Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214357
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6707214357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodno-právnej veci navrhovateľa JURKO 3 s.r.o. Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava,
IČO:35965983,zast.advokátomJUDr.JurajomRybárom,Tobrucká6,81102Bratislavaprotiodporcovi
Vojenské lesy a majetky SR, š. p., Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, zast. JUDr.
Milošom Barbušom, AK Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava o zaplatenie 177.622,31 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene, č.k. 16Cb/36/2008 -
523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene, č.k. 16Cb/36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012
p o t v r d z u j e.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 177.622,31 Eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 31.05.2007 do zaplatenia s
tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom
č.k. 43Cob/166/2012 dňa 31.10.2012 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil s tým, že o náhrade
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

SrozhodnutímKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.43Cob/166/2012zodňa31.10.2012saneuspokojil
odporca a podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 tak, že dovolanie odporcu

odmietol. Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Následne podal odporca na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu, že rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/166/2012 zo dňa 31.10.2012, ako aj uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 bolo porušené jeho základné právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ústavnú sťažnosť, ktorú
Ústavný súd SR prejednal na zasadnutí dňa 17.02.2015 a o ktorej rozhodol Nálezom III. ÚS
430/2014-102 zo dňa 17.02.2015 tak, že základné právo odporcu na súdnu ochranu podľa čl. 46ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 43Cob/166/2012 z 31.10.2012, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 porušené, preto obe vyššie uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Po doručení vyššie uvedeného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodol súd o odvolaní
odporcuvočiuzneseniuOkresnéhosúduZvolenzodňa11.01.2013č.k.16Cb/38/2008otrováchkonania

tak, že ho v nadväznosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 430/2014-102 zo
dňa 17.02.2015 v napadnutej časti uznesením č.k. 43Cob/368/2014-765 zo dňa 09.04.2015 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Následne krajský súd zaslal odporcovi na adresu jeho právneho zástupcu vyjadrenia navrhovateľa k
odvolaniu odporcu zo dňa 19.07.2012, 15.03.2013 a vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozhodnutiu

o trovách konania zo dňa 19.06.2014.

Právny zástupca odporcu doručil súdu dňa 22.04.2015 oznámenie, v ktorom potvrdil doručenie všetkých
troch vyjadrení. Uviedol v ňom, že vyjadrenie navrhovateľa k dovolaniu odporcu zo dňa 15.03.2013 a k
odvolaniu odporcu voči rozhodnutiu o trovách konania zo dňa 19.06.2014 považuje vzhľadom na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 430/2014-102 zo dňa 17.02.2015 za bezpredmetné.
Zároveň uviedol, že k vyjadreniu k odvolaniu odporcu zo dňa 19.07.2012, ktoré mu bolo doručené po
troch rokoch od jeho podania sa vyjadrí v lehote do 15.05.2015, čo neurobil.

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 430/2014-102 zo dňa 17.02.2015 vyplýva,

že dôvodom pre zrušenie rozhodnutí napadnutých ústavnou sťažnosťou podanou odporcom bola tá
skutočnosť, že krajský súd a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neskúmali ex offo podľa § 103
O.s.p. jednu z podmienok konania, ktorou je spôsobilosť odporcu byť účastníkom konania. Ústavný súd
Slovenskej republiky pri preskúmavaní opodstatnenosti ústavnej sťažnosti odporcu zistil, že navrhovateľ
označil v návrhu ako odporcu sťažovateľa s IČO: 31 577 920, pričom k návrhu okrem výpisu odporcu

z obchodného registra ako dôkaz pripojil aj právny titul - notársky neoverenú kópiu rámcovej zmluvy
vrátane dvoch dodatkov k nej z 12.12.2003 a ďalších dokumentov. Sťažovateľ počas celého konania
namietal pred všeobecnými súdmi neplatnosť rámcovej zmluvy, ktorú súdy náležite podľa názoru
Ústavného súdu SR nepreskúmali. Ich pozornosti ušla tá skutočnosť, že uvedenú rámcovú zmluvu
na strane dodávateľa neuzatvoril odporca, ale subjekt označený ako „Vojenské lesy a majetky, š.p.,

Pliešovce, Odštepný závod Kežmarok, Baštova 18, Kežmarok, zast.: S.. P.. Z. D., riaditeľ Odštepného
závodu Kežmarok, IČO: 17 067 308", pričom už z navrhovateľom predloženého výpisu z obchodného
registra pre odporcu vyplýva, že P.. Z. D. funkciu štatutárneho orgánu - riaditeľa nikdy nevykonával, ale
že v období od 18.01.1993 do 16.02.2004 pôsobil ako vedúci odštepného závodu Kežmarok ako jednej
z organizačných zložiek sťažovateľa - odporcu.

Ústavný súd Slovenskej republiky následným šetrením vo verejnej prístupnom registri Štatistického
úraduSlovenskejrepublikyzistil,žeprávnickáosoba,ktorejbolopridelenéIČO:17067308sobchodným
menom „Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce, Odštepný závod Kežmarok" s adresou sídla
„Baštova 18, Kežmarok" zanikla ešte 24.06.1999, t.j. 3,5 roka pred uzavretím uvedenej rámcovej zmluvy,

z ktorej mal navrhovateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Napriek tomu, že uvedené skutočnosti jasne nasvedčujú tomu, že navrhovateľ podal návrh proti subjektu
nespôsobilému byť účastníkom konania, pretože na základe uvedenej rámcovej zmluvy nemohol
vzniknúť žiaden procesnoprávny vzťah medzi ním a odporcom, obsahom ktorého by bolo okrem iného aj

plateniesankciívzmyslečl.8tejtozmluvy,žiadenzovšeobecnýchsúdovsastýmitoskutočnosťamiaani
s ich dopadom na platnosť rámcovej zmluvy doteraz nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal Ústavný
súd Slovenskej republiky na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/92/2004 z
01.11.2004, v ktorom je uvedené, že ust. § 103 O.s.p. ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania
prihliadať na to, či sú splnené všetky zákonom stanovené procesné podmienky konania, aby súdne

konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Jednou zo základných procesných
podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, t.j. aj bez návrhu je splnenie
podmienky civilnoprávnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu v zmysle § 19
O.s.p. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienkykonania,ktorývediekzastaveniukonaniapodľa§104ods.1, prvávetaO.s.p.aniejemožnéhoodstrániť
ani opravou podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo
neúplnosti. V sporových konaniach, ktoré možno začať iba na základe žaloby je žalovaným ten, koho

žalobca v žalobe ako účastníka konania takto v zmysle § 90 O.s.p. označil.

Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Cdo/61/03 z 23.07.2003, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že právnické osoby
zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu, a

teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného
registra a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra. Posudzovanie otázky právnej
subjektivity účastníka konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jeho riadne označenie. I keď
v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov a sídlo, nie sú tieto údaje
jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto identifikačným údajom je aj
identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje do obchodného registra. V závere tohto

rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že účastníkovi konania - odporcovi bola
odňatá možnosť konať pred súdom práve z dôvodu nesprávneho posúdenia otázky jeho spôsobilosti
byť účastníkom konania.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak krajský súd a ani Najvyšší súdu Slovenskej

republiky nezohľadnili vo svojich rozhodnutiach uvedené východiská, ich prístup nie je možné hodnotiť
inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie.

V okolnostiach posudzovaného prípadu Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné sa

ďalej zaoberať námietkami porušenia základného práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR, pretože tieto by mali ústavnoprávnu relevanciu len v prípade, ak by bolo
odporcovi bez akýchkoľvek rozumných pochybností priznané procesné postavenie účastníka v konaní
pred všeobecnými súdmi a z uvedeného dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti odporcu

v tejto časti nevyhovel.

Okrajovo Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že nevidí problém vo vypočutí fyzických
osôb okresným súdom ako svedkov, pretože tieto výpovede môžu byť právne významné z hľadiska
prípadného trestného konania.

V intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky si Krajský súd v Banskej Bystrici vyžiadal
od Štatistického úradu SR, Miletičova 3, Bratislava podrobnejšie informácie vo veci pridelenia, resp.
zrušenia identifikačného čísla organizácie prideleného odštepnému závodu Kežmarok ako vnútornej
organizačnej zložke podniku s názvom „Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok"

pod číslom 17 067 308, keďže tento istý odštepný závod mal pridelené už od 29.11.1989 aj ďalšie
IČO: 36 461 393, z odpovede ktorého (podanie zo dňa 22.07.2015 doručené krajskému súdu dňa
27.07.2015) zistil, že pridelenie, resp. zrušenie IČO: 17 067 308 organizačnej zložke podniku s názvom
„Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok" vykonal Štatistický úrad SR na základe
žiadosti zriaďovateľa - Vojenské lesy a majetky SR, š.p., IČO: 31 577 920 a dokladu o zápise uvedenej

organizačnej zložky do obchodného registra, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Prešov pre organizačnú zložku podniku, ktorou je odštepný závod Vojenských lesov a majetkov
SR, š.p., Kežmarok so sídlom Baštova 18, Kežmarok. K zrušeniu identifikačného čísla „17 067 308"
došlo ku dňu 24.06.1999, pričom tieto úkony vykonal Štatistický úrad SR v súlade s vtedy platným § 34
zák.č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov vyhotoveného dňa 22.07.2015
odštepný závod Kežmarok je stále zapísaný v obchodnom registri a za neho koná a podpisuje jeho
riaditeľ. Vyplýva z neho aj tá skutočnosť, že Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok
bol nesprávne zapísaný v obchodnom registri oddiel Pš, a preto súd povolil výmaz odštepného závodu

Kežmarok z tohto oddielu a jeho zápis do oddielu Po. Faktom vyplývajúcim z výpisov z obchodného
registra pre Odštepný závod Kežmarok je, že tento istý odštepný závod mal pridelené IČO: 36 461 393
ku dňu 29.11.1989 (č.l. 813) a k jeho zrušenie došlo v súlade s § 27 ods.5 zák. č. 540/2001 Z.z. o štátnej
štatistike v znení neskorších predpisov ku dňu 12.01.2005. K výmazu Odštepného závodu Kežmarokz obchodného registra nikdy nedošlo a tento je stále zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Prešov, v súčasnosti bez identifikačného čísla (č.l. 780)

V nadväznosti na podanie Štatistického úradu SR nahliadol krajský súd dňa 04.08.2015 do registrového
spisu Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. na obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica,
vl.č. Pš 115/S, o čom svedčí úradný záznam o nazretí do súdneho spisu, z ktorého sú vyhotovené
fotokópie preukazujúce sporné skutočnosti a tvoria súčasť spisu. Jedná sa o listinné dokumenty, a to
návrh na zápis novozaloženého štátneho podniku do obchodného registra podľa § 31 zák.č. 513/1991

Zb., doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.12.1992, zakladaciu listinu Ministerstva obrany
SR pre Vojenské lesy a majetky SR, š.p., č.j. 10.002 z 30.12.1992, žiadosť Vojenských lesov a majetkov
SR, š.p. o zápis organizačnej jednotky Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok
so sídlom Baštova 18 a jeho riaditeľa pplk. P.. Z. D. do obchodného registra, doručená okresnému súdu
dňa 15.01.1993 spolu s dekrétom o vymenovaní pplk. P.. Z. Horvátha do funkcie riaditeľa Odštepného
závoduKežmarokVojenskýchlesovamajetkovSR,š.p.vsúladesorganizačnýmporiadkomVojenských

lesov a majetkov SR, š.p., Pliešovce dňom 01.01.1993 s dátumom vyhotovenia dekrétu 31.12.1992,
organizačný poriadok š.p. Vojenské lesy a majetky SR zo dňa 31.12.1992, uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica o zápise odštepných závodov, okrem iného aj Odštepného závodu Kežmarok sp.zn.
Pš 631/S zo dňa 18.01.1993, z ktorého vyplýva, že Vojenské lesy a majetky SR, š.p. majú pridelené
IČO: 31 577 920 v znení opravného uznesenia okresného súdu zo dňa 01.06.1993, zakladacia listina

pre Vojenské lesy a majetky SR, š.p. s účinnosťou od 01.01.1993 (aktuálne znenie k 01.05.2005 v
znení doplnkov 1-7), z ktorého vyplýva, že k 01.01.1993 prešiel na š.p. Vojenské lesy a majetky SR
majetok a majetkové práva organizačných jednotiek a odštepných závodov Vojenských lesov a majetkov
Malacky, Vojenských lesov a majetkov Pliešovce, Vojenských lesov a majetkov Kežmarok a Vojenských
lesov a majetkov Kamenica nad Cirochou, ako aj ďalší majetok, majetkové a iné práva v rozsahu

stanovenom k tomuto dátumu delimitačným protokolom a dekrét o odvolaní S.. P.. Z. D. z funkcie
riaditeľa Odštepného závodu Kežmarok Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce dňom 16.02.2004
zo dňa 13.02.2004 a vnútornú organizáciu š.p. Vojenské lesy a majetky SR aktuálny stav k 01.05.2005
vyhotovenú Ministerstvom obrany SR dňa 20.04.2005, z ktorej vyplýva označenie odštepných závodov,
adresa ich umiestnenia, vedúci odštepného závodu označený ako riaditeľ odštepného závodu, ktorým

bol pre odštepný závod Kežmarok k tomuto dňu už P.. A. A..

Krajský súd doplnil do spisového materiálu aj výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská
Bystrica, vl.č. 115/S, z úplného znenia ktorého vyplýva, že Vojenské lesy a majetky SR, š.p. boli zapísané
doobchodnéhoregistraOkresnéhosúduBanskáBystricadňa01.01.1993vprávnejformeštátnypodnik,

ktorému bolo pridelené IČO: 31 577 920, ktoré je k dnešnému dňu rovnaké. Z uvedených odštepných
závodov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., je na str. 8 výpisu zápis vedúceho Odštepného závodu -
pplk. P.. Z. D. od 18.01.1993 do 17.09.2000, na str. 9 je zápis o zániku funkcie S.. P.. Z. D. ako vedúceho
Odštepného závodu Kežmarok ku dňu 16.02.2004.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P, odd. Pš zo dňa 17.06.2010 (č.l.779)
vyplýva, že Odštepný závod Kežmarok je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Prešov už
od dátumu 29.11.1989 a od tohto dátumu mu bolo pridelené IČO: 36 461 393, ako aj to, že ako riaditeľ
odštepného závodu bol S.. P.. Z. D. zapísaný do obchodného registra už od dátumu 08.10.1991, pričom
štatutárny orgán bol označovaný aj ako vedúci podniku (organizačnej zložky podniku) s tým, že za

Odštepný závod konal a podpisoval pplk. Ing. Z. D. ako riaditeľ. Z ďalších právnych skutočností, ktoré
sú obsiahnuté vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Prešov pre Vojenské lesy a majetky
SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok vyplýva, že takto označený subjekt bol nesprávne zapísaný v
obchodnom registri odd. Pš, preto súd povolil jeho výmaz a zápis do odd. Po. Od zápisu Odštepný
závod Kežmarok do obchodného registra až do dátumu 11.01.2005, ale aj v súčasnosti je odštepný

závod ako vnútorná organizačná jednotka súčasťou š.p. Vojenské lesy a majetky SR, Lesnícka 23,
Pliešovce s IČO: 31 577 920 a pred dátumom 08.10.1991 bol tento subjekt ako vnútorná organizačná
jednotka súčasťou š.p. Vojenské lesy a statky, koncern, so sídlom Praha 6, Pod Juliskou 5 s IČO: 002205
zapísaný v starom spise Pš 162. Z vyššie uvedených dôvodov bol síce vykonaný ex offo jeho výmaz,
avšak zároveň aj zápis do iného registra, a to registra Po.

