil ďalší rozvoj tejto firmy, oddialili sa investície, a to vo vysokých sumách napr.
jednalo sa o investičný plán výstavby Sóla. Potom ako článok vyšiel členovia predstavenstva z firmy

C. mu kládli na zasadnutí predstavenstva otázky, či niekoho podplácal a zaujímali ich aj ďalšie otázky
v časti článku pod nadpisom Ú. L. O.. Navrhovateľ uviedol, že v čase konania komunálnych volieb sa
nenachádzal na území Slovenskej republiky. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto bol kandidátom na poslancov,
iba vie, kto bol kandidátom na primátora. Zvlášť citlivo reagovala na predmetný článok v Y. L. matka
navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že odporca si nemôže dovoliť tvrdiť veci, ktoré boli uvádzané v

článku v hospodárskych novinách.

Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2007 odporca uviedol, že redaktor Y. L. pán D. sa s ním kontaktoval
telefonicky, nakoľko píše predmetný článok, keď kontakt na neho mu dal šéfredaktor O. Y.. Bol torozhovor pri káve s tým, že redaktor odporcovi uviedol, čo bude predmetom tohto článku, a to pôsobenie
navrhovateľa v O.. Redaktor sa odporcu pýtal na nejaké veci, na čo mu odporca odpovedal. Bol to
voľný rozhovor. Odporca upozornil redaktora, že niektoré veci bude potrebné si preveriť. Vyzval ho na

opatrnosť. Odporca ďalej uviedol, že pôsobí v O. od roku 2002 ako poslanec mestského zastupiteľstva
s tým, že medzi povinnosti verejných činiteľov patrí vyjadrovať sa aj k veciam verejným. Jeho zásada
je, pokiaľ ho požiada niekto o rozhovor, tak tento sa i zrealizuje. Odporca uviedol, že tvrdenie „nie je
jednoduché kúpiť si úctu, a to nemožno robiť takýmto spôsobom“ nie je jeho citát. Ďalej odporca vysvetlil
svoj výrok „ o aké dohody išlo netreba bližšie vysvetľovať“ išlo o rámcovú zmluvu, ktorá sa podpisuje

na fiškálny rok s tým, že D. dáva peniaze do určitých oblastí života v meste napr. kultúra, školstvo.
Odporcapoukázal,žetátopreviazanosťnemusímaťlenpozitívnenásledky.Otýchtoveciachjepotrebné
diskutovať. Odporca poukázal, že najviac ľudí v meste je zamestnaných práve v D., takže tento vzťah
treba veľmi citlivo zvažovať keď do veľkej miery mesto ako také je závislé od jednej fabriky, a tiež treba
citlivo zvažovať, akým spôsobom sú poprepájané vzťahy medzi verejnými predstaviteľmi a súkromnými
majiteľmi fabriky. Odporca uviedol, že keď sa v roku 2002 stal poslancom, písal články, ktoré kritizovali

verejné veci v O. v súvislosti so samosprávou. Išlo väčšinou o kritiku vtedajšieho primátora I.. Č.. Jeden
z článkov sa týkal aj futbalu, pričom nakoľko navrhovateľ je a aj vtedy bol účastný vo futbale, tak ho
tam odporca len faktograficky spomenul. Odporca to vnímal zjavne negatívne, znepokojený mu volal.
Poukázal, že to nie sú veľmi dobré výroky. V rámci rozhovoru s redaktorom Y. L. jednoducho sa s ním
rozprával o tom čo sa v meste deje s tým, že nebolo jeho úlohou vyjadrovať sa pozitívne, či negatívne,

ani hodnotiť celkový kontext článku, čo ani nepoznal.

Na pojednávaní konanom dňa 11.2.2008 bol vypočutý svedok I.. I. Č., ktorý k veci uviedol, že bol
primátorom v O. od roku 1994 do roku 2006. Článok v Y. L. má zafixovaný, nakoľko redaktor D. ho
taktiež oslovil s tým, že pripravuje profil navrhovateľa. Položil mu tri otázky pričom redaktor v článku z

jeho odpovedí nič necitoval. Ďalej v čase keď vyšiel predmetný článok v Y. L. bol udelený navrhovateľovi
titul K. Y. Q. P. A. , ktorého sa zúčastnil aj svedok a zároveň v roku 2005 sa navrhovateľ stal čestným
občanom mesta O., čo je najvyššie ocenenie, ktoré udeľuje mestské zastupiteľstvo mesta O., pričom
svedok konštatoval, že článok v Y. L. nereflektoval tieto skutočnosti. Svedok bol s navrhovateľom v
pracovnom kontakte od roku 1996, kedy mesto hľadalo investora na rekonštrukciu Kultúrneho domu.

Ďalej v roku 2002 bola uzavretá zmluva s účinnosťou do roku 2006, kde sa firma D. zaviazala
spolupracovať s mestom O. v oblasti športu, zdravotníctva, školstva. V tejto zmluve bola upravená
vysoká podpora miestnej komunity. Ročne bolo firmou D. preinvestovaných 40.000.000,- Sk. Aj po
vypršaní účinnosti tejto zmluvy spolupráca medzi mestom a firmou pokračuje ďalej. Svedok uviedol,
že čo sa týka volieb do mestského zastupiteľstva v roku 1998 týchto sa zúčastnili nezávislí kandidáti s

podporou firmy C.. Svedok uviedol, že ako primátor spolupracoval s troma mestskými zastupiteľstvami
s tým, že žiadne pokusy protiprávneho pôsobenia zo strany navrhovateľa mu nie sú známe. Pokiaľ
by to tak bolo, určite by nedošlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci v roku 2002 a ani navrhovateľ
by nebol schválený mestským zastupiteľstvom za čestného občana mesta. Svedok považuje článok
v Y. L. za nekorektný a nepravdivý a zvlášť poukázal na skutočnosť, že vyvolal diskusiu o udelení

čestného občianstva mestom O. navrhovateľovi. Ešte k otázke predvolebnej kampane resp. volieb do
mestského zastupiteľstva v roku 1998 svedok uviedol, že nevnímal situáciu tak, že by navrhovateľ
mal ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky. Išlo o volebný duel, ktorého sa môže zúčastniť
každá osoba, ktorá má na to ambície a predpoklady. Svedok uviedol, že nevie si predstaviť, že by
navrhovateľ uzatváral s komunálnymi politikmi ako s fyzickými osobami nejaké dohody a vonkoncom

takáto dohoda nebola uzatvorená medzi ním a navrhovateľom. Navrhovateľ mu počas jeho pôsobenia
vo funkcii primátora neponúkol žiaden úplatok, ich spolupráca bola o niečom inom. Takéto praktiky
vôbec neprichádzali do úvahy. Zároveň vylúčil svedok ingrenciu akéhokoľvek iného právneho subjektu
ako klubov politických strán resp. nezávislých poslancov do rozhodovania mestského zastupiteľstva a
určite nebolo ovplyvnené osobnou angažovanosťou navrhovateľa formou úplatkov udelenie čestného

občianstva. Toto na mestskom zastupiteľstve prešlo bez problémov. V čase keď sa schvaľovalo udelenie
čestného občianstva navrhovateľovi bol poslancom mestského zastupiteľstva aj odporca. V zmluve o
spolupráci ešte svedok doplnil, že zmluvnými stranami, na jednej strane bolo mesto O. a na druhej strane
firma C. J. G. D., S.. D.. Táto zmluva bola schválená mestským zastupiteľstvom. Svedok taktiež uviedol,
ženavrhovateľnefinancovalúčasťnaMedzinárodnýchfutbalovýchzápasoch.Zaúčasťvmedzinárodnej

súťaži poskytla organizácia UEFA finančné benefity. Svedok ďalej uviedol, že niektoré osoby z letáku,
kandidátky z č. l. 69 pozná, pričom on ich vnímal ak fyzické osoby nezávislých kandidátov vo voľbách.
Nepovažoval to za kandidátku D. C.. Svedok ďalej uviedol, že boli aj iní kandidáti v týchto voľbách, ktorí
boli zamestnancami D. a nekandidovali ako nezávislí, ale za nejakú politickú stranu.SvedokW.Š.vosvojejvýpovedinapojednávaníkonanomdňa11.2.2008uviedol,žepoznánavrhovateľa
od doby, kedy prišiel do podniku a od vtedy poskytuje finančnú pomoc občianskemu združeniu X.

