Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232763
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111232763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Gabriely
Ďurmanovej, so sídlom kancelárie: J. XXXX/XB, XXX XX B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu: IZ
plus s.r.o., so sídlom Matúškova 1982, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 834 041, proti žalovanému: Ing.
V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX G. F., štátnemu občanovi SR, zastúpenému právnou

zástupkyňou JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom K. M. XX, XXX XX L. L., v konaní o
určenieneúčinnostiprávnehoúkonu,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.19Cbi
14/2011-125 zo dňa 7.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 14/2011-125 zo dňa 7.5.2013 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia 274,30 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne

žalovaného JUDr. Evy Krchňavej, advokátky, so sídlom K. M. XX, XXX XX L. L..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon dlžníka H-K
Staving s.r.o. (toho času s obchodným menom IZ plus s.r.o.), IČO: 36 834 041, so sídlom Matúškova
1982, 026 01 Dolný Kubín, ktorým došlo k prevodu vlastníctva a užívania hnuteľných vecí (majetku):
1/ príves nákladný, značka: Wiola, obchodný názov Krakus, typ (variant: AN1/V0750,

kategória: 01, VIN: SUC075B0F80007881, karoséria: DC valníková, farba: šedá, rozmery:
3.800 mm x 1.820 mm x 865 mm, pôvodná evidenčná značka: DK 329 YC) (ďalej už len
„hnuteľná vec č. 1"),
2/ pracovný stroj samohybný, značka POLARIS, obchodný názov: SPORTSMAN 800 EFI TWIN, typ
(variant) verzia: MH76/MH76A2/02, kategória: PS, VIN: 4XAMN76A38A503918, identifikačné číslo
motora: EH0760LE, druh karosérie: Nosič pracovných adaptérov, farba: čierna, rozmery: 2.110 mm x
1.250 mm x 1.220 mm, pôvodná evidenčná značka: DK 217 AC (ďalej len „hnuteľná vec č. 2"),

je voči všetkým veriteľom dlžníka v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn.
3K/35/2010 právne neúčinný. Ďalej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť do
dotknutej podstaty peňažnú náhradu vo výške 692 Eur za Príves nákladný, značka: Wiola Krakus a
peňažnú náhradu vo výške 5.833 Eur za Pracovný stroj samohybný POLARIS SPORTSMAN 800 EFI
TWIN, a tak celkom poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu vo výške 6.525 Eur. Súčasne
sa žalobca domáhal podanou žalobou aj priznania náhrady trov konania. Okresný súd po vykonanom

dokazovaní a aplikácii ust. § 9 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 57 ods. 1 až 4, § 60 ods. 1 až 3, § 63
ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do
31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") v spojení s ust. § 120 ods. 1, § 132 O.s.p. poukázalna to, že žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu prevodu hnuteľnej veci č. 1 a č. 2 medzi
žalovaným ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim. Konkurz na majetok spoločnosti IZ plus
s.r.o. bol vyhlásený uznesením zo dňa 4.4.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku 12.4.2011, vo

väzbe na čo účinky vyhlásenia konkurzu nastali 13.4.2011. Pri podaní žaloby na okresný súd dňa
12.10.2011, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky okresného súdu, ktorou bola opatrená žaloba vo veci
na č.l. 1, okresný súd skonštatoval, že žaloba v tejto veci bola podaná včas. Vo vzťahu ku hmotno-
právnej podmienke odporovania prevodu hnuteľných vecí č. 1, 2 podľa § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z., teda podmienky, že realizáciou tohto právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní
na majetok úpadcu (konkurzné konanie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/35/2010) a ktorému veriteľovi
nezaniklo postavenie účastníka konkurzného konania, okresný súd skonštatoval, že žalobca splnenie
tejto podmienky nepreukázal. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd zistil, že hnuteľné veci č.
1 a 2 boli úpadcom ako predávajúcim prevedené na žalovaného ako kupujúceho na základe ústne
uzatvorených kúpnych zmlúv zo 6.4.2009. Tento skutkový záver vyplynul z vyjadrenia žalovaného

prostredníctvom právnej zástupkyne a z listinných dôkazov, ktorými boli daňové doklady - faktúra č.
20091108 a č. 20091308 a pokladničné príjmové doklady zo dňa 6.5.2009, 16.4.2009, ktoré listiny sú
súčasťouspisunač.l.98,99,116až118spisuvspojenísvyjadrenímsaOkresnéhoriaditeľstvaPZDolný
Kubín, Okresný dopravný inšpektorát - výpis z evidencie motorových a prípojných vozidiel + doplnenie
z 27.4.2011 (č.l. 9). V danom prípade išlo o prevod na základe odplatných právnych úkonov - kúpnych

zmlúv, podľa ktorých úpadca za prevedené hnuteľné veci získal kúpnu cenu v celkovej výške 15.398,50
Eur. Táto suma o 8.873,50 Eur prevyšovala žalobcom ustálenú a v konaní v rámci druhého petitu žaloby
uplatnenú peňažnú náhradu zodpovedajúcu zostatkovej hodnote hnuteľných vecí č. 1 a 2 v čase ich
prevodu. Z uvedeného vyplynulo, že sa majetok úpadcu v dôsledku prevodu hnuteľných vecí č. 1 a
2 zvýšil o rozdiel kúpnej ceny a zostatkovej hodnoty týchto hnuteľných vecí č. 1 a 2. Vo väzbe na to

nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré mali veritelia voči úpadcovi (vtedy dlžníkovi) v
čase, kedy nastali účinky prevodu hnuteľných vecí č. 1 a 2 a ktorí veritelia si svoje pohľadávky prihlásili
v predmetnom konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 35/2010. Skutočnosť ukrátenia
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z. nebola preukázaná ani faktom tvrdeným v konaní žalobcom, podľa ktorého si v konkurznom konaní

Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 35/2010 prihlásilo svoje pohľadávky celkom 12 konkurzných veriteľov
v celkovej výške 354.077,97 Eur a výška zistených pohľadávok zodpovedala sume 348.807,50 Eur, z
čoho dvaja prihlásení veritelia mali ku dňu uskutočnenia právneho úkonu, ktorým došlo k prevedeniu
hnuteľných vecí č. 1 a č. 2 na tretiu osobu, svoje pohľadávky splatné.

