Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217933
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713217933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Pavol Čierny FUCHSFARM, s miestom podnikania J. Mazúra 4418/14, 036 01 Martin, IČO: 10 873
155, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Jankou Grolmusovou, advokátkou, so sídlom E.B. G. X,
XXX XX U., proti žalovanému: Urbár pozemkové spoločenstvo Turany, so sídlom Osloboditeľov 139,
038 53 Turany, IČO: 17 061 776, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Antonom Tabačákom, PhD.,
advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX D. V. P., v konaní o zaplatenie 11.899,99 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/31/2014-142 zo dňa 05.09.2014 v

spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/31/2014-171 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/31/2014-142 zo dňa 05.09.2014 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/31/2014-171 zo dňa 19.11.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.834,57 Eur a iné trovy konania vo výške
713,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 2 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. 513/1991
Zb. (ďalej len „OBZ"), § 568 ods. 3 OBZ, § 23 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len
„OZ"), § 31 ods. 1 OZ, § 34 OZ, § 39 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 724 OZ, § 730 ods. 1 OZ,
okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa
žalobou doručenou okresnému súdu domáhal, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.899,99

Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.8.2010 do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať
žalovaného náhradou trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že Komposesorát, pozemkové spoločenstvo,
ul. Osloboditeľov 139, 038 53 Turany splnomocnil p. P.C., bytom J.U. XXXX/XX, U., r.č. XXXXXX/
XXX, č. OP XXXXXX, zastupovaním so všetkými právami a povinnosťami na všetkých jednaniach
pri zabezpečovaní a realizácii výstavby lesnej cesty „Kamenná dolina Baricé bok - Kamenná/Turany"

na celú dobu až do ukončenia a kolaudácie predmetnej lesnej cesty. Splnomocnenie podpísané dňa
21.12.2009 (č.l. 7 spisu). „Urbár, pozemkové spoločenstvo Turany, ul. Osloboditeľov 139 splnomocňuje
p. P.C., bytom J.U. XXXX/XX, U., r.č. XXXXXX/XXX, č. OP XXXXXX, zastupovaním so všetkými
právami a povinnosťami na všetkých jednaniach pri zabezpečovaní a realizácii výstavby lesnejcesty „Jánošikova skala Turany" na celú dobu až do ukončenia a kolaudácie predmetnej lesnej
cesty. Splnomocnenie podpísané dňa 21.12.2009 (č.l. 8)." Pasienkové spoločenstvo, pozemkové
spoločenstvo, ul. Osloboditeľov 139, 038 53 Turany splnomocnilo p. P.C., bytom J. U. XXXX/XX, U.,

r.č. XXXXXX/XXX, č. OP XXXXXX, zastupovaním so všetkými právami a povinnosťami na všetkých
jednaniach pri zabezpečovaní a realizácii výstavby lesnej cesty „Motorest Trusalová - Kamenný závoz -
Kríčková Turany" na celú dobu až do ukončenia a kolaudácie predmetnej lesnej cesty. Plnomocenstvo
bolo podpísané dňa 21.12.2009 (č.l. 9 spisu). Všetky splnomocnenia podpísal JUDr. Dušan Híčik,
predseda. Vo faktúre č. 100003 zo dňa 4.8.2010, splatnej dňa 4.8.2010 (č.l. 10 spisu), žalobca

vyúčtoval žalovanému sumu 11.899,99 Eur ako odplatu za činnosti mandatára podľa mandátnej zmluvy
(ďalej len „MZ"). Žalobca listom zo dňa 24.6.2011 (č.l. 11 spisu) oznámil žalovanému, že nedošlo
k tomuto dátumu k zrušeniu splnomocnenia na realizáciu výstavby ciest so všetkými právami a
povinnosťami na všetkých jednaniach. Poukázal na rokovanie spoločného výboru dňa 5.8.2010, na
ktorom mala byť prejednaná odmena pre žalobcu a žiadal o vykonanie finančného vysporiadania v
zmysle pôvodných dohôd. Dňa 25.11.2010 sa konalo zasadnutie spoločného výrobu Urbár, pozemkové

spoločenstvo Turany, Pasienkové spoločenstvo, Pozemkové spoločenstvo Turany, Komposesorát,
pozemkové spoločenstvo Turany. Podľa zápisnice zo zasadnutia spoločného výrobu (čl. 21 spisu) pod
bodom 5 - rôzne, bola prerokovaná otázka odmeny pre P.C., U.. Bolo prijaté uznesenie so znením:
„Spoločný výbor vzhľadom na nekalé spôsoby jednania a konania v neprospech spoločenstiev zo strany
p. P.C., bytom U., J.U. XXXX/XX vo veci pomoci na základe splnomocnenia pri zabezpečovaní výstavby

a realizácie lesných ciest ruší s menovaným akúkoľvek spoluprácu a ruší všetky splnomocnenia,
ktorými bol splnomocnený jednak za spoločenstvo Urbár, pozemkové spoločenstvo Turany, Pasienkové
spoločenstvo, Pozemkové spoločenstvo Turany a Komposesorát, pozemkové spoločenstvo Turany,
dňom tohto zasadnutia. Akákoľvek ďalšia spolupráca s p. I. je neprijateľná a nebude akceptovaná
pri žiadnom konaní, ktoré p. I. môže v budúcnosti zneužiť. Súhlasí, aby boli p. I. vrátené všetky

nehodnoverné a nepodpísané doklady, ktorými sa domáha vyplatenia peňazí. Podpísaný JUDr. Dušan
Híčik, predseda a overovatelia - nečitateľný podpis. Pripojená je prezenčná listina (č.l. 23)". Vo faktúre č.
100003 zo dňa 17.12.2010, splatnej 24.12.2010, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 595,- Eur (č.l. 24
spisu) za práce na zabezpečovaní lesných ciest. Na faktúre je rukou dopísané „Pani ekonómka faktúru
uhradiť", podpísaný je Dušan Híčik. V návrhu MZ (č.l. 126 spisu) je označený ako mandant žalovaný

a mandatár žalobca. Podľa čl. II. bod 1 návrhu MZ sa mandatár zaväzuje vykonávať pre mandanta na
jeho účet zabezpečovanie podkladov a vyjadrení pri príprave žiadosti o nenávratný finančný príspevok
na stavbách uvedených v čl. III. bod 1. Podľa čl. III. návrhu MZ sa činnosť opísaná v čl. II. bod 1
týka stavieb - novostavba lesnej cesty Jánošikova skala, rekonštrukcia lesnej cesty Kamenná - Baricé
bok a rekonštrukcia lesnej cesty Trusalová Kríčkova. Návrh zmluvy (č.l. 126-128 spisu) je opatrený iba

pečiatkoumandatára,niejepodpísanýmandantom.Okresnýsúduznesením„pripustilzmenužalobného
návrhu v zmysle prednesu PZ žalobcu."