K. D.. Článok v Y. L. mal na neho zarmucujúci dopad. Otriaslo to s ním. Svedok vie čo navrhovateľ
robí v prospech spoločnosti. Považuje to za očiernenie mena človeka. On vykonáva funkciu osemnásť
rokov v celoslovenskom predsedníctve X. K. D. a zároveň bol aj členom sociálno-zdravotnej komisie pri
Mestskom úrade v O., ktorá je toho času zrušená. Navrhovateľ venoval v prospech charity za rok 2007
celkove sumu 87.000.000,- Sk teda na účely školstva, zdravotníctva a kultúry a taktiež poukázal, že na

výstavbu nemocnice v Keni venoval sumu 150.000.000,- Sk. Keď vyšiel článok v Y. L. bol svedok na
rekondičnom pobyte spolu s ďalšími päťdesiatimi ľuďmi a vlastne všetci boli pohoršení z tohto článku.
Podľa názoru svedka tento článok pokazil dobré meno navrhovateľa, nakoľko nezainteresovaný človek
sa k tomu stavia inak ako ten, čo pozná určité skutočnosti. Jeho názor na navrhovateľa sa aj po tom, čo
článok vyšiel, nezmenil považuje ho za čestného a svedomitého človeka, ktorý pomáha ľuďom. Svedok
nepozná nikoho iného kto by venoval toľko peňazí charite ako navrhovateľ.

SvedokO..K.K.napojednávaníkonanomdňa11.2.2008uviedol,ževčasekomunálnychvoliebvO.M.v
roku 1998 bol zamestnaný ako novinár v regionálnom týždenníku B.. Uviedol, že bola všeobecne známa
skutočnosť, akým spôsobom sa prezentovali nezávislí kandidáti, ktorí boli spájaní s D., napr. boli dávané
pobasketbalovomzápasedarčekypredivákovalebonamítingochkandidátov.Podľasvedkaspoločnosť

D. mala svoju vlastnú kandidátku kde uvedení kandidáti boli vo väčšine určite zamestnancami D..
Jedná sa o kandidátku č. l. 69. Svedok, ale nevedel uviesť, či tieto osoby kandidovali z dôvodu, že boli
zamestnancami D.. Pravdepodobne však zamestnanci D. kandidovali aj na iných kandidátkach.

Svedok I. P.. D. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 24.4.2008 uviedol, že on inicioval

stretnutie s odporcom, nakoľko pripravoval seriál celostranových reportáží vo víkendovej prílohe Y. L..
Z týchto stretnutí neexistuje písomný záznam. On si vždy na základe týchto stretnutí robil poznámky.
Odporca tieto stretnutia, z nich vzniknuté otázky neautorizoval na mieste. Svedok uviedol, že informácie
v článku v denníku Y. L. mu zväčša poskytol odporca, ale niektoré pochádzajú aj z iných zdrojov napr.
I. K., otec odporcu. Podľa svedka odporca je autorom informácií pod nadpisom Ú. L. O. predmetného

článku. Svedok uviedol, že pred uverejnením článku odoslal ho na vedomie odporcovi mailom. Svedok
ďalej uviedol, že o predvolebnej kampani do mestského zastupiteľstva v O. v roku 1998, resp. o voľbách
ako takých a kandidátoch v nich sa rozprával výlučne s odporcom a s nikým iným. Po uverejnení článku
odporca ho nekontaktoval v tom smere, že by namietal určité informácie tam uvedené. Informácie v
článku uvedené v úvodzovkách v časti článku podnadpis Ú. L. O. sú doslovnými citáciami odporcu, ktoré

si svedok doslovne poznamenal počas rozhovoru do poznámok. Informácie, ktoré nie sú uvedené v
úvodzovkách, ktorých autorom je odporca, sú obsahovo zhodné s informáciami, ktoré svedkovi počas
rozhovoru povedal odporca a ktoré si on poznamenal do poznámok. Svedok má za to , že celkovým
obsahom týchto informácií je tvrdenie odporcu, že navrhovateľ uplácal miestnych poslancov. Svedok
uviedol, že odporca vedel že je novinár, a že si zapisuje poznámky počas rozhovoru o tom čo hovoria.

Svedok vylúčil možnosť, že časť informácií mohol zle pochopiť. Svedok doplnil, že kompletne celú
reportáž poslal odporcovi na tzv. autorizáciu. Odporca nemal k reportáži žiadne výhrady, pričom v
prípade reportáží, sa tieto na autorizáciu ani neposielajú je to iba na dobrej vôli autora, čo bolo ešte
pred vydaním článku. Svedok potvrdil, že odporca mu uviedol, že navrhovateľ sa pokúšal pomocou
korupcie ovládať politické a ekonomické dianie v O. ako aj, že navrhovateľ protiprávne ovplyvňuje členov

mestského zastupiteľstva v O.. Svedok ďalej uviedol, že odporca je autorom všetkých viet, ktoré tvoria
časťčlánkupodnadpisÚ.P.L.O.,toževúvodzovkáchjeibapäťvietjebežnážurnalistickápráca.Svedok
si za svojim článkom stojí. Svedok potvrdil, že počas celého rozhovoru s odporcom boli odporcovi jasné,
že je novinár, ktorý píše článok o navrhovateľovi a teda všetko, čo odporca o ňom povie, môže uverejniť
v tomto článku.

Na pojednávaní dňa 31.3.2009 bol vypočutý svedok W.. S.. G. V., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že je v komunálnej politike od r.1990, je poslancom Mestského zastupiteľstva v O. celkove 4 volebné
obdobie, každé volebné obdobie od r.1990, s výnimkou volebného obdobie od r. 1994 do r.1998.
Na komunálne voľby v r.1998 si spomína, nakoľko predvolebná kampaň bol dosť veľký cirkus, keď

podľa vtedajších dostupných kuloárnych informácií niekto rozdávala dary voličom na rôznych mítingoch,
napr. tenisky, šampanské, rôzne vecné dary. On sa týchto mítingov osobne nezúčastnil, ale videl, keď
napr. niekde prechádzal popri, že tam bola zhromaždená skupina ľudí, ktorej iní ľudia niečo rozdávali
buď z auta alebo z pultu. Ďalej si na tieto voľby spomína z dôvodu, že existovala ucelená kandidátkakandidátov, ktorí boli zamestnancami D., resp. príbuzných firiem. Spomína si na svoju susedu a tiež
na p. B., ktorý bol v tom období generálnym riaditeľom D.. Predvolebná kampaň týchto kandidátov
bola masívna, bolo tam veľa materiálu, tlačovín a vyslovil domnienku, že aj to rozdávanie darov, ktoré

