Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209377
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6612209377.13

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu X. S. K., V..
XX.XX.XXXX, P. R. XXX, X. S. K., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXX, X. R. K., V.. XX.XX.XXXX, P. R.Á.
XXX, všetci zastúpení advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, advokátska kancelária Nové Zámky, Hlavné
námestie 7 proti žalobcovi HELP s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš, IČO: 36 057 967 v konaní
o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1., 2., 3. nemajetkovú ujmu vo výške po 16 500,-
eur v lehote 15-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1. čiastku 41,63 eura a žalobcovi 3. čiastku 647,63
eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1 551,- eur
Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Lučenci v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1., 2., 3. trovy konania vo výške 4 115,50 eura v lehote
3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1., 2., 3. žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody a nahradenie majetkovej
ujmy na tom základe, že žalovaný bol prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci v Y., kde dňa
01.02.2010 vo včasných ranných hodinách ich matka prišla s požiadavkou na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti pre zhoršený zdravotný stav, ktorý sa nezlepšil ani po návšteve ambulancie rýchlej
lekárskej pomoci v popoludňajších hodinách predchádzajúceho dňa. Spoločnosť RESCUE s.r.o., ktorá
prevádzkovala ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci so sídlom v Poltári a ambulanciu rýchlej zdravotnej

pomoci so sídlom v Q. V. I. bola dňa 31.01.2010 privolaná k matke žalobcovi 1., 2., 3. s požiadavkou
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s náhle zhoršeným zdravotným stavom. Z dôvodu,
že spoločnosť RESCUE s.r.o. bola zrušená od 10.08.2012 a následne bola dňa 11.12.2012 vymazaná
z Obchodného registra súd konanie voči tomuto subjektu zastavil uznesením zo dňa 16.04.2013,
právoplatným dňa 09.05.2013.

Dôvodom podania žalobného návrhu bola tá skutočnosť, že dňa 31.01.2010 o 16.45 hod. matka
žalobcov 1., 2., 3. pani F. K. sa v prítomnosti pani I. vrátila domov s tým, že sa necíti dobre. Vyjadrovala
sa, že pri prechádzke pocítila ostrú bolesť medzi lopatkami. Po návrate domov začala silno zvracať a
požadovala privolanie záchranky. Kým žalobca 1. volal na linku 112 matka stratila vedomie a po prebratí
znovu zvracala. Privolaný lekár rýchlej zdravotnej pomoci sa dostavil asi o 17.10 hod. do miesta bydliska
žalobcov 1., 2. . Po oboznámení sa so zdravotnými ťažkosťami a vykonaní základných vyšetrení vrátane

posluchu fonendoskopom usúdil, že jej ťažkosti majú neurologický základ. Stav matky žalobcov 1., 2.,
3. sa nezlepšil ani po aplikácii injekcie Novalgin, Torecan, zvracanie a celková slabosť pokračovala.Lekár preto odporučil vykúpať matku v teplej vode pre úľavu od bolesti, čo aj vykonali. Pretože ťažkosti
vrátane bolestí neustupovali, ráno o 05.00 hod. ju žalobca 1. odviezol na vyšetrenie do LSPP Poltár.
Bez vykonania potrebných vyšetrení lekár nariadil znovu pichnúť injekciu so záverom, že ide o bolesť

hrudnej chrbtice. Na odporučenie lekára rýchlej zdravotnej pomoci matka žalobcov 1., 2., 3. vyhľadala
v sprievode pani I. a žalobcu 1. neurologickú ambulanciu . Neurologička R.. R. pacientku vyšetrila so
záverom, že nález nezodpovedá neurologickému pôvodu ťažkostí, vyslovila podozrenie na infarkt a
odoslala pacientku na urgentné prijatie na interné oddelenie NsP. Po vykonaní vyšetrení bola matka
žalobcov 1., 2., 3. letecky transportovaná do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia -Slovenského

ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici pre urgentné kardiologické riešenie rozsiahleho
infarktu myokardu. Tu bola matka žalobcov 1., 2., 3. operovaná, po operácii ani s medikamentóznou
podporou sa nepodarilo obnoviť činnosť srdca a o 20.15 hod. zomrela. Podľa listu o prehliadke mŕtveho
príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie s puknutou aneuryzmou hrudníkovej aorty. Pitevná správa z
02.02.2010 za primárnu príčinu smrti označuje akútny infarkt myokardu bočnej steny ľavej komory
srdca. Na základe podnetu žalobcu 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonal dohľad

o ktorom vyhotovil protokol č. 247/2010, v ktorom konštatoval, že v ambulancii LSSP nebola nebohej F.
K. poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004.