Podľanázoruodvolaciehosúdudošlokopätovnémuzápisuštátnehopodniku,akoajjehoorganizačných
zložiek do obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica a Prešov ku dňu 01.01.1993
opakovane z dôvodu vzniku Slovenskej republiky, avšak naďalej zostali zapísané pre štátny podnik,ale aj pre odštepný závod Kežmarok tie isté identifikačné čísla až na to, že pre Odštepný závod
Kežmarok bolo ku dňu 01.01.1993 pridelené duplicitne ďalšie identifikačné číslo, a to IČO: 17 067 308.
Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok sú naďalej zapísané v obchodnom registri

Okresného súdu Prešov, čo vyplýva z aktuálneho výpisu z obchodného registra a majú rovnaké sídlo
s rovnakým dátumom zápisu 29.11.1989 do obchodného registra ako organizačná zložka podniku s
tým, že naďalej za odštepný závod koná a podpisuje riaditeľ, ktorým je od 18.01.2011 P.. S. O., ktorý
vystriedalvofunkciibývaléhoriaditeľaP..A.A..Zobsahuďalšíchprávnychskutočností,ktorésúuvedené
vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 10080/P vyplýva, že do oddielu Po boli

Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok zapísané od dátumu 12.01.2005 z dôvodu
nesprávneho zápisu v registri odd. Pš, v dôsledku čoho bol povolený ich výmaz v tomto oddieli a ich
zápis do oddielu Po. V tomto výpise z obchodného registra už nie je uvedené žiadne IČO odštepného
závodu tak, ako tomu bolo predtým, a teda dovtedy platné IČO: 36 461 393.

Z výpisu Štatistického úradu SR pre register organizácií a z jeho identifikačných údajov vyplýva, že

identifikačné číslo IČO: 36 461 393 bolo pridelené pre Odštepný závod Kežmarok s dátumom vzniku
29.11.1989, ktorého zápis trval do 12.01.2005. Z výpisu registra organizácií Štatistického úradu SR
vyplýva, že pre ten istý subjekt, a to Odštepný závod Kežmarok bolo ku dňu 01.01.1993 pridelené ďalšie
identifikačné číslo IČO: 17 067 308, ktoré bolo pridelené k dátumu 01.01.1993 a k jeho zrušeniu došlo
do dňa 24.06.1999.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil právo na
zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, ktorý mu v roku 2004 nedodal ihličnaté
drevo v objeme dohodnutom v Rámcovej zmluve uzavretej dňa 9. januára 2003. Rámcovú zmluvu o
dodávkach ihličnatého dreva uzavrel odporca označený ako Vojenské lesy a majetky, š.p. Pliešovce,

Odštepný závod Kežmarok, Baštová 18, Kežmarok, IČO: 17 067 308, DIČ: 315 779 20/685, ktorý bol
riadne zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako dodávateľ s právnym predchodcom
navrhovateľa P.. A. D. - K., A. XXX, A. ako fyzickou osobou podnikateľom dňa 09.01.2003 na dobu
5 rokov, ktorou sa zaviazal dodávať ročne 14.000 m3 ihličnatého dreva. Zmluva bola uzavretá do
31.12.2007. Pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného množstva dreva podľa

sortimentu dohodli zmluvné strany v čl. 8 Rámcovej zmluvy platenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk
za každý nedodaný m3 drevnej hmoty. Dňa 12.12.2003 zmluvné strany dohodli, že odberateľ nebude
za rok 2003 uplatňovať zmluvnú pokutu, pričom v ten istý deň uzavreli Dodatok k Rámcovej zmluve, kde
sa vzájomne dohodli, že odberateľ má počas platnosti Rámcovej zmluvy právo upravovať rozmery - čo
sa týka dĺžky a hrúbky dohodnutých sortimentov. Tento Dodatok bol vo fotokópii pripojený k návrhu.

Odporca v roku 2004 namiesto množstva 14.000 m3 dohodnutého v Rámcovej zmluve dodal
právnemu predchodcovi navrhovateľa len 3.297,90 m3, preto nedodaný rozdiel v množstve 10.702,10
m3 navrhovateľ sankcionoval zmluvnou pokutou. Zmluvnú pokutu vyfakturoval právny predchodca
navrhovateľa faktúrou č. 00V07082 dňa 30.04.2007 so splatnosťou 30. mája 2007 v celkovej výške

5.351.050,- Sk.

Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu bola z právneho predchodcu navrhovateľa postúpená Zmluvou
o postúpení pohľadávky dňa 10.12.2007 vrátane príslušenstva na navrhovateľa, čo bolo oznámené
odporcovi listom zo dňa 10.12.2007. Okresný súd mal zároveň za preukázané, že Dodatkom č. 2 k

Rámcovej zmluve zo dňa 03.12.2004 odberateľ a odporca zmenili okrem iného od 01.01.2005 objemy
ročnýchdodávokihličnatéhodrevaazrušiličlánok8ohľadomzabezpečeniazáväzkuzmluvnoupokutou.
Podľa tvrdenia navrhovateľa zostala dohoda o platení zmluvnej pokuty pre rok 2004 nezmenená.
Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že by bol dňa 03.12.2004 podpísal s odporcom Dohodu o
neúčtovaní zmluvnej pokuty aj pre rok 2004, originál ktorej odporca nepredložil. Svoj podpis na fotokópii

tejto dohody P.. D. spochybnil.

Okresný súd z vykonaného dokazovania, doplneného v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici dospel k záveru, že aj keď odporca predložil súdu dňa 11.03.2009 fotokópiu
Dohody zo dňa 03.12.2004, v ktorej bola obsiahnutá dohoda odporcu a P.. A. D. - K. o tom, že odberateľ

nebude za rok 2004 uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva vyplývajúce
z Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva, na ktorom pravosť svojho podpisu P.. A. D. poprel a
tvrdil, že podpis nie je jeho, bez toho, aby bol doložený originál tohto listinného dôkazu, nebolo možné na
tvrdenie odporcu o tom, že P.. A. D. podpísal tento Dodatok, vykonať znalecké dokazovanie grafológom.Fotokópia dohody je natoľko nekvalitná, že sa z nej táto skutočnosť vierohodne zistiť nedala a originál
listiny nemal znalec k dispozícii, preto nebol schopný súdom požadovaný znalecký posudok vypracovať.
Okresný súd tak dospel záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu P.. A.

D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, v dôsledku čoho ho zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade
s § 300 a nasl. Obch.zák. a § 544 a nasl. OZ vrátane úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil v
súlades§369ods.1Obch.zák.Rámcovúdohodupovažovalsúdzaplatneuzavretúanámietkyzostrany
odporcuohľadomneplatnostiRámcovejzmluvyzaúčelové,pretožeplatnosťuzavretejRámcovejzmluvy
zo dňa 09.01.2003 ani v odpore, ani v priebehu prvostupňového konania nenamietal. Túto námietku

vzniesol až potom, ako nevedel súdu predložiť originál Dohody zo dňa 03.12.2004, a tým preukázať
platnosť dohody ohľadom neuplatňovania si zmluvných sankcií podľa čl. 8 Rámcovej dohody.

Okresný súd neprihliadol ani na tvrdenia odporcu o tom, že štvrťročné zmluvy o dodávkach drevenej
hmoty neboli uzatvárané, pretože podľa názoru súdu sa uzatvárali na základe čl. 6 platnej Rámcovej
zmluvy, kde si zmluvné strany konkrétne určovali ceny sortimentov a ich objem pre príslušný štvrťrok,

pričom zo samotného názvu zmluvy „rámcová" sa predpokladá, že niektoré plnenia môžu byť bližšie
špecifikované zmluvami tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Neprihliadol ani na tvrdenie odporcu, že
Rámcová zmluva nebola uzavretá 09.01.2003, ale až po dátume 15.02.2004, keď bol z funkcie riaditeľa
odporcu odvolaný P.. Z. D., príbuzný právneho predchodcu navrhovateľa, ani na tú skutočnosť, že takáto
prax u odporcu nebola zaužívaná, že by sa uzatvárali zmluvy na dlhšie obdobie, a to na 5-ročné, pretože

tieto tvrdenia na posúdenie platnosti Rámcovej zmluvy nemajú podstatnejší vplyv.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal najmä tú skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu nie je riadne odôvodnené tak, ako to
predpokladá § 157 O.s.p., pričom sa okresný súd vôbec argumentačne nevysporiadal s tvrdeniami

odporcu a ani s judikatúrou, na ktorú v súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal, preto táto skutočnosť
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto je viac ako nepresvedčivé.