Okresný súd mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon prevodu hnuteľných vecí č. 1, č. 2 ukrátil
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní, resp. viacerých
veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní, bolo vecou dôkazného bremena
žalobcu túto skutočnosť preukázať a umožniť súdu za predloženia dôkazov k tejto skutočnosti vykonať
dokazovanie. Okresný súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukázal aj na uznesenie Krajského

súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011. Okresný súd mal za to, že žalobca na základe
výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 132 O.s.p. nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej
podmienky uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu prevodu hnuteľných vecí č. 1, č. 2, vyplývajúcej
z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Splnenie tejto podmienky je základným predpokladom odporovateľnosti

podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, a teda i v zmysle § 60 zákona č. 7/2005
Z.z.. Okresný súd ďalej vyslovil, že skutočnosť realizácie právneho úkonu kúpnej zmluvy v prospech
žalovaného ako spriaznenej osoby, je relevantná vo vzťahu k úprave vyplývajúcej z § 60 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z. a zakladá predpoklad úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany
o tomto úmysle, ak sa nepreukáže opak. Bez preukázania splnenia podmienky podľa § 57 ods. 4 zákona

č. 7/2005 Z.z., teda ani skutočnosť realizácie právneho úkonu kúpnej zmluvy v prospech žalovaného
ako spriaznenej osoby dlžníka nie je dôvodom pre určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu.

Okresný súd ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu o realizácii prevodu hnuteľných vecí č. 1 a č. 2
prostredníctvom ukracujúceho právneho úkonu na žalovaného podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. boli

vyvrátené výsledkami vykonaného dokazovania (výsluchom žalovaného prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne a listinnými dôkazmi, a to faktúrami č. 20091108, č. 20091308, pokladničnými príjmovými
dokladmi zo dňa 6.5.2009 a zo dňa 16.4.2009 z č.l. 116 až 118 spisu v spojení s výpisom z evidencie
motorových a prípojných vozidiel - doplnenie Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Okresný dopravnýinšpektorát z 27.4.2011), ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z ktorých vyplynulo,
že k prevodu hnuteľných vecí č. 1 a č. 2 došlo na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv medzi
úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim za dojednanú kúpnu cenu v celkovej výške

15.398,50 Eur, ktorá bola úpadcovi v celom rozsahu vyplatená a ktorá sa stala majetkom úpadcu. Táto
kúpna cena prevyšovala žalobcom ustálenú zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí č. 1 a č. 2 k momentu
prevodu hnuteľných vecí, čím bol vylúčený záver o ukrátení veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z.. Z titulu nepreukázania splnenia základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 O.s.p. (správne malo byť uvedené zákon č. 7/2005 Z.z.) rozhodol

okresný súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, a teda i v časti uplatnenej peňažnej náhrady.

Pokiaľ žalobca spochybňoval listinné dôkazy predložené žalovaným, a to faktúry č. 20091108, č.
20091308 a pokladničné príjmové doklady z č.l. 116 až 117, tvrdiac, že ide o listinné dôkazy vyhotovené
medzispriaznenýmiosobami,vystavenédodatočnealistinnédôkazy,ktoréniesúhodnoverné,poukázal
okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 199/2005, podľa

ktorej ...„Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila
dôkaznápovinnosťadôkaznébremenotohoúčastníka,ktorýtvrdilskutočnosti,ktorémalibyťsúkromnou
listinou preukázané". Žalovaný po vznesení uvedenej námietky žalobcu bol dôkazne aktívny a predložil
označené pokladničné príjmové doklady v rovnopise originálov a zároveň vypovedal vo veci tak, že
neexistoval žiaden dôvod, aby disponoval i výdavkovými pokladničnými dokladmi k týmto príjmovým

pokladničným dokladom, pretože tieto by mal mať k dispozícii a vo svojom účtovníctve samotný úpadca.
Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie samotného dopravného inšpektorátu z 27.4.2011 (č.l. 91), z
ktorého vyplynulo, že k prepisu hnuteľných vecí č. 1 a č. 2 na žalovaného došlo, a teda dopravný
inšpektorát musel mať k dispozícii podklady, na základe ktorých takto postupoval. Podľa oboznámenia
sa s listinným dôkazom z č.l. 9 (výpis z evidencie motorových a prípojných vozidiel - doplnenie vystavený