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa
12.12.2009 uzatvorená MZ podľa § 566 a nasl. OBZ, ktorú tvrdil v konaní žalobca v ústnej forme a

tiež nebola preukázaná MZ ani v písomnej forme s obsahom, ako vyplýva z návrhu MZ predloženej
žalovanému od žalobcu na č.l. 126-128 spisu, nakoľko žalovaný návrh písomnej MZ neprijal. Bolo v
konaní preukázané splnomocneniami na č.l. 7-9 spisu, že medzi p. P.C., bytom J. U. XXXX/XX U., r. č.
XXXXXX/XXX, č. OP XXXXXX ako splnomocnencom, nesporne ako fyzickou osobou nepodnikateľom,
teda nie s označeným žalobcom - Pavlom Čiernym FUCHSFARM, J. Mazúra 14/44, 036 01 Martin,

IČO: 10873155, vznikol záväzkový vzťah so žalovaným ako splnomocniteľom, dohoda o plnomocenstve
v zmysle § 23 a nasl. OZ (zastúpenie ako právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným). Udelené
splnomocnenia preukazujú existenciu právneho vzťahu zastúpenia, nie však medzi žalobcom v pozícii
fyzickej osoby podnikateľa, ale ako fyzickej osoby v pozícii nepodnikateľa ako zástupcu a žalovaného
ako zastúpeného, dohodu o plnomocenstve. Túto dohodu o plnomocenstve môže reprezentovať

akákoľvek zmluva, ktorá zakladá vnútorný vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. V praxi sa
tentovnútornývzťahnajčastejšiezakladánazákladepríkaznejzmluvy(§724ansl.OZ)alebomandátnej
zmluvy (§ 566 OBZ). Zmluva o plnomocenstve, ktorá vzniká medzi splnomocniteľom a splnomocniteľom
ako dvojstranný právny úkon musí vyhovovať náležitostiam kladeným na platnosť právnych úkonov (§
34 a nasl. OZ).

Okresný súd zdôraznil, že pri udelení splnomocnení žalovaným na č.l. 7-9 spisu p. „P.C., bytom J.U.
XXXX/XX, s uvedením rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, tieto identifikujú fyzickú osobu
nepodnikateľa, a to dostatočne určito (§ 37 ods. 1 OZ) a odlišujú ho od žalobcu, ktorý je označený údajmipodľa výpisu zo živnostenského registra ako podnikateľ (§ 2 ods. 2 písm. a/ OBZ), t. j. obchodným
menom(§8OBZ),sídlom(§2ods.3OBZ)aIČO.Udelenímtýchtosplnomocneníbolosúdupreukázané,
že vznikla dohoda o plnomocenstve v zmysle ust. § 23 OZ medzi žalovaným ako splnomocniteľom a

fyzickou osobou P.C. ako splnomocnencom, ktorú s ohľadom na označenie osoby splnomocnenca v
udelených splnomocneniach údajmi, ktoré patria fyzickej osobe nepodnikateľovi, teda nie žalobcovi, súd
vyhodnotil v zmysle ust. § 724 a nasl. OZ - príkaznú zmluvu. Udelenie splnomocnenia fyzickej osobe
- nepodnikateľovi tvrdil aj žalovaný, a to opakovane počas celého konania, že udelil splnomocnenia
P.C., súkromnej osobe, členovi urbáru, podielnikovi a tiež, že so žalobcom neuzatvoril MZ. Výpoveď

žalovaného dotvrdil aj svedok C. E. na pojednávaní dňa 28.8.2014." V konaní pred okresným súdom
označený žalobca, Pavol Čierny - FUCHSFARM, J.Mazúra 14/14, 036 01 Martin, IČO: 10 873 155,
je fyzickou osobou podnikateľom. Podľa § 2 ods. 1 OBZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. OBZ pod pojmom podnikateľ chápe právne samostatný, vlastníci oddelený právny
subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) OBZ,

podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia;
žalobca je teda v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) OBZ podnikateľom, čo bolo preukázané výpisom zo
živnostenského registra (č.l. 43 spisu) a žalobcu ako fyzickú osobu podnikateľa je dôvodné chápať
ako právne samostatný vlastnícky oddelený právny subjekt od fyzickej osoby, ktorá je označená v
splnomocneniach na č.l. 7-9 spisu. Vychádzajúc z udeleného splnomocnenia (č.l. 7-8 spisu) bolo

potom nesporné, že splnomocnenie nebolo udelené žalobcovi, ktorý je v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia právne samostatným a vlastnícky oddeleným právnym subjektom od fyzickej osoby P.
I., bytom J.U. XXXX/XX, U., r.č. XXXXXX/XXX, číslo občianskeho preukazu: XXXXXX. „Predmetné
splnomocnenia nedeklarujú existenciu žalobcom tvrdenej MZ v zmysle ust. § 566 a nasl. OBZ medzi
účastníkmi. Žalobca nepreukázal, že došlo k vzniku MZ medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v konaní

tvrdil existenciu MZ práve na základe udelených splnomocnení na č. l. 7 - 9.; predmetné splnomocnenia
nebolo dôvodné vyhodnotiť v zmysle ust. § 568 ods. 3 OBZ, nakoľko neboli vystavené žalobcovi ako
mandatárovi. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant
vymedzí rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. Nie je vylúčené, že splnomocnenie bude
súčasťouMZ,vtakomprípadesamandantmusípreukazovaťvovzťahuktretímosobámMZ.Pritvrdenej

ústne uzatvorenej MZ bolo potom potrebné udelenie písomného plnomocenstva v zmysle ust. § 568 ods.
3 OBZ, ktoré však žalobcovi nebolo udelené. Žalobca inak existenciu MZ medzi účastníkmi nepreukázal
- písomný návrh zmluvy zostal len v rovine návrhu, ktorý žalovaný neprijal - návrh zmluvy nepodpísal."
Pre platné uzavretie MZ ako dohody o plnomocenstve upravujúcej vnútorný vzťah medzi mandantom a
mandatárom, t.j. ako dvojstranného právneho úkonu, musí tento právny úkon vyhovovať náležitostiam

kladeným na platnosť právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ. Pre platnosť MZ sa vyžaduje dohoda o
podstatných náležitostiach, ktorými je aj určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta a mandatára,
ďalej určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej
zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Nesporne v splnomocnení
nebol ako zmluvná strana z tvrdenej ústne uzatvorenej zmluvy označený žalobca ako zmluvná strana

na strane mandatára.