Okresný súd sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré vyplývajú z podania odporcu zo dňa 25.05.2012, a to
otázkou posúdenia platnosti Rámcovej zmluvy, pravdivosť ktorej vrátane Dodatku zo dňa 12.12.2003

odporca poprel, keď tvrdil, že ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Okresný súd mal preto
prihliadnuť pri skúmaní ich platnosti k okolnostiam, za ktorých boli uzatvorené, k obchodnej praxi, ktorú
mali zmluvné strany pred uzatvorením tejto zmluvy a Dodatku k nej zaužívanú a na ich správanie sa
po uzatvorení týchto zmlúv, ako aj na tvrdenie odporcu, že Rámcová zmluva nemohla byť uzatvorená
dňa 09.01.2003 a dodatok k nej v decembri 2003, pretože v roku 2003, ako aj v 1. štvrťroku 2004

boli uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, v ktorých nie je žiadna zmienka o tom, že tieto zmluvy boli
uzatvorené na základe Rámcovej zmluvy. V Rámcovej zmluve sa nikde nehovorí o tom, že majú
byť uzatvárané štvrťročné kúpne zmluvy, pričom zmluvné strany obchodovali pokiaľ ide o predaj
drevnej hmoty už od roku 1998 až do 1. štvrťroku 2004 tak, že vždy uzatvárali štvrťročné kúpne
zmluvy, ktoré boli riadne označené a očíslované. Zoznam týchto zmlúv od roku 1998 odporca predložil

súdu a čísla zmlúv sú uvedené na všetkých dodacích listoch a faktúrach vystavených odporcom.
Na dokladoch, ktoré predložil navrhovateľ, t.j. faktúrach za 1. štvrťrok 2004 je uvedené číslo zmluvy,
ktorá bola uzatvorená v 1. štvrťroku 2004, a to č. 7/2004 zo dňa 02.01.2004. V Rámcovej zmluve
bolo dohodnuté, že plnenie sortimentov bude uskutočnené pravidelne počas celého kalendárneho roka
podľa požiadaviek odberateľa, pričom od roku 1998 do 1. štvrťroka 2004 nebola zo strany právneho

predchodcu navrhovateľa vznesená žiadna požiadavka na dodávku sortimentov v zmysle dohody
obsiahnutej v Rámcovej zmluve. V Rámcovej zmluve nie je o takejto dohode žiadna zmienka, ako ani o
tom, že by mal odberateľ bližšie špecifikovať objemy dodávok na ten ktorý štvrťrok kalendárneho roka.
Prvýkrát sa požiadavka na dodávku sortimentu a objemov drevnej hmoty objavila až v marci 2004, t.j. po
1. štvrťroku 2004 a takéto objednávky boli vyhotovené len tri za tri štvrťroky roku 2004, a to dňa 15.03.,

30.07. a 09.09.2004. Obchodná prax, ktorá je upravená v Rámcovej zmluve sa tak začala uplatňovať
až v marci 2004.

Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v čl. 8 Rámcovej zmluvy uviedol, že v Dodatku
k Rámcovej zmluve zo dňa 12.12.2003 si zmluvné strany dojednali, že odberateľ nebude uplatňovať

zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva za rok 2003, pričom vo všetkých štvrťročných
zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že zmluvná pokuta sa na ten ktorý kvartál v roku 2003
nedojednáva, čo vyplýva aj z kúpno-predajných zmlúv č. 7/2003, 37/2003, 61/2003, 116/2003 a
147/2003. Bolo by nelogické, aby sa Dodatok k Rámcovej zmluve robil až v decembri 2003, keď vovšetkých kúpnych zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta na ten ktorý kvartál
roku 2003 nedojednáva. Ak bola Rámcová zmluva uzatvorená v januári 2003 a na základe nej mali byť
uzatvorenédielčiekúpnezmluvy,čoniejepodľaodporcupravda,bolobynelogické,abyvdecembri2003

bola uzatvorená vo forme dodatku dohoda, v zmysle ktorej nebude odberateľ za rok 2003 uplatňovať
zmluvnú pokutu. Ide tak o zjavný rozpor, ktorý nasvedčuje tomu, že Rámcová zmluva, ani samotná
dohodavoformedodatkukRámcovejzmluvenemohlibyťuzatvorenévroku2003,pretoževtomčaseuž
boli riadne uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, ktoré obsahovali všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ako
aj dohodu o tom, že sa žiadna zmluvná sankcia nedojednáva. Takýto rozpor si potom odporca vysvetľuje

len tým, že Rámcová zmluva, ako aj jej Dodatok boli antidatované. Odporca preto tvrdil, že Rámcová
zmluva a jej Dodatok neboli uzatvorené v januári 2003 a v decembri 2003, ale až vo februári alebo v
marci 2004. V tomto období už bola právnemu predchodcovi navrhovateľa zrejmá tá skutočnosť, že vo
februári 2004 bol P.. Z. D. odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného závodu odporcu, ktorý bol príbuzným
právnehopredchodcunavrhovateľa.KokolnostiamuzatvoreniaRámcovejzmluvyodporcaďalejuviedol,
že uzatváranie zmluvy na päť rokov nezodpovedalo obchodnej praxi odporcu a ani obchodnej praxi

zavedenejmedzizmluvnýmistranami,pretožeskaždýmodberateľomdrevnejhmotysauzatváralikúpne
zmluvy len na ten ktorý štvrťrok, pretože dopredu nebolo možné určiť, koľko drevnej hmoty sa vyťaží.

Odporca tiež poukázal na ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to dohodnutý objem drevnej hmoty, ktorý bol 4 až
5-násobne vyšší, než boli bežné a obvyklé objemy v obchodnej praxi zavedenej zmluvnými stranami do

roku 2003, preto považoval tento postup za neobvyklý. Poukázal tiež na Dodatok č.2 zo dňa 03.12.2004,
ktorým sa dohodli dodávky drevnej hmoty na rok 2005 tak, že sa nanovo stanovoval sortiment a objem
drevnej hmoty a výslovne bolo dohodnuté, že čl. 8 pod názvom Sankcie sa vypúšťa. Obchodná prax
medzi zmluvnými stranami sa pre rok 2005 opäť dostala do tých istých koľají ako to bolo pred 1.
štvrťrokom 2004, pričom sa nedojednávali žiadne zmluvné pokuty, objem drevnej hmoty bol v tom istom

rozpätí ako do 1. kvartálu 2004 a zúžil sa aj sortiment drevnej hmoty. Zotrval preto na svojom právnom
názore, že v prejednávanej veci sa jedná ohľadom Rámcovej zmluvy o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 OZ, a to z dôvodu obchádzania zákona, pretože táto zmluva bola uzatvorená v iný deň,
než aký je v nej uvedený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem
sp.zn. 10Co 354/2002, ako aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 20Cbo 505/2002. Podľa jeho názoru ide aj

o simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pričom
poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1993/2003.

Podľa názoru odporcu tak okresný súd nevyhodnotil dôkazy jednotlivo z hľadiska ich hodnovernosti
a pravdivosti a ani vo vzájomných súvislostiach, neprihliadol ani na ich pravdivosť tak, že by bol

vyhodnotil, ktoré z dôkazov považoval z hľadiska pravdivosti za relevantné a ktoré nie. Obmedzil sa len
na konštatovanie účelovosti tvrdení zo strany odporcu bez akejkoľvek právnej alebo skutkovej úvahy,
ktorou by bol tvrdenia odporcu spochybnil.