Právny zástupca žalobcov 1., 2., 3. uviedol, že podľa ich názoru zdravotná starostlivosť matke
žalobcov 1., 2., 3. nebola poskytnutá správne v dôsledku čoho sa premeškala doba, kedy bolo

včasným chirurgickým zákrokom možné zlepšiť jej stav. V protokole Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. 260/2010 ČSP: 20697/2010 620 zo dňa 07.02.2010 sa konštatuje, že zdravotná
starostlivosť nebola matke žalobcov poskytnutá správne, teda v súlade s § 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004 v
tom, že lekár neuvažoval diferenciálne diagnosticky a nerobil kroky k stanoveniu správnej diagnózy. V
inkriminovanom období prevádzkovateľom lekárskej prvej pomoci bol žalovaný HELP s.r.o.. Majú za to,

že v konaní bolo listinami predloženými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a závermi
vykonaného dohľadu preukázané, že žalovaný neposkytol zdravotnú starostlivosť matke žalobcom 1.,
2., 3. správne. Porušením zák.č. 576/2004 Zb. je teda protiprávnym konaním a to protiprávnym konaním
žalovaného HELP s.r.o.. Škodlivým následkom je smrť matky žalobcov, je preukázaná príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodlivým následkom. Je daná zodpovednosť žalovaného podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka. Náklady, ktoré žalobcovia 1., 2., 3. minuli v súvislosti so smrťou matky
sú preukázané listinnými dôkazmi. Zároveň bolo v konaní výsluchom žalobcov, ako aj výsluchom
svedkov preukázané, že porušením povinností žalovaného bolo zasiahnuté do osobnostných práv
žalobcov 1., 2., 3. predovšetkým do práva na rodinný život a ochranu pred neoprávnenými zásahmi
do ich súkromia. Žalobcovia 1., 2., 3. s matkou tvorili ucelenú rodinu s vrelými vzájomnými väzbami

udržiavaním rodinných tradícií. Žalobcovia 1., 2., 3. spoločne s matkou trávili voľný čas, návštevy,
obedy, spoločné výlety, pričom si navzájom pomáhali a matka nahrádzala žalobcom, ako potomkom aj
rodičovskú starostlivosť chýbajúceho nebohého otca, ktorý zomrel v roku 2001. Matka žalobcov 1., 2.,
3. bola v rodine zjednocujúcim prvkom, zabezpečujúcim súdržnosť rodiny, dodržiavanie tradícií, pomoc
deťom, bola žalobcom 1., 2., 3. oporou, útechou, pomocou, matkou v tom najlepšom a najklasickejšom

zmysle slova a chápaní rodiny ako takej. V zásahu do práva rodiny ako takej na súkromný život došlo
aj tým, že deti žalobcov 1., 2., 3. smrťou matky zostali z ich strany bez starých rodičov. Majetková
ujma, ktorá vznikla porušením práva sa vo všeobecnom slova zmysle ani odškodniť nedá. Je možné
za ňu len poskytnúť zadosťučinenie, satisfakciu. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú
nedbanlivosť, alebo dokonca sériu hrubých nedbanlivostí pôvodu neoprávneného zásahu hodnotiť

podstatne prísnejšie a takýto zásah by sa mal prejaviť vo výške stanovenej relutárnej satisfakcie. Z toho
dôvodu žiadajú, aby žalovaný bol povinný uhradiť žalobcom 1., 2., 3. s titulom náhrady nemajetkovej
ujmy každému jednotlivo po 16 500,- eur žalobcovi 1., čiastku 41,63 eura žalobcovi 3. 647,63 eura za
náklady spojené s pohrebom.

Žalobca 1. uviedol, že dňa 31.01.2010 matka po nedeľňajšej prechádzke pocítila bolesti, pichnutie
na hrudi pod lopatkou. V sprievode krstnej mamy ju doniesli domov. Tie bolesti neustupovali. Matka
stále zvracala a necítila sa dobre, preto privolali rýchlu zdravotnú starostlivosť, ktorá vykonala len také
základné úkony, ako je zmeranie tlaku, teploty, ale nepátrali po ďalších príčinách, neriešili ani či je
potrebné vykonať EKG, len pán doktor zobral matkinu dokumentáciu, prelistoval a odporučil jej po

aplikácii dvoch injekcií , keď sa stav nezlepšoval neurologické vyšetrenie na druhý deň . Dokonca
kázal aby matku vykúpali v teplej vode, čo aj urobili. Stav sa jej nezlepšoval a ostatné veci sa stále
opakovali. Z toho dôvodu ráno o 5.00 hod. už navštívili dňa 01.02.2010 v Y. pohotovostnú službu, kde
čakali minimálne 10 minút, kým pán doktor, ktorý slúžil sa zobudil a pripravil sa na výkon povolania.Zobral záznam, čo mali zo záchranky, zmeral matke tlak a kázal sestre pichnúť znova injekciu. Ten stav
neprechádzal, stále ale nepátral po príčinách a odporučil ich aby navštívili neurológiu, že to môže byť
z chrbtice. Neposlal ich ani do nemocnice. Čudné je, že k danej veci sa vyjadrovala doktorka, ale slúžil

doktor Q.. Cestou domov znova zvracala. Potom brat R. išiel s matkou na neurologické vyšetrenie. On
býval s matkou a smrťou matky stratili blízkeho človeka. Matka bola takým pojítkom, jej smrť zasiahla
výrazne do ich rodiny, pomerne v mladom veku tiež stratili aj otca. Neužila si ani vnúčatá. Všetci sa
pravidelne stretávali na spoločných obedoch. Chodili spolu na výlety. Ona držala rodinu pokope, aby im
vedela nahradiť aj otca. Vytvárala im teplo domova.