Vykonané dokazovanie podľa okresného súdu preukazovalo tvrdenie žalovaného, že v splnomocnení
označený „splnomocnenec P. I., bytom J.U. XXXX/XX, U. sa ponúkol na spoluprácu v súvislosti s
výstavbou ciest ako podielnik, člen spoločenstva, teda ako súkromná osoba, nie ako fyzická osoba

podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Pavol Čierny - FUCHSFARM, IĆO: 10873155 s miestom
podnikania 036 01 Martin, J.Mazúra 14/44. Vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného aj svedka E.
preukazuje, že pri udelení plnomocenstva v zmysle č.l. 7,8 a 9 nebola dohodnutá odplata a preukazuje
vznik príkaznej zmluvy medzi žalovaným a P. I., bytom J.U. XXXX/XX, U., r.č., číslo občianskeho
preukazupodľa§724OZ."Vzmysle§730ods.1OZpríkazcajepovinnýposkytnúťpríkazníkoviodmenu

iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Pre úplnosť
okresný súd uviedol, že aj v prípade, ak by bola preukázaná dohodnutá odmena, resp. by išlo o obvyklú
odmenu najmä vzhľadom na povolanie príkazníka z príkaznej zmluvy medzi žalovaným a p. P. I., ako je
označený v splnomocnení na čl. 7-9 spisu, okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca by
nebol (v prípade preukázania takejto dohody, čo sa nestalo) aktívne vecne legitimovaný, nakoľko ako

fyzická osoba podnikateľ (právne samostatný, vlastnícky oddelený právny subjekt od subjektu, ktorému
bolo udelené splnomocnenie) nebol príkazníkom z tejto príkaznej zmluvy, a teda by nebol nositeľom
práva na odmenu dohodnutú alebo obvyklú, najmä vzhľadom na povolenie príkazníka.Vykonané dokazovanie aj výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 16.4.2014 (zápisnica o ústnom
pojednávaní na čl. 45 spisu) dotvrdzovali tvrdenie žalovaného o udelení plnomocenstva súkromnej
osobe nepodnikateľovi a vznik príkaznej zmluvy, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca vypovedal o

tom, že žalovaný mu preplácal náklady, ktoré vznikali v súvislosti s činnosťami, ktoré vykonával na
základe udeleného splnomocnenia: „Náklady, ktoré mi pri tejto činnosti vznikali, boli predmetom iného
vyúčtovania, napr. auto mi zaplatili a pod. Nie všetko, ale bol som spokojný s tým, čo mi zaplatili."
Uvedené nevylučuje § 728 OZ, podľa ktorého príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a „nahradiť

príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok
nedostavilakorešpondujeajsvyjadrenímžalovanéhonapojednávanídňa16.4.2014(záp.opoj.č.l.46a
nasl.), že žalobca sa začal zaujímať o prácu v súvislosti s výstavbou ciest ako aktívny podielnik, žalovaný
ho na túto spoluprácu nežiadal a nedošlo k žiadnej dohode ohľadne odmeny. Dôrazne a opakovane
poprel akúkoľvek dohodu o odmene. Výslovne uviedol: „... žiadna mandátna zmluva ani odmena medzi
účastníkmi dohodnutá nebola.""

Pri posudzovaní nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo pre okresný súd
podstatné, že žalobca aj tento nárok uplatňoval za vykonávanie činností opísaných v žalobe práve na
základeudelenýchsplnomocnenínačl.7-9spisu.Prevykonávanietýchtočinnostímalžalovanýzmluvný
základ z titulu príkaznej zmluvy, ale s príkazníkom odlišným od žalobcu (viď odôvodnenie vyššie),

ktorým bol P. I. splnomocnený na predmetné činnosti ako nepodnikateľ, ktorá skutočnosť vylučovala
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu, a preto okresný súd nemohol priznať
žalobou uplatnený nárok ani titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Bolo by v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), aby ako príkazník z príkaznej zmluvy, preukázateľne dohodnutej s
príkazcom bezodplatne, po vzniku príkaznej zmluvy túto bezodplatnosť kompenzoval tak, že sa bude

už ako podnikateľ domáhať voči žalovanému nárokov v zmysle žalobného návrhu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nebol povinný poskytnúť odmenu príkazníkovi z
príkaznej zmluvy, nakoľko nebola dohodnutá a ako vyplynulo z výpovede svedka C. E. na pojednávaní
dňa 28.8.2014, nebola ani obvyklá. Podľa svedka bolo bežné, že podielnici vykonávali činnosti v

prospech žalovaného, obdobné činnosti ako činnosti, na ktoré bolo udelené splnomocnenie P.C.,
bezodplatne. Odplatnosť, vychádzajúc z § 730 OZ, nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy, tzn., že
príkazná zmluva môže byť odplatná, ale aj bezodplatná. Na základe uvedeného nebolo dôvodné priznať
žalovaný nárok titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatil. Žalobca (ako podnikateľ) vyúčtoval vo faktúre č. 100003 zo dňa 17.12.2010 sumu 595,- Eur

(č.l. 14 spisu) za práce na zabezpečovaní lesných ciest. Podľa okresného súdu uvedené vyúčtovanie a
medzi účastníkmi nesporná úhrada tam vyúčtovanej sumy žalobcovi bola právne irelevantná na žalobou
uplatnený nárok, nakoľko z faktúry vyplývalo, „že vyúčtovanie sa týka prác na zabezpečovaní lesných
ciest a nesúvisí s uplatneným nárokom, ktorým je odplata za činnosť mandatára podľa MZ, eventuálne,
ak nebude preukázaná MZ - bezdôvodné obohatenie, a to za sprostredkovanie činností opísaných v

žalobe žalobcom pre žalovaného."

Okresný súd návrhy na dokazovanie zamietol, „nakoľko nebolo dôvodné vykonať dokazovanie, či
žalobca činnosti, ktoré mali byť predmetom MZ podľa udelených splnomocnení, resp. mali byť plnením
bez právneho dôvodu (ak nebude preukázaná MZ), skutočne pre žalovaného vykonával, s ohľadom na

prijatý záver súdu o neexistencii MZ medzi účastníkmi, ako aj o neexistencii obohatenia sa žalovaného
na úkor žalobcu." O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal
na to, že § 568 ods. 3 OBZ stanoví povinnosť mandanta v prípade, ak zariadenie záležitosti vyžaduje
uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, vystaviť včas mandatárovi písomné plnomocenstvo.
Predmetné ustanovenie však žiadnym spôsobom neuvádza, aké náležitosti má mať plnomocenstvo
a ktoré identifikačné údaje v ňom majú byť obsiahnuté. „Z tohto dôvodu nám nie je jasné, čo mal