Okresným riaditeľstvom PZ Dolný Kubín, Okresný dopravný inšpektorát) okresný súd skonštatoval, že
z tohto listinného dôkazu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný preukázal
pravdivosť listinných dôkazov - predložených faktúr a pokladničných príjmových dokladov, tak ako sú
identifikované vyššie s tým, že preukázal i skutočnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv zo 6.4.2009 medzi
úpadcom (vtedy dlžníkom) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim pri dojednaní kúpnej ceny

za prevod hnuteľných vecí č. 1 a č. 2 v celkovej sume 15.398,50 Eur, ktorá kúpna cena bola úpadcovi
zaplatená. Skutočnosť, či žalovaný nadobudol predmetné hnuteľné veci č. 1 a č. 2 ako fyzická osoba -
podnikateľ alebo výlučne ako fyzická osoba a či žalovaný má doklady o nadobudnutí hnuteľných vecí vo
svojom účtovníctve a či sa uzatvorenie týchto kúpnych zmlúv premietlo do účtovníctva úpadcu, bolo v
uvedených súvislostiach irelevantné a mohlo to mať podľa názoru okresného súdu význam výlučne pri

posudzovaní otázky správnosti vedenia účtovníctva úpadcu a vedenia účtovníctva žalovaného v čase,
keď tento bol podnikateľom - fyzickou osobou z hľadiska právnej úpravy v oblasti vedenia účtovníctva.
V komplexe vykonaného dokazovania potom okresný súd vyhodnotil ako irelevantné vzhľadom na
výpoveď žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne skutočnosť uzatvorenia predmetných
ústnych kúpnych zmlúv k 6.4.2009 s ohľadom, že na listinných dôkazných prostriedkoch, a to faktúrach

z č.l. 98, 99 je ako deň dodania tovaru uvedený dátum 31.3.2009.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Úspešným účastníkom bol žalovaný, ktorý mal právo
na náhradu trov súdneho konania a táto ich náhrada nebola priznaná z titulu zohľadnenia skutočnosti

právnych dôsledkov vyplývajúcich zo špeciálnej právnej úpravy podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č.
7/2005 Z.z..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že
dlžník a v jeho mene konateľ Ing. Peter Hlavatík, ako aj spoločníci dlžníka - Ing. Peter Hlavatík a Ing.

Ľuboš Hlavatík, vykonali v období od marca 2009 do januára 2011 viacero úkonov, ktorými previedli
všetok hnuteľný majetok dlžníka na tretie osoby. Následne dohodli s Igorom Zubajom, bytom Y. XXX,
XXX XX Y. prevod obchodných podielov, ktoré mali v obchodnej spoločnosti IZ plus s.r.o. (dovtedy s
obchodným menom H-K Staving s.r.o.). Igor Zubaj sa tak podľa zápisov zmien, ktoré boli v obchodnom
registri vykonané dňa 14.02.2011 stal jediným konateľom dlžníka a tiež jediným spoločníkom dlžníka.

Zápis zmien v súvislosti so zmenou spoločníkov dlžníka k dnešnému dňu vykonaný v obchodnom
registri nebol. Konateľ Igor Zubaj opakovane prehlásil, a to aj pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, že mu neboli odovzdané zo strany prevádzajúcich spoločníkov a konateľa žiadne dokumenty,
vrátane účtovných dokladov dlžníka. Tiež prehlásil, že podpísal a bývalému spoločníkovi Ing. ĽubošoviHlavatíkovi odovzdal niekoľko ním podpísaných „bianko" (čistých) hárkov papiera. V roku 2009 Ing.
Peter Hlavatík a Ing. Ľuboš Hlavatík, ako vtedajší spoločníci a Ing. Peter Hlavatík aj ako konateľ dlžníka,
založili novú obchodnú spoločnosť s obchodným menom H-K Staving SK, s.r.o.. Od 03.04.2009 je v

obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č.: 51084/L táto obchodná spoločnosť
zapísaná so sídlom Matuškova 1982, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 701 951, s predmetom podnikania
vo veľkej miere rovnakým ako predmet podnikania dlžníka. Od 13.1.2011 bola zapísaná zmena sídla
tejto obchodnej spoločnosti nasledovne: Šoltésovej 1653/20, 031 01 Liptovský Mikuláš. Spoločníkmi
spoločnosti sú Ing. Peter Hlavatík, bytom S. XXXX/X, XXX XX . G. F. a Ing. Ľuboš Hlavatík, bytom

E. P. XXXX/X, XXX XX G. F.. Štatutárny orgán - konateľ je Ing. Peter Hlavatík, bytom S. XXXX/X,
XXX XX G. F.. Od 13.12.2002 vykonával Ing. Ľuboš Hlavatík - žalovaný podnikateľskú činnosť ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa výpisu zo živnostenského registra vykonával podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom Ing. Ľuboš Hlavatík, s miestom podnikania Matúškova 1982, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 40 169 545. Podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia vykonával
Ing. Ľuboš Hlavatík až do 23.08.2011. Žalobca uviedol, že v súvislosti so svojou žalobou o určenie

neúčinnosti právnych úkonov dlžníka okresný súd sa v podstate stotožnil len s tvrdeniami žalovaného,
podľa ktorých k prevodu hnuteľných vecí motorových vozidiel došlo na základe ústnych kúpnych
zmlúv zo dňa 06.04.2009 odplatne, za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá zodpovedá hodnote prevedeného
majetku. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie jednej so základných kumulatívne
stanovených podmienok odporovateľnosti, ktorou je ukracujúci právny úkon, pretože úkonom dlžníka

nedošlo k ukráteniu pohľadávky veriteľov, ktorí svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurznom
konaní, ale došlo iba k zmene v jeho štruktúre. Okresný súd však nevzal do úvahy skutočnosť, na
základe ktorej žalobca uviedol, že už podľa samotných predložených faktúr žalovaným, boli motorové
a prípojné vozidlá dodané žalovanému Ing, Ľubošovi Hlavatíkovi už dňa 31.03.2009. V rozpore s
týmto žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tvrdí, že kúpne zmluvy boli dohodnuté až