spomínal v úvode, súviselo s touto kampaňou. Skutočnosť, či kandidáti z tejto kandidátky odovzdávali
na mítingoch vecné dary, si svedok už presne nepamätal. Po nahliadnutí do letáka z čl.69 svedok
uviedol, že si pamätá leták týchto kandidátov, bol vo farebnom prevedení a bola to taká skladačka,
marí sa mu niečo v tmavozelenej farbe. Uviedol, že väčšina týchto osôb podľa jeho názoru bola
zamestnancami D., resp. príbuzných spoločností. Na otázku svedok upresnil, že kandidáti z kandidátky

na čl.69, ktorých pozná, boli zamestnancami D., resp. príbuzných spoločností. Vyslovil domnienku, že aj
ostatní boli zamestnancami D., resp. príbuzných spoločností. Svedok nevylúčil, že niektorí zamestnanci
D., resp. príbuzných spoločností kandidovali aj na iných kandidátkach. Svedok nemal vedomosť o tom,
že predvolebné darčeky dával navrhovateľ, resp. že boli ním financované. Svedok ďalej doplnil, že
okrem toho, že bol poslancom mestského zastupiteľstva, bol 2x členom mestskej rady a 1x projektovým
manažérom mesta. K predvolebnej kampani vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v O. v r.1998

uviedol, že vtedy bolo verejným tajomstvom, resp. bolo v meste všeobecne známe, že D. robí masívnu
kampaň. Jemu sa to moc nepáčila, bola to kampaň dehonestujúca človeka. Bola tam hrča ľudí niekde
pri aute, kde sa hádzali tenisky. On sa tam nepriblížil. V pamäti sa mu vynorila korba auta a tam nejaký
človek, ktorý tie tenisky vyhadzoval, ale nevie si predstaviť jeho tvár. Svedok ďalej uviedol, že v tom
čase bol predsedom Demokratickej strany, otázky predvolebnej kampane sa riešili na straníckom, resp.

politickom fóre. Nikto nevedel z politického hľadiska vyhodnotiť, ako sa to skončí. Svedok sa ďalej
vyjadril, že v komunálnych voľbách v r.1998 D. pravdepodobne malo ambíciu obsadiť radnicu svojimi
ľuďmi, ale že by takúto ambíciu mal navrhovateľ, to by netvrdil. Svedok si nespomenul, že by na autách,
resp. stánkoch, kde sa rozdávali darčeky, bolo logo D.. Samotné darčeky nemal v ruke, takže nevedel sa
vyjadriť,činanichbolologoD..Vr.1998obchodnáskupinaD.bolavMesteO.vnímanáceznavrhovateľa

a prípadne p. B., avšak predvolebnú kampaň nezávislých kandidátov - kandidátka z čl.69 s osobou p. V.
určite nestotožňoval. Po komunálnych voľbách v r.1998 bola uzavretá medzi Mestom O. a D. rámcová
zmluva, na základe ktorej D. podporovalo určitými sumami konkrétne oblasti, napr. športové aktivity,
zdravotníctvo, záujmové združenia a tak ďalej. Došlo k presnej úprave pravidiel, D. určilo, kde tieto
peniaze pôjdu. Aj predtým existovali pravdepodobne zmluvy s D., avšak táto bola veľmi konkrétna.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä
s článkom v Y. L. č. XXX, vydanie piatok až nedeľa, 6. - 8.10.2006 pod názvom V. X. K. B., s dohodou
o podmienkach späťvzatia žalobného návrhu uzatvorenou medzi R. S..D.. J. a navrhovateľom dňa
13.7.2007 vrátane dodatku č.1 k tejto dohode, uzatvoreného dňa 9.11.2007, s vyčíslením hodnoty

novinových článkov spoločnosťou R. S..D.. J. zo dňa 20.4.2009, s obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava 2. pod sp.zn. 12C/237/2006. Súd sa oboznámil aj s etickým kódexom D. D.
L. a etickým kódexom Y. L..

Súd z dohody o podmienkach späťvzatia žalobného návrhu, uzavretej medzi spoločnosťou R. S..D.. J.

a navrhovateľom dňa 13.7.2007 zistil, že účastníci tejto dohody sa dohodli na tvrdení, že uverejnením
článku „V. X. K. B.“ v denníku Y. L. došlo k hrubému protiprávnemu zásahu do zákonom chránených
zložiek osobnosti navrhovateľa, a to najmä jeho občianskej cti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti
a vážnosti v spoločenských kruhoch. Za účelom vyriešenia všetkých vzájomných sporných nárokov
vydavateľ do 15 dní od podpísania dohody uverejní na prvej strane v denníku Y. L. ospravedlnenia za

nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, ktoré boli uverejnené o navrhovateľovi, s nasledovným
textom: „Denník Y. L. sa týmto verejne ospravedlňuje W.. C. V. za zásah do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ktorý mu bol spôsobený nepravdivými a pravdu skresľujúcimi informáciami o jeho osobe.
Informácie boli publikované v článku „V. X. K.Y. B., uverejnenom dňa 6.10.2006 v č. XXX Y. L.. Dôvod
publikovania týchto nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií spočíval najmä v neprofesionálnej

práci redaktora denníka Y. L.. Nad negatívnymi dôsledkami týchto informácií vyjadrujeme úprimnú
ľútosť.“ a zároveň vydavateľ sa zaviazal uverejniť v denníku Y. L. na území SR a prostredníctvom
vydavateľstva R. S..D.. aj v denníku Y. L. na území ČR minimálne 4 novinové články v rozsahu minimálne
A5, ktoré budú hodnotiť charitatívne aktivity W.. C. V. alebo aktivity jeho holdingovej spoločnosti R.-W.,
S..D.. Zároveň W.. C. V. sa zaviazal vziať svoj návrh v súdnom spore v celom rozsahu späť.

Zo správy vydavateľa R. S..D.. J. zo dňa 20.4.2009 súd zistil, že hodnota novinových článkov
publikovaných ich vydavateľstvom v zmysle bodu 2.2 dohody o podmienkach späťvzatia žalobného
návrhu uzavretej medzi nimi a W.. C. V. bola vyčíslená nasledovne: 24.-26.8.2007 Futbal stál už polmiliardy (rozhovor C. V. pre Y. L.), cena 245.240,-Sk bez DPH; 10.9.2007 R.-W. E. Y., cena 102.816,-
Sk bez DPH; 13.12.2007 P. by mal už o rok začať zarábať, cena 40.800,-Sk bez DPH; 17.12.2007 G.
vyrobia z kalov energiu, cena 55.200,-Sk bez DPH; 14.1.2008 Obrúsky z Y., cena 47.838,-Sk bez DPH;

9.5.2008 Ambiciózne plány spracovateľov mäsa firmy P., cena 115.200,-Sk bez DPH; 2.6.2008 Y. si
posilňuje svoju pozíciu na trhu, cena 115.200,-Sk bez DPH.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 12C/237/2006 vyplynulo, že navrhovateľ
W.. C. V. doručil dňa 21.11.2006 tomuto súdu návrh o ochranu osobnosti a poskytnutie primeraného

zadosťučinenia v peniazoch voči odporcovi R. S..D.. J.. Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa
uverejňovaním a rozširovaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, o spájaní navrhovateľa
s trestnou činnosťou súvisiacou s nadobudnutím akcií v obchodnej spoločnosti C. J. G. D. S..D.., o
spájaní navrhovateľa s fyzickými útokmi na I.. C. S., bytom J. a o spájaní navrhovateľa s protiprávnym
ovplyvňovaním mestských poslancov v O.. Taktiež navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť

ospravedlniť sa navrhovateľovi za neoprávnený zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v
najbližšompiatkovomčísledenníkaY.L.ododňaprávoplatnostitohtorozsudku,atonarovnakommieste
a rovnakým písmom, ako bol uverejnený článok „V. X. K. B.“ v denníku Y. L. č.XXX zo dňa 6.10.2006
v znení: Denník Y.O. L. sa týmto ospravedlňuje W.. C. V. za zásah do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti tým, že jeho osoba bola v článku „V. X. K. B.“ uverejnenom v denníku Y. L. v č.XXX dňa