súd na mysli, keď uviedol, že žalobcovi nebolo udelené písomné plnomocenstvo v zmysle ust. §
568 ods. 3 ObZ." V konaní predložili tri splnomocnenia, ktoré potvrdil aj samotný žalovaný a ktoré
jednoznačnesúviselisvonkajšoudimenzioučinnosti,ktorámalapovahuuskutočneniaprávnychúkonov.
Žalobca v záujme plnenia svojho záväzku vstupoval do právnych interakcií s tretími osobami, pretobolo nevyhnutné, aby žalovaný včas vystavil žalobcovi písomné plnomocenstvá, ktorých obsahom bolo
zastupovaniesovšetkýmiprávamiapovinnosťaminavšetkýchjednaniachprizabezpečovaníarealizácii
výstavby lesných ciest. V zmysle § 31 OZ ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou

alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Teda ani OZ neuvádza rozdiel pri udelení
plnej moci fyzickej osoby nepodnikateľa a fyzickej osoby podnikateľa. V bežnej praxi sa pri plnej moci
udelenej fyzickej osobe (či už podnikateľovi alebo nepodnikateľovi) uvádza dátum narodenia, príp. rodné
číslo, ako aj adresa, a to hlavne z dôvodu následného preukázania sa totožnosti fyzickej osoby, ktorej

bola udelená plná moc, pred tretími osobami. Totožnosť fyzickej osoby sa nepreukazuje výpisom zo
živnostenského registra alebo rozhodnutím o pridelení IČO, ale občianskym preukazom alebo pasom,
kde sú uvedené identifikačné údaje a fotografia fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal
zastupovať so všetkými právami a povinnosťami na všetkých jednaniach pri zabezpečovaní a realizácii
výstavby lesných ciest, bolo potrebné sa predmetnými splnomocneniami preukazovať pred orgánmi
štátnej správy, bankami, miestnej samosprávy a tretími osobami.

V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že podľa okresného súdu sa v danom prípade nejednalo o mandátnu
zmluvu, ale o príkaznú zmluvu, keď okresný súd vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka C. E. ako
dôkaz, ktorým bolo preukázané, že „pri udelení plnomocenstva nebola dohodnutá odplata", preto „bol
preukázaný vznik príkaznej zmluvy". Takéto vyhodnotenie dôkazu nemalo žiadnu oporu vo vykonanom

dokazovaní. Okresný súd pravdepodobne opomenul „výpoveď žalovaného (JUDr. Hičíka), ktorý potvrdil,
že v čase jednania so žalobcom a pri písaní splnomocnení bol v kancelárii sám so žalobcom. Zápisnica
zo 16.4.2014, str. 10. Teda svedok E. nebol vôbec osobne prítomný pri udelení splnomocnení, a preto
jeho výpoveď o tom, že pri udeľovaní plnomocenstva nebola prerokovaná ani spomínaná odmena, nie je
pravdivá."SamotnýsvedokE.všakzároveňuviedol:„jasomtietosplnomocneniaaninevidel.Zápisnicaz

28.8.2014, str. 9". Napriek tomu, že svedok C. E. udelené splnomocnenia nevidel, nebol pri dojednávaní
podmienok zmluvy ani pri udeľovaní plných moci (čo potvrdil aj žalovaný, aj žalobca), tak okresný súd
považoval výpoveď tohto svedka za určujúcu a preukazujúcu pre dojednanie podmienok a vznik nie
mandátnej, ale bezodplatnej príkaznej zmluvy. Okresný súd nebral do úvahy ani tvrdenia žalobcu o tom,
že žalovaný bol platcom DPH, žalobca tiež, preto vstúpil do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba -

podnikateľ. Aj z výpovede svedkyne B. vyplývalo, že pokiaľ sa jednalo o odmenu žalobcu, svedkyňa
uviedla, že „musí to byť faktúra, ktorú ja môžem zaúčtovať". „Zápisnica z 28.8.2014 str.6". Ak by žalovaný
vstupoval do vzťahu so žalobcom ako nepodnikateľom, žalovaný by neupozorňoval žalobca na to, že na
odmenu musí byť vystavená faktúra. Fyzická osoba - nepodnikateľ predsa nevystavuje žiadne faktúry,
pretože nevedie účtovníctvo. Bolo teda zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca je fyzickou

osobou - podnikateľom, naviac, keď požadoval vystavenie riadnej faktúry. To, že žalobca vystupoval
vo vzťahu k žalovanému ako podnikateľ, bolo zrejmé aj z faktúry č. 10003 zo 17.12.2010 na sumu
595,- Eur, ktorú žalovaný bez akýchkoľvek výhrad akceptoval a uhradil. Žalovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že „týmto sme mali činnosť, ktorú žalobca pre žalovaného robil, za uzavretú a za vyplatenie
odmeny za túto činnosť 595,-€." „Zápisnica z pojednávania dňa 16.4.2014, str. 10". Z predmetnej faktúry

bolo zrejmé, že bola vystavená podnikateľom - fyzickou osobou P. I., podnikajúcou pod menom Pavel
Čierny FUCHSFARM, faktúra bola adresovaná podnikateľskému subjektu - žalovanému. Žalobca robil
výlučne činnosť (tak, ako to mal na mysli žalovaný) súvisiacu so zastupovaním so všetkými právami
a povinnosťami na všetkých jednaniach pri zabezpečovaní a realizácii výstavby troch lesných ciest,
čo bolo špecifikované aj v troch splnomocneniach. Práce na zabezpečení lestných ciest, ktoré boli

predmetom faktúry č. 10003 boli vykonávané na základe ústnej mandátnej zmluvy a splnomocnení
vystavených žalovaným žalobcovi. Žalobca túto faktúra uhradil bez akýchkoľvek výhrad, či požiadavky
doložiť ku faktúre podpísanú mandátnu zmluvu, bez výhrad, že splnomocnenie bolo dané fyzickej osobe
- nepodnikateľovi, či bez akýchkoľvek príp. požiadaviek na prepracovanie faktúry na fyzickú osobu -
nepodnikateľa.

„Pokiaľ teda žalovaný:
a) žiadal od žalobca vyhotovenie riadnej faktúry s ktorá je možné zaúčtovať v jeho účtovníctve (a teda
považoval žalobcu im FO - podnikateľa)
b) akceptoval obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v časti, týkajúcej sa sumy 595,- € za
činnosti, ktoré boli predmetom ústnej mandátnej zmluvy a špecifikované v splnomocneniach udelených

žalobcovi, nie je potom možné, aby ten istý obchodno-právny vzťah v časti týkajúcej sa sumy 11.899,99
€ (za tie isté činnosti) subsumoval súd svojím rozhodnutím pod občiansko-právny vzťah založený medzi
žalovaným a fyzickou osobou - nepodnikateľom a považoval ho za bezodplatnú príkaznú zmluvu."
Naviac, keď vznik príkaznej zmluvy okresný súd oprel o výpoveď svedka E., ktorý vôbec nebol prítomnýpridojednávanípodmienokzmluvypodpisovanísplnomocnenízostranyžalovanéhoprežalobcu.Takéto
skutkové zistenie považoval za nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním.