06.04.2009. Prvostupňový súd nezobral do úvahu skutočnosť, že podľa záznamov ODI Dolný Kubín
sa novým vlastníkom predmetného hnuteľného majetku stala samostatne zárobkovo činná osoba -
Ing. Ľuboš Hlavatík, IČO: 40 169 545, ktorý je spriaznenou osobou s dlžníkom. Žalovaný Ing. Ľuboš
Hlavatík, IČO: 40 169 545, nijako v konaní nepreukázal, že by dohodnutú kúpnu cenu za uvedený
hnuteľný majetok uhradil a že by o predmetných faktúrach, majetku, platbách a o spôsobe využívania

tohto hnuteľného majetku vo svojom účtovníctve aj viedol evidenciu a účtovné záznamy tak, ako mu to
predpisujúprávnepredpisy.Prvostupňovýsúdvšakvzalzasvojnázor,resp.tvrdenieprávnejzástupkyne
žalovaného, že tento nadobudol hnuteľný majetok ako fyzická osoba - občan, nie ako podnikateľ, a
že preto nebol povinný o tomto majetku viesť evidenciu. Toto tvrdenie žalovaného prostredníctvom
jeho právnej zástupkyne bolo však v rozpore s evidenciou ODI Dolný Kubín. ODI Dolný Kubín nebol

oprávnený zapísať svojvoľne ako vlastníka či držiteľa motorového vozidla fyzickú osobu - podnikateľa,
ak by samotný vlastník a držiteľ pri zápise sám nedeklaroval, že majetok nadobúda ako podnikateľ.
Vyhlásenia žalovaného o tom, že hnuteľný majetok nadobudol ako fyzická osoba - nepodnikateľ a z
tohto dôvodu nemusí mať k predmetnému majetku doklady preukazujúce nakladanie s týmto majetkom,
boli tvrdeniami účelovými a v rozpore s evidenciou štátneho orgánu - ODI Dolný Kubín. Žalobca sa

preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že doklady predložené žalovaným sú hodnovernými
dokladmi. Žalobca má za to, že sa jedná o účelovo vyhotovené listinné doklady po tom, ako bol žalovaný
oboznámený s predmetnou žalobou a požadovanou výškou peňažnej náhrady, ktorú žalobca žiada
poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca upozornil aj na tú skutočnosť, že týmito dokladmi
nedisponuje ani Dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne. K zmene vlastníctva k motorovým vozidlám

došlo v čase, keď úpadca bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti a podľa ust. § 11 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z.z. bolo povinnosťou konateľa úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Konateľ úpadcu
Ing. Peter Hlavatík túto zákonnú povinnosť nesplnil, ale naopak, previedol všetok relevantný hnuteľný
majetok úpadcu na tretie osoby, ktoré vo väčšine prípadov boli spriaznenými osobami s úpadcom.
Rovnako bola preukázaná skutočnosť, že v čase prevodu vlastníckeho práva k majetku úpadcu, mal

tento viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky už boli splatné a neboli uhradené ani sčasti. Prevodom
všetkéhomajetkutedadošlokukráteniuichuspokojenia.Títoveriteliasvojepohľadávkynásledneriadne
a včas prihlásili prihláškami v konkurznom konaní. Z týchto skutočností bol nepochybný úmysel úpadcu,
ako aj vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov, a žalovaný ako spriaznená osoba s
úpadcom v konaní nepreukázala opak. Všetky skutočnosti podľa názoru žalobcu nasvedčujú účelovosti

konania úpadcu aj žalovaného previesť všetok majetok úpadcu pred vyhlásením konkurzu do majetku
subjektov, ktoré umožnia v budúcnosti prípadnú dispozíciu a užívanie vecí na podnikateľské aktivity
spoločníkov úpadcu v iných spoločnostiach (obaja spoločníci založili aj ďalšiu spoločnosť v podstate s
rovnakým predmetom činnosti H-K Staving SK, s.r.o.). Takéto konanie úpadcu a žalovaného nemôžepožívať právnu ochranu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovieť.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní duplicitne opisuje všetky skutkové okolnosti, ktoré už
uviedol v žalobe, ako i v priebehu konania pred okresným súdom. Žalovaný sa stotožnil so záverom
okresného súdu o jeho vecnom a právnom posúdení a žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť
ako vecne správne. Žalovaný poukázal na to, že prevody špecifikovaných motorových vozidiel boli

uskutočnené ako odplatné prevody majetku úpadcu, kde odplata bola dojednaná vo výške adekvátnej
hodnote prevádzaných motorových vozidiel a táto odplata bola zo strany žalovaného úpadcovi i
uhradená. Prevodmi nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Týmito právnymi úkonmi nedošlo ani k
zmenšeniu majetku úpadcu, ale len k jeho transformácii z naturálnej podoby na peňažnú, čím veritelia
úpadcu neboli a nemohli byť ukrátení. Žalovaný opätovne poukázal na jednotlivé faktúry, príjmové
pokladničné doklady. Pokiaľ žalobca poukazuje na tvrdenia ohľadom uzatvorenia kúpnych zmlúv dňa

