Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Katarína Červenková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Cpr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217728
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613217728.6
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci navrhovateľa:
SioTechGlobal, s.r.o., IČO: 43 841 074, so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava 1, proti odporcovi: S..
I. C., V. XX.XX.XXXX, P. Y. Č.. XXX/XX, XXX XX Q., Š. N. T., zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, so
sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 195,94 eur na účet právneho zástupcu odporcu, vedený vo L. banke, a.s. Y.
K., č.ú.: T. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, L..T.: XXXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.09.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 25.09.2013 a
doplnenímnávrhu,ktorýboldoručenýsúdudňa05.12.2013domáhalurčenia,že"skončeniepracovného
pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 10.09.2013, ktorá bola daná podľa § 69 ods. 1 písm.b)
Zákonníka práce zamestnávateľom je neplatné."
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ "uzatvoril s odporcom pracovný pomer ku E. XX.XX.XXXX,
pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, na pracovnú pozíciu projektant". V priebehu roku 2013
plnenie si povinností odporcu nedosahovalo ani 10% požadovanej náplne a všetky projekty boli s
maximálnou chybnosťou, čo bolo odporcovi vytknuté niekoľkokrát na poradách, na základe čoho mal
mať odporca ukončenie pracovného pomeru. Odporca doručil navrhovateľovi dňa 10.09.2013 list ako
"okamžité skončenie pracovného pomeru, na ktorý reagoval zamestnávateľ listom zo dňa 10.09.2013,
že predmetné oznámenie je v rozpore s výzvou a z tohto dôvodu považuje jeho list za nedôvodný.
Navrhovateľ považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatný úkon, nakoľko dôvod pre
jeho skončenie týmto spôsobom absentuje. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že voči
odporcovi musel následne uplatniť absencie ako aj vyčísliť škody za hrubé porušenie zákonníka práce
a dokonca aj z dôvodu podozrenia z porušenia ustanovení trestného zákona.
K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 07.03.2014 v ktorom uvádza, že návrh žalobcu vôbec
nereaguje na skutočnosti, ktoré boli dôvodom jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru u
navrhovateľa, a to na skutočnosť dlhodobého nevyplácania mzdy. Sám navrhovateľ k podaniu priložil
výplatné pásky z ktorých vyplýva, že mal odporca nárok na mzdu, ktorá mu doteraz vyplatená nebola.
Ohľadne tvrdení navrhovateľa o porušovaní pracovných povinností a spôsobení škody, resp. spáchania
trestnej činnosti, odporca vo vyjadrení uviedol, že ich považuje za nedôvodné, pričom tieto nároky začal
navrhovateľ voči nemu uplatňovať až potom, čo s ním skončil pracovný pomer z dôvodu dlhodobého
neplatenia mzdy zo strany navrhovateľa. Zároveň vo svojom vyjadrení odporca poukazuje na to, že
zamestnávateľ môže uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením,najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa názoru odporcu, v
podaní navrhovateľa zo dňa 20.09.2013, ktorý bol doručený súdu dňa 25.09.2013 navrhovateľ neuplatnil
neplatnosť odporcom podaného okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko odporca v tomto
podaní neuplatňuje žiadnym spôsobom, že súd má rozhodnúť o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Navrhovateľ až dňa 05.12.2013 uplatnil "neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 10.09.2013", pričom takýto úkon ( výpoveď) však neexistuje, z čoho
vyplýva, že navrhovateľovi uplynula lehota na možnosť platného napadnutia takéhoto právneho úkonu
( okamžitého skončenia pracovného pomeru ) . S poukazom na uvedené žiadal odporca žalobu ako
návrh podaný po zákonom stanovenej lehote a zároveň ako návrh úplne bezdôvodný zamietnuť a
navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 30.04.2014 a 10.09.2014 z ktorých sa navrhovateľ ospravedlnil,
žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu pretrvávajúcej PN konateľa spoločnosti a momentálneho
zhoršenia zdravotného stavu. K ospravedlneniu priložil lekársku správu MUDr. Liany Kabelkovej z ktorej
vyplýva, že pani Judita Dobrocká - konateľka spoločnosti SioTechGlobal s.r.o. trpí dlhodobe záchvatmi
srdcovej slabosti, od 10.03.2014 nastalo zhoršenie jej zdravotného stavu, dlhodobo nie je spôsobilá
zúčastňovať sa pojednávania ani výsluchu a akákoľvek duševná námaha by mohla spôsobiť život
ohrozujúci stav.