V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že odplata vo
výške 595,- Eur, ktorú si žalobca (ako podnikateľ) vyúčtoval, je irelevantná na žalobou uplatnený nárok,
nakoľko z faktúry vyplývalo, že vyúčtovanie sa týka prác na zabezpečovaní lesných ciest a nesúvisí s
uplatneným nárokom, ktorým je odplata za činnosť mandatára podľa mandátnej zmluvy, eventuálne. Ani
toto odôvodnenie okresného súdu nemalo podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z

výpovede žalobcu, žalovaného a svedkyne B. vyplynulo, že to bola práve odmena za vykonanú činnosť
pre žalovaného pri zastupovaní a pri realizácii lesných ciest, „boli sme si vedomí toho, že mu prináleží
nejaká odmena za tú jeho ochotu, tak preto mm bola odmena vyplatená". „Zápisnica z 28.8.2014,
str.8". Žalobca žiadnu inú činnosť, než tú, ktorá bola predmetom ústnej mandátnej zmluvy a pre ktorej
zabezpečenie mu boli vystavené splnomocnenia, nevykonával. Preto aj odmena vo výške 595,- Eur,
ako aj odmena vo výške uplatneného nároku bola z jedného a toho istého právneho dôvodu. Bolo

podľa žalobcu nepochybné, že medzi účastníkmi konania došlo k jednaniu ohľadne odplaty za výkon
činnosti, ktorú pre žalovaného vykonal žalobca v období od 12.12.2009 do 31.7.2010, a to práve na
výbore žalovaného, konaného dňa 5.8.2010. „Na preukázanie tejto skutočnosti súd uložil žalovanému
predložiť zápisnicu o rokovaní spoločného výboru z 5.8.2010. Zápisnica zo 16.4.2014, str. 10. Žalovaný
zápisnicu súdu nedoložil a súd ďalej ani netrval na jej predložení." Pokiaľ by sa však 5.8.2010 nejednalo

o odplate za zariaďovanie záležitostí pre žalovaného a žalovaný by netrval na vystavení riadnej faktúry
a písomnej zmluvy, žalobca by následne, hneď v ďalší pracovný deň, nedoručoval faktúru na odplatu,
ktorá je predmetom tohto sporu a ani by nedoručoval žalovanému písomný návrh mandátnej zmluvy.
Identifikačné údaje žalovaného (napr. IČ, DPH) pre účely vystavenia faktúry ako daňového dokladu,
„musel žalobca obdržať výlučne od samotného žalovaného." Túto skutočnosť potvrdzovala aj výpoveď

svedkyne Mg. B., ktorá uvádza, že: „Ja len to si pamätám, že na tomto výbore som povedala, že pokiaľ
mám zaúčtovať nejakú faktúru od žalobcu, tak to musí byť faktúra podložená nejakou zmluvou a na
základe tejto skutočnosti mám za to, ste pán žalobca doniesli tento návrh mandátnej zmluvy spolu s
faktúrou do urbáru, nie mne priamo osobne. ..... Mne sa jednalo len o to, aby som to mohla zaúčtovať
a preto som vyžadovala riadnu faktúru" (zápisnica z 28.8.2014, str. 7). Písomné vyhotovenie mandátnej

zmluvy malo len deklarovať skutočný stav a činnosť, ktorú pre žalovaného vykonával žalovaný za
predchádzajúce obdobie. Písomná forma mandátnej zmluvy, na ktorej trval žalovaný, mala slúžiť len
ako podklad pre vystavenú faktúru. Podľa žalobcu však písomná forma nebola rozhodujúca pre vznik a
existenciu ústnej mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na predmet zmluvy a to:
zastupovanie na všetkých jednaniach pri zabezpečovaní a realizácii výstavby lesných ciest. Žalovaný

za obdobie od 12.12.2009 do 25.11.2010 nikdy nespochybnil činnosť žalobcu, rozsah a spôsob výkonu
činnosti a zabezpečovanie všetkých záležitostí týkajúcich sa realizácie troch lesných ciest. K riadnemu
zariaďovaniu týchto záležitostí žalovaný udelil nielen splnomocnenie, ale dal mu k dispozícii aj celú
projektovúdokumentáciupreúčelyriadnehooboznámeniasaspredmetomzáležitostí,ktorémalžalobca
zariaďovať pre žalovaného. Opis činností a rozsah zariaďovania záležitostí bol uvedený priamo v

žalobe a doklady preukazujúce rozsah zariaďovania záležitostí boli odovzdané na pojednávaní. Činnosť
žalobcu pre žalovaného bola prvýkrát spochybnená až dňa 25.11.2010, kedy žalovaný konštatoval
vo svojej zápisnici, že P. I. „doposiaľ nebol finančne odmenený" (zápisnica z 25.11.2000). Z tohto
je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným skutočne došlo k dojednaniu ústnej zmluvy, ktorá mala
podstatné náležitosti mandátnej zmluvy, a to najmä s ohľadom na to, že žalovaný sa zaoberal a riešil

výšku odmeny pre žalobcu. Aj napriek tomuto evidentnému dôkazu o tom, že žalobca nevykonával
činnosť bezodplatne a žalovaný riešil finančnú odmenu za jeho činnosť, okresný súd uviedol, že sa
jednalo o bezodplatnú príkaznú zmluvu. Žalobca si bol vedomý toho, „že k nevyplateniu odplaty zo
strany žalovaného bolo spôsobené výlučne tým, že žalobca poukázal na nekalé praktiky niektorých
členov výboru a poškodzovanie majetku žalovaného treťou osobou. To, že žalovaný vrátil faktúru spolu s

nepodpísanou mandátnou zmluvou späť žalobcovi, nebolo v konaní síce preukázané, a nebol uvedený
ani žiadny relevantný dôvod, prečo tak malo byť vykonané." Ani svedkyňa Ing. B. nevedela uviesť, z
akéhodôvodusafaktúravrátilažalobcovi.„Pretože...neviem,neviem,prečomubolavrátená"(zápisnica
z 28.8.2014, str. 7). Spochybňovanie činnosti žalobcu bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia a
dôkazu, osočovanie jeho osoby na zasadnutí výboru žalovaného dňa 25.11.2010, nie je však základom

