Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7P/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208871
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714208871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou vo veci starostlivosti o

maloletého W. I.X., C.. XX. XX. XXXX X. B. B. I., C.. XX. XX. XXXX, obidve bytom ako matka, maloleté
deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako opatrovníkom, deti rodičov matky X.
I., C.. X. X. XXXX, D. S. H., B.. U.. Š. XXXX/XX X. L. W. I., C.. XX. X. XXXX, D. S. I. XXX, XXX XX I., o
návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého W. I., C.. XX. XX. XXXX X. B. B. I., C.. XX. XX. XXXX do osobnej
starostlivosti matke X. I., C.. X. X. XXXX.

Otec maloletých detí W. I., C.. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého W. I.X.,
C.. XX. XX. XXXX mesačne 50,- €, maloletej B. I., C.. XX. XX. XXXX mesačne 50,- €, t.j. spolu 100,- €
od 1. 9. 2013 do 8. 8. 2014, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci do rúk matky detí.

Zameškanévýživnézaobdobieod1.9.2013do8.8.2014umaloletéhoW.vovýške561,-€aumaloletej
B. vo výške 561,- €, t.j. spolu 1.122,- € jep o v i n n ý otec detí splácať v mesačných splátkach po
150,- € do rúk matky, spolu s bežným výživným od 1. 4. 2015 pod následkami straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa vo svojom návrhu domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej
starostlivosti a určenie výživného, nakoľko otec detí na výživu detí od septembra 2013 neprispieva. Aj
keď sporadicky prispel nejakú sumu, vzápätí si tieto peniaze prišiel zobrať.

Otec detí priznal, že výživné od septembra 2013 neplatil s výnimkou sumy 3.000,- €, ktorá prišla na

účet matky detí.

Kolízna opatrovníčka žiadala, aby súd určil výživné do rozvodu manželstva účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom 8P/11/2014 Okresného
súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 8P/11/2014 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18. 6. 2014 bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na každé z detí mesačne po 50,- €,vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 8. 8. 2014.

Z výpovede matky detí na pojednávaní súd zistil, že od septembra 2013 otec detí neprispieva na ich
výživu žiadnu sumu. Dovtedy peniaze posielal. Keďže boli rozvedení v auguste 2014 žiadala, aby súd
určil výživné do tohto času. V spoločnej domácnosti s odporcom nežijú od roku 2012. Čo sa týka
výdavkov na maloleté deti, platí im na každé z nich stravu v škole okolo 25,- €¸ syn chodí na futbalové
tréningy, kde platí 10,- €, na doučovanie z angličtiny a slovenčiny 20,- € týždenne. Okrem toho má

výdavky na cestovnom 17,- € na mesiac a ostatné výdavky. Spolu je to aj 200,- € na obidve deti vrátane
pomôcok do školy. Je zamestnaná, zarába do 500,- € mesačne. Od 1. 10. 2014 zmenila zamestnanie,
dovtedy zarábala 300,- € mesačne. Zo svojho príjmu platí 122,- € za byt, 42,- € za elektriku, 5,50,- €
za anténu, 17,- € WIFI, 30,- € mobil a okrem toho celoročné dane za smeti 70,- € a iné bežné potreby.
Žije sama s dvomi maloletými deťmi. Čo sa týka darčekov, pred dvomi týždňami kúpil otec detí dcére
mikinu a peňaženku, synovi nekúpil nič. Žiadala zohľadniť, že na začiatku roka synovi kúpila kopačky

za 70,- €, halové tenisky za 30,- €, zimné oblečenie len za vetrovku zaplatila 50,- €, keďže syn je už ako
dospelý. Bežne im musí zakupovať aj hygienické potreby. Pokiaľ otec detí uviedol, že bolo poukázaných
na jej účet 3.000,- €, trvala na tom, že tieto peniaze boli poukázané v roku 2012, nie v roku 2013, pričom
predmetom sporu je výživné od septembra 2013. Ak aj predtým boli poukázané nejaké peniaze na jej
účet, zobrala si z nich to, čo potrebovala pre deti, napríklad na stravu, ostatné peniaze si prišiel vybrať

otec detí. Za obdobie od septembra 2013 však nezaplatil žiadne peniaze, ani neboli poukázané na jej
účet.