Žalovaný 2. uviedol, že k veci sa nevie až tak vyjadriť, lebo bol odcestovaný v zahraničí a túto správu
sa dozvedel iba potom, čo mu to brat oznámil. Dostavil sa domov v deň pohrebu. Zasiahlo ho to hlavne
tak, že sa matka nedožila jeho vnúčaťa. U mamy sa stretávali každý týždeň. Jeho dieťa sa narodilo až
po matkinej smrti. S matkou vychádzal veľmi dobre. Ona ich držala pokope. Každý víkend, keď bol aj
doma stretávali sa, chodili spolu po výletoch, keď bol v zahraničí, bol dvakrát až trikrát týždenne s ňou

v kontakte. Dvakrát bola za ním v zahraničí kde pracoval. Jej smrť ho ovplyvnila viacej, ako smrť otca,
lebo matka sa snažila im dávať všetko aby mali, a snažila sa nahradiť obidvoch rodičov. Otec zomrel
už v roku 2001 v januári.

Žalovaný 3. uviedol, že on postupoval ako ho brat kontaktoval, že čo je s matkou, čo sa v noci s ňou

dialo, lebo on býva v K.. Ráno prišiel, urobili, ako im povedali na pohotovosti a hneď o 7.00 hod. išiel
s ňou a s krstnou mamou do Lučenca na neurológiu. Matka bola v takom stave, že doslova chodili
s lavórom a uterákom, lebo všade zvracala. Nedokázala už ani sama prejsť. Doktorka na neurológii
ju vyšetrila a povedala, že na chrbticu sa neumiera a hneď ju brali vozíkom na urgentný príjem. Tam
porobili všetky vyšetrenia na internom oddelení na JIS-ke a v najrýchlejšom čase ju previezli do Ústavu

srdcovo-cievnych ochorení do P. P., kde zomrela. Môj syn, čiže najstarší vnuk našej matky sa nevie
s tým doteraz vyrovnať, lebo on trávil každý víkend s ňou, ako so starou matkou. Jedno vnúča taktiež
nespoznala, nakoľko už nebola medzi nimi keď sa narodilo. Ako bratia sa vyjadrili ona spojovala celú
rodinu. S tým, že matka odišla, aj vzťahy medzi nimi nie sú také aké boli predtým, nieže by zle vychádzali,
ale nenavštevujú sa tak často, ako keď ona žila. Ona bola takým ich spojítkom.

Žalovaný uviedol, že je štatutárny konateľ firmy. Táto firma za rok 2013 mala ešte jednu poslednú
zamestnankyňu, ale žiadnu činnosť nevykonávala a firma je pripravená na konkurz. On s otcom nebýval
v spoločnej domácnosti a s firmou neprichádzal do styku. Celú situáciu akceptuje, keď dostane rozsudok
prednesie ho spoluvlastníčke firmy. Je toho názoru, že peniaze matku žalobcom 1., 2., 3. nevrátia, ale

momentálne on s finančnými prostriedkami firmy sám nakladať nemôže, ani doteraz ako podiel zdedil
nenakladal. Po otcovej smrti sa vôbec s finančnými prostriedkami nenakladalo. Vyjadruje ľútosť a myslí
si, že keby aj jemu otec zomrel takouto cestou, aj on by skončil na súde, ale on to už ovplyvniť nevie.

Dokazovanie bolo vo veci vykonané výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s
ostatným spisovým materiálom a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti HELP s.r.o. Nemocničná 16, Veľký

Krtíš, Čajkovského 8, Lučenec bol Tibor Kalmár od 7.04.2009.

Z osvedčenia o dedičstve č.k. 5D/18/2013, D/not.9/2013 vydaného notárkou JUDr. R. J. vyplýva, že R..
B. Q. zomrel dňa 23.12.2012. Z uzavretej dedičskej dohody o vysporiadaní dedičstva bolo zistené, že
obchodný podiel v Obchodnej spoločnosti HELP s.r.o. Nemocničná 16, Veľký Krtíš predstavujúci 100 %

podiel na základnom imaní a hlasovacích právach spoločnosti zdedili medzi sebou v rovnakom pomere
t.j. po 1-ici a svoje práva z tohto obchodného podielu vykonávajú len prostredníctvom spoločného
zástupcu, ktorého si určia na základe vzájomnej dohody R.. D. Q. - dcéra poručiteľa a F. Q. - syn
poručiteľa.

