Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6T/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2011899151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov: JUDr. Mariána

Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci obžalovaného E. M., stíhaného pre pokračovací trestný
čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. M. nar. XX.XX.XXXX v V. A., trvale bytom M.

P., D. u. XX/X, XXXX K. XX., na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1// obžalovaní S. R., L. R., Q. M. a E. M. (bod 6/ obžaloby) po predchádzajúcej vzájomnej dohode
v presne zistený čas v období rokov od júla 1999 do apríla 2001 v rodinnom dome v I. M. č. XXX
vyrobili fiktívne daňové nákladové doklady na rôzne firmy, ktoré zaúčtovali do účtovníctva firmy CIOS,
s. r. o., Záhradnícka ulica č. 2, Šamorín a na základe týchto fiktívnych nákladových dokladov si obž.
L. R. uplatnil v období rokov od júla 1999 do apríla 2001 na Daňovom úrade v Šamoríne neoprávnene
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 4.869.686,- Sk, čím štátnemu rozpočtu SR
prostredníctvom DÚ v Šamoríne spôsobili škodu vo výške 4.869.686,- Sk,

2/ obžalovaní S. R., L. R., Q. M. a E. M. (bod 7/ obžaloby) po predchádzajúcej vzájomnej dohode v
presne nezistený čas v období rokov od júla 1999 do apríla 2001 v rodinnom dome v I. M. č. XXX vyrobili
fiktívne daňové nákladové doklady na rôzne firmy, ktoré zaúčtovali do účtovníctva firmy AKLA, s. r. o.
Záhradnícka č. 2, Šamorín a na základe týchto fiktívnych nákladových dokladov si obž. S. R. uplatnil v
období rokov od júla 1999 do apríla 2001 na Daňovom úrade v Šamoríne neoprávnene nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 5.024.458,- Sk, čím štátnemu rozpočtu SR prostredníctvom
DÚ v Šamoríne spôsobili škodu vo výške 5.024.458,- Sk,

3/ obžalovaní S. R., L. R., Q. M. a E. M. (bod 8/ obžaloby) po predchádzajúcej vzájomnej dohode v
presne nezistený čas v období rokov od februára 2000 do apríla 2001 v rodinnom dome v I. M. č. XXX
vyrobili fiktívne daňové nákladové doklady na rôzne firmy, ktoré zaúčtovali do účtovníctva firmy KAMEZ,
s. r. o., Záhradnícka č. 2, Šamorín a na základe týchto fiktívnych nákladových dokladov si obž. L. R.
uplatnil v období rokov od februára 2000 do apríla 2001 na Daňovom úrade v Šamoríne neoprávnene
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 3.957.679,- Sk, čím štátnemu rozpočtu SR

prostredníctvom Daňového úrade v Šamoríne spôsobili škodu vo výške 3.957.679,- Sk,4/ obžalovaní S. R., L. R., Q. M. a E. M. (bod 9/obžaloby) po predchádzajúcej vzájomnej dohode v
presne nezistený čas v období rokov od apríla 2000 do júna 2001 v rodinnom dome v I. M. č. XXX vyrobili
fiktívne daňové nákladové doklady na rôzne firmy, ktoré zaúčtovali do účtovníctva firmy REDGARD, s. r.

o., Záhradnícka č. 2, Šamorín a na základe týchto fiktívnych nákladových dokladov si obž. L. R. uplatnil v
obdobírokovodapríla2000dojúna2001naDaňovomúradevŠamoríneneoprávnenenároknavrátenie
dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 3.987.447,- Sk, čím štátnemu rozpočtu SR prostredníctvom
Daňového úradu v Šamoríne spôsobili škodu vo výške 3.987.447,- Sk,

t e d a

E. M.
- v bodoch 1,2,3,4 rozsudku (v bodoch 6-9 obžaloby) spoločným konaním vo veľkom rozsahu si uplatnil

nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

E. M.
- v bodoch 1,2,3,4 rozsudku (v bodoch 6-9 obžaloby) pokračovací trestný čin neodvedenia dane a
poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 148a ods. 4 Trestného zákona s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona a § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa
obžalovanému E. M. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3
(troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného E. M. z
prípravného konania, keďže tento na hlavnom pojednávaní využil právo odoprieť výpoveď, výsluchom
svedkov: L. R. a Q. M., za súhlasu procesných strán výpovede svedkov z prípravného konania: I. I., U.
A., I. O., B. V., T. V., P. Y., Ing. Z. V., Q. I., T. C., oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v príslušnom
spisovom materiáli ako i posudky a odpis z registra trestov na obžalovaného, pričom po takto vykonanom

dokazovaní zistil skutkový stav nachádzajúci sa v bode 1-4 rozsudku ( body 6-9 obžaloby).

Obžalovaný E. M. v rámci prípravného konania spáchanie trestnej činnosti poprel v plnom rozsahu.
Nepoprel skutočnosť, že obžalovaného L. R., resp. S. R. a Q. M. poznal. Pravdou je skutočnosť, že L.
R., resp. S. R. mu odovzdávali vyplnené daňové priznania, ktoré on priamo doručoval na daňový úrad.