06.04.2009 a uvedenia dátumu vo faktúrach 31.3.2009, kedy malo dôjsť k dodaniu týchto motorových
vozidiel, tak žalovaný poukázal na to, že na tieto tvrdenia alebo na túto skutočnosť neodkázal žalobca v
priebehu prvostupňového konania, čo nevyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní ani z jeho písomných
prednesov, preto nie je možné na túto skutočnosť v zmysle ust. § 118a ods. 2 O.s.p. prihliadať. K úplnosti
žalovaný uviedol, že pri vyjadrení vychádzal z dátumu vystavenia predmetných faktúr, ktorými bola

vyfakturovaná kúpna cena motorových vozidiel. S odstupom času už nie je reálne možné požadovať
od žalovaného, aby si presne pamätal dátum, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu, t.j. kedy mu boli
tieto motorové vozidlá fakticky odovzdané. Rozpor v tvrdení žalobcu a dátume zdaniteľného plnenia
uvedeného na predložených faktúrach nemá nijaký vplyv na posúdenie oprávnenosti uplatneného
nároku žalobcu a v danej veci ide o právne nevýznamnú okolnosť. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval,

že príjmové pokladničné doklady sú vystavené na žalovaného ako fyzickú osobu - nepodnikateľa,
i keď prevod motorových vozidiel bol uskutočnený na žalovaného ako samostatne zárobkovo činnú
osobu, o čom svedčia záznamy ODI Dolný Kubín. Žalovaný uviedol, že s odstupom času nebolo
možné presne určiť dôvod zápisu motorových vozidiel na žalovaného ako samostatne zárobkovo činnú
osobu. Treba však zdôrazniť, že kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli tieto motorové vozidlá, boli

uzavreté so žalovaným ako fyzickou osobou a žalovaný ako fyzická osoba uhradil za tieto motorové
vozidlá i dojednanú kúpnu cenu. O tejto skutočnosti svedčí tak obsah predložených faktúr, ako i
obsah predložených príjmových pokladničných dokladov. Žalovaný v rozpore s tvrdením žalobcu v plnej
miere úhradu kúpnej ceny úpadcovi nepochybne preukázal. Niet reálne iných účtovných písomných
dokladov, ktorými by mohol žalovaný svoje tvrdenia preukázať a nebolo preto na mieste napádať

ich relevanciu. Pre toto konanie nebolo relevantné, či žalovaný uvedené motorové vozidlá nadobudol
ako SŽČO alebo súkromná osoba, keďže za vozidlá bola riadne zaplatená kúpna cena a pre účely
posúdenia, či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu alebo nie, nebolo dôležité, v akom postavení sa
osoba kupujúceho z pohľadu účtovného nachádzala. Žalobca v odvolaní zdôraznil skutočnosť, že ODI
Dolný Kubín nedisponuje žalovaným predloženými dokladmi. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

upravuje vo svojom ustanovení § 116 a nasl. podrobnosti o postupe pri zmenách v evidencii motorových
vozidiel.Zákonnevyžadujepredkladaniedokladov,nazákladektorýchdochádzakprevoduvlastníckeho
práva z predávajúceho na kupujúceho a dokladov preukazujúcich zaplatenie kúpnej ceny, a preto
nebol dôvod, aby žalovaným predkladanými dokladmi ODI Dolný Kubín disponoval. Absencia týchto
dokladov na ODI Dolný Kubín nie je dôkazom o nepravosti týchto dokladov, či ich spochybnením.

Naopak, skutočnosť, že na ODI Dolný Kubín došlo v rozhodujúcom čase k zmene v evidencii dotknutých
motorových vozidiel, nasvedčuje skutočnosti, že k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, ktorých predmetom sú
tieto motorové vozidlá, medzi úpadcom a žalovaným došlo. Neúspech žalobcu v danom súdnom konaní
podľa názoru žalovaného spočíva v tom, že nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky
uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005

Z.z.. Keďže splnenie tejto podmienky je základným predpokladom odporovateľnosti podľa jednotlivých
skutkových podstát odporovateľnosti, a teda i podľa ust. §60 zákona č. 7/2005 Z.z., žalobca nemohol byť
v konaní úspešný. Žalovaný žiadal rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny s priznaním
náhrady trov odvolacieho konania, a to vyjadrenie k odvolaniu 274,30 Eur (základná sadzba tarifnej
odmeny z tarifnej hodnoty 6.525 Eur = 220,77 Eur + paušálna náhrada 7,81 Eur + 20 % DPH).

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vovýroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/2/2014-189 zo dňa 07.04.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi, žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.04.2014
a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Rozsudok okresného súdu bol preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých
v písomnom podaní zo dňa 28.06.2013, z ktorých však boli vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali
charakter novo tvrdených skutočností, oproti obrane a argumentácii predloženej pred okresným súdom.
Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd dôsledne aplikoval procesný stav vyplývajúci
z vykonaného poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne na základe ust. § 118a ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom alebo reštrukturalizáciou účastníci
sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na
vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 O.s.p.), ktorá situácia v danej
sporovej právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie dňa 13.11.2012 prebehlo.

Z podanej žaloby a z priebehu konania pred okresným súdom bolo zrejmé, že žalobca odporoval
právnemu úkonu dlžníka H-K Staving s.r.o. (toho času s obchodným menom IZ plus s.r.o.), IČO: 36 834
041, so sídlom Matúškova 1982, 026 01 Dolný Kubín, ktorým došlo k prevodu vlastníctva a užívania
hnuteľných vecí (majetku):

