Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216034
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712216034.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - P., Y. XX, zastúpeného
Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského 4, o zaplatenie 595,60 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.04.2013 č.k. 20 C
396/2012 - 83 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
bolestného sumu 595,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež mu uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 29,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi škodu, ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 10.11.2009 a to podľa § 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Bola zistená zodpovednosť škodcu X. W. za dopravnú
nehodu, pri ktorej žalobcovi vznikla škoda a to porušením osobitnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 1
písm. c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., keď v čase vzniku škody zároveň bol osobou poistenou

u žalovaného na základe uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Výšku bolestného mal súd prvého stupňa ustálenú na
základe lekárskeho posudku MUDr. P. D. z 12.10.2012. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj uplatnenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného. Zdôraznil, že podľa konštantnej súdnej praxe, za deň
zistenia bolesti síce nemožno považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo
posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť, ale pre správne posúdenie nároku na náhradu sťaženia

spoločenskéhouplatneniajerozhodujúcouskutočnosťouzistenie,kedysatotoprejavujeupoškodeného
s tým, že posúdenie bolesti sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Súd
prvého stupňa zistil, že zdravotný stav žalobcu v čase vypracovania posudku o bolestnom bol ustálený,
avšak žalobcovi nebol známy škodca, teda osoba za škodu zodpovedná, preto podľa názoru súdu
prvého stupňa nezačala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a to až do okamihu, kedy bol
žalobca oboznámený s osobou škodcu. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvého stupňa podľa

§ 317 ods. 2 OZ a o trovách konania účastníkov si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo strany žalovaného rozhodol
podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil § 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p. Zdôraznil, že žaloba sa podanou žalobou domáha v konaní náhrady škody
konkrétne odškodnenia za bolesť s tým, že táto škoda vznikla pri dopravnej nehode 10.11.2009, ktorúzavinil X. W.. Pri tejto dopravnej nehode utrpel žalobca ľahké zranenia, ktoré boli ohodnotené v posudku
o bolestnom z 12.10.2012 a podľa ktorého bolestné je hodnotené počtom 40 -tich bodov. Žalovaný
poukázal na to, že vedomosť poškodeného o škode spočívajúcej v náhrade za bolesť v zmysle ustálenej

súdnej praxe vzniká v okamihu, kedy je možné zdravotný stav poškodeného po úraze považovať za
ustálený a kedy je možné pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. O škode sa teda poškodený dozvie
v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie. Vzhľadom na tento názor, v predmetom prípade
je možné považovať za deň, ktorý sa žalobca dozvedel o škode, najneskôr dátum 31.01.2010, kedy
došlo k ukončeniu liečenia žalobcu po dopravnej nehode. V prípade vedomosti poškodeného o tom,

kto za škodu zodpovedá, žalovaný tvrdí, že Občiansky zákonník bližšie túto otázku neupravuje. Podľa
jeho právneho názoru je na nadobudnutie tejto vedomosti postačujúce, keď osoba poškodeného má
dostatok znalostí na to, aby mohla usúdiť, ktorá osoba zodpovedá za škodu a je v jej dispozícii a
možnostiach zistiť si o danej osobe bližšie údaje potrebné na uplatnenie práva voči konkrétnej osobe.
Pre vedomosť poškodeného tak nie je nevyhnutné ani právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu
o spáchaní trestného činu či priestupku. Pri dopravnej nehode v danom prípade bolo od počiatku

jasné, kto bol jej účastníkom, dokonca z priestupkového spisu vyplýva, že všetci účastníci dopravnej
nehody zhodne označili vodiča X. W. za osobu, ktorá dopravnú nehodu zavinila. Vyplýva to zo zápisov
o podaní vysvetlenia účastníkov dopravnej nehody nachádzajúcich sa v pripojenom priestupkovom
spise. Z týchto okolností žalobcovi nebránilo nič v tom, aby si uplatnil náhradu škody voči vodičovi, či
prevádzkovateľovi vozidla Škoda Favorit, EČ: PP 561 CB, prípadne priamo voči poisťovateľovi v zmysle

§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ nevidel presné identifikačné údaje, nič mu nebránilo v tom, aby
tieto získal nahliadnutím do priestupkového spisu. Zdôrazňuje to, že žalobca nebol v zmysle zákonných
ustanovení účastníkom priestupkového konania, a preto nebol dôvod, aby mu príslušné orgány zasielali
akékoľvek písomnosti, či rozhodnutia týkajúce sa priestupkového konania. V tejto súvislosti poukázal
na § 72 zákona č. 372/1990 Z.z., podľa ktorého účastníkom konania o priestupku je poškodený, len ak

ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Žalobcovi však pri dopravnej
nehode nevznikla žiadna majetková ujma, ktorá by sa prejednávala v samotnom priestupkovom konaní.
Žalobca utrpel škodu na zdraví, čo je ujma nemajetková. Aj keby žalobcovi vznikla majetková ujma
a potencionálne by mohol byť účastníkom priestupkového konania, musel by si náhradu tejto škody
najprv riadne uplatniť podľa § 70 ods. 1 tohto zákona. Až tak mohol nadobudnúť v priestupkovom konaní

postaveniepoškodenéhoakoúčastníkakonania.Podľa§51ods.1zákonač.71/1967Zb.sarozhodnutie
z priestupkového konania oznamuje iba účastníkom konania. Tvrdenie žalobcu, že takmer tri roky od
samotnej dopravnej nehody bol zisťovať výsledok priestupkového konania, nakoľko predtým pôsobil
v zahraničí a až doručením rozhodnutia v októbri 2012 sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá,
považuje žalovaný za účelové a tendenčné s cieľom zhojiť márne uplynutie premlčacej doby. Pokiaľ

by sa pri výklade § 106 ods. 1 OZ vychádzalo z toho, že poškodený môže mať absolútne pasívny
prístup k zisteniu osoby zodpovednej za škodu, dôsledným uplatnením tohto výkladu by sa dospelo k
absurdnému záveru, že pokiaľ by sa žalobca nikdy nešiel informovať na príslušné policajné oddelenie
o výsledku priestupkového konania, nikdy by nenadobudol vedomosť o osobe zodpovednej za škodu
a tým pádom by sa jeho nárok nikdy nepremlčal. Tento záver by však okrem absurdnej a nelogickej

povahy viedol k rozporu s § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva.
Zdôrazňuje, že od vzniku samotnej dopravnej nehody boli jej účastníci známi, dokonca z priestupkového
spisu je zrejmé, že od počiatku bolo zjavné, kto dopravnú nehodu spôsobil a teda žalobcovi nič
nebránilo v tom, aby si uplatnil právo voči osobe zodpovednej za vzniknutú škodu. Žalobcovi v tomto
nebránili ani zdravotné, či iné okolnosti. Súdna prax prijala právny názor, že poškodený nadobudne

vedomosť o škode na zdraví okamihom ustálenia zdravotného stavu, kedy je možné vykonať bodové
ohodnotenie bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia. K vzniku vedomosti poškodeného
o škode teda nevychádza až vydaním posudku o bolestnom, či sťažení spoločenského uplatnenia a
tento výklad kladie na poškodeného požiadavku istého aktívneho prístupu, aby po tom, čo sa ustáli
jeho zdravotný stav požiadal o vydanie posudku, na základe ktorého si môže právo na náhradu škody

uplatniť. Analogicky možno obdobnú požiadavku klásť na poškodeného aj v prípade vedomostí o osobe
zodpovednej za škodu, aby potom, čo je známy priebeh, aj účastníci dopravnej nehody, resp. známa
aj osoba, ktorá dopravnú nehodu zavinila, si toto právo uplatnil voči tejto osobe. V oboch prípadoch
je plynutie premlčacej doby viazané na vedomosť poškodeného, jednak o škode a jednak o osobe
zodpovednej za škodu. Na oba prípady by mali byť kladené rovnaké požiadavky, mali by byť vykladané

aj analogickým spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené možno za okamih vedomosti žalobcu o
osobe zodpovednej za škodu považovať najneskôr deň 09.01.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie v priestupkovom konaní a k márnemu uplynutiu premlčacej doby tak došlo 31.01.2012.
Žalovaný tiež uvádza, že z jeho strany došlo k úhrade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,túto skutočnosť však nemožno vnímať ako odlišný prístup v rovnakej veci, nakoľko podmienky ustálenia
zdravotného stavu pri bolestnom a pri sťažení spoločenského uplatnenia sú odlišné, nakoľko ide o
relatívne samostatné čiastkové nároky, práva na náhradu škody na zdraví s rozličnými podmienkami

vzniku. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky poškodenia na
zdraví s tým, že ide o trvalé následky, je zväčša potrebné na ustálenie zdravotného stavu dlhšie časové
obdobie - spravidla jeden rok od úrazu, aby bolo zrejmé, že následky, ktoré sa u poškodeného prejavujú,
sú skutočne následkami trvalými.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje žalobca tým spôsobom, že na začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ majú vplyv dve
skutočnosti, a to nadobudnutie vedomosti o vzniku škody a jej rozsahu a nadobudnutie vedomosti
o osobe škodcu, ktorý za škodu zodpovedá. Vedomosť o vzniku škody a o jej rozsahu nadobudol
žalobca dňom ukončenia liečenia 31.01.2010, tak vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného, ako aj

náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dopravnou nehodou bola žalobcovi spôsobená
majetková škoda, ako aj škoda na zdraví. Pri dokumentovaní dopravnej nehody žalobca nebol a
nevedel, ktorý vodič sa čoho dopustil a komu bolo čo kladené za vinu. Príslušník dopravnej polície,
ktorý sa ho po nehode pýtal na jej priebeh, mu oznámil, že dopravnú nehodu budú ďalej vyšetrovať.
V ďalšom priebehu konania už žalobca nebol vypočutý o priebehu dopravnej nehody, ani o rozsahu

utrpenej škody na zdraví. V septembri 2012 sa žalobca bol informovať na Okresnom dopravnom
inšpektoráte Poprad o priebehu vyšetrovania danej veci, keď zistil, že za vinníka dopravnej nehody
bol uznaný vodič vozidla Škoda Octavia, ktorý mal u žalovaného uzavreté poistné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu. Žalobca sám žiadal o doručenie rozhodnutia v priestupkovom konaní, ktoré
mu bolo doručené 12.10.2012. Žalobca bol účastníkom konania o priestupku z dôvodu, že okrem škody

na zdraví vznikla mu aj majetková ujma, ktorú si však pre jej malý rozsah u žalovaného neuplatnil.
Vedomosť o tom, kto zapríčinil dopravnú nehodu a teda aj vznik škody na zdraví, žalobca nadobudol
12.10.2012, resp. v mesiaci september 2012. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu škody tak začala plynúť od uvádzaného obdobia. Námietka žalovaného, že vinník dopravnej
nehody bol známy od začiatku konania o priestupku je účelová a zavádzajúca. Žalobca sa o osobe, ktorá

zavinila dopravnú nehodu, dozvedel aj v septembri 2012, nakoľko mu pochybením správneho orgánu
nebolo zaslané rozhodnutie o priestupku, pričom nesprávny postup správneho orgánu nemožno pričítať
na ťarchu žalobcu. Špekulatívnosť konania žalovaného preukazuje aj to, že žalovaný nepriznal síce
žalobcovi nárok na náhradu bolestného, ale zároveň mu priznal nárok na náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že rozdiel medzi nárokom na náhradu za

bolesť, ktoré nepriznal a nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je v okamihu ustálenia
zdravotného stavu, ktorý je rozhodujúci na priznanie, či nepriznanie nároku. Tvrdenie žalovaného o
rozličných časoch ustálenia zdravotného stavu žalobcu rozhodných na priznanie nárokov za bolesť
a sťaženia spoločenského uplatnenia je nelogické, nakoľko na určenie existencie oboch nárokov je
rozhodujúci zdravotný stav žalobcu v deň ukončenia liečenia, a to 31.01.2010. Spor účastníkov konania

spočíval v určení času, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto mu škodu na zdraví spôsobil, nie v
čase, kedy sa o škode dozvedel, nakoľko premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa dozvedel
o tom, kto škodu spôsobil. Rozhodujúcim dňom podľa žalobcu, kedy začala plynúť premlčacia lehota
na uplatnenie oboch nárokov, je rovnaký, a to deň doručenia rozhodnutia o priestupku 12.10.2012.
Žalovaný nemôže tvrdiť, že nárok na náhradu bolestného je premlčaný z dôvodu, že žaloba sa dozvedel

o vinníkovi právoplatnosťou rozhodnutia o priestupku a zároveň priznať nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, hoci sa o vinníkovi dozvedel taktiež právoplatnosťou rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je dôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa nie
je preskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal
všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o danej veci.

Z obsahu spisu plynie, že dňa 10.11.2009 došlo k dopravnej nehode, ktorej bol žalobca účastný ako

spolujazdec vodiča motorového vozidla Fiat Doblo, EČ: PP - 286 BM P. H.. Podľa právoplatného
rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru ODI Poprad z 10.12.2009 č. ORP-1004/DI-2-
Sk-2009, túto dopravnú nehodu spôsobil vodič oprotiidúceho motorového vozidla typu Škoda Favorit,
EČ: PP - 561 CB X. W., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať
následkom čoho prešiel s vozidlom do protismeru a narazil prednou časťou vozidla do prednej časti
oprotiidúceho osobného motorového vozidla, ktoré viedol už spomínaný vodič P. H..

Pri tejto dopravnej nehode žalobca utrpel poškodenie zdravia a to konkrétne podvrtnutie krčnej chrbtice
a pomliaždenie pravého ramena, čo potvrdzuje lekársky posudzok o bolestnom, určujúci celkový počet
bodov v rozsahu 40, ktorý bol vyhotovený MUDr. P. D. a čas ukončenia liečenia žalobcu bol ustálený
dňom 31.01.2010.