Otec detí trval na tom, že bolo poskytnutých na účet matky detí 3.000,- €, pričom túto skutočnosť súdu
nepreukázal, ale vedel by to preukázať. Nesúhlasil preto s určením výživného tak, ako žiadala matka

detí, lebo všetky peniaze, ktoré zarobil, išli na účet matky detí. Jemu z tých 3.000,- € dala len jedenkrát
800,- € pred Vianocami, aby nezahynul, inak si poplatila sama všetky svoje veci, ktoré potrebovala. Zo
sumy 3.000,- €¸ ktoré prišli na jej účet mohla zaplatiť výživné za deti za celé obdobie, po ktoré ho žaluje,
keby si peniaze rozložila na jednotlivé mesiace. Nevedel presne uviesť, či tie peniaze, ktoré spomínal,
t.j. 3.000,- € boli poukázané za rok 2013, mohlo to byť v roku 2012. Priznal, že potom už neplatil na

deti žiadne výživné z toho dôvodu, lebo sa nemohol s deťmi stretávať. Navrhovateľka im bránila, aby
sa s ním stretávali. Žiadal zohľadniť, že žije sám, má na dom úver z fondu rozvoja bývania, kde platí
okolo 34,- € mesačne, okrem toho za elektriku 100,- €, telefón 50,- €, taktiež si aj on musí platiť smeti,
stravu, je živnostník. S deťmi sa skoro vôbec nestretáva. Sami by vedeli povedať, či im niečo dá, keď
sa stretnú, aj keď sa stretávajú veľmi málo. Má len tieto dve vyživovacie povinnosti.

Kolízna opatrovníčka trvala na písomne podanej správe a uviedla, že ak by mal súd preukázané, že
otec detí na výživu neprispieval, žiadala, aby súd určil výživné do rozvodu manželstva.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Zo správy zamestnávateľa matky detí W. H. O., Q. XXX, Q. súd zistil, že matka detí zarábala priemerne
mesačne 278,15 €. Mala uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú od X. X. XXXX. Pracovala v
mliekarni vo výrobe syrových výrobkov, k práci pristupovala zodpovedne, bola dochvíľna, svedomitá.
Zverené úlohy si plnila presne a bez chýb. Mala pozitívny prístup k tímovej práci.

Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva súd zistil, že naposledy podal
daňové priznanie otec za rok 2013, kde uviedol príjmy zo živnosti 10.800,50 €, výdavky vo výške
7.495,51 €, základ dane spolu 3.304,99 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Detva súd zistil, že boli prešetrené pomery, v akých žijú maloleté deti. Bolo zistené, že otec detí býva
sám, poskytol im rozhovor len cez otvorené okno, vstup do domácnosti im neumožnil. Ako sám uviedol,
býva v rodinnom dome v Korytárkach, predmetný dom je postavený v 90.-tych rokoch a pozostáva z
prízemia a poschodia. Uviedol, že v rodinnom dome užíva len kuchyňu, obývačku, spálňu a hygienické

zariadenia. Spolu s matkou detí vlastnia každý polovicu domu, vlastníkom pozemku je výlučne on. Otec
detí má živnosť ako stolár, jeho mesačný príjem predstavuje 400,- €. Z toho má výdavky 50,- € na
elektriku, 80,- € telefón a voda a 35,- € pôžička z fondu rozvoja bývania. S maloletými deťmi podľavlastného vyjadrenia má perfektný vzťah, ale od rozvodu deti u neho neboli. Rozhodnutie, či chcú, alebo
nechcú k nemu chodievať, ponechal na nich.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen súd zistil, že boli prešetrené pomery, v akých žijú
maloleté deti u matky, bolo zistené, že matka býva vo Zvolene v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom
vlastníctve. Byt je kompletne zariadený a udržiavaný vo vzornom poriadku. je síce dvojizbový, ale jedna
izba je vstavanou stenou predelená na dve časti, v jednej časti má matka svoju spálňu a v druhej je
obývačka, Maloleté deti majú k dispozícii druhú izbu zariadenú tak, že každý má svoje lôžko, stolík na

prípravu do školy a potrebné skrinky na osobne veci. V izbe majú aj počítač. Maloletá B. navštevuje
Základnú školu W. X. A. H. 8. ročník a maloletý W. v čase šetrenia by mal študovať na O. Q. A. H., prvý
ročník. Maloletý W. aktívne hráva futbal, maloletá Martina navštevuje ZUŠ literárno-dramatický odbor.
Matka detí je zamestnaná vo firme O. W. H. A. Q. ako robotníčka na výrobe, jej mzda je okolo 330,-
€. Má výdavky s bývaním nájom 105,-€¸ inkaso, kde je elektrika, plyn a koncesionárske poplatky 40,-
€, internet hradí matka 17,- €, maloletým deťom strava v škole vyjde okolo 50,- € mesačne, 10,- € platí