Zodpovedá tiež skutočnosti, že sa zúčastnil daňových kontrol v spoločnostiach CIOS, s. r.o., AKLA s.r.o.
Redgard, s. r. o. a Kamez s. r. o. Pri vykonávaní kontrol neboli v týchto spoločnostiach zistené žiadne
nedostatky. Osobne nezabezpečoval žiadne doklady pre R., ktoré by oni následne zakladali do účtovnej
evidencie. Rovnako poprel, že by mal vedomosť o tom, že R. predkladajú na Daňový úrad v Šamoríne
sfalšované doklady.Odhliadnúc od obhajoby obžalovaného tunajší súd z vykonaného dokazovania zistil, že trestná
činnosť tohto (obžalovaného E. M.) bola preukázaná tak priamo, ako i nepriamo. Priamym
usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedka L. R., ktorý už v procesnom postavení obvineného, neskôr

obžalovaného podrobne popísal spôsob, akým došlo k vyhotovovaniu sfalšovaných daňových dokladov
v spoločnostiach CIOS s r. o. AKLA, s r. o. Regdgard, s r.o. a Kaméz s r.o. Rovnako vo svojej
výpovedi, na ktorej zotrval aj v rámci konfrontácie s obžalovaným E. M. potvrdil, že za odčerpanie
nadmerného odpočtu DPH vždy dohodnutú finančnú odmenu „vyplácal“ aj obžalovanému E. M.. Keďže
tento (svedok L. R.) usvedčil nielen samotného E. M., ako i ostatných vo veci vystupujúcich obvinených,

resp. obžalovaných, vrátane samotného jeho syna a súčasne s poukazom na skutočnosť, že jeho
tvrdenia sú podporené hoc aj nepriamo ďalšími svedeckými výpoveďami, ako i listinnými dôkazmi
oboznámenými v rámci dokazovania súd nemal dôvod tomuto (svedkovi L. R.) neveriť.

Zohľadňujúc preto objektívne výsledky dokazovania, zvýrazňujúc tie, o vieryhodnosti, ktorých nemal
pochýb (výpoveď L. R., pracovníkov daňového úradu), ktorých výpovede boli prečítané, ako i ostatné

listinné dôkazy a to s osobitným dôkazom na Protokoly o daňových kontrolách, resp. o uplatnených
nadmerných odpočtoch DPH za uvedené spoločnosti, umožnili súdu vysloviť spoľahlivý záver, že
jednotlivé skutky (uvedené v bodoch 1-4 rozsudku), body (6-9 obžaloby) sa stali, pričom ako jeden
z páchateľov bol usvedčený aj obžalovaný E. M., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné
konanie, keďže v čase konania realizovaného ohľadne ostatných obžalovaných (S. R., L. R. a Q. M.) sa

ho nepodarilo zabezpečiť k úkonom trestného konania v rámci realizovaného hlavného pojednávania.

Obžalovaný E. M. teda tým, že v bodoch 1-4 rozsudku (body 6-9 obžaloby) spoločným konaním vo
veľkom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť inému
neoprávnený prospech, naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho

trestného činu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148a odsek
1, odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 po stránke objektívnej, pričom súd jeho konanie
i takto právne kvalifikoval.

Po stránke subjektívnej súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval, ako priamy úmysel podľa § 4

písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto (Trestným zákonom).

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného vyhodnotil súd v súhrne kritérií uvedených
v § 3 ods.4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Tento je určovaný v konkrétnom prípade záujmom

spoločnosti na riadnom plnení si odvodových povinností, resp. eliminácii „podvodného konania“ v
rámci uplatňovaných vrátiek nadmerného odpočtu DPH zo strany príslušných daňových subjektov. V
okolnostiach prípadu a osobe obžalovaného súd inak nezistil skutočnosti, ktoré by stupeň spoločenskej
nebezpečnosti jeho konania mimoriadnym spôsobom zvyšovali.

Z pripojených osobných dokladov súčasne tento (krajský súd) zistil, že obžalovaný E. M. v minulosti
nebol súdne trestaný, ani prejednávaný pre spáchanie priestupku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanému E. M. vychádzal súd z kritérií
uvedených v § 23 odsek 1 Trestného zákona, § 31 odsek 1 Trestného zákona a § 40 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005.

Okrem stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, jeho samotnej osoby, zohľadňoval
osobitne skutočnosť, že od spáchania skutkov kladených obžalovanému E. M. za vinu, do času
rozhodnutia o nej, súdom uplynula pomerne dlhá doba, ktorá však čiastočne bola zavinená aj konaním

samotného obžalovaného, čo bolo potrebné premietnuť do procesného postupu v rámci jeho vylúčenia
nasamostatnékonanie.Zohľadňujúcustálenúsúdnupraxvsúvislostisdodržiavanímprávobžalovaných
naprejednanievecivprimeranejlehote,súčasneprincípproporcionalityukladanýchtrestovvzhľadomna
konkrétne okolnosti prípadu, resp. s ohľadom na proporcionalitu trestno-právneho postihu uplatneného
vo vzťahu k ostatným už odsúdeným v predmetnej trestnej veci (S. R. a L. R.) tunajší súd dospel k

záveru, že je možné, uplatniť zmierňovací inštitút vzťahujúci sa na ukladaný trest v zmysle § 40 odsek 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005, a to práve s poukazom na dĺžku konania, resp. s poukazom
na samotnú osobu obžalovaného medzičasom nespáchajúceho inú trestnú činnosť, resp. inú aktivitu
naplňujúcu znaky protiprávneho konania menšej nebezpečnosti (napr. v podobe spáchania priestupku).Účelu zákona v rámci naplnenia zásad generálnej, resp. špeciálnej prevencie preto bude podľa názoru
I. stupňového súdu dostačujúcim trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, počas, ktorej bude súd sledovať
správanie sa obžalovaného.

Pri samotnom (trestnoprávnom postihu) bolo postupované aj s ohľadom na ustanovenie § 2 odsek
1 Trestného zákona č. 300/2005 Zb. zák. v znení neskorších predpisov, keď sa vychádzalo
z hmotnoprávnej úpravy v čase spáchanej trestnej činnosti, keďže táto bolo pre obžalovaného
priaznivejšia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho
oznámenia na Najvyšší súd SR cestou Krajského súdu Trnava. Právne
neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva výslovne
vzdala po vyhlásení rozsudku.