6.10.2006 spájaná so závažnou trestnou činnosťou a porušovaním súkromnoprávnych predpisov. A
napokon žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 37.000.000,-Sk z titulu
poskytnutia primeraného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podanímdoručenýmtomutosúdudňa4.10.2007zobralnavrhovateľnávrhvplnomrozsahuspäťažiadal
konanie zastaviť z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode. Následne Okresný súd

Bratislava 2 v tejto právnej veci uznesením zo dňa 23.10.2007 pod č.k. 12C/237/2006-45 toto konanie
zastavil.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 5.6.2009 pod č.k. 5C/300/2006-383 uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa

rozširovaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o spájaní navrhovateľa s protiprávnym
ovplyvňovaním mestských poslancov v O., taktiež mu uložil povinnosť písomne sa ospravedlniť
navrhovateľovi za neoprávnené zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa listom
podpísaným odporcom a doručeným navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku v
nasledovnom znení: „Vážený pán W.. C. V., ospravedlňujem sa Vám za neoprávnené zásahy do

Vašej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti spôsobené rozširovaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich
informácií o spájanie Vašej osoby s protiprávnym ovplyvňovaním mestských poslancov v Ružomberku,
ktoré boli uverejnené v denníku Y.O. L. č. XXX zo dňa 6.10.2006 v seriáli „D. N.“ v článku „V. X. K.
B.“ pod nadpis Ú. L. O. „. C. S.Š..“. Súd uložil odporcovi tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
6.638,78 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto

rozsudku. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 30.9.2009 pod
č.k. 9Co/268/2009-449 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v ostatnej
časti zamietnutý, zrušil (ako nadbytočný) a v ostatných častiach rozsudok Okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 5.1.2010. Ústavný súd SR svojím nálezom zo dňa
13.1.2011 pod č.k. II.ÚS 189/2010-49 vyslovil, že Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn.

9Co 268/2009 porušil základné právo C. S. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 268/2009 zo dňa 30.9.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosti C. S. vyhovené nebolo. Z odôvodnenia tohto nálezu Ústavného
súdu SR vyplynulo, že zo žaloby podanej žalobcom dňa 30.10.2006 jednoznačne nevyplýva, ktoré časti
prípadne vety, či slovné spojenia považuje za zásah do osobnostných práv, teda podaná žaloba ani

spojenie s doplneniami nedefinovala dostatočne určitým spôsobom predmet konania, a preto konaním
súdu bolo porušené základné právo odporcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Taktiež Ústavný súd SR poukázal na skutočnosť, že odporca popiera autentickosť časti textu pod
podtitulkom „Útok na radnicu“, ktorá nie je v úvodzovkách a popiera, že by sa bol vyjadril tak, ako sa
to uvádza. Ústavný súd uzavrel, že pokiaľ odporca neuplatnil žiadne pripomienky či výhrady, keď mu

redaktor poslal hotový článok pred uverejnením na autorizáciu, zrejme nemal dôvod namietať správnosť
výrokov, ktoré boli zreteľne označené úvodzovkami ako doslovné citáty jeho myšlienok. Ostatné časti
textu sa čitateľovi javia skôr ako úvahy autora článku, ku ktorým sťažovateľ nemal dôvod zaujímať
stanovisko, teda na základe výpovede redaktora k textu článku možno za autentické výroky sťažovateľapovažovať iba tie, ktoré sú uvedené v úvodzovkách. V rámci súdneho konania o ochranu osobnosti
spravidla neprichádza do úvahy hodnotiť také výroky, ktoré nie sú doslovne citované a majú byť iba
obsahovo zhodné so skutočnými výrokmi. K otázke hodnotenia výrokov článku pod podtitulkom „Útok

na radnicu“ uvedených v úvodzovkách uviedol ústavný súd, že je potrebné dôsledné rozlišovanie medzi
skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. V prípade skutkových tvrdení musí odporca preukázať
ich pravdivosť. Hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru, a preto nepodlieha dokazovaniu.
Môže však byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu. Čo sa týka námietky
odporcu, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, ústavný súd uviedol, že v zásade

možno súhlasiť s právnym názorom všeobecných súdov o tom, že zodpovednosť vydavateľa periodickej
tlače za obsah uverejnených informácií spravidla bez ďalšieho nevylučuje zodpovednosť osoby, ktorá
vydavateľovi informácie poskytla. Avšak v tomto prípade je preukázané, že dôvodom publikovania
inkriminovaných informácií bola najmä neprofesionálna práca redaktora novín (najmä obsahom dohody
o podmienkach späťvzatia žalobného návrhu uzavretej medzi žalobcom a vydavateľom). Teda je
daný značný podiel zodpovednosti za rozšírenie informácií poskytnutých odporcom u vydavateľa a

zodpovednosť odporcu je iba málovýznamná. Redaktor si bol vedomý povinnosti získané informácie
overiť, pričom ich uverejnil aj napriek tomu, že sa mu ich overiť nepodarilo. Odporca poskytol informácie
nie z vlastnej iniciatívy, ale na požiadanie redaktora ako jediná osoba, ktorá bola ochotná s redaktor
meritórne komunikovať.

V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.2.2011 pod
č.k. 9Co/49/2011-547 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s pokynom
v prvom rade ujasniť si predmet konania, to znamená, vyzvať navrhovateľa, aby upresnil, ktorými
konkrétnymi vyjadreniami odporcu malo dôjsť k zásahu jeho práv na ochranu osobnosti. Taktiež je
potrebné prihliadnuť i na mieru zodpovednosti za šírenie informácií vo vzťahu k vydavateľovi.

Na výzvu súdu uznesením zo dňa 9.9.2011 pod č.k. 7C/90/2011-560 navrhovateľ doplnil a opravil
svoj návrh na začatie konania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2011 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ následne zmenil svoj návrh na začatie konania, a to ústne
na pojednávaní dňa 12.1.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu takto: „Žalovaný je povinný

zdržať sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu rozširovaním
nepravdivých a pravdu skresľujúcich nasledovných výrokov:
1. V r.1998 mal pán V. dokonca ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky.
2. V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí ich mali
voliť.

3. Vtedy bolo najlepšie vidieť, ako reaguje mesto na manažment papierní.
4. Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze.
5. O aké dohody išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať.
Žalovaný je povinný písomne sa ospravedlniť žalobcovi za neoprávnené zásahy výrokmi:
1. V r.1998 mal pán V. dokonca ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky.

2. V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí ich mali
voliť.
3. Vtedy bolo najlepšie vidieť, ako reaguje mesto na manažment papierní.
4. Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze.
5. O aké dohody išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať.

do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu listom podpísaným žalovaným a doručeným žalobcovi
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: „Vážený pán W.. C. V., ospravedlňujem sa
Vám za neoprávnené zásahy do Vašej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti spôsobené rozširovaním
nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o spájaní Vašej osoby s protiprávnym ovplyvňovaním
mestských poslancov v Ružomberku svojimi výrokmi:

1. V r.1998 mal pán V. dokonca ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky.
2. V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí ich mali
voliť.
3. Vtedy bolo najlepšie vidieť, ako reaguje mesto na manažment papierní.
4. Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze.