Pokiaľ ide o dohodu o cene, ktorá je obsiahnutá v Rámcovej zmluve, pri výklade jej obsahu poukázal

na tú skutočnosť, že cena je upravená v čl. 6 tak, že v prípade, ak nedôjde k dohode o cene za
požadovanú drevnú hmotu, tak za túto právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej nedôjde k
naplneniu dodávateľsko-odberateľského vzťahu bude zodpovedať dodávateľ - odporca a pokiaľ ide o
cenu, ak nedôjde k dohode o cene, nevznikne kúpna zmluva, pretože táto je jej podstatnou obsahovou
náležitosťou. Kúpna zmluva sa v prejednávanej veci riadi ust. § 409 Obch.zák. a nasl. a v prípade, že

chýba jedna z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, k jej uzatvoreniu nedôjde. Pokiaľ ide o zmluvnú
sankciu, táto je dohodnutá v čl. 8 Rámcovej zmluvy a pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
na strane dodávateľa sú dojednané dve zmluvné pokuty, a to pre prípad nedodania požadovaného
a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva a pre prípad podľa ustanovení dohodnutých v čl. 6
tejto zmluvy - cenový konsenzus, pričom zmluvná sankcia pre prípad nedodania požadovaného a

zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených sortimentov bola dohodnutá vo výške 500,-
Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty a zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti spočívala
na dodávateľovi v tom prípade, ak nedodá zmluvne zabezpečený a dohodnutý sortiment dreva
podľa požiadaviek odberateľa. Navrhovateľ zaslal odporcovi objednávku dňa 15.03.2004, 30.07.2004
a 09.09.2004, pričom na základe týchto objednávok neboli uzatvorené žiadne kúpne zmluvy, teda

nebola splnená druhá z podmienok pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, a to zmluvne zabezpečeného
dohodnutého dreva podľa požadovaného sortimentu. Keďže kúpna zmluva je podľa Rámcovej zmluvy
dohodnutá až vtedy, ak je uzatvorená dohoda o cene, k uzavretiu ktorej nedošlo, nemohla byť
uzatvorená ani žiadna zmluva, na základe ktorej bola zabezpečená dodávka dohodnutého dreva podľapožadovaného sortimentu. Preto, ak kúpna zmluva uzatvorená nie je, tak takáto zmluvná povinnosť
nevzniká. Neboli tak splnené dohodnuté predpoklady pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho
nie je zmluvná pokuta navrhovateľom uplatnená oprávnene a navrhovateľ nemá na jej zaplatenie právny

nárok.

Z textu dohody, obsiahnutej v čl. 6 Rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad,
keď nedôjde k zmluvnému konsenzu, ktorý sa týka ceny za drevnú hmotu nie je podľa názoru odporcu
zrejmé, aká zmluvná pokuta sa konkrétne dojednala, preto dojednanie, v zmysle ktorého je zmluvná

pokuta viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti spočívajúcej v tom, že dodávateľ nesúhlasil s cenou
navrhovanou odberateľom (cenový konsenzus) je v rozpore s ust. § 39 OZ, preto v tomto prípade ide o
dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom zákona, a preto neplatné. Ak nie je zmluvná pokuta dohodnutá
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale je dohodnutá pre prípad výkonu práva, ide o neplatné
dojednanie pre rozpor s účelom zákona podľa § 39 OZ. V tejto súvislosti poukázal odporca na viaceré
rozhodnutia NS ČR, ako aj Ústavného súdu ČR (čl. spisu 545).

V odvolaní poukázal aj na absolútnu neplatnosť Dodatku uzavretého k Rámcovej zmluve zo dňa
03.12.2004, ktorú musí súd skúmať vždy z úradnej povinnosti a v prípade, ak dôjde k popretiu pravosti
súkromnej listiny tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôkazné bremeno na tom účastníkovi,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Aj keď okresný

súd na posúdenie pravosti podpisu P.. A. D. na súkromnej listine - Dodatku k Rámcovej zmluve zo dňa
03.12.2004 nariadil znalecké dokazovanie, uznesením zo dňa 27.05.2011 toto zrušil s poukazom na
stanovisko znalkyne z odboru Písmoznalectva Z.. M. Novosadovej, z ktorého vyplýva, že by sa mali
skúmaťvýlučneoriginálypodpisov,pričomvojedinelýchprípadochjemožnévykonaťznaleckúexpertízu
aj z kvalitnej fotokópie. Vzhľadom k tomu, že predložená fotokópia je nečitateľná, a preto nekvalitná,

je z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľná. Odporca nesúhlasil s tým, že by listina, ktorá má byť
predmetom znaleckého dokazovania musela byť predložená len v origináli a v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Odo 964/2003, ako aj na rozhodnutie publikované v ZSP č. 59/2008, z
ktorých vyplýva, že aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným
spôsobom, preto zotrval na svojom stanovisku, že nevykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani

popretá pravosť alebo nepravosť podpisu P.. A. D. na Dodatku k Rámcovej zmluve. V konaní tak nebola
vyriešená otázka, či podpis na Dodatku k Rámcovej zmluve je podpisom P.. A. D., preto mal okresný súd
vykonať dokazovanie dôkaznými prostriedkami, ktoré odporca navrhoval, a to vyhodnotiť obchodnú prax
medzi zmluvnými stranami, ktorá bola zavedená pred uzavretím Dodatku, skutočnosťami ktoré súvisia
s uzavretím Dodatku, ako aj s následným správaním sa zmluvných strán. Pokiaľ ide o originál Dodatku

zo dňa 03.12.2004 odporca uviedol, že tento bol viackrát dohľadávaný vo vojenskom archíve, pretože
13.03.2009 bol odcudzený právnemu zástupcovi odporcu spolu s motorovým vozidlom, v ktorom sa celý
spisový materiál nachádzal. O týchto skutočnostiach bol súd informovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 18.05.2010.

Okresný súd vo svojom odôvodnení neuviedol, prečo zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo
strany odporcu a prečo považoval navrhnuté dôkazy za neopodstatnené pre rozhodnutie vo veci samej.
Okresný súd vo svojom popise skutkového stavu hodnotí výpoveď P.. A. A. ako výpoveď svedka ku
skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým bol v čase
keď podpisoval dohodu s právnym predchodcom navrhovateľa. Okresný súd nevyhodnotil, prečo je jeho

výpoveď nevieryhodná a nevysporiadal sa ani s námietkou k zneniu zápisnice z pojednávania zo dňa
14.05.2012, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi odporcu elektronickou poštou dňa 16.05.2012, z
ktorej sa dozvedel, že na pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy tvoriace spis, a to č. 1-494 a spis
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/104/2005, pričom na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.05.2012
neboli účastníci zo spisu oboznámení s ničím a ani sa nič neprotokolovalo. Preto právny zástupca

nemohol vzniesť ani priamo na pojednávaní námietku k zneniu zápisnice o pojednávaní. V tejto súvislosti
poukázalnarozhodnutieIVÚSSR283/2000.Zvyššieuvedenýchdôvodovnavrholnapadnutýrozsudok,
ktorý je nesprávny zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril aj navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.07.2012,

v ktorom uviedol, že námietka právneho zástupcu o nedostatočnom odôvodnení výroku nie je
opodstatnená, pretože okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal tak so skutkovým, ako aj
s právnym hodnotením stavu zisteného dokazovaním, pričom sa riadil právnym názorom Krajského
súdu v Banskej Bystrici vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 24.06.2010. Pravosť podpisu na Dodatku,podľa ktorého mal navrhovateľ upustiť od účtovania zmluvnej pokuty právny predchodca navrhovateľa
spochybnil rovnako, ako aj jeho fotokópiu, keďže jeho originál odporca vôbec nepredložil.

