Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108225820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5108225820.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské
riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava 1, IČO: 00 735 795, proti povinnému: C.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, X., o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 31. júla 2012, sp. zn. 24Er/2749/2008-6, v spojení
s uznesením Okresného súdu z 1. augusta 2013, sp. zn. 24Er/2749/2008-22, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmuznesenímvzmysle§57ods.1písm.g/Exekučnéhoporiadku(ďalejlen„EP“)
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Zistil, že exekučný titul-blok na pokutu vydaný

podľa Zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa stal neúčinný z dôvodu
uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty. V zmysle § 88 ods. 1 Zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, v znení
účinnom do 31.08.2008 bolo možné blok na pokutu vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na
jeho zaplatenie. Táto lehota uplynula dňom 30.08.2009.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že Zákonom

č. 298/2008 Z. z. došlo k novele Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na základe ktorej došlo k
vypusteniu ustanovenia § 88 ods. 1, a to s účinnosťou od 01.09.2008. Od tohto obdobia už nebolo možné
aplikovať ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008, ale bolo možné postupovať v
súlade s ust. § 51 Zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. V zmysle § 71 ods. 3 Zákona o priestupkoch výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do
troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V zmysle tohto ustanovenia

postačuje, aby v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti, došlo k nariadeniu
výkonu rozhodnutia. Z tohto dôvodu je nesprávny záver okresného súdu, ktorý exekúciu zastavil v čase,
keď už 3-ročná prekluzívna lehota po účinnosti Zákona č. 298/2008 Z. z. už neplynula. Žiadal uznesenie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

K dôvodom uvedeným prvostupňovým súdom krajský súd dodáva nasledovné:V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s urči tými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,

osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia,platívtomtoprípadevrámciposudzovaniaotázoksprávnehotrestaniavšeobecneplatná
zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí
aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda
nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená

jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jeho
rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia (Stanovisko správneho kolégia
Najvyššieho súd SR č. Snj 84/02).

Podľa § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za

priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol čl. II. zmenený a doplnený zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom
bolo vyššie uvedené ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. vypustené.

Zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bolo vypustené pôvodné ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. s
účinnosťou od 1.9.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti
ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia.

V danom prípade teda právny názor oprávneného, že v prípade, že neexistuje prechodné ustanovenie
použitia novej právnej úpravy, je potrebné použiť túto novú právnu úpravu, nemožno prijať ako súladný
so zákonom. Uvedené platí s výnimkami pre procesné právne normy, nie však pre hmotnoprávne, čo
je však daný prípad, keďže preklúzia je inštitút hmotnoprávny. Naopak, v oblasti hmotného práva je
potrebné vo všeobecnosti aplikovať tú právnu úpravu, ktorá bola účinná v čase vzniku právneho vzťahu

(jedná sa o princíp zákazu retroaktivity novej právnej normy). Avšak, keďže v danom prípade ide o
prípad správneho trestania (predmetom exekúcie je vymáhanie sankcie - pokuty za priestupok, ktorá
je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany povinného a má nesporne sankčný charakter), je
potrebné aplikovať zásadu (aj správneho) trestania zakotvenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorej
sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný a

neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Pokiaľ by teda neskoršia právna úprava prekluzívnej lehoty bola pre páchateľa priaznivejšia, potom by
bolo potrebné túto neskoršiu úpravu aplikovať aj bez prechodných ustanovení. Avšak ak by nová právna
úprava priaznivejšia nebola, nie je ju možné aplikovať vzhľadom na zákaz retroaktivity.

Keďže v danom prípade nebola neskoršia právna úprava priaznivejšia (vypustila totiž prekluzívnu
lehotu obmedzujúcu vykonanie exekúcie určitým obdobím), nebolo ju možné aplikovať. Preto nepochybil
prvostupňový súd, keď aplikoval pôvodnú právnu úpravu § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinnú do
31.08.2008, skonštatoval uplynutie prekluzívnej lehoty a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju

podľa § 57 opds. 1 písm. g) EP zastavil.

Ako závislý výrok podľa § 212 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd potvrdil rozhodnutie o náhrade trov
exekúcie, vo vzťahu ku ktorému oprávnený konkrétne odvolacie námietky neuplatnil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a contrario tak, že povinnému a exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože si ju neuplatnili, oprávnený vzhľadom na dôvody zastavenia konania nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.