k tomu, aby žalobcovi nebola vyplatená odmena za vykonanú činnosť pre žalovaného. Žiadal odvolací
súd, aby rozsudok Okresného súdu v Martine zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy
11.899,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 08.08.2010 do zaplatenia a trovykonania, všetko do 15-dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec na
nové konanie prvostupňovému súdu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. V
predmetnom odvolaní sa žalobca stále pridržiaval tvrdení už prednesených na pojednávaniach a to,
že podľa jeho názoru ani OZ neuvádza rozdiel pri udelení plnej moci fyzickej osoby nepodnikateľa
a fyzickej osoby podnikateľa. Žalovaný súhlasil však s odôvodnením okresného súdu, že „v konaní
bolo preukázané že medzi p. P. I., bytom J. U. XXXX/XX U., r.č. XXXXXX/XXX, č. OP XXXXXX ako

splnomocnencom, nesporne ako fyzickou osobou nepodnikateľom, teda nie s označeným žalobcom -
Pavlom Čiernym FUCHSFARM, J. Mazúra 14/44, 036 01 Martin, IČO: 10873155, vznikol záväzkový
vzťah so žalovaným ako splnomocniteľom, dohoda o plnomocenstve v zmysle § 23 a nasl. OZ".
Udelené splnomocnenia nedeklarujú existenciu žalobcom tvrdenej mandátnej zmluvy v zmysle §
566 a nasl. OBZ. Pre platné uzavretie mandátnej zmluvy ako dohody o plnomocenstve upravujúcej
vnútorný vzťah medzi mandantom a mandatárom, t.j. ako dvojstranného právneho úkonu, musí tento

právny úkon vyhovovať náležitostiam kladeným na platnosť právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl.
OZ. Pre platnosť mandátnej zmluvy sa vyžaduje dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je
určenie zmluvných strán, obchodnej záležitosti ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená,
spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate. Keďže tieto podmienky neboli splnené, nebola uzatvorená
platná mandátna zmluva. Žalobca sa sám ako aktívny podielnik ponúkol na možnú spoluprácu, kedy

dobrovoľne ponúkol svoje schopnosti a vedomosti pre dobro celého pozemkového spoločenstva pri
vybavovaní potrebných realizácii lesných ciest, ktoré v tom čase spoločenstvo malo v pláne realizovať
avšak k žiadnemu zmluvnému dojednaniu nedošlo. Ak aj došlo k nejakým službám zo strany žalobcu,
tak tie služby ktoré poskytol, mu boli vykompenzované buď finančne alebo iným spôsobom. Uvedenú
skutočnosť potvrdil aj sám žalobca. Žalovaný si vážil prínos, ktorý rámci svojich možností žalobca aj

vniesol do riešenia predmetných realizácií, tak ako protihodnota mu bola poskytnutá možnosť vyťažiť
palivové drevo vo vtedajšej hodnote 1.600,- Eur. Následne žalovaný uzatvoril so žalobcom na jeho
naliehanie Nájomnú zmluvu zo dňa 01.10.2009, ktorej predmetom bol prenájom pozemkov. Žalobca
chcel predmetné pozemky využiť na ťažbu štrku, a tým si kompenzovať svoje náklady spojené s
činnosťou pri realizácii lesných ciest. K tvrdeniu žalobcu, že medzi účastníkmi konania došlo k jednaniu

ohľadneodplatyzavýkončinnostiprežalovanéhonavýbore,ktorýsakonaldňa05.08.2010,poukázalna
závažnú právnu skutočnosť, ktorou je fakt, že k žiadnemu rokovaniu spoločného výboru dňa 05.08.2010
nedošlo. „Napriek skutočnosti, že si žalovaný začal uvedomovať negatívny prínos odporcu v tom,
že žalobca uprednostňoval vlastný záujem pred záujmom spoločným mal snahu sa so žalobcom
vysporiadať k spokojnosti oboch strán. Preto inicioval zasadnutie Urbáru, Pasienkového spoločenstva a

Komposesorátu Turany dňa 25.11.2010. Na základe tohto zasadnutia bolo prijaté uznesenie o finančnej
konečnej náhrade, jeho nákladov a odsúhlasená suma 595,- €. Faktom je, že žalobca bol na tomto
zasadnutí osobne prítomný, s jeho záverom prejavil súhlas, nevyjadril žiadnu výčitku ani požiadavku
naviac a zápisnicu na znak súhlasu vlastnoručne podpísal. Túto sumu považuje žalovaný s ohľadom
aj na vyššie uvedené naturálne plnenia za sumu konečnú, v celom rozsahu finančne ukončujúcu ich

vzťahy." Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená mandátna
zmluva podľa tvrdenia žalobcu v ústnej forme a nebolo preukázané jej uzatvorenie ani v písomnej forme,
ako vyplýva z návrhu mandátnej zmluvy predloženej žalovanému od žalobcu, nakoľko žalovaný návrh
na uzavretie mandátnej zmluvy neprijal. „Pokiaľ ide o uplatnenie nároku žalobcu z titulu bezdôvodného
obohatenia chceme poukázať na závažnú právnu skutočnosť, ktorou je fakt, že činnosť za ktorú si

žiada žalobca odplatu mal vykonávať od 12.12.2009 do 31.07.2010. Teda ak uvedené činnosti podľa
jeho tvrdení vykonával, potom k 31.07.2010 sa mal dozvedieť, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne
obohacuje. Tento dátum je teda relevantný pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty. Podľa uvedeného
tak premlčacia lehota uplynula 31.07.2012." Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného
súdu Martin potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním

v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlona základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/366/2014-177 zo dňa 09.12.2015 k oznámeniu
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a tiež oznámením
na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP"), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný

podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého

rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom
vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 11.899,99 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o
ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú
skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa
20.10.2014 (č.l. 154 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov
dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods.1 OSP), odvolací súd dospel k
záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcu.

Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcu považuje krajský súd za podstatné
poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v
tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie
dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne
otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom,
že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu,

alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu
síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.Napriek záverom krajského súdu, ktorý sa cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, na dotvrdenie správnosti týchto záverov považuje krajský súd za podstatné sa vyjadriť k
niektorým odvolacím dôvodom žalobcu. Žalobca v odvolaní primárne namietal závery okresného súdu,

ktorý sa nestotožnil s jeho argumentáciou o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
a nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že existenciu mandátnej zmluvy
medzi účastníkmi žalobca nepreukázal, nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu o neexistencii
mandátnej zmluvy, poukazoval na ním predložené splnomocnenia pripojené do spisového materiálu.
Krajský súd v rovine tejto argumentácie žalobcu sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, a to

splnomocneniami zo dňa 12.12.2009 (č.l. 8 spisu) a splnomocnením zo dňa 17.12.2009 (č.l. 9 spisu).
Uvedené plnomocenstvá preukazujú existenciu zmluvného vzťahu, a to existenciu mandátnej zmluvy,
pričom okresný súd konštatoval, že „bol preukázaný vznik príkaznej zmluvy". Žalobca vyčítal okresnému
súdu, že tento nezobral do úvahy skutočnosť, že je platcom DPH a vstúpil do zmluvného vzťahu ako
fyzická osoba - podnikateľ. Poukazoval pritom na výpoveď svedkyne Hnilickej, ktorá uviedla „musí to
byť faktúra, ktorú ja môžem zaúčtovať, a to v rovine odmeny, na ktorú si uplatnil nárok". Krajský súd po

vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že na základe ustáleného skutkového stavu súdom prvého
stupňa, nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov okresného súdu, prijatých na základe
vykonaného dokazovania. Okresný súd konštatoval, že v splnomocnení označený splnomocnenec P. I.,
bytom J. U. XXXX/XX, U., sa ponúkal na spoluprácu v súvislosti s výstavbou ciest ako podielnik člen
spoločenstva,tedaakosúkromnáosoba,nieakofyzickáosoba-podnikateľ,podnikajúcipodobchodným

menom Pavol Čierny - FUCHSFARM, IČO: 10 873 155, s miestom podnikania 036 01 Martin, J. Mazúra
14/44. Zároveň okresný súd poukázal i na výpoveď svedka C. E., z ktorej vyplývalo, že pri udelení
plnomocenstva na č.l. 7, 8, 9 nebola dohodnutá odplata. V odvolaní žalobca vyčítal okresnému súdu,
že svedok C. E. nebol vôbec prítomný pri udelení splnomocnenia, a preto jeho výpoveď o tom, že pri
udeľovaní plnomocnenstva nebola prerokovaná ani spomínaná odmena, nie je pravdivá a poukázal na

jeho výpoveď: „Ja som tieto splnomocnenia ani nevidel". Z obsahu zápisnice Okresného súdu Martin zo
dňa 28.08.2014 vyplýva, že svedok na predmetnom pojednávaní uviedol v rovine vzťahu k žalobcovi:
„Povedal, že má skúsenosti s eurofondami a že je ochotný ísť na jednania s predsedom. Na základe tejto
jeho ponuky mu bolo ako fyzickej osobe dané oprávnenie, že môže ísť s predsedom na tieto jednania s
tým, že bol upozornený na to, že za nič nezodpovedá, že bude chodiť iba s predsedom a za všetko bude

zodpovedať predseda a že tiež podpisovať bude predseda. Na základe tejto skutočnosti sme mu udelili
to oprávnenie, aby mohol chodiť na tieto jednania s predsedom. O žiadnej zmluve, o žiadnej dohode
vtedy nebolo reči. Vtedy sme určite neprejednávali, že by chcel uzavrieť takú dohodu alebo zmluvu,
ako teraz hovorí, že mandátnu zmluvu, takéto sme nikdy neriešili ani výbor nikdy neprejednával, že by
sme prejednávali zmluvu so žalobcom, ja aspoň o tom neviem. Ak predseda robí nejaké zmluvy, vždy

sme pri tom aspoň traja členovia výboru". Z výpovede predmetného svedka tiež vyplýval záver, ktorý
nepotvrdzoval existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom nemožno prehliadnuť
konštatovanie svedka „my sme mu dali ako fyzickej osobe splnomocnenie, vnímal som ho ako podielnika
ajehoponukunaspoluprácusmechápaliakojehoodmenuzato,žemoholnatompozemkuumiestňovať
štrk" (č.l. 107 spisu). Pokiaľ svedok C. E. uviedol informácie, s ktorými žalobca nesúhlasil, to ešte

neznamená, že uvedené informácie sú nesprávne, resp. nepravdivé, pretože z konania súdu prvého
stupňa vyplývalo, že okresný súd pri vyhodnotení tejto svedeckej výpovede zohľadnil skutočnosti, ktoré
vyplývali z nej. Zároveň pri hodnotení tohto dôkazu ako i ostatných svedeckých výpovedí, vyhodnotil
vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania, jeho
prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho

vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k
správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a pod.)
a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou
svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie
uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných)

skutočností. Z priebehu prvostupňového konania vo vzťahu k výpovedi dotknutého svedka vo väzbe
na hodnotenie tejto výpovede podľa jej obsahu, možno podľa odvolacieho súdu konštatovať, že z
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplývalo, že by okresný súd nezohľadnil vyššie
uvedené kritériá. Na uvedených záveroch potom nič nemení ani argumentácia výpovede žalovaného
na pojednávaní dňa 16.04.2014, tak ako uvádzal žalobca v odvolaní, keď žalovaný uviedol „Ja som

o žiadnych zmluvách žalobcu so žalovaným nevedel, v súvislosti s touto vecou to počujem prvýkrát,
že majú existovať nejaké zmluvy. Napr. poukazujem na určitú moju osobnú skúsenosť, keď sme sa
chystali do Žiliny, išli sme na Poľnohospodársku platovú agentúru do Žiliny v súvislosti s rokovaním
ohľadne ciest, prišiel za nami žalobca a ponúkol sa nám, že s nami tam pôjde, že nás tam odvezie. Snami ani nebol dnu, čakal nás v aute". Čiže ani v rovine žalobcom uvádzaných tvrdení žalovaného -
osobou JUDr. Hičíka, na pojednávaní dňa 16.04.2014 (č.l. 48 rub spisu) vo väzbe na výpoveď svedka
C. E. nebolo možné podľa odvolacieho súdu ustáliť existenciu mandátnej zmluvy tvrdenej žalobcom.

Pokiaľ na preukázanie existencie predmetného vzťahu žalobcu a žalovaného, a to tvrdenej mandátnej
zmluvy poukázal žalobca na faktúru, ktorá mu bola zo strany žalovaného preplatená, tak krajský
súd považuje za podstatné, na základe vykonaného dokazovania zdôrazniť, že samotná faktúra ešte
nepreukazuje existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže predmetná
faktúra bola vystavená na žalobcu, čo by podnikateľa a splnomocnenia predložené v prejednávanej veci

boli vystavené na osobu P.C., ktorý v nich nebol identifikovaný ako podnikateľ. Ak okresný súd v tejto
rovine poukázal na predmetnú faktúru č. 100003 zo dňa 17.12.2010 na sumu 595,- Eur (č.l. 10 spisu) za
práce na zabezpečovanie lesných ciest, išlo o nespornú úhradu tam vyúčtovanej sumy a táto je právne
irelevantná vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, keďže z nej vyplýva, že ide o vyúčtovanie prác na
zabezpečenie lesných ciest a nesúvisí s uplatneným nárokom, ktorým je odplata za činnosť mandatára,
resp. uplatneného bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že okresný

súd „vznik príkaznej zmluvy súd oprel o výpoveď svedka E., ktorý vôbec nebol prítomný pri dojednávaní
podmienok zmluvy a podpisovaní splnomocnení zo strany žalovaného pre žalobcu", tak krajský súd
považuje za podstatné zdôrazniť, že na základe argumentácie žalobcu v odvolaní nebol vytvorený
vzhľadom na ustálený skutkový stav veci súdom prvého stupňa a skutočnosti z neho vyplývajúce,
dostatočný priestor na odklon od logických záverov súdu prvého stupňa. Ak v tejto rovine poukázal