5. O aké dohody išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať.
ktoré boli uverejnené v denníku Y. L. č. XXX zo dňa 06.10.2006 v seriáli „D. N.“ v článku „V. X. K. B.“,
podnadpis „Ú. L. O.“. C. S..Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia k rukám

právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní zmenu návrhu na začatie konania pripustil
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.1.2012, čím považoval predmet konania nepochybne za
ustálený, nakoľko navrhovateľ uviedol výroky, ktoré podľa jeho názoru predstavujú neoprávnený zásah

odporcu do jeho práv a na ochranu osobnosti.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.1.2012 uviedol, že k jeho stretnutiu za autorom
článku došlo za nasledovných okolností: Pán D. mu telefonoval a spomínal, že idú robiť sériu článkov
o silných ľuďoch z regionov. Uviedol, že ho za ním poslal redaktor miestnych novín. On so stretnutím
súhlasil. Ďalej odporca uviedol, že je poslancom mestského zastupiteľstva v O. od decembra 2002.

Je ním aj v súčastnosti. V predmetnom období, kedy bola uzavretá dohoda medzi Mestom O. a
spoločnosťou C., na základe ktorej táto spoločnosť poskytovala finančné prostriedky Mestu, nebol v
orgánoch mesta, avšak už vtedy bol súčasťou mestskej politiky. Obsah tejto dohody poznal, nakoľko
bola široko preberaná na miestnych médiách, diskutovaná a boli na ňu rôzne reakcie. Ďalej odporca
uviedol, že nie je autorom výrokov uvedených v úvodzovkách v časti článku pod nadpisom Ú. L. O.. S

autorom článku sa bavili neformálnym spôsobom. Stretli sa na káve v hotely T. a potom sa prešli po
meste na jeho aute. Autor článku si robil len heslovité poznámky, určite si nezapisoval nič podrobne.
Redaktor mu článok poslal mailom, on sa však k nemu dostal až s odstupom času a už bolo neaktuálne
namietať ho nejakým spôsobom. Spoliehal sa na profesionálny prístup redaktora. Podľa jeho názoru to
urobil tak preto, že chcel tomu dodať šťavu. Vzťah mesta a navrhovateľa vychádza najmä zo vzťahu

O. a fabriky C., teda vyjadroval sa k tomuto kontextu, nakoľko C. je 3.najväčším zamestnávateľom v
meste. Názory na vzťah mesta a tejto fabriky sú pozitívne ale aj kritické, a to aj v súčasnosti. Tento
vzťah však musí nejakým spôsobom prebiehať v záujme oboch strán. Odporca ďalej uviedol, že podľa
jeho názoru navrhovateľ mal ambície podporiť ľudí, ktorí kandidovali vo voľbách spoločne. Informoval
autora článku o dianí v komunálnych voľbách v roku 1998. Bolo to zdrojom veľkej veselosti v meste,

písali sa o tom články, ktoré boli predložené súdu. On však v tejto volebnej kampani priamo nebol.
Organizoval inú kandidátku. Poslal redaktora za pánom V., ktorý kandidoval a tiež za pánom K., ktorý
písal články v novinách B. o volebnej kampani. Výsledok komunálnych volieb sa týkal kandidátov týchto
volieb. Možno konštatovať fakt, koľkí sa dostali do mestského zastupiteľstva. Rozhovor s redaktorom
trval možno nejakú hodinku, hodinku a pol. Dali si kávu, potom sa išli previezť po meste, boli sa pozrieť v

Y., kde získal navrhovateľ Y. Y. od polomestskej firmy D. a tiež pri rozostavanej vile pri zimnom štádióne,
ktorá bola postavená ako dočasná stavba v rozpore s územným plánom. Možno išli okolo papierní.
Poznámkový blok redaktora mal formát A5. Redaktor pri rozhovore ho nezastavil, aby si mohol zapísať
jeho vetu. Keď sa ľúčili pred ukončením stretnutia s redaktorom, tento mu nespomenul žiaden kontakt na
neho.Vetu„ktorýbolonajlepšievidieťakoreagujemestonamanažmentpapierní“nikdypredredaktorom

neuviedol. Isto nepovedal vetu „Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť len cez peniaze“.
Ak sa bavili niečo v tomto kontexte, týkalo sa to tých kandidátov. Tiež nevyslovil vetu „o aké dohody
išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať“. Bavili sa s redaktorom v kontexte v oblasti sponzoringu mesta a
spoločnosti C.. Jednoznačne redaktorovi pri rozhovore nepopisoval korupčné správanie navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 12.1.2012 uviedol, že je
nesporné, že odporca je autorom výrokov uvedených v petite návrhu na začatie konania, čo vyplynulo
z výsluchu redaktora D.. Autor článku uviedol, že nebolo pochýb, v akom kontexte sa odporca
vyjadroval na adresu navrhovateľa. Osoba odporcu je aktívna v komunálnej politike, poznal podrobnosti
vzťahov magistrátu so spoločnosťami navrhovateľa. Kritika navrhovateľa v článku bola neodôvodnená

a neprimeraná a založená na nepravdivých údajoch. Všetky výroky hrubým spôsobom zasiahli do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľa. Na kritiku reagovali negatívne okolie navrhovateľa i jeho obchodný
partneri, mestskí poslanci mesta O., širšia verejnosť nielen v rámci regiónu B..

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 12.1.2012 k negatórnemu petitu

poukázal, že konaním nebolo preukázané, že odporca v rozhovore s redaktorom povedal vety v slovnej
skladbe ako je uvedená vo výrokoch obsiahnutých v petite návrhu na začatie konania. Ohľadom prvého
výroku „V roku 1998 mal pán V. dokonca ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky“, uviedol, že
odporca uznáva svoje úvahy prednesené redaktorovi, že z okolností prípravy volieb, keď aj viaceréosoby z manažmentu papierní kandidovali do volieb, dospel k takémuto záveru. Čo sa týka druhého
výroku „V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí
ich mali voliť“, tento výrok sa netýka osoby navrhovateľa a nie je spôsobilý privodiť mu ujmu na

jeho dôstojnosti a vážnosti spoločnosti. Tretí výrok „Vtedy bolo najlepšie vidieť ako reaguje mesto na
manažment papierní“, sa takisto netýka osoby navrhovateľa a nie je spôsobilý privodiť mu ujmu na
jeho dôstojnosti a vážnosti spoločnosti. Štvrtý výrok „nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno
robiť ani cez peniaze“, sa netýka osoby navrhovateľa, ale kandidátov na funkciu poslancov mestského
zastupiteľstva, ktorí v predvolebnej kampani rozdávali množstvo darčekov za veľa peňazí a napriek tomu

neuspeli, pričom jedná sa o všeobecne známy a používaný hodnotiaci úsudok. K piatemu výroku „o
aké dohody išlo, netreba si bližšie vysvetľovať“, uviedol, že ide o hodnotiaci úsudok a poukazoval na
skutočnosť, že odporca v rozhovore s redaktorom spomínal zmluvy medzi spoločnosťou R. W. S..D..
a Mestom O., na základe ktorej táto spoločnosť poskytla mestu ročne cca 40.000.000,- Sk a mesto
ich používalo na rôzne účely. Tieto tvrdenia nie sú spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu. V konaní sa
nepreukázalo, že by odporca po rozhovore s redaktorom bol nejakým spôsobom rozširoval tieto výroky