Z výpisu Obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti HELP s.r.o. od 12.10.2013 sú F. Q.
D. R.. D. Q. s tým, že F. Q. je ustanovený za spoločného zástupcu. Konateľom spoločnosti je F. Q..Z oznámenia Banskobystrického samosprávneho kraja vyplýva, že prevádzkovateľom lekárskej služby
prvej pomoci v období od 01.01.2010 do 28.01.2010 v Y. bola právnická osoba HELP s.r.o., so sídlom
Čajkovského 8.

Osvedčením o dedičstve č.k. 9D/69/2010, Dnot/30/2010 notárka JUDr. Zdena Spodniaková vyporiadala
dedičstvo po F. K., O.. XX.XX.XXXX. Zákonnými dedičmi sú S. K., nar. XX.XX.XXXX, S. K., nar.
XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX.

Súčasť spisu tvorí aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 31.01.2010 a výmenný list -
poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie s nečitateľnými údajmi. Dňa 01.02.2010 bola
F. K. vyšetrená v neurologickej ambulancii R.. I. R., skade bola odoslaná na urgentný príjem interného
oddelenia, kde bola vyšetrená R.. F. I. a R.. S. X., skade bola preložená na kardiologické oddelenie
SUSCH P. P. a.s. toho istého dňa, kde zomrela o čom svedčí prepúšťacia správa , operačný protokol
o prehliadke mŕtveho z ktorého vyplýva, že príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie, puknutie aneuryzmy

hrudníkovej aorty Stanford A. Prvotnou príčinou bola hypertenzná choroba srdca.

Na žiadosť žalobcu 1. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal šetrenie ohľadne
správnosti zdravotnej starostlivosti poskytnutej nebohej F. K.. Táto skutočnosť bola dňa 17.02.2010
oznámená žalobcovi 1. . Vo veci prešetrenia správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti F. K.

bolo vypracované odborné stanovisko konzultantom R.. J. Q. MPH odborníkom pre urgentnú medicínu,
ktorý zhodnotil poskytnutú zdravotnú starostlivosť pani K. v tom zmysle, že lekárka pohotovostnej
ambulancie nezvážila 12 hodinové trvanie ťažkostí a charakter bolesti a príznaky za vertebrogénny
algický syndróm. Nepátrala po inej možnej príčine ťažkostí, napr. nevylúčila, ako príčinu ťažkostí srdcovo
cievne ochorenie alebo koronárne akútne postihnutie. Podaná analgetická liečba riešila pociťovanie

bolesti, ale nebola kauzálna. Vo výmennom lístku nebol vyznačený ďalší odporúčaný postup a pacientka
odišla domov. Poskytnutá prednemocničná starostlivosť v ambulancii lekárskej pohotovostnej služby
nebola poskytnutá správne, nenaplnila ustanovenia predpisu zákona NR SR č. 577/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, § 3 ods. 3 písm. c) a e). Taktiež R.. R. Q., Ambulancia všeobecného lekára pre
dospelých podala odborné stanovisko zo závermi, že diagnostické postupy pri vyšetrení pacientky v

ambulancii LSSP pre dospelých dňa 01.02.2010 nie sú vôbec uvedené, preto je potrebné konštatovať,
že postup všeobecnej lekárky bol neúplný a v danom prípade nedostatočný, liečebné postupy pri
vyšetrovaní pani F. K. boli vzhľadom na zle stanovenú diagnózu nesprávne, v danom prípade nebola
stanovená ani základná diferenciálna diagnostika.

Dňa 07.05.2010 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vypracoval protokol č. 405/2010 o
vykonanom dohľade v ktorom konštatoval, že lekárka pohotovostnej ambulancie LSPP pri návšteve pani
K. nezvážila 12 hodinové pretrvávanie ťažkostí, bolesť a zvracanie od podania liečby lekárom RLP.
Príznaky posúdila ako vertebrogénny algický syndróm. Nepátrala po inej možnej príčine ťažkostí, aj
keď už mala informácie, že ju vyšetril lekár RLP a ani po podaní analgetík a lieku proti zvracaniu sa jej

stav ani o 12 hodín nezlepšil. Neuvažovala diferenciálne diagnosticky a nevylúčila ako príčinu ťažkostí
srdcovo cievne ochorenie alebo koronárne akútne postihnutie. Neurobila žiadne objektívne vyšetrenie
pacientky, ktoré by jej diagnózu potvrdili alebo vyvrátili. Lekárka mala možnosť urobiť pacientke EKG
alebo ju odoslať na EKG do zdravotníckeho zariadenia, urobiť krvné vyšetrenia, ktoré by potvrdili alebo
vylúčili koronárnu príhodu. Počas vyšetrenia na LSPP nemala pacientka zmeraný ani TK a P. Podaná

analgetická liečba možno riešila pociťovanie bolesti, ale nebola kauzálna. Vo výmennom lístku nie je
vyznačený ďalší odporúčaný postup. Lekárka v ambulancii LSPP pacientku ďalej neriešila, pacientka
odišla domov. Zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke v ambulancii LSPP R.. M. nebola v súlade s
§ 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004 z.z. v tom, že lekárka LSPP neuvažovala diferenciálne diagnosticky s cieľom
vylúčiť inú, ako vertebrogénnu príčinu bolestí a zvracania a teda neurobila kroky k stanoveniu správnej

diagnózy.