K popretiu pravdivosti a údajnej absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy uviedol, že jej uzatvorenie
dňa 09.01.2003 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nepredstavovalo od začiatku
súdneho sporu žiadnu spornú skutočnosť, čo potvrdil aj právny zástupca odporcu jednak v odpore proti
platobnému rozkazu dňa 25.07.2012, ako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.03.2010 a táto
skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý si osvojil tieto skutkové zistenia a mal za

preukázané, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy skutočne došlo.

K popretiu platnosti Rámcovej zmluvy zo strany odporcu došlo až po takmer štyroch rokoch od začatia
súdneho konania v čase, kedy odporca nebol schopný predložiť ani zabezpečiť originál sporného
dodatku za účelom posúdenia pravosti podpisu právneho predchodcu navrhovateľa, preto navrhovateľ
považuje tvrdenia odporcu v odvolaní za nepodložené, účelové a vykonštruované. Podľa judikátu NS

ČR sp.zn. 22Cdo 752/1999 môže súd ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu len v
tom prípade, že vyjdú v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že Rámcová zmluva
nebola uzatvorená dňa 09.01.2003 alebo že by bola neplatná. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to,
že sa v Rámcovej zmluve neuvádza povinnosť uzatvárať štvrťročné kúpne zmluvy a že v žiadnych
dokladoch sa nehovorí o existencii Rámcovej zmluvy, pretože tieto skutočnosti sú obsiahnuté v čl. 6

Rámcovej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že cena bude stanovená každý štvrťrok na základe trhových
cien smrekovca v regióne dodávateľa. Pomenovanie „Rámcová zmluva" nie je samoúčelné a presne
vystihuje skutočnosť, že niektoré podrobnosti týkajúce sa jej obsahu možno upraviť aj v tzv. čiastkových
štvrťročných zmluvách, ktoré však nemajú vplyv na platnosť samotnej Rámcovej zmluvy.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odvolaní, ktorým sa snažil spochybniť právny nárok na uplatnenie
zmluvnej pokuty z dôvodu neuzavretých štvrťročných zmlúv, pretože podľa čl. 8 Rámcovej zmluvy
bola pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených
sortimentov dohodnutá zmluvná pokuta, na zaplatenie ktorej sa dodávateľ zaviazal. Zmluvná pokuta
bola uzavretá v písomnej forme, dohoda o nej bolo obsiahnutá v Rámcovej zmluve o dodávkach

ihličnatého dreva, preto ide o dojednanie platné. Množstvo a sortiment drevnej hmoty sa uvádza priamo
v čl. 5 Rámcovej zmluvy v celkovom objeme 14.000 m3, preto uplatnenie zmluvnej pokuty možno
realizovať pri nedodaní takto zazmluvnenej drevnej hmoty bez ohľadu na to, či sa uzatvárali alebo
neuzatvárali štvrťročné zmluvy. V prípade, ak by sa dodávateľ aj rozhodol uzavrieť s odberateľom
v roku 2004 jednotlivé štvrťročné zmluvy, mal by potom pravdepodobne záujem na dodaní dreva

odberateľovi. V opačnom prípade by bolo dojednanie o zmluvnej pokute v Rámcovej zmluve nezmyselné
a nesplnilo by účel ochrany pred porušením zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa. Interpretácia,
ktorourozlišujeprávnyzástupcaodporcumedzinedodanímdrevnejhmotypodľapožiadaviekodberateľa
a medzi nedodaním zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva dodávateľom predstavuje skreslený
a účelový výklad čl. 8 Rámcovej zmluvy, ktorá vo svojom znení výslovne ani neurčuje výklad týchto

pojmov. Z hľadiska gramatického a logického výkladu čl. 8 rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva,
že právo na uplatňovanie zmluvnej pokuty nie je podmienené ani uzatvorením kúpnej zmluvy a ani
inej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu obsiahnuté v odvolaní ohľadom posudzovania pravosti
podpisu Ing. D. na spornom dodatku navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd sa riadil právnym
názorom odvolacieho súdu, preto nariadil vo veci dňa 08.12.2010 znalecké dokazovanie z odboru

Písmoznalectvo - ručné písmo. Keďže však zo stanoviska samotnej znalkyne vyplynulo, že predložená
fotokópia Dodatku zo dňa 03.12.2004 na znaleckú expertízu nestačí, pretože je nekvalitná a z hľadiska
písmoznaleckého nespracovateľná a odporca ani na opakované výzvy súdu nebol schopný predložiť a
ani zabezpečiť originál sporného dodatku k zmluve napriek tomu, že na pojednávaniach vždy vyslovil
prísľub, že týmto originálom disponuje a že ho súdu predloží, bolo dôkazné bremeno ohľadom pravosti

listiny na odporcovi, ktorý neposkytnutím dostatočnej súčinnosti pri predložení originálu listiny zmaril
priebeh a účel znaleckého dokazovania a navyše ani neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravosti
predmetnej listiny. Preto jeho námietky, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie nemajú žiadne
opodstatnenie.

K argumentácii odporcu o tom, že podľa § 266 ods.3 Obch.zák. neprihliadol súd na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán navrhovateľ uviedol, že je nepochybné, že zaužívanou
praxou v obchodnom styku medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa bolo uplatňovanieRámcovej zmluvy, pretože inak by nemalo pre dodávateľa význam uzatvárať ďalší Dodatok k zmluve
účinný od 01.01.2005, ktorého autenticitu nespochybňovala ani jedna zo strán sporu. Okresný súd sa
náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s charakterom štvrťročných zmlúv, ktoré sa podľa

jeho názoru skutočne uzatvárali na základe platne uzavretej Rámcovej zmluvy.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že by sa okresný súd nebol dostatočne vysporiadal
so skutočnosťami, ktoré odporca v konaní pred okresným súdom namietal a ktoré sú obsiahnuté v
jeho podaní zo dňa 25.05.2012, ako ani s ďalšími tvrdeniami o procesnom pochybení súdu, pretože

právny zástupca odporcu bol osobne prítomný dňa 14.05.2012 na pojednávaní, na ktorom uznesením
vyhlásilokresnýsúddokazovaniezaskončenéaodročilpojednávaniezaúčelomvyhláseniarozhodnutia
vo veci samej. Okresný súd rozhodol aj o návrhoch právneho zástupcu odporcu, ktoré vzniesol na
tomto pojednávaní ohľadom doplnenia dokazovania výsluchom svedka P.. A., ktorý už bol v konaní
vypočutý a predložením listinných dôkazov súdu v podobe prehľadu uzatvorených kvartálnych zmlúv od
roku 1998, pretože tieto nesúviseli s preukázaním skutkových zistení v prejednávanej veci. Konanie o

nároku navrhovateľa prebieha na okresnom súde už od roku 2008, preto právny zástupca mal dostatok
času aj priestoru na predloženie akýchkoľvek relevantných listinných dôkazov a návrhov na vykonanie
dokazovania.Napriektomu nebolschopnýzabezpečiťadodaťsúduoriginálspornéhododatkupreúčely
posúdenia pravosti podpisu P.. D.. Z vyššie uvedených dôvodov považoval navrhovateľ dojednanie o
zmluvnej pokute vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty v Rámcovej zmluve za platné,

pretože v konaní bolo preukázané, že takéto dojednanie bolo zrušené až od 01.01.2005, pričom pre rok
2004 zostalo dojednanie čl. 8 v Rámcovej zmluve v platnosti. Keďže odporca dodal v roku 2004 o 10.702
m3 dreva menej než sa zaviazal, má navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v takej výške,
v akej okresný súd odporcu na jej zaplatenie zaviazal. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako
vecne správne potvrdiť v plnom rozsahu, pretože odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Rozhodnutie okresného súdu, ktorým prvýkrát návrh navrhovateľa zamietol Krajský súd v Banskej
Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43Cob 171/10-331 zo dňa 24.06.2010 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože v konaní pred okresným súdom pravosť, správnosť
a ani pravdivosť obsahu Dodatku k Rámcovej dohode podpísaného dňa 03.12.2004 o neúčtovaní