a preto na vyhovenie petitu nie sú dané všeobecné právne dôvody. K otázke poskytnutia primeraného
zadosťučinenia ospravedlnením uviedol, že nie je preukázané, že odporca vyriekol pred redaktorom
predmetnévýrokyvovetnejskladbeaformuláciáchpoužitýchvpetite,tedaabsentujezásahakotakýaaj
jeho protiprávnosť na strane odporcu. Tieto výroky majú povahu legitímnych hodnotiacich úsudkov, preto
absentuje ich protiprávnosť vo všeobecnej rovine. Taktiež absentuje spôsobilosť privodiť navrhovateľovi

ujmu, nakoľko výroky pod bodmi 2 až 5 sa netýkajú osoby navrhovateľa. Pokiaľ ide o výrok pod bodom 1
samotné ambície podporovať niektorých kandidátov do volieb sú plne legitímnou činnosťou a informácia
o nich nie je spôsobilá privodiť ujmu na osobnostných právach tejto osoby. K náhrade nemajetkovej ujmy
uviedol, že hmotno-právnym predpokladom je existencia neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnostinavrhovateľa.Ktomuvšaknedošlo.Poukázalnajudikatúruarozhodovaciupraxvtejtootázke,

ktorú súdu už špecifikoval skôr.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občiansky zákonník ustanovením § 11 priznal každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti.
Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných

situácií,vktorýchsatátomôženachádzaťzákonnepodávavýpočetkonkrétnychforiemzásahov,ktorými
môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Sú však stanovené znaky pri danosti, ktorých treba určité
správanie považovať za zásah do osobnosti a to objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť
na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a
porušenímaleboohrozenímosobnostnýchpráv.Aksúvkonkrétnomprípadetietoznakydanémáfyzická

osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnostimáfyzickáosobatiežprávonanáhradunemajetkovejujmy
v peniazoch. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, keď nie je zákonom stanovená žiadna maximálna
ani minimálna hranica tejto výšky. Zákonom je stanovené, že zadosťučinenie má byť primerané.
Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda vecou úvahy súdu. Prípustnosť peňažnej
satisfakcie je teda opodstatnená všade tam kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľnýmznížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch kde sa pohybuje a kde zmenšenie a
vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme
peňažného plnenia. Preukázanie vzniku následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Zodpovednosť za

nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla porušením resp. ohrozením práv spätých s osobnosťou človeka je v
občianskom práve založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, teda nevyžaduje sa existencia
zavinenia a je irelevantné, či si pôvodca zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu, keď
rozhodujúci je výsledok takéhoto konania.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka ochrana sa poskytuje len voči takým zásahom, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a
dôstojnosť v očiach spoluobčanov, a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Forma
ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a
ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. O zásah objektívne spôsobilý zasiahnuť
do chránených osobnostných práv ide okrem iného aj v prípade rozširovania nepravdivých údajov

difamujúcej povahy pritom, ale pravdivosť tvrdenia nemusí preukazovať ten do občianskej cti, ktorého
bolo difamujúcim výrokom zasiahnuté a je vecou odporcu, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení.

Všeobecne k pravidlám pre výkon práva kritiky možno uviesť, že ak má ísť o kritiku prípustnú alebo
oprávnenú musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať

z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa, taktiež musí vychádzať z reálnych či pravdivých podkladov a z
týchto potom vyvodzovať zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok.

Právo na slobodu prejavu zaručené článkom 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných
slobôd teda rozširovať informácie alebo myšlienky nezahŕňa právo na rozširovanie nepravdivých

informácií. Taktiež v zmysle čl. 10 ods. 2 tohto dohovoru výkon slobôd pretože zahŕňa aj povinnosti a
zodpovednosť môže podliehať takým formalitám ,podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti okrem iného aj v záujme ochrany
povesti alebo práv iných. Z uvedeného vyplýva, že každé právo na výkon slobôd zahŕňa aj povinnosť
rešpektovať rovnaké práva a slobody iných osôb preto nemožno ani právo na slobodu prejavu vykladať

izolovane bez zreteľa na právo na ochranu osobnosti.

K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcom súd poukazuje, že u zásahov
vykonávaných tlačou, tak ako je to v tomto prípade, je nutné rozlišovať prípady, keď autorom správy
je tretia osoba, alebo ak ide o pracovníka vydavateľstva. Pokiaľ je pisateľom správy uverejnenej tlačou

osoba rozdielna od pracovníkov vydavateľa, je mimo pochybností, že sa možno domáhať ochrany proti
tejto osobe, ako priamo zodpovednej za vykonaný zásah. S ohľadom na dispozičné právo postihnutej
fyzickej osoby nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľ v spore na súde uspokojí buď s návrhom proti
samotnému vydavateľovi alebo naopak proti autorovi správy, poprípade sa rozhodne podať návrh proti
obom. Vydavateľ periodickej tlače sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za zásah do práva na ochranu

osobnosti fyzickej osoby s poukazom na to, že autorom difamujúcich výrokov o nej publikovaných v
oznamovacom prostriedku je osoba odlišná od vydavateľa a jeho redaktora. Súd preto sa zaoberal
skúmaním miery zodpovednosti odporcu resp. vydavateľa za zásah do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa uskutočneným spôsobom popísaným v petite návrhu na začatie konania. Súd v konaní
zistil, že medzi odporcom a redaktorom Y. L. sa uskutočnil rozhovor, keď je potrebné poznamenať, že o

rozhovor požiadal odporcu redaktor za účelom prípravy materiálu ku článku o navrhovateľovi. Rozhovor
prebehol v kaviarni s tým, že redaktor si robil poznámky do poznámkového bloku. Taktiež následne
odporca spolu s redaktorom absolvovali jazdu v rámci Mesta O., resp. okolia, keď si pozreli určité objekty
súvisiace s osobou navrhovateľa. Súd ďalej zistil, že pred uverejnením článku bol tento článok mailom
zaslaný odporcovi redaktorom na autorizáciu, pričom odporca k jeho obsahu nevzniesol námietky, a

to či už pred uverejnením článku a ani po jeho uverejnení. Redaktor si neoveril pravdivosť informácií
poskytnutých odporcom u iného zdroja pred uverejnením článku.

V časti článku pod nadpisom Ú. L. O. uverejnenom v Y. L. zo dňa 6.10.2006, názov celého článku V.
X. K. B., sa nachádzajú výroky, ktoré označil navrhovateľ v petite svojho návrhu a ktoré podľa jeho

názoru predstavujú neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. Všetky tieto výroky sa
nachádzajú v uvedenej časti článku v úvodzovkách ako citácie odporcu. Dôkazné bremeno preukázať,
že sa odporca vyjadril inkriminovaným spôsobom, uvedenom v zmenenom petite návrhu na začatie
konania, zaťažovalo v konaní navrhovateľa. Podľa názoru súdu navrhovateľ toto dôkazné bremenouniesol, a to v nadväznosti na výpoveď redaktora ako aj v nadväznosti na skutočnosť, že odporca
článok redaktora žiadnym spôsobom nenamietal, a to či už pred jeho uverejnením, resp. po jeho
uverejnení. Odporcovi muselo byť po prečítaní článku zrejmé, že pokiaľ v tejto časti článku sú uvádzané

jeho doslovné citácie, v texte v úvodzovkách, v prípade nepravdivého uvedenia takýchto výrokov je
potrebné túto skutočnosť redaktorovi oznámiť, resp. uplatniť upomienku či výhradu. V tomto prípade
však zo strany odporcu žiadna takáto námietka adresovaná nebola. Z uvedeného súd usudzuje, že
jedná sa o autentické výroky odporcu. Pokiaľ aj odporca neskôr v konaní namietal, že neuviedol tieto
výroky (uvedené v úvodzovkách) v takejto vetnej skladbe, súd mu neuveril. Je nesporné, že redaktor