1/ príves nákladný, značka: Wiola, obchodný názov Krakus, typ / variant: AN1/V0750, kategória: 01,
VIN: SUC075B0F80007881, karoséria: DC valníková, farba: šedá, rozmery: 3.800 mm x 1.820 mm x
865 mm, pôvodná evidenčná značka: DK 329 YC (ďalej už len „hnuteľná vec č. 1"),
2/ pracovný stroj samohybný, značka POLARIS, obchodný názov: SPORTSMAN 800 EFI TWIN, typ
(variant) verzia: MH76/MH76A2/02, kategória: PS, VIN: 4XAMN76A38A503918, identifikačné číslo

motora: EH0760LE, druh karosérie: Nosič pracovných adaptérov, farba: čierna, rozmery: 2.110 mm x
1.250 mm x 1.220 mm, pôvodná evidenčná značka: DK 217 AC (ďalej len „hnuteľná vec č. 2"), s tým,
že žalobca vo vzťahu k týmto úkonom sa domáhal určenia ich právnej neúčinnosti a súčasne povinnosti
žalovaného poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu vo výške 692 Eur za Príves nákladný,
značka: Wiola Krakus a peňažnú náhradu vo výške 5.833 Eur za Pracovný stroj samohybný POLARIS

SPORTSMAN 800 EFI TWIN, celkom poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu vo výške 6.525
Eur.

Krajský súd sa stotožňuje so zisteniami vykonanými okresným súdom, a to o včasnosti podanej žaloby
žalobcom, a v tejto časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu na str. 7

druhý odsek zhora. V konečnom dôsledku táto okolnosť včasnosti podanej žaloby žalobcom ani nebola
spornoutakvkonanípredokresnýmsúdomaanivovyvolanomodvolacomkonanípredkrajskýmsúdom.

V zmysle vyjadrení žalobcu bolo zrejmé, že k odporovaniu právnemu úkonu dlžníka - úpadcu, podľa
ktorého nastal prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci č. 1 a č. 2, došlo s odkazom na ust. § 57, § 60

zákona č. 7/2005 Z.z v znení účinnom a platnom do 31.12.2011. Sumár poskytnutých tvrdení žalobcom
vychádzal z toho, že úkon prevodu vlastníctva a užívania hnuteľnej veci č. 1, č. 2, ktorý bol úkonom
dlžníka - úpadcu a žalovaného, mal ukrátiť veriteľov riadne a včas prihlásených pohľadávok, a práve
k tomuto tvrdeniu žalobcu bolo vedené dokazovanie pred okresným súdom. Predmetom odvolacieho
konania bolo preto vysporiadanie sa s otázkou odporovateľnosti právneho úkonu, jeho neúčinnosti,

ktorým došlo k prevodu vlastníctva a užívania hnuteľných vecí č. 1, č. 2 z majetku dlžníka - úpadcu
IZ plus s.r.o., na žalovaného ako kupujúceho. Je nepochybné, že dispozícia s vlastníckym právom, v
danom prípade, ktoré vlastnícke právo sa vzťahovalo k hnuteľným veciam č. 1, č. 2, nie je vylúčená
ani zo strany úpadcu - dlžníka, avšak je potrebné skúmať, či v rámci vyvolaného súdneho sporusprávcom konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka, úkony súvisiace s dispozíciou vlastníckeho práva sú
úkonmi, ktoré (ne)odporujú účelu a zmyslu zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. či takýmito úkonmi (ne)dochádza
k ukráteniu veriteľov včas a riadne prihlásených pohľadávok. Vo všeobecnosti, v súvislosti s uplatnenou

odporovacou žalobou žalobcom krajský súd uvádza, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom
konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku
dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí byť podaná v prekluzívnej lehote
od vyhlásenia konkurzu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011) právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na

súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za
uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto
zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať
podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom,
ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda
dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho
úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon

ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou
každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu
úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám
odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej
skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia

prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší
jeho majetok.

Podľa ust. § 60 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011) odporovať
možnotiežkaždémuprávnemuúkonu,ktorýmdlžníkukrátilsvojichveriteľov(ďalejlen„ukracujúciprávny

úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených
v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z..

Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku
uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade
skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický
dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy
vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní.

Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostatne na uspokojenie prihlásených
pohľadávok veriteľov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza
len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto hmotného majetku získa majetok

finančný. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa skráti uspokojenie
prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu
nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešneodporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa,pretožetýmtoúkonomdlžníka-úpadcunedošlokukráteniuuspokojeniaprihlásenejpohľadávky
veriteľa.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že právny
úkon kúpnej zmluvy, resp. úkon prevodu vlastníctva a užívania hnuteľnej veci č. 1, č. 2, uzavretý
medzi úpadcom a žalovaným, nemožno za neúčinný považovať, pretože kúpna cena, ktorá bola
dohodnutá, bola podľa príjmových pokladničných dokladov vyplatená úpadcovi - dlžníkovi, t.j. dostala

sa do majetkovej sféry úpadcu a naviac, táto kúpna cena prevyšovala hodnotu hnuteľnej veci č. 1, č. 2
určenej správcom konkurznej podstaty úpadcu. Krajský súd poukazuje na to, že v súlade aj s druhou
časťou žalobného petitu, správca konkurznej podstaty úpadcu určil hodnotu hnuteľnej veci č. 1 na sumu
692 Eur a cenu hnuteľnej veci č. 2 na 5.833 Eur. Podľa odporujúceho právneho úkonu, resp. právnych
úkonov bola kúpna cena hnuteľnej veci č. 1 stanovená na 3.748,50 Eur a kúpna cena hnuteľnej veci č. 2
na 11.650 Eur. Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena bola zodpovedajúca, resp. bola vyššia ako reálna

hodnota predmetu kúpy, a to hnuteľnej veci č. 1, č. 2, preto krajský súd v zhode so záverom okresného
súdu skonštatoval, že hmotný majetok sa adekvátne nahradil majetkom finančným.