zmluvnej pokuty za rok 2004 nebola súdom skúmaná napriek tomu, že navrhovateľ pravosť listiny
poprel. Dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny je na tom účastníkovi, ktorý zo skutočnosti v listine
uvedenej pre seba vyvodil priaznivé právne dôsledky, t.j. v prejednávanej veci na odporcovi, preto uložil
okresnému súdu v ďalšom konaní zistiť, či Dohoda z 03.12.2004 je platným právnym úkonom a či ju
právny predchodca navrhovateľa osobne podpísal, a teda či nejde o sfalšovanie podpisu právneho

predchodcu navrhovateľa, úkony ktorého navrhovateľa zaväzujú. Uložil okresnému súdu vyhodnotiť
dôkaz predložený odporcom ako Dodatok k Rámcovej dohode zo dňa 03.12.2004 nielen podľa jeho
obsahu ako pravdivý, ale ho posúdiť aj z hľadiska jeho pravosti, a teda či nešlo k sfalšovanie podpisu
právneho predchodcu navrhovateľa, úkony ktorého navrhovateľa zaväzujú.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žemedziprávnympredchodcomnavrhovateľa-podnikateľom
fyzickou osobou P.. A. D., podnikajúcim pod obchodným názvom Slovlov a odporcom bola uzavretá dňa
09.01.2003 Rámcová zmluva o dodávkach ihličnatého dreva. Odporca bol v rámcovej zmluve označený
ako Vojenské lesy a majetky SR, š.p., (ďalej aj VLM) Odštepný závod Kežmarok s identifikačným číslom

17 067 308, ktoré mu bolo pridelené tak, ako to vyplýva z výpisu registra Štatistického úradu Slovenskej
republiky(čl.812)kdátumuvzniku01.01.1993,ajkeďvtakejtopodobedoobchodnéhoregistrazapísané
nebolo. Z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2015 (čl. 781) doručeného
súdu dňa 27.07.2015 vyplýva, že Štatistický úrad Slovenskej republiky pridelil IČO: 17 067 308
Odštepnému závodu Kežmarok VLM, š.p. na základe žiadosti zriaďovateľa štátneho podniku Vojenské

lesy a majetky SR, ktorým bolo Ministerstvo obrany SR a na základe dokladu, ktorým je v prílohe
predložený výpis z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 10080/P, z ktorého vyplýva, že
odštepný závod Kežmarok VLM, š.p. so sídlom Baštová 18 bol do podnikového registra zapísaný už k
dátumu 29.11.1989. Aj keď vo výpise z obchodného registra priloženom Štatistickým úradom Slovenskejrepubliky nie je uvedené už žiadne identifikačné číslo Odštepného závodu Kežmarok, pretože bolo
medzitým vymazané, z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P vyplýva, že pre
odštepný závod Kežmarok bolo od začiatku jeho vzniku a jeho zápisu do oddielu Pš pôvodne spis 631/

S (čl. 788), t.j. od 29.11.1989, ku ktorému dátumu bol zapísaný do podnikového registra aj štátny podnik
Vojenské lesy a majetky SR tak, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica, vl.č. 115/S (č.l. 10 a nasl.), pridelené IČO: 36 461 393, ktoré bolo pre neho legálne
zapísané až do jeho zrušenia a výmazu z obchodného registra, a teda do 12.01.2005.

Zo zakladacej listiny Ministerstva obrany SR zo dňa 30.12.1992 (čl. 786) a žiadosti Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p. o zápis do podnikového registra (čl. 788) vyplýva, že zápis štátneho podniku do
obchodného registra bol vykonaný Okresným súdom Banská Bystrica v oddieli sp.zn. Pš 631/S dňu ku
dňu 01.01.1993 s tým, že k štátnemu podniku Vojenské lesy a majetky SR bolo zapísané IČO: 31 577
920, t. j. to isté, ktoré mu bolo pridelené pôvodne a ktoré zostalo nezmenené od jeho prvého zápisu

ešte do podnikového registra, t.j. od 29.11.1989 zrejme z dôvodu, že predtým, a to do novembra 1989
boli Vojenské lesy a majetky SR súčasťou koncernu so sídlom v Prahe tak, ako to vyplýva z výpisu z
obchodnéhoregistraOkresnéhosúduPrešov(čl.779)priúdajochoďalšíchprávnychskutočnostiach,pri
ktorých je uvedené, že odštepný závod Kežmarok ako vnútorná organizačná jednotka bol od 08.10.1991
do 01.03.1994 súčasťou štátneho podniku s názvom Vojenské lesy a statky, koncern, so sídlom Praha

6, Pod Juliskou 5, IČO: 002 205, starý spis Pš 162 a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo
k jeho osamostatneniu a znovuzápisu.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri nahliadnutí do starého spisu Pš 162 sa žiadne
listinné dôkazy o tom, že by odštepný závod bol v tomto období, a to od 08.10.1991, resp. od

28 11.1989 do 01.03.1994 vnútornou organizačnou jednotkou Vojenských lesov a statkov, koncern,
Praha, nenachádzajú. Naopak, z obsahu tohto spisu tak, ako si odvolací súd urobil fotokópie vyplýva,
že minimálne od 01.01.1993 bol už Odštepný závod Kežmarok vnútornou organizačnou jednotkou
Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Pliešovce, čo vyplýva aj z čl. 9 a 17 organizačného poriadku
štátneho podniku vyhotoveného 31.12.1992 (čl. 790), z ktorých vyplýva, že štátny podnik sa člení

na riaditeľstvo štátneho podniku a na odštepné závody, okrem iných aj odštepný závod Kežmarok,
ktoré sú vnútornými organizačnými jednotkami štátneho podniku. Ich funkčná samostatnosť je určená
rozdelením pôsobnosti a kompetenčnosti stanovenou organizačným poriadkom štátneho podniku,
pravidlami vnútropodnikového ekonomického riadenia tak, že odštepné závody sú oprávnené jednať
a vystupovať v právnych vzťahoch menom štátneho podniku vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú

vlastnej činnosti odštepného závodu v rozsahu im zvereného majetku. Podľa čl. 19 organizačného
poriadku odštepný závod riadi riaditeľ odštepného závodu, za ktorú činnosť zodpovedá riaditeľovi
štátneho podniku a je oprávnený menom štátneho podniku riešiť všetky právne náležitosti týkajúce sa
odštepného závodu. Podľa čl. 25 písm. b/ organizačného poriadku uzatvára zmluvy menom štátneho
podniku odštepný závod so všetkými obchodnými partnermi mimo oblasť dovozu materiálu a investícií

podľa čl. 25 písm.a/.

Z oznámenia Štatistického úradu SR tiež vyplýva, že pridelenie, ako aj zrušenie IČO: 17 067 308
organizačnej zložke podniku s názvom Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Odštepný závod Kežmarok
vykonal Štatistický úrad SR na základe žiadosti zriaďovateľa v súlade s vtedy platným § 34 zák.č.

322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti je nutné skonštatovať, že Odštepný závod Kežmarok mal v období od 01.01.1993
do 24.06.1999 pridelené dve identifikačné čísla, a to IČO: 17 067 308 a IČO: 36 461 393, v dôsledku
čoho došlo dňom 24.06.1999 k zrušeniu jedného z nich, a to IČO: 17 067 308 Štatistickým úradom

SR, ktoré počas jeho riadnej a legálnej registrácie platilo, aj keď do obchodného registra zapísané
nebolo, čo však neznamená, že by ho odštepný závod Kežmarok nebol oprávnený v obchodnom styku
používať.NaďalejvšakzostalopreOdštepnýzávodKežmarokvplatnostiajidentifikačnéčíslo,ktorébolo
zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, a to IČO: 36 461 393, ktoré bolo Odštepnému
závodu Kežmarok pridelené už od dátumu 29.11.1989 s účinkami platnosti do 12.01.2005, kedy došlo k

zmene zápisu Odštepného závodu Kežmarok v registri Okresného súdu Prešov tak, že odštepný závod
Kežmarok bol z oddielu Pš (register štátnych podnikov) ex offo vymazaný, avšak k tomu istému dňu bol
zapísaný do oddielu Po (register zahraničných právnických osôb), preto k jeho výmazu z obchodnéhoregistra, a teda k zániku nikdy nedošlo. Odštepný závod Kežmarok naďalej právne existoval, avšak od
tohto dátumu už nemá v registri zapísané žiadne identifikačné číslo.