Bezprostredne po dopravnej nehode žalobca na samotnom mieste dopravnej nehody podal zástupcovi
správneho orgánu vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov
ohľadom priebehu dopravnej nehody so zdôraznením, že vodič oprotiidúceho motorového vozidla typu
Škoda Favorit, ktorým bol X. W., na mieste priznával zavinenie nehody a to svojou neprimeranou
rýchlosťou.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení
vzniknutej škody.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení platnom k 10.11.2009, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení platnom k 10.11.2009, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia, alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového

hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

U práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá
v súlade s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený

dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone, alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že
mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch,
aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. V prípade odškodňovania bolesti
sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej

poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, teda v čase, keď liečebný
proces je ukončený. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, lekársky
posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, pričom ak ide osťaženie spoločenského uplatnenia, stane sa tak spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia
na zdraví.

Vychádzajúc z uvedeného je tak zrejmé, že začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo
vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vedomosť žalobcu ako poškodeného o škode je zrejmá z obsahu
predloženého lekárskeho posudku o bolestnom, v ktorom je uvádzaná doba ukončenia liečenia ku

dňu 31.01.2010 a tento časový úsek nespochybňuje ani samotný žalobca. Vedomosť poškodeného o
osobe škodcu sa v zmysle rozhodovacej činnosti súdov viaže k okamihu, kedy tento obdržal informáciu,
na základe ktorej si mohol urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. V danom
prípade žalobca, ako už bolo spomínané, bol účastný dopravnej nehody a nepochybne mal vedomosť
o osobách vodičov oboch motorových vozidiel, ktorých prevádzky sa stretli pri dopravnej nehode dňa
10.11.2009. Pokiaľ ide o samotné priestupkové konanie, zatiaľ nebolo zistené a ani súd prvého stupňa

to nekonštatuje, že by žalobca mal byť účastníkom daného konania. Súd prvého stupňa teda nijakým
spôsobomneodôvodnil,kedyžalobcovizačalaplynúťdvojročnásubjektívnapremlčaciadobavsúvislosti
s jeho vedomosťou o osobe škodcu.

Ako bolo už vyššie uvádzané, žalobca ako účastník dopravnej nehody mal vedomosť o osobách vodičov

oboch motorových vozidiel, k stretu prevádzky ktorých v daný deň došlo a žalobca zatiaľ v konaní
neobjasnil, či bol z jeho strany po ustálení zdravotného stavu realizovaný istý aktívny prístup k zisteniu,
ktorý konkrétny vodič za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobca v priebehu konania vypovedal v tom
zmysle (č.l. 79), že ohľadom tejto veci sa radil, bolo mu povedané, že doba na uplatnenie nároku je
trojročná, preto začal zisťovať, v akom štádiu sa vec nachádza. Takto prezentovaná výpoveď žalobcu

zodpovedá jeho ďalšiemu konaniu, keď je zrejmé, že pred uplynutím trojročnej doby počítanej od
okamihu vzniku dopravnej nehody žalobca v septembri 2012 zisťoval výsledok priestupkového konania.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným §

157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si
odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo

niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia.

Pokiaľ súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí nezdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov

neakceptoval námietku premlčania žiadaného nároku, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, v dôsledku čoho je daný postup podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. na zrušenie rozhodnutia
z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konania konať pred súdom, keď nie je transparentne jasné, na
čom je založené rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozsudok
zrušil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne dôsledne sa vyporiadať s uplatnenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, a to predovšetkým pokiaľ ide o ustálenie obdobia vedomosti
poškodeného žalobcu o osobe škodcu - v danom prípade osoby zodpovednej za vznik dopravnej

nehody,ktorejbolúčastný.Vtejtosúvislostibudepotrebnépredovšetkýmjednoznačneustáliť,čižalobca
mal byť účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovení zákona č. 372/1990 Z.z. v znení
neskorších predpisov s tým, že pokiaľ mu uvedený zákon takéto postavenie nepriznával, nemožno
začiatokplynutiasubjektívnejdvojročnejpremlčacejdobystotožňovaťsdátumomdoručeniarozhodnutia
priestupkového orgánu žalobcovi, čo zrejme v odôvodnení naznačil prvostupňový súd. Súd prvého

stupňa zatiaľ nezodpovedal, kedy konkrétne začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia
lehota na uplatnenie daného nároku na náhradu škody na zdraví.V závislosti od týchto zistení súd prvého stupňa o veci opätovne rozhodne a v novom rozhodnutí sa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.