maloletému W. za futbal a ZUŠ maloletej B. 50,- € polročne. Výdavky majú tiež všetci na cestovné, čo
vyjde okolo 100,- € mesačne. Maloleté deti chodili aj na doučovanie, čo matku stálo 20,- € týždenne.
Všetky pomôcky a potreby do školy, ako aj veci dennej potreby maloletým deťom uhrádza sama matka,
otec na výživu detí neprispieva. Doteraz neposlal nič na maloleté deti, ani im nič nekúpil.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziková, ktorý povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následkoch zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je odôvodnený v celom rozsahu. V
konaní bolo preukázané, že účastníci v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti. Otec na
výživu detí riadne neprispieval. O maloleté sa riadne starala ich matka, nedostatky v ich starostlivosti
neboli zistené ani úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Otec detí netrval na zverení maloletýchdetídosvojejosobnejstarostlivosti,súdpretozverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatky,nakoľko
mal preukázané, že táto sa o maloleté deti riadne stará.

Súdmalďalejpreukázané,žeotecdetínaichvýživuneprispievalriadne,maloletýmdeťomažnaniektoré
výnimky nekupoval žiadne darčeky, na ich výchove sa žiadnym spôsobom nepodieľal. Otec detí sa na
pojednávaní bránil tým, že všetky peniaze, ktoré zarobil išli na účet matky detí, naposledy v decembri
2013, keď jej takto prišlo 3.000,- €¸ čo boli jeho peniaze, ktoré zarobil a z týchto mohla matka detí zaplatiť
výživné za celé obdobie, za ktoré ho žaluje. Neskôr vo vyjadrení matky detí uviedol, že nevie presne,

či tieto peniaze boli poukázané v roku 2013, mohlo to byť aj v roku 2012. Na poslednom pojednávaní
uviedol, že vie túto skutočnosť preukázať, súd však jeho tvrdenie považoval za účelové, nakoľko mu
nič nebránilo predložiť súdu všetky dôkazy už na prvé pojednávanie, o čom bol poučený v predvolánke
na pojednávaní. Sám potvrdil, že od septembra 2013 žiadne výživné na deti nezaplatil okrem sumy
3.000,- €¸ ktorú skutočnosť súdu nepreukázal. Súd tak dospel k záveru, že žiadne výživné otec detí od
septembra 2013 nezaplatil. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil zárobkové možnosti, ktoré má otec,

ktorý zarobil za rok 2013 275,41 € podľa daňového priznania, matka zarábala 278,15 €¸ teraz zarába
500,- €. Aj keď matka detí žiadala určiť vyššie výživné, súd mal preukázané, že zárobkové možnosti otca
detí neumožňujú určenie vyššieho výživného. Okrem toho súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že účastníci
sa na výživnom po 50,- € mesačne dohodli v rámci rozvodového konania, teda sami uznali, že takéto
výživnéjeprimeranépotrebámdetívzhľadomnaichvekazárobkovémožnostiobidvochrodičov.Nebolo

preukázané, že by došlo v rozvodovom konaní k takej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá
by odôvodňovala nižšie výživné oproti výživnému, ktoré by malo byť určené do rozvodového konania.
Súd preto zaviazal otca detí prispievať na ich výživu mesačne sumou 50,- €.

Výživné žiadala matka detí od septembra 2013, súd ho vyčíslil do právoplatnosti rozvodového rozsudku,

t.j. do 8. 8. 2014. Za obdobie od septembra 2013 do 31. 12. 2013 vzniklo tak otcovi zameškané výživné
za štyri mesiace za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 7. 2014 za sedem mesiacov po 50,- € na každé z
detí, t.j. mal by zaplatiť na maloletého W. I. 561,- € zameškaného výživné (11 mesiacov x 50,- €) a na
maloletú B. I. 561,- €¸ (11 mesiacov x 50,- €), t.j. spolu na obidve deti 1.122,- €. Vzhľadom na zárobkové
možnosti otca detí povolil mu súd splatiť takto vzniknuté zameškané výživné v mesačných splátkach

po 150,- € do rúk matky detí spolu s bežným výživným, až do vyrovnania zameškaného výživného pod
následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti, pokiaľ matka detí žiadala určiť vyššie výživné,
súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144, ods. 1, písm. c) O.s.p.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziková, ktorý povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následkoch zročnosť celého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).