žalobca na zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.08.2014 (č.l. 106 rub spisu) na výpoveď svedkyne p.
B., tak krajský súd považuje za podstatné poukázať na celú výpoveď predmetnej svedkyne. „Ako som
už povedala na začiatku, že vzťah s p. I. bol nešpecifický a ojedinelý a keďže sme si boli vedomí toho,
že mu prináleží nejaká odmena za tú jeho ochotu, tak preto mu bola táto odmena vyplatená", z ktorej
predsa nevyplýva existencia mandátnej zmluvy vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobou. Krajský súd

považuje za podstatné poukázať na nosné závery okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a v zmysle
ktorých „Pri posudzovaní nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo pre súd
podstatné, že žalobca aj tento nárok uplatňoval za vykonávanie činností opísaných v žalobe práve na
základe udelených splnomocnení na č.l. 7 - 9. Pre vykonávanie týchto činností mal žalovaný zmluvný
základ z titulu príkaznej zmluvy, ale s príkazníkom odlišným od žalobcu (viď odôvodnenie vyššie), ktorým

bol P. I. splnomocnený na predmetné činnosti ako nepodnikateľ, ktorá skutočnosť vylučuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu a preto súd nemohol priznať žalobou uplatnený
nárok ani titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Bolo by v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), aby ako príkazník z príkaznej zmluvy, preukázateľne dohodnutej s príkazcom
bezodplatne, po vzniku príkaznej zmluvy túto bezodplatnosť kompenzoval tak, že sa bude už ako

podnikateľ domáhať voči žalovanému nárokov v zmysle žalobného návrhu. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo,žežalovanýnebolpovinnýposkytnúťodmenupríkazníkovizpríkaznejzmluvy,nakoľkonebola
dohodnutá a ako vyplynulo z výpovede svedka C. E. na pojednávaní dňa 28.8.2014, nebola ani obvyklá.
Podľa svedka bolo bežné, že podielnici vykonávali činnosti v prospech žalovaného, obdobné činnosti
ako činnosti, na ktoré bolo udelené splnomocnenie P.C., bezodplatne. Odplatnosť, vychádzajúc z ust.

§ 730 OZ, nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy, tzn. že príkazná zmluva môže byť odplatná, ale
aj bezodplatná. Na základe uvedeného nebolo dôvodné priznať žalovaný nárok titulom bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil". Krajský súd zvýrazňuje,
že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym

následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda

okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 23. mája 2012). V prejednávanej veci bolo zrejmé, tak podľa záverov
okresného súdu, ako aj podľa záverov krajského súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rovine

ním uplatneného nároku žalobou. Za použitia aj § 219 ods. 2 OSP nie je potrebné, aby pri odkaze na
podrobné závery rozhodnutia okresného súdu, krajský súd opätovne v dôvodoch svojho rozhodnutia
zopakovaltieskutkovéaprávnezávery,ktoréuviedolokresnýsúdvnapadnutomrozsudku.Tentopostup
krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/09 zo dňa 08. októbra2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania".

Ak žalobca poukázal v odvolaní na výpoveď svedkyne p. B. v zápisnici spísanej okresným súdom dňa

28.08.2014, „Ja len to si pamätám, že na tomto výbore som povedala, že pokiaľ mám zaúčtovať nejakú
faktúru od žalobcu, tak to musí byť faktúra podložená nejakou zmluvou a na základe tejto skutočnosti
mám za to, ste pán žalobca doniesli tento návrh mandátnej zmluvy spolu s faktúrou do urbáru, nie
mne priamo osobne. ... Mne sa jednalo len o to, aby som to mohla zaúčtovať a preto som vyžadovala
riadnu faktúru", tak krajský súd opätovne považuje za podstatné poukázať na celú svedecký výpoveď
predmetnejsvedkyneavcelomjejkontexte,vsúhrneazdôrazňuje,ževypovedalasvedkyňa„Janiesom

štatutárnym orgánom žalovaného a preto neviem, prečo by som ja mala dohadovať všetky tie okolnosti
ohľadne uzatvorenia mandátnej zmluvy a samotnú zmluvu, keď som pri výkone činnosti nebola". Z
uvedených skutočnosti potom podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyvodiť záver uvádzaný žalobcom
v odvolaní. Krajský súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom a v súvislosti s
tým prijatými závermi, ktoré žalobca v odvolaní namietal, pre úplnosť poukazuje na to, že „V otázke

spôsobu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom odkazuje dovolací súd na znenie § 132 O.s.p., v zmysle
ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie prípade z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama
osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p." (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 12. novembra 2012, sp.zn. 3 Cdo 16/2012).

V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu pri vykonávaní

dokazovania poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn.
3Cdo204/2009,ktoréhozáverysiosvojilavzmyslektorého„Dôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahy,ato
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov."

Práve v súvislosti s námietkou žalobcu v rovine rozsahu vykonaného dokazovania a vo vzťahu k

vykonanému vyhodnoteniu dôkazov okresným súdom za podstatné považuje krajský súd poukázať
i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010,
s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03)". Ani z tejto roviny nazerania nebolo možné postup okresného súdu vyhodnotiť ako

rozporný so zákonom, a to napriek vyjadreniu nesúhlasu žalobcu.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu, č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19.
júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorása uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec
predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl.
Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny

proces (článok 46 ods. 1 Ústavy, článok 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní je aj
povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157
ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu
v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii

odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl.
46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci
ústavného súdu „hodnotiť" hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne
zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom
nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili
príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami, premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli
prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a

vyplývajú z interpretácií súdneho rozhodnutia.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného
súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom
konaní. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci, na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP za aplikácie § 219 ods. 2

OSP.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený
ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý návrh na náhradu trov odvolacieho konania
neuskutočnil vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 31.10.2014 (č.l. 163 spisu). Žalovaný ako úspešný
účastník odvolacieho konania trovy odvolacieho konania ani nevyčíslil k momentu verejného vyhlásenia

rozsudku, ale ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia krajským súdom, ku
ktorému vyhláseniu došlo dňa 17.12.2015, preto za aplikácie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP v spojení
s§224ods.1OSPžalovanémuakoúspešnémuúčastníkovikonanianemohlabyťpriznanánáhradatrov
odvolacieho konania. Nebola teda splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady
trov konania, preto žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania nebola odvolacím

súdom priznaná ich náhrada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák. č. 233/1995 Z.z.).