Dňa 09.06.2010 bola spísaná zápisnica č. 405/2010 o prerokovaní námietok dohliadajúceho subjektu
protokolu o vykonanom dohľade, kde sa konštatuje, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke v
ambulancii LSPP R.. M. dňa 01.02.2010 nebola v súlade s § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z.z. . Toho istého

dňa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámil ukončenie šetrenia podania žalobcovi 1. zo
záverom, že ich nebohej matke Eve Lackovej, nar. 19.02.1958 nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť
v súlade s § 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004 Z.z. v ambulancii LSPP.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.02.2010 vyplýva, že Obecnému úradu Málinec bola
vyplatená čiastka 41,63 eura za Dom smútku, miesto na cintoríne na 10 rokov a rozhlas. Z príjmového
dokladu zo dňa 08.02.2010 vyplýva, že za pohrebné služby bola vyplatená Mestskému podniku služieb

Y. čiastka 538,08 eura na základe faktúry č. 0016/10, ktorá bola vystavená toho istého dňa. Z paragónu
vystaveného dňa 04.02.2010 vyplýva, že na nákup kvetín zaplatili 109,55 eura.

Svedkyňa F. I.- švagriná nebohej F. K. uviedla, že vzťahy v rodine boli veľmi dobré. Vzájomne si všetci
pomáhali, tak ako matka pomáhala synom, tak synovia pomáhali matke. S matkou žil najstarší syn S..

Aj po smrti matky ostali vzťahy chlapcov dobré. naďalej sa stretávajú. Vzťahy mala rovnaké so všetkými
chlapcami, nerobila rozdiely medzi jednotlivými synmi. Ona bola obidva tie kritické dni pred smrťou s
ňou. Prítomný bol aj najstarší syn S.. On volal záchranku a na druhý deň s ňou išiel do nemocnice druhá
syn R.. Po smrti im všetci pomáhali sa vyrovnať s touto skutočnosťou, pomáhali vybavovať veci okolo
pohrebu a aj po smrti sa stretávali, nakoľko im pomáhali sa vyrovnať s tým, lebo každý to znášal ťažko,
nakoľko to bolo nečakané a prekvapivé.

Svedkyňa F. P. - sesternica matky žalobcov 1., 2., 3. uviedla, že F. žila len pre rodinu, mala len týchto
troch synov, nakoľko už skôr stratila muža. Stavali dom, študovala synov, pomáhala im ako vedela,
proste žila len pre nich a pre rodinu. Zo začiatku bývali všetci traja spolu. Potom sa jeden oženil a potom
bývala už len s S. v spoločnej domácnosti. Jeden so synov odišiel pracovať do Írska. Neskôr začal stavať

dom, takže pomáhala aj jemu. Keďže on pracoval vonku, vracal sa domov, všetko spolu riešili. Smrť
zasiahla synov najviac, nakoľko mali už len ju. Všetci sa stretávali v spoločnom dome, kde ona bývala
s najstarším synom.

Svedok J. I. - brat matky žalobcov 1., 2., 3. uviedol, že sestra spolu už s nebohým manželom žila len

pre deti, všetko spolu robili, navzájom si pomáhali. Keď sa táto udalosť stala, tak aj oni, ako rodina
pomáhali s pohrebom. Keď sa staval dom, tak, ako to býva na dedine, súrodenci taktiež pomáhali a
taktiež pomáhali aj pri pohrebe. Boli na pomoci jej synom. Vzťahy boli navzájom medzi synmi a matkou
dobré. Ona v podstate žila len pre tieto deti. Každý sa so smrťou ťažko vyrovnával. Vie to pochopiť len
ten, kto stratí najbližšieho človeka. On bol v P. vybavovať papiere. Bol tam s pohrebnou službou. Aj keď

sú chlapci už dospelí, plnoletí, stratili predtým otca a teraz stratili matku. Každý potrebuje podporu toho
najbližšieho, aj keď tu nejde o finančnú podporu, ale o inú podporu. Páči sa mu, že chlapci sú naďalej
súdržní, držia spolu.

Svedkyňa D. L. - kolegyňa matky žalobcov 1., 2., 3. uviedla, že vzťahy mali veľmi dobré. Boli kolegyňami

9 rokov. Vedeli o vzájomných problémoch. F. žila v podstate len pre túto rodinu, pre svojich synov. Bola
jej nadriadená v škôlke. Bol to šok pre všetkých, ale určite najväčší šok to bol pre rodinu a pre najbližších.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode, a životnom prostredí.

Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s

pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa ods. 3 náklady liečenia, náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotnú starostlivosť a služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľa a zdravotnícki pracovníci za
podmienokustanovenýchosobitnýmpredpisom.Poskytovaniezdravotnejstarostlivosti vzdravotníckom
zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Podľa ods. 2 zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym
pracovníkom.