si pri rozhovore robil poznámky, článok zaslal odporcovi pred uverejnením na autorizáciu, odporcom
neboli vznesené výhrady. V konaní nebola spochybnená vierohodnosť výpovede svedka - redaktora.
Podľa názoru súdu, pokiaľ aj bola spochybnená profesionalita tohto redaktora, a to predovšetkým s
prihliadnutím ku skutočnosti, že redaktor si bol vedomý svojej povinnosti získané informácie si overiť,
pričom predmetný článok uverejnil napriek tomu, že sa mu ich nepodarilo overiť, podľa názoru súdu toto
nespochybňuje svedeckú výpoveď redaktora v časti týkajúcej sa autenticity citácií odporcu v časti článku

pod nadpisom Ú. L. O., naviac odporca neuviedol a súd ani nezistil žiaden motív redaktora, pre ktorý by
označil odporcu za autora výrokov, keby ich v skutočnosti neuviedol. Súd poukazuje, že jednalo by sa o
zrejmý rozpor s etickými normami platnými pre profesiu novinára nehovoriac o prípadnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú odporcovi.

Pochybnosti o profesionalite redaktora majú vplyv na posúdenie miery odporcu, resp. vydavateľa za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v tom zmysle, že značný podiel
za rozšírenie informácií poskytnutých odporcom mal práve vydavateľ. Práve z uvedeného dôvodu
neprofesionálnej práce redaktora novín, ktorý si informácie získané od odporcu žiadnym spôsobom
neoveril a napriek tomu bol článok uverejnený. Rovnako nie je bez významu skutočnosť, že odporca

poskytol informácie na žiadosť redaktora ako jediná osoba, ktorá bola ochotná s ním komunikovať
o navrhovateľovi. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na obsah dohody o podmienkach späťvzatia
žalobného návrhu medzi navrhovateľom a vydavateľom. Preto súd ustálil, že zodpovednosť odporcu
za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa je málovýznamná v porovnaní
so zodpovednosťou vydavateľa a spočíva v tom, že uviedol redaktorovi denníka Y. L. informácie, keď

nepochybne odporca si bol vedomý, že tieto budú slúžiť redaktorovi denníka ako podklad pre článok
o navrhovateľovi, a teda zmysel a účel rozhovoru medzi odporcom a redaktorom podľa názoru súdu
bol jasný a nespochybniteľný v tomto smere. To znamená, že jednalo sa o šírenie informácií. Následne
zodpovednosť vydavateľa je daná tým, že redaktor vytvoril reportáž, kde zakomponoval informácie resp.
výroky vyslovené odporcom a predovšetkým v tom, že začlenil ich do celkového kontextu reportáže

podľa vlastného zámeru a tiež v tom, že táto reportáž bola uverejnená v denníku Y. L. bez ohľadu na
overenie si informácií získaných od odporcu u iného zdroja.

Navrhovateľ uplatňoval svoje právo na ochranu osobnosti voči odporcovi v súvislosti s nasledovnými
výrokmi odporcu v rozhovore s redaktorom Y. L.: 1. V roku 1998 mal pán V. dokonca

ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky. V tejto súvislosti odporca predložil do spisu leták (čl. 69),
kde sa nachádzajú kandidáti na poslancov do mestského zastupiteľstva v O. vo voľbách v roku 1998.
V konaní bolo preukázané, že väčšina kandidátov, ktorých fotografie sa nachádzajú na predmetnom
letáku, sú resp. boli zamestnancami D.. V konaní nebolo naopak preukázané, že by sa navrhovateľ
priamo na predvolebnej kampani akýmkoľvek spôsobom podielal. Len sprostredkovane súd zistil, a to

z článku v regionálnom týždenníku Liptov ako aj z výpovede svedka - autora tohto článku O.. K. K.,
že v danom prípade išlo o kandidátov s podporou firmy C. J. G. D. S..D.. Takisto z výpovede svedka
W.. G. V. vyplynulo, že v O. bolo všeobecne známe, že táto firma robí masívnu predvolebnú kampaň
a práve na kandidátke (leták čl. 69) sú uvedení kandidáti - zamestnanci tejto firmy, ktorých pozná,
pričom sa domnieval, že aj ostatní boli zamestnancami tejto spoločnosti. V nadväznosti na tieto zistené

skutočnosti súd uzavrel, že hodnotiaci úsudok odporcu, to znamená, jeho názor týkajúci sa ambícií
navrhovateľa obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky bol primeraný skutkovým zisteniam, nevybočil z
ich rámca. Takisto tón tohto výroku odporcu je primeraný. Súd konštatuje, že nie je obsiahnutá žiadna
urážlivá, ironická, resp. zosmiešňujúca formulácia. Z týchto dôvodov súd tento výrok odporcu neposúdil
ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. 2.

V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí ich mali
voliť. Tento výrok odporcu, skutkové tvrdenie takisto nie je podľa názoru súdu spôsobilý zasiahnuť
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a to z dôvodu, že netýka sa samotného navrhovateľa,
keďže subjektom vyplývajúcim z tohto výroku, ktorý mal rozdávať šampanské, tenisky a balíčky sdarčekmi pre voličov boli kandidáti vo voľbách do mestského zastupiteľstva v O. a v tomto prípade
je podľa názoru súdu je bezpredmetné či títo ľudia mali podporu firmy C., resp. navrhovateľa alebo
nie. Nepochybne, že jednalo sa o predvolebnú kampaň kandidátov do volieb, čo je záležitosťou

výlučne týchto kandidátov, spôsob a vedenie predvolebnej kampane je na rozhodnutí toho-ktorého
kandidáta. Jedná sa o jednoduché skutkové tvrdenie odporcu v súvislosti s voľbami do mestského
zastupiteľstva v O.Ž.. Z tohto dôvodu sa súd nezaoberal ani skúmaním pravdivosti tohto skutkového
tvrdenia. 3.Vtedy bolo najlepšie
vidieť ako reaguje mesto na manažment papierní. V tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok odporcu,

ktorý uzavrel aká bola reakcia občanov mesta podľa jeho názoru na manažment papierní v nadväznosti
na výsledok týchto volieb, keď bolo preukázané, že títo kandidáti v uvedených voľbách neuspeli. Súd má
takisto v tomto prípade za to, že tento hodnotový súd odporcu je primeraný skutkovému zisteniu resp.
výsledkom týchto volieb. Toto hodnotenie je prejavením názoru odporcu, ktorý je všeobecne chránený,
a preto ani tento výrok odporcu súd nepovažuje za zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.
4.Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze. Hodnotový súd odporcu sa

týka predchádzajúceho hodnotového súdu a je hlbším rozvinutím neúspechu predmetných kandidátov
vo voľbách. Podľa názoru súdu je nepochybné, že tento záver sa dotýka práve osoby navrhovateľa
a na ktorú bol zameraný celý článok Y. L. a v kontexte vyššie uvedeného súd nedospel k záveru,
že by tento hodnotový súd odporcu na adresu navrhovateľa bol primeraný zisteným skutočnostiam.
Súd má za to, že tento hodnotiaci úsudok je nevhodný v danom kontexte, nenáležitý. Z gramatického