Krajský súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, ktorým mal za to, že
žalovaný jednotlivými dôkazmi, ktoré boli vyhodnocované za aplikácie ust. § 132 O.s.p.,

dokázal, že nedošlo úkonom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva a užívania hnuteľnej veci č. 1, č. 2,
k ukráteniu veriteľov úpadcu - dlžníka, pretože tak, ako bolo vyššie uvedené, išlo o odplatné právne
úkony s hodnotou hnuteľných vecí č. 1, č. 2, ktorá prevyšovala ich ocenenie vyjadrené, resp. stanovené
správkyňou konkurznej podstaty úpadcu. Toto preukázanie žalovaným vyplynulo z Výpisu z evidencie
motorových a prípojných vozidiel - doplnenie zo dňa 27.4.2011 (č.l. 9 spisu), z ktorého dôkazu bolo

zrejmé, že žalovaný sa stal vlastníkom hnuteľnej veci č. 1, č. 2 v spojení s faktúrou č. 20091108, ktorou
úpadca - dlžník účtoval žalovanému za hnuteľnú vec č. 1 cenu 3.748,50 Eur (č.l. 89 spisu), faktúrou
č. 20091308, ktorou úpadca - dlžník žalovanému účtoval za hnuteľnú vec č. 2 sumu 11.650 Eur (č.l.
90 spisu) a príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 06.05.2009 na 4.650 Eur, zo dňa 16.4.2009 na
3.748,50 Eur, zo dňa 16.4.2009 na 7.000 Eur (č.l. 116 - 118 spisu). Sumár týchto dôkazov predložených

žalovaným dokázal, resp. preukázal opak, že k ukráteniu veriteľov úpadcu - dlžníka nemohlo dôjsť,
ktorú výpovednú hodnotu dôkazov žalobca nevyvrátil, resp. neposkytol protidôkaz, ktorý by vyvrátil
relevantnosť listinných dôkazov predložených žalovaným.

Vzhľadom k uvedenému preto došlo k správnemu konštatovaniu okresným súdom, že pri odporovacej

žalobe žalobcom úkon o prevode vlastníctva a užívania hnuteľnej veci č. 1, č. 2 nespôsobil ukrátenie
uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok zo strany veriteľov úpadcu - dlžníka. Tým ani nemohol
byť žalobca v spore úspešný, keďže nebola v danej sporovej veci splnená hmotno-právna podmienka
odporovateľnosti, a to, že v dôsledku tohto konkrétneho úkonu dlžníka - úpadcu, a to uzavretej kúpnej
zmluvy malo dôjsť k ukráteniu prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57

ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..

Z výsledkov dokazovania bolo evidentné, že išlo o prevod hnuteľnej veci č. 1, č. 2 podľa odplatných
právnych úkonov, a to uzavretých kúpnych zmlúv, na základe ktorých úpadca - dlžník za prevedené
hnuteľné veci č. 1, č. 2 získal kúpnu cenu v celkovej výške 15.398,50 Eur, ktorá o 8.873,50 Eur

prevyšovala žalobcom ustálenú a v konaní, v rámci druhej časti žalobného petitu uplatňovanú peňažnú
náhradu zodpovedajúcu zostatkovej hodnote hnuteľných vecí č. 1, č. 2 v čase ich prevodu. K úplnosti
sa dodáva, že preukázanie zmenšenia majetku je základným všeobecným predpokladom odporovania
právnemu úkonu pri každej skutkovej podstate. V danom prípade nebolo preukázané zmenšenie
majetku, resp. nedošlo k právnym úkonom, ktoré by ukracovali uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov úpadcu - dlžníka, a preto nebolo možné rozhodnúť o neúčinnosti týchto úkonov.
Hmotný majetok, resp. hnuteľné veci č. 1, č. 2 nahradil majetok finančný, ktorý sa vrátil do konkurznej
podstaty.

Tieto zhodnocujúce závery výsledkov dokazovania neboli zo strany žalobcu vyvrátené žiadnym

hodnoverným dôkazom, a pokiaľ žalobca tvrdil účelovosť listinných dôkazov predložených žalovaným,
tak ani v tomto smere pri tejto argumentácii žalobca rovnako neuniesol dôkazné bremeno. K správnemu
postupu tak okresného, ako aj krajského súdu je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo 53/2010 zo dňa 31. mája 2011, z ktorého vyplýva, že ...„za ukrátenie uspokojeniavymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov nemožno považovať prípad, ak majetok dlžníka
je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena plnenia je ekvivalentná vo vzťahu k
prevedenému majetku". K tvrdeniam žalobcu, ktorými spochybňoval dôkazy predložené žalovaným, je

potrebné dodať, že k nim mal žalobca aj dôkazné bremeno, ktoré neuniesol. Pri odporovacej žalobe
podanej žalobcom nebolo dokázané kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka, k čomu zo
strany žalobcu nedošlo.

Skutkovému a právnemu záveru vyslovenému okresným súdom predchádzala racionálna úvaha v

hodnotení vykonaných dôkazov, ktorá mala svoj základ v priebehu konania a stave dokazovania, preto
krajským súdom neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu a ani na
jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k vecno-právnym záverom
vysloveným okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, viažucim sa k
výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, krajský súd uvádza, že sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach
na tieto závery za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

K úplnosti veci, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu, spôsobu hodnotenia dôkazov predložených
žalovaným, je potrebné uviesť, že bolo dôsledne aplikované ust. § 132 O.s.p.. Vo všeobecnosti
hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy sa hodnotia z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi

v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Ide teda o tzv.
voľné hodnotenie dôkazov. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu. Súd si teda všetky vykonané dôkazy posúdi, a nie je pritom viazaný poradím, váhou,
či prednosťou dôkazov. Výsledky dokazovania potvrdili pravdivosť listinných dôkazov predložených
žalovaným, a to jednotlivých faktúr, pokladničných príjmových dokladov, a ak vo vzťahu k nim nebol

žalobcompreukázanýopak,takprirozhodovanísporovejprávnejvecibolonevyhnutnéznichvychádzať.