Ako tretie v poradí súd vytýčil pojednávanie na deň 3.12.2014, z ktorého sa navrhovateľ podaním zo dňa
27.11.2014 opäť ospravedlnil z dôvodu PN konateľa spoločnosti a priložil potvrdenie od ošetrujúceho
lekára zo dňa 26.11.2014. Z priloženého lekárskeho potvrdenia od MUDr. Tibora Mihalovicsa vyplýva,
že konateľka spoločnosti pani Judita Dobrocká trpí bolesťami v pravom kolene bez zrejmého úrazu, pre
ktoré nemôže dobre chodiť a pohyblivosť v pravom kolene je bolestivá.
V tejto súvislosti súd dodáva, že navrhovateľ je právnickou osobou, pričom pojednávania sa nemôže
zúčastniť zo zdravotných dôvodov len jeho štatutárna zástupkyňa a v možnostiach štatutárnej
zástupkyne navrhovateľa je udeliť plnú moc na zastupovanie v konaní ktorejkoľvek ňou vybranej osobe
( právny názor konštatovaný uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 41Cob/112/2013 - 76 a
Cdo 13/2002 ). Pre prípad, že by súd v predmetnej veci naďalej akceptoval dôvody uvádzané štatutárnou
zástupkyňou navrhovateľa, nebola by reálna možnosť na ukončenie súdneho sporu. Navrhovateľka
mala dostatok možností v konaní si uplatňovať svoje práva a kedykoľvek mohla na pojednávanie
splnomocniť zastupovaním akúkoľvek inú osobu. Súd musí prihliadať v konaní aj k záujmom druhého
účastníka konania, ktorý nemôže byť neprimeraným predlžovaním sporu poškodzovaný, resp. ostať v
neistote. Bolo v záujme navrhovateľky, ktorá iniciovala podanie na súd, aby sa vytýčených pojednávaní
zúčastnila, a tak mohla byť vec v jej prítomnosti, alebo v prítomnosti jej zástupcu riadne prejednaná
a rozhodnutá. Súd má za to, že vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo k odňatiu jeho práva konať pred
súdom, keďže o konaní vedel a mal možnosť uplatniť si všetky svoje procesné práva. Z uvedeného
dôvodu súd vo veci rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa. Okrem
vyššie uvedeného dôvodu súd poukazuje na tú skutočnosť, že ospravedlnenie navrhovateľa zo dňa
27.11.2014 v ktorom sa odvoláva na potvrdenie ošetrujúceho lekára zo dňa 26.11.2014, neobsahuje
také závažné ochorenie, alebo zhoršenie zdravotného stavu konateľky navrhovateľa, pre ktoré by
nebolaschopnázúčastniťsapojednávania.Lekárskepotvrdenienazákladektoréhosaúčastníkkonania
ospravedlňuje z pojednávania, musí obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu, neumožňuje účasť na pojednávaní. Takéto vyjadrenie priložená lekárska
správa neobsahovala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť
spisu, a to najmä žalobným návrhom, pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou v pracovnej zmluve,
potvrdením o príjmoch a zrážkach za obdobie júl 2013, jún 2013, máj 2013, apríl 2013, marec 2013,
február 2013, január 2013, mzdového listu za r. 2013, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny,
listom zo dňa 06.09.2013 - závažné porušenie zákona posledné upozornenie a vyúčtovanie škody,
výzvou odporcu zo dňa 13.09.2013 o zaslanie zápočtového listu z dôvodu potreby zaradenie sa
do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, listom navrhovateľom zo dňa
10.09.2013, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, doplnením žaloby, okamžitým skončením
pracovného pomeru odporcu zo dňa 10.09.2013, vyjadrením odporcu k žalobe zo dňa 07.03.2014, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca na základe pracovnej zmluvy zo E. XX.XX.XXXX pracoval u navrhovateľa od 02.09.2011 na
pozícii projektant.Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za júl 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na čistú mzdu vo
výške 665,36 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za jún 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie čistej
mzdy vo výške 640,20 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za máj 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie čistej
mzdy vo výške 688,36 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za apríl 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie čistej
mzdy vo výške 655,57 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za marec 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie
čistej mzdy vo výške 637,43 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za február 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie
čistej mzdy vo výške 146,98 eur.
Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za január 2013 vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie
čistej mzdy vo výške 668,83 eur.
Navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil list zo dňa 15.07.2013 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ upozornil
odporcu na porušenie pracovnej disciplíny.
Navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil list zo dňa 06.09.2013 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ upozornil
odporcu na závažné porušovanie zákona a vyúčtoval mu škodu vo výške 7416,-eur.
K týmto listinným dôkazom navrhovateľ nepriložil doklad o doručení, pričom odporca vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 03.12.2014 poprel akékoľvek upozornenie zo strany zamestnávateľa ohľadne
nespokojnosti s jeho prácou a o týchto skutočnostiach sa dozvedel až po ukončení pracovného pomeru.
Dňa 10.09.2013 doručil odporca navrhovateľovi "Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
ustanovenia§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce".Podľauvedenéhookamžitéhoskončeniapracovného
pomeru nebola odporcovi vyplatená mzda za mesiaca január až august 2013. Z tohto dôvodu odporca v
súlade s § 69 ods. 1 písm.b) zákona č. 311/2001 Zb.z. okamžite končí pracovný pomer s navrhovateľom
ku dňu 11.09.2013.
Listom zo dňa 10.09.2013 oznámil navrhovateľ odporcovi, že žiada o zosúladenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, nakoľko takéto datovanie je v rozpore s platným zákonníkom práce. Doručený
dokument považuje za zmätočný z titulu vykázania zápočtovej doby a mzdového listu zamestnanca,
ktorý sa doručuje do sociálnej poisťovne.
Na vytýčenom pojednávaní žiadal právny zástupca odporcu žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zamietnuť a to z dôvodov, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
podal odporca je platné, nakoľko mu navrhovateľ dlhodobo neplatil mzdu a tiež formálne namietol tú
skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobu po dvojmesačnej prekluzívnej lehote na jej podanie, nakoľko
podanie zo septembra 2013 neobsahovalo žalobný petit, a tento petit v rámci ktorého žalobca navrhuje
vydať rozsudok bol doplnený, resp. upresnený až podaním doručeným súdu dňa 05.12.2013. Poukázal
tiež na to, že v texte petitu navrhovateľ uvádza nejakú výpoveď, pričom výpoveď zo strany žalovaného
nebola žalobcovi nikdy dávaná.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3.12.2014 uviedol, že mu doteraz nebola vyplatená
mzda za obdobie od januára do augusta 2013, vrátane mesiaca august.
Podľa § 69 ods. 1 písm.b ) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.
Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.
Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že
podaná žaloba nie je dôvodná, a to z nasledovných dôvodov:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.9.2013 v znení doplneného návrhu doručeného súdu 5.12.2013
domáhal určenia, že "skončenie pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 10.9.2013, ktorá
bola daná podľa § 69 ods.1 písn.b) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné".
Hoci sa samotná formulácia petitu návrhu javí súdu ako nelogická, nakoľko z gramatickej formulácie
petitu návrhu ( "výpoveď daná zamestnávateľom" ) vyplýva, že sa sám navrhovateľ ako zamestnávateľ
domáha určenia akoby vlastnej výpovede, ktorú dal zamestnancovi, z obsahu celého návrhu, jeho
názvu, ako aj pripojeného listinného dôkazu - Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69
ods.1 písm. b) Zákonníka práce z 10.9.20103 súd vyvodzuje, že sa navrhovateľ v skutočnosti domáhal
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ktoré bolo dané
zamestnávateľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo
254/2009, podľa ktorého "požiadavka ustanovenia § 79 ods.1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo,
čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku
jeho rozsudku. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným
návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia
súd musí dbať, aby vyjadroval ( z obsahového hľadiska ) to, čoho sa žalobca
žalobou skutočne domáhal."
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zameral dokazovanie na zistenie, či bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) v spojení s
§69 ods.3 a § 70 Zákonníka práce.
Po posúdení navrhovateľom predloženého listinného dôkazu - Okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa ust. § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z 10.9.20103, súd návrh navrhovateľa zamietol,
nakoľko mal za to, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený dôvod
skončenia, bol doručený v ustanovenej lehote zamestnávateľovi ( § 69 ods.3 Zákonníka práce ), čo sám
navrhovateľ ako zamestnávateľ v podanom návrhu ani nepopieral.