a logického výkladu možno usudzovať, že navrhovateľ nemá úctu občanov, nedokázal si ju doposiaľ
získať žiadnym spôsobom, a preto sa mal uchýliť ku kupovaniu si tejto úcty, odporca poukázal na
navrhovateľa ako na osobu, ktorá robí všetko cez peniaze. V tejto súvislosti súd ustálil, že jedná sa o
zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa zo strany odporcu. Súd zdôrazňuje, že je značný
nepomer k výrazom, ktoré odporca použil na hodnotenie skutočnosti (podpora určitých kandidátov v

komunálnych voľbách) a cieľom kritiky. Podľa názoru súdu tento cieľ kritiky bolo možné dosiahnuť
i bez použitia tohto výrazu, tejto vety. V tomto prípade z predmetného hodnotového súdu vyplýva
už úmysel odporcu navrhovateľa uraziť, zahanbiť, zosmiešniť pôsobenie navrhovateľa vo vzťahu k
občanom mesta O. resp. regiónu K. B., keď nejedná sa o vecnú kritiku, ide o vybočenie z medzí v
demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Tento hodnotový súd nemožno

považovať len za nepríjemný, znepokojujúci, podľa názoru súdu dotýka sa cti navrhovateľa. Česť je
integrálnou a dôležitou súčasťou dôstojnosti človeka. Okrem iného česť hrá rolu vo vzťahoch, formuje
rovnako základ mnohých rozhodnutí robených členmi demokratickej spoločnosti, ktoré sú základné pre
jej dobré fungovanie. Základné právo na česť sa uplatňuje vo viacerých sférach. Ide jednak o sféru
súkromnú, sféru spoločenskú, občiansku a profesionálnu, keď posledné tri vrstvy reflektujú sociálnu

povahu základných práv, resp. odrážajú skutočnosť, že jednotlivec žije v spoločenstvách, vstupuje s
ostatnými členmi do komunikácie a cez svoje správanie ovplyvňuje ostatných členov spoločnosti. V
tomto prípade predmetný hodnotový súd odporcu podľa názoru súdu sa týka práve sociálnej sféry
základného práva navrhovateľa na česť, keď predmetom je otázka vzťahu navrhovateľa a občanov
mesta O.. Táto sféra ľudského života navrhovateľa sa podľa názoru súdu v tomto prípade kryje s jeho

profesionálnousférouosobypôsobiacejvoverejnomživote,pričomprávevtejtosféreexistujúminimálne
obmedzenia práva na slobodu prejavu týkajúce sa šírenia pravdivých skutočností resp. týmto pravdivým
skutočnostiam zodpovedajúcim názorom. Táto oblasť môže byť predmetom verejnej diskusie, ide o
otázky verejného záujmu, avšak prípustný je názor primeraný skutkovým zisteniam, čo však v tomto
prípade nebolo dodržané, a preto podľa názoru súdu ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti navrhovateľa. 5. O aké dohody
išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať. V tomto prípade ide o hodnotový súd. V tejto súvislosti súd zistil
existenciurámcovejdohodyospoluprácimedzimestomO.aspoločnosťouC.J.G.D.S..D..vroku2002,
v ktorej je prehľadne upravené poskytovanie peňažnej dotácie mestu v celkovej výške 200.000.000,- Sk
do roku 2006. V nadväznosti na existenciu takejto dohody je podložený názor odporcu v otázke, že po

komunálnych voľbách v roku 1998 mohol navrhovateľ uplatniť svoj vplyv v meste O. formou priamych
rokovaní s predstaviteľmi mesta. Nejedná sa o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa.

Pokiaľ by súd teda mal sa vyjadriť k stretu práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a práva odporcu

na slobodu prejavu všeobecne s výnimkou jedného výroku odporcu súd konštatuje, že je potrebné
uprednostniť právo odporcu na slobodu prejavu. Je to jedno z najdôležitejších práv v demokratickej
spoločnosti zahŕňajúce slobodu názoru a slobodu prijímania a rozširovania informácií verejnosti. Je
potrebné zachovať požiadavku proporcionality uplatňovania oboch týchto práv. Predovšetkým súdpoukazuje, že kritika sa týkala navrhovateľa. Jedná sa o vplyvného podnikateľa a možno konštatovať,
že jeho aktivity sa týkajú verejného záujmu, teda je verejne činnou osobou. Navrhovateľom je člen top
manažmentu viacerých obchodných spoločností, a to najmä spoločnosti C. J. G. D. S..D.. O., ktorá

patrí k najväčším zamestnávateľom v regióne K. B. a taktiež pôsobí aj v ďalších spoločnostiach a je
dlhodobo známy v odborných, finančných a investičných kruhoch. Vzhľadom na uvedené teda podľa
aktuálnej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva ho možno považovať za verejne činnú osobu,
ktorej stupeň ochrany pred kritikou týkajúcou sa jeho aktivít vo verejnej sfére je analogicky znížený
až takmer k ochrane poskytovanej politikom. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že kritiku v tomto

prípade realizoval odporca, ktorý v období volieb do mestského zastupiteľstva mesta O. v roku 1998
bol už politicky činný, hoci ešte nebol poslancom mestského zastupiteľstva s tým, že predmetom kritiky
bola otázka nepochybne týkajúca sa verejného záujmu - podpora kandidátov vo voľbách do mestského
zastupiteľstva mesta O., výsledky volieb, ... Celkový tón kritiky odporcu až na jednu výnimku - výrok pod
bodom 4 - bol prípustný v medziach slobody prejavu, to znamená predovšetkým primeraný, pridŕžajúci
sa objektívnej skutočnosti. Všetky tieto argumenty svedčia práve v prospech prednosti pre slobodu

prejavu odporcu, z ktorého rámca vybočoval len jediný výrok odporcu č. 4, ktorý súd hodnotil ako
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Keď podľa názoru súdu je daná
v tomto prípade príčinná súvislosť medzi poskytnutím takého hodnotového súdu redaktorovi Y. L. na
pripravovaný článok o navrhovateľovi a porušením osobnostnej sféry navrhovateľa - porušenie práva
navrhovateľa na ochranu cti. Súd mal za to, že bola presiahnutá prípustná intenzita zásahu v takej

miere, ktorú tolerovať v demokratickej spoločnosti nie je možné. Súd zdôrazňuje, že tento hodnotový
súd nezodpovedá objektívnej skutočnosti resp. odporca toto v konaní nepreukázal a podľa názoru súdu
ide o hodnotový súd urážlivý.

Vzhľadom k tomu, že boli naplnené kritériá preto, aby označený výrok odporcu č. 4 prednesený

odporcom pred redaktorom Y. L., ktorý pripravoval článok o navrhovateľovi, bolo možné považovať za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, a preto súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa tohto konkrétneho neoprávneného zásahu, ako aj povinnosť písomne sa navrhovateľovi
ospravedlniť (morálne zadosťučinenie). Súd mal za to, že v tomto konkrétnom prípade morálne
zadosťučinenie sa javí postačujúce a to aj s prihliadnutím k pomeru zodpovednosti odporcu za

neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa k zodpovednosti vydavateľa. Ide o list
adresovaný odporcom navrhovateľovi.

Vzhľadomnauvedenébolonevyhnutnénávrhzamietnuťvostatnejčasti(zodpovednosťzaneoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti u výrokov pod číslom 1,2,3,5 nie je daná, neboli splnené

podmienky na finančné zadosťučinenie u výroku č. 4), ako nedôvodný.H

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP, nakoľko ide o zložitý prípad, a
to predovšetkým k vyriešeniu proporcionality uplatňovaného práva navrhovateľa na ochranu osobnosti

a práva odporcu na slobodu prejavu, teda jedná sa v danom prípade o konflikt dvoch povinností štátu
ako adresáta základných práv a slobôd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.