Žalobca ďalej argumentoval, že okresný súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný nadobudol
hnuteľnú vec č. 1, č. 2 ako fyzická osoba - podnikateľ a nie výlučne ako fyzická osoba - občan a
nedisponuje dokladmi o nadobudnutí týchto hnuteľných vecí vo svojom účtovníctve. V tejto súvislosti

žalobca poukázal aj na evidenciu ODI Dolný Kubín, podľa ktorej je žalovaný u hnuteľnej veci č. 1,
č. 2 uvádzaný údajom IČO ako podnikateľský subjekt. K námietke žalobcu krajský súd uvádza, že je
bezpredmetná, pretože tak, ako sa vyjadril súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení napadnutého
rozsudku, v tomto smere uvedené skutočnosti sa nedotýkajú relevantnosti posudzovanej sporovej veci,
keďže nanajvýš môžu mať vplyv pri posudzovaní otázky správnosti vedenia účtovníctva žalovaného

v čase, keď bol podnikateľským subjektom. Krajský súd má za to, že okolnosť evidencie Okresného
dopravného inšpektorátu Dolný Kubín sa môže premietnuť len do roviny správnosti alebo nesprávnosti
účtovnej evidencie žalovaného ako podnikateľského subjektu, avšak táto evidencia zostala bez vplyvu k
posúdeniu predmetnej sporovej právnej veci. Určujúce a rozhodné pre tento spor bolo, či úkonom, resp.
úkonmi kúpnych zmlúv došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu - dlžníka a bolo výsledkami

dokazovania preukázané, že k tejto podmienke ukrátenia nedošlo, čo vecne správne skonštatoval
okresný súd.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že vo faktúrach je uvedený dátum dodania 31.03.2009 a
z argumentácie žalovaného, resp. jeho právnej zástupkyne vyplynulo uzavretie kúpnych zmlúv až dňa

06.04.2009, tak k tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že na ňu z titulu aplikácie ust. § 120 ods.
4, § 118a ods. 2 O.s.p. nemohol prihliadať, keďže ide o tvrdenie, ktoré nebolo žalobcom odprezentované
v konaní pred súdom prvého stupňa.

K spôsobu hodnotenia a posudzovania vykonaných dôkazov krajský súd poukazuje na to, že do

obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Je potrebné zo strany krajského súdu dodať,
že hodnotenie dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko,

čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov
dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú
hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch účastníka
alebo dôkaz listinou. Nevyhodnotenie dôkazu, resp. dôkazov v zmysle návrhu a predstavy žalobcunie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané a ako budú hodnotené, v konečnom dôsledku patrí výlučne súdu. V hodnotiacej
činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením, a hodnotiaci záver je povinný v rozhodnutí

stručne a jasne zdôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom
postupoval, dôsledne vyslovil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie
viažuce sa k výrokovej časti, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, je presvedčivé.

Vo vzťahu k výrokovej časti o trovách prvostupňového konania je nevyhnutné uviesť, že žalovaný ako

úspešný účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie proti výroku o trovách prvostupňového
konania, preto sa táto výroková časť rozhodnutia okresného súdu nestala predmetom posudzovania v
odvolacom konaní, a to aj za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom k uvedenému procesnému stavu potom bol rozsudok okresného
súdu potvrdený aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, avšak z dôvodu, že nepodaním
odvolania žalovaným nepodliehal hodnoteniu, posudzovaniu krajským súdom.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom vyjadrení
k odvolaniu zo dňa 22.8.2013 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, tarifná

odmena určená z hodnoty veci, a to zo sumy 6.525 Eur = 1 x 220,77 Eur, 1 x 7,81 Eur režijný paušál
+ 20% DPH = 45,72 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania v trovách právneho zastúpenia
zodpovedajú sume 274,30 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovaného za aplikácie ust. § 149 ods. 1
O.s.p.. Krajský súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,

ktoré zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Uvedené
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania. Vo vzťahu k ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a ust. § 100 ods. 2 písm.
a) zákona č. 7/2005 Z.z. krajský súd uvádza, že primárne je nevyhnutné o nároku na náhradu trov
súdneho konania rozhodnúť, pretože v rámci tohto súdneho konania sa rozhoduje o trovách v zmysle

Občianskeho súdneho poriadku a nie v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.. K úplnosti krajský súd dodáva,
že úlohou súdu pri rozhodovaní o trovách súdneho konania v konkrétnom konaní nie je posudzovať, či
pohľadávka vzniknutá ako trovy konania bude v konkurznom konaní uplatniteľná, pretože súd rozhoduje
len o oprávnenosti účastníka konania na náhradu trov súdneho konania. Zákonné ust. § 100 ods. 2
písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. preto nemôže ovplyvniť zásadu zodpovednosti za výsledok sporového

konania v rovine trov súdneho konania.

Odvolací súd zákonné ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. nekvalifikuje ako dôvod hodný
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý nie je možné žalovanému ako úspešnému
účastníkovi súdneho konania priznať náhradu trov. Krajský súd uvádza v súvislosti so svojím právnym

názorom, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré mu vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva
vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v

konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to
priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
vynaložiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.