Z bodu 5. Pracovnej zmluvy zo dňa 29.8.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a
odporcom ako zamestnancom vyplýva, že výplatný termín je 25. dňa za predchádzajúci mesiac, preto
nevyplatenie mzdy do 15 dní od 25. dňa v mesiaci zakladá právo zamestnanca skončiť pracovný pomer
v zmysle § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.
Z výpovede odporcu ako aj z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd
preukázané, že navrhovateľ nevyplatil odporcovi mzdu za mesiace január až august 2013. Nevyplatenie
mzdy navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval, ani súdu nijaký dôkaz preukazujúci opak - teda
vyplatenie mzdy odporcovi nepredložil.Okamžité skončenie pracovného pomeru doručil odporca navrhovateľovi dňa 10.9.2013. Podmienkou
platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je v zmysle ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce
doručenie písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľovi v lehote 1 mesiaca
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Túto podmienku
splnil odporca pri nároku na mzdu za mesiac júl, ktorú mal zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi do
25.augusta 2013, teda od 26. augusta mal odporca vedomosť o nevyplatení mzdy v lehote splatnosti
podľa pracovnej zmluvy.
Odporcovivznikloprávonaokamžitéskončeniepracovnéhopomerupouplynutíajdodatočnej15-dňovej
lehoty podľa §69 ods.1 písm b), teda od 10.9.2013, ktoré mohol uplatniť do 26.9.2014.
Pokiaľ právny zástupca formálne namietal, že žaloba bola podaná po 2-mesačnej prekluzívnej lehote na
jej podanie, nakoľko podanie zo dňa 20.9.2013 doručené súdu 25.9.2013 neobsahovalo žalobný petit
a tento bol doplnený až 5.12 2013, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo 16/98 zo dňa 28.1.1999, podľa ktorého " aj podaním takého návrhu na začatie konania, ktorý
má nedostatky vyžadujúce ich odstránenie v zmysle § 43 OSP, sa začína súdne konanie s účinkami
zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt." Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že navrhovateľ
splnil podmienky v zmysle § 77 Zákonníka práce, a teda 2 mesačná lehota na podanie žaloby bola
zachovaná.
Súdprávneuzatvára,žejednýmzozákladnýchprávzamestnanca,jeprávonamzduzavykonanúprácu.
Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 a § 130
Zákonníka práce v termíne dojednanom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, ak takýto termín
nie je dojednaný, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľovi zadržiavať splatnú mzdu a
porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplatiť mzdu po splatnosti môže mať aj trestnoprávne následky.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon. Vzhľadom na uvedené, nie je
pre jeho platnosť potrebný súhlas druhého účastníka pracovného pomeru, na rozdiel od
dohody o skončení pracovnej činnosti, kde je potrebný vzájomný súhlas oboch strán. Pracovný pomer sa
skončí ihneď po jeho doručení. Aj zo súdnej praxe (B 14/1972) vyplýva, že účinky zrušovacieho prejavu
nastávajú zo zákona dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom zrušení pracovného pomeru doručil
druhému účastníkovi. Preto akýkoľvek iný časový údaj uvedený v zrušovacom prejave nemôže meniť
zákonné účinky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnanca za platné, preto návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1
O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca odporcu si v podaní zo dňa 3.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.12.2014, trovy
konania vyčíslil celkom v sume 195,94 Eur a túto sumu žiadal priznať za 3 úkony právnej služby, podľa
§11 ods.1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd odporcovi priznal trovy konania pozostávajúce trov právneho zastúpenia vo výške 195,94 Eur, a to
za 3 úkony právnej služby po 61,85,- Eur, 1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm.
a), 2./ za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 30.4.2014 ( ? z hodnoty úkony podľa § 13a
ods. 4) vo výške 15,46 Eur, 3./ za účasť na meritórnom pojednávaní dňa 3.12.2014 vo výške 61,85 Eur.Súd ďalej priznal odporcovi režijný paušál 3x 8,04 Eur s poukazom na § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z.. a DPH vo výške 32,66 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004Z.z. ,keď
mal za preukázané, že právny zástupca je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia sú tak spolu vo
výške 195,94 Eur.
S poukazom na vyššie uvedené, súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania
spolu vo výške 195,94 Eur právnemu zástupcovi odporcu podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., pričom
tieto trovy súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to
písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.