Podľaods.3poskytovateľjepovinnýposkytovaťzdravotnústarostlivosťsprávne.Zdravotnástarostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so

zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu alebo pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

V čase od 01.01.2010 do 28.02.2010 prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci v Poltári bola
právnická osoba HELP s.r.o. so sídlom Čajkovského 8, Lučenec, preto je žalovaný v tomto konaní

pasívne vecne legitimovaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, zo strany lekára, lekárskej pohotovostnej ambulancie
LSPP dňa 01.02.2010 nebola stanovená správne ani základná diferenciálna diagnóza, jej postup bol

neúplný a nedostatočný. Lekárska nezvážila 12 hodinové trvajúce ťažnosti a charakter bolesti pacientky
nepátrala po inej možnej príčine ťažkostí, nakoľko len konštatovala chronické ťažkosti chrbtice. Vo
výmennom liste - poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie pacientky F. K. MUDr. J.
M. neuviedla akýkoľvek objektívny nález, chýbajú údaje o hodnote tlaku krvi, popis pulzovej frekvencie
srdcových ozvien, nález na pľúcach. Lekárka neuvažovala diferenciálne diagnosticky a nevylúčila

ako príčinu ťažkostí srdcovo cievne ochorenie alebo koronárne akútne postihnutie. Neurobila žiadne
objektívne vyšetrenia, ktoré by jej diagnostiku potvrdili alebo vyvrátili. Podaná analgetická liečba mohla
riešiťlenpociťovaniebolesti,alenebolakauzálna.Tohoistéhodňabolapointernomvyšetreníprezistenú
disekciu aorty transportovaná do Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a.s. P. P. ,
kde napriek urgentnému operačnému zákroku sa nepodarilo jej závažný stav zvrátiť a dňa 01.02.2010

o 20.15 hod. exitovala.

Na podnet žalobcu 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po prešetrení prípadu konštatoval,
že pacientke v ambulancii LSPP R.. J. M. dňa 01.02.2010 nebola v súlade s § 4 ods. 3 Zák.č. 576/2004
Z.z. poskytnutá zdravotná starostlivosť.

Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Aj občianskoprávna úprava ochrany osobnosti
vychádza z druhej hlavy Ústavy SR, najmä z jej čl. 14., 15., 16., 19., 20. a 21. Základ súkromnoprávnej
ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetomochrany sú imateriálne hodnoty a stránka osobnosti človeka. Špecifickosť osobnostných práv spočíva
v ich osobitnom objekte, na ktorý sa upínajú, resp., ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom
ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len

v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11,
ktoré vytvárajú jednotné základné osobnostné práva je len demonštratívny. Zákon poskytuje ochranu
predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej, či psychickej integrity
fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť jej život, alebo zdravie. Osobitné
zákony ustanovujú kto a za akých podmienok môže zasiahnuť do telesnej integrity fyzickej osoby. Zákon

neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a
ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Občianskoprávna
ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik
zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah
do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda a
uplatnenie ďalšieho druhu občiansko-právnej zodpovednosti t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a

nasl. je viazaná na existenciu zavinenia toho, kto do osobnostného práva zasiahol. Ochrana osobnosti
prináleží každej fyzickej osobe, ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzickej
osoby. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči
osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Ak zásah súčasne zasiahol
osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany.

Osobnostné práva patria iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života.

Občiansky zákonník v ust. § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom proti ktorým smeroval
zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V súdenom prípade k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov 1., 2., 3. chráneného § 11
Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i právo na rodinný život, keď z objektívneho hľadiska
strata jedného člena tohto rodinného spoločenstva je neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje ostatných

členov rodiny, takže náhradu v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možno chápať
ako primeraný prostriedok obrany proti neoprávnenému zásahu. Smrť blízkeho človeka ako je to u
žalobcovi 1., 2., 3. v strate matky vyvoláva množstvo zložitých negatívnych pocitov prežívaním tejto
straty spojených s bolesťou, silných emočných stavov a utrpenia s čím sa človek ťažko vyrovnáva a
čo má dopad na narušenie jeho celkovej životnej pohody a hlavne rodinnej atmosféry so zbývajúcimi

rodinnými príslušníkmi. Strata jedného člena tohto rodinného spoločenstva je neodčiniteľnou ujmou,
ktorá postihuje ostatných členov rodiny. Pre určenie výšky primeraného zadosučinenia v peniazoch sú
v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritéria z ktorých musí súd pri
svojom rozhodovaní vychádzať „ex offo“. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosť za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo ku vzniku občianskoprávnych

sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka musia byť splnené aj tri hmotno-právne podmienky podľa §
420 Občianskeho zákonníka a to a) neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu, b) existencia zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození
osobnosti fyzickej osoby a c) existenciu príčinnej súvislosti. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu

právnej povinnosti. Ide predovšetkým o porušenie všeobecne záväzných predpisov a iných noriem,
ktoré mal škodca zachovávať pri vykonaní povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo z iných právnych
úkonov, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne alebo vyplýva
z vykonávacej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ atď. V
prípade porušenia zákona alebo zmluvnej povinnosti zákon ukladá všeobecnú prevenčnú povinnosť

každému počínajúc si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah, alebo nie.
Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. V zmysle
uplatnenia zodpovednosti podľa tohto paragrafu musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným,
rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti,

ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom a následkom týchto príčin. Protiprávny úkon nemusí
byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí že je jednou z príčin, ktorá sa má podieľať na nepriaznivom
následku, ktorý má byť odškodnený a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Rozhodujúce je ,
že nebyť tejto skutočnosti by ku škode nedošlo, alebo naopak, či škodlivý následok by nenastal aj beztejto skutočnosti. Pri skúmaní možnosti odvracať škodu spôsobenú inému na zdraví bude preto platiť
náročnejšia miera zodpovednosti voči lekárovi ako odborníkov, ako občanovi neodborníkovi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo nesporne preukázané, že k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti,
k nesprávnemu stanoveniu diagnózy a neposkytnutiu adekvátnej okamžitej liečby došlo zo strany
lekárky, ktorá pracovala u žalovaného, čo viedlo k smrti matky žalobcov 1., 2., 3. napriek operačnému
zákroku v SÚSSCH a.s. a preto súd mal za to, že je tu daná zodpovednosť žalovaného v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia čl. 8 ods. I. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd
publikovaného pod č. 209/1992 každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života , obydlia a korešpondencie. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného
a rodinného života môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva

na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie
resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu
čiastočne, alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby t.j. nemajetková ujma postihujúcu inú,
ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna)
ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu

vo forme šoku, smútku zo strany blízkej osoby a tak isto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.
Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade ak došlo k
zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený
protiprávnym konaním tretej osoby následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby zakladá právo domáhať

sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto
ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že
ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobný záujem; ide
o najbližších príbuzných. Uvedené vzťahy po smrti matky žalobcov , však boli definitívne ukončené zo
strany žalovaného bez možnosti reparácie. Súčasťou práva na súkromie je aj rodinný život, ktorý zahŕňa

vzťahy medzi blízkymi príbuznými , ktorými žalobcovia 1., 2., 3. nepochybne voči nebohej boli, nakoľko
išlo o synov a matku, pričom strata jedného z členov tohto rodinného spoločenstva je neoddeliteľnou
ujmou postihujúcou všetkých ostatných členov. Žalobcov 1., 2., 3. ako najbližší príbuzní s nebohou
matkou vytvorený pevný citový vzťah, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpoveďou žalobcov 1., 2.,
3. , výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že nečakaná smrť matky bola mimoriadne traumatizujúca

skutočnosť pre všetkých najbližších členov rodiny.

Aby bolo možné hovoriť o zásahu do súkromia určitej osoby usmrtením inej osoby musí medzi dotknutou
a zomrelou osobnou preukázateľne existovať kvalifikovaný konkrétny blízky osobný citový vzťah len v
prípade takéhoto vzťahu totiž prichádza do úvahy násilné pretrhnutie vybudovaných citových väzieb

dotknutej osoby a len v takomto prípade môže predstavovať konanie pôvodcu zásahu v tomto prípade
zásah do súkromia dotknutej osoby. V nadväznosti na to, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania
možno konštatovať, že v prípade žalobcov 1., 2., 3. tu silné citové väzby medzi nimi a zomrelou matkou
existovali. Je síce pravdou, že exaktne nemožno existenciu citového vzťahu ako takého dokazovaním
prostredníctvom výsluchu účastníkov ani svedkov zistiť. Možno však skutkovo ustáliť formálne právnym

poriadkom zakotvený status, pri ktorom sa bez ďalšieho predpokladá blízky citový vzťah, ako aj ďalšie
skutkové okolnosti, z ktorých možno bezpečne usúdiť, že takýto vzťah tu existuje (okolnosti týkajúce
sa kvality ich vzájomného vzťahu, spoločné bývanie, absencia problémov vo vzťahu , spoločné aktivity
a pod.).

V prejednávanej veci súd pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska
závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil predovšetkým to, že žalobcovia 1., 2., 3. stratili matku vo veku 52
rokov, s ktorou tvorili harmonickú rodinu, tešili sa vzájomne z úspechov, vzájomne si pomáhali, delili sa
tak spoločne o pozitívne i negatívne stránky ich každodenného života a v dôsledku jej úmrtia došlo k
celkom nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia a k definitívnej strate možnosti žalobcov 1., 2., 3. stráviť

s ňou čas, deliť sa s ňou o všetky bežné i menej bežné problémy a radosti a zdieľať s ňou spoločné
záujmy. Matka smrťou stratila možnosť rozvíjať vzťah so synmi, s vnúčatami, čím je celá ich rodina
ochudobnená a ide o nezvratný a nenapraviteľný stav.Výškapeňažnejnáhradyjepredmetomvoľnejúvahysúdu,pričomsúdprihliadalnazávažnosťvzniknutej
nemajetkovej ujmy, okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená

požiadavkaúčinnéhoprimeranéhozadosťučinenia,zavzniknutúnemajetkovúujmu.Pri určenípeňažnej
náhrady prihliadol súd na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti matky žalobcov 1., 2., 3.
a dôsledky, ktoré vyvolala u samotných žalobcov 1., 2., 3. . Bolo potrebné prihliadnuť na to, že pri úmrtí
nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu. Taktiež bolo potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam v danej veci i k tomu, že hľadisko primeranosti sa vzťahuje aj k výške náhrady, ktorej

zmyslom je čiastočne vyvážiť, zmierniť nemajetkovú ujmu. Pri posudzovaní výšky tejto náhrady súd
prihliadol aj k neospravedlniteľnému, ľahostajnému a neodbornému postoju lekára žalovaného.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených kritérií a skutkových okolností danej veci súd ustálil výšku
náhrady nemajetkovej ujmy sumou po 15 000,- eur pre každého so žalobcov 1., 2., 3., keďže vzhľadom
na všetky vyššie uvedené okolnosti je toho názoru, že takáto náhrada je primeraná a zohľadňuje všetky

vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv žalobcov 1., 2., 3. a je spôsobilá aspoň z časti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na
ochranu osobnosti. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v uvedenej
výške.

Žalobcovia 1., 2., 3. požadovali aj zaplatenie náhrady škody v zmysle § 449 a to nákladov spojených
s pohrebom ich matky vo výške 689,26 eura, čo doložili príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa
05.02.2010 na čiastku 41,63 eura za prenájom domu smútku, za rozhlas a za miesto na cintoríne na
10 rokov, zo dňa 08.02.2010 na čiastku 583,08 eura za pohrebné služby doložené faktúrou č. 0016/10
vystavené Mestským podnikom služieb Poltár zo dňa 08.02.2010 a paragón zo dňa 04.10.2010 za nákup

kvetí vo výške 109,55 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a prevedené dokazovanie súd
zaviazal žalovaného na uhradenie aj týchto nákladov.

Keďže pri náhrade nemajetkovej ujmy sa nejedná o zanedbateľnú čiastku, súd v súlade s ustanovením §
160 ods. 1, veta prvá O.s.p. určil dlhšiu dobu na plnenie a to v rozsahu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Keďže v tomto konaní boli žalobcovia 1., 2., 3. osobne oslobodení od platenia súdneho poplatku a
žalovaný bol neúspešný, súd zaviazal žalovaného podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu.

Súd vychádzal zo sadzby poplatku z právnej úpravy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
účinného v čase podania návrhu, teda zo sadzby určenej položkou 7b., písm. b) Sadzobníka súdnych
poplatkov. Vychádzal pritom z čiastky, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcom 1., 2., 3. a to náhradu
nemajetkovej ujmy súhrnne vo výške 49 500,- eur a z náhrady škody - pohrebného v súhrnnej výške
689,26 eura ( 3% zo sumy 49 500,- eur + 66,- eur )

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným účastníkom konania
priznal náhradu trov voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia právnou zástupkyňou žalobcov 1., 2., 3. vo výške 4 114,51 eura, ktorú si vyčíslila v zmysle
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo sumy 49 500. eur. Hodnota za jeden úkon, jedného účastníka sa rovná

519,49 eura po znížení o 50% sa rovná 259,75 eura, pri troch účastníkoch sa rovná 779,25 eura.
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 15.01.2012 - 779,25 eura
- podanie žaloby dňa 30.01.2012 - 779,25 eura
- zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec dňa 14.11.2013 (odročené bez
pojednávania - 25%) - 194,81 eura

- zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec dňa 06.03.2014 - 779,25 eura
- návrh na vykonanie dokazovania dňa 06.10.2014 - 194,81 eura
- zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec dňa 19.03.2015 - 779,25 eura
- režijný paušál 1x á 8,39 eura, 2x režijný paušál á 8,04 eura, 1x režijný paušál 7,81 eura, 2x režijný
paušál 7,63 eura

- náhrada cestovného: V. O. - K. a späť účasť na pojednávaní dňa 14.11.2013 motorovým vozidlo Opel
Vectra - 288 km - 84,472 eura
- účasť na pojednávaní V. O. - K. a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia dňa 06.03.2014 - 288 km
- 77,380 eura- účasť na pojednávaní V. O. - K. a späť osobným motorovým vozidlom Peugeot dňa 19.03.2015 - 288
km - 76,381 eura
- náhrada za stratu času: 14.11.2013 cesta Nové Zámky - Lučenec a späť 104,08 eura, 06.03.2014 cesta

Nová Zámky - Lučenec a späť 107,20 eura, 09.03.2015 cesta Nové Zámky - Lučenec a späť 111,84 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.