Z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 22.07.2015 vyplýva, že pridelenie a následné zrušenie IČO:
36 461 393 pre odštepný závod Kežmarok vykonal Okresný súd Prešov v súlade s § 27 ods.5 zák.č.
540/2001 o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného tak vyplýva, že napriek nesprávne uvedenému identifikačnému číslu odštepného závodu

Kežmarok ako organizačnej zložky právnickej osoby štátneho podniku VLM ako dodávateľa drevnej
hmoty pre právneho predchodcu navrhovateľa v rámcovej zmluve, bol v čase jej uzatvárania dňa
09.01.2003 Odštepný závod Kežmarok, ako aj S.. P.. Z. D., ktorý bol do funkcie riaditeľa Odštepného
závodu Kežmarok vymenovaný riaditeľom štátneho podniku podľa dekrétu zo dňa 31.12.1992 (čl. 789)
dňom 01.01.1993 tak, ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica
spis Pš 631/S (čl. 797) v znení opravného uznesenia (čl. 798) riadne zapísaní v obchodnom registri

a podľa dekrétu o jeho odvolaní zo dňa 13.02.2004 bol pplk. P.. Z. D. z funkcie riaditeľa odvolaný až
ku dňu 16.02.2004. S.. P.. Z. D. bol preto dňa 09.01.2003 osobou oprávnenou na podpísanie rámcovej
zmluvy a jej dodatkov.

Odporca sa v čl. 2 rámcovej zmluvy v nadväznosti na čl. 3, 5 a 6 zaviazal dodávať P.. A. D. presne

špecifikované množstvá drevnej hmoty v sortimente vymedzenom podľa čl. 3 v m3 s tým, že takto
dohodnuté množstvo v celkovom objeme 14.000 m3 malo byť dodávané zo strany odporcu každoročne
počas platnosti a účinnosti rámcovej zmluvy, ktorá nadobudla účinky od januára 2003. Odporca bol
povinný dodávať navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi taký sortiment drevnej hmoty, o
ktorý navrhovateľ ako odberateľ dodávateľa požiadal. Rámcová zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými

stranami podľa čl. 4 na 5 rokov, t.j. od 09.01.2003 až do 31.12.2007, pričom zmluvné strany v čl. 6
dohodli spôsob, akým bude cena odporcom dodávanej drevnej hmoty určená za 1 m3. Cenu určoval
na základe aktuálnych cenníkov odporca ako dodávateľ a v prípade nesúhlasu právneho predchodcu
navrhovateľa mala byť predmetom rokovania zmluvných strán.

V čl. 6 Zmluvy strany dohodli cenu za m3 ako cenu vrátane nakládky, a to pre jednotlivé sortimenty
spolu s príplatkom 200 Sk a 250 Sk s tým, že túto podľa ceny na trhu odporca stanoví , pričom ju mal
navrhovateľ odsúhlasiť a zároveň dohodli, že v prípade, ak nedôjde k cenovému konsenzu zmluvných
strán pre dodávku jednotlivých sortimentov, bude sa považovať dodávateľsko-odberateľský vzťah za
nenaplnený z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok dodávateľom.

V čl. 8 zmluvné strany pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dreva z
uvedených sortimentov dohodli, že dodávateľ bude znášať vzájomne dohodnutú zmluvnú pokutu podľa
ust. § 300 a nasl. Obch.zák. vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty. Zmluvné strany
zároveň dohodli zmluvnú pokutu aj pre prípad nesplnenia povinností uvedených v čl. 6 zmluvy, t.j. v

prípade, že nedôjde k dohode o cene pre dodávku jednotlivých sortimentov a odberateľ sa zaviazal
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,03% z fakturovanej sumy za každý deň oneskorenej úhrady. Zároveň
sa dohodli na tom, že nenaplnenie množstva dohodnutých sortimentov bez dojednanej zmluvnej pokuty
je možné len po vzájomnej dohode zmluvných strán.

V čl. 9 rámcovej zmluvy zmluvné strany dohodli, že prípadné zmeny alebo doplnky budú upresnené
dodatkom odsúhlaseným obidvoma stranami.

Práve z tohto dôvodu došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 03.12.2004
k uzatvoreniu Dodatku č.2 k rámcovej zmluve, (ďalej Zmluva) v ktorom je už správne uvedené IČO

odštepného závodu Kežmarok - 36 461 393, návrh ktorého vypracoval odporca, avšak navrhovateľ ho
ešte pred podpisom odporcu doplnil o niektoré údaje, najmä o jeho platnosť až od 01.01.2005, pričom
ním zmluvné strany menili nielen čl. 5 Zmluvy týkajúci sa množstiev pri jednotlivých sortimentoch tak, že
tieto odporca ako dodávateľ znížil len na 3.000 m3 za rok, ale aj čl. 6, kde menili spôsob určenia ceny
pre sortiment 1 a 2 a článok 8, ktorý upravoval sankcie, touto dohodou zrušili celkom. V čl. 4 prehlásili

zmluvné strany Dodatok č. 2 za súčasť Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva.

Dňa 12.12.2003 sa zmluvné strany dohodli na tom, že za rok 2003 nebude odberateľ uplatňovať voči
dodávateľovi žiadnu zmluvnú pokutu za ním nedodané množstvo drevnej hmoty. Zo spisového materiáluvyplýva snaha odporcu ako dodávateľa dreva dohodnúť sa na tom, aby mu za nedodané množstvá
konkrétneho sortimentu drevnej hmoty nevyúčtoval navrhovateľ zmluvnú pokutu ani za rok 2004. Preto
sa právny predchodca navrhovateľa a štatutárny zástupca odporcu P.. A. stretli a dohodli na tom, že

svoje vzťahy budú ďalej riešiť dodatkom k Zmluve, ktorý odporca navrhovateľovi predložil, avšak tak,
ako to vyplýva z výsluchu Ing. D., ale aj Ing. A., tento ho nepodpísal a následne ho upravil tak, že správne
označil v ňom svoje označenie a neúčtovanie zmluvnej pokuty posunul až na obdobie od 01.01.2005.
Aj keď je obvyklým spôsobom reagovať na návrh vo forme protinávrhu, Ing. D. pri výsluchu uviedol, že
prepísal celý návrh dodatku k Zmluve datovaný odporcom dňa 03.12.2004, ktorý okrem iných zmien

týkajúcich sa aj jednotlivých článkov Zmluvy zo dňa 09.01.2003 obsahoval pod bodom IV. dohodu o
zrušení čl. 8 s názvom Sankcie, účinky ktorej mali nastať jeho podpisom ako odberateľa.

Vzhľadom k tomu, že sa do záhlavia Dodatku č. 2 dostal údaj o platnosti dodatku až od 01.01.2005
odporca v konaní tvrdil, že medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa P.. A. D. bola uzavretá v ten
istýdeň,atodňa03.12.2004ajďalšiaDohodakZmluveododávkachihličnatéhodreva,ktorúzaodporcu

podpísal vedúci Odštepného závodu Kežmarok, P.. A. o tom, že si odberateľ nebude uplatňovať zmluvnú
pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva, ktoré vyplývalo z Rámcovej zmluvy o dodávkach
ihličnatého dreva ani za rok 2004. Odporca predložil do spisového materiálu len fotokópiu tejto Dohody,
keďže originál nemá k dispozícii, pretože mu bol odcudzený dňa 13.03.2009.

Z výsluchu Ing. A. D. vyplýva, že tento poprel uzavretie akejkoľvek dohody, ktorá by sa týkala
neuplatňovania zmluvnej pokuty za rok 2004 s tvrdením, že podpis na fotokópii Dohody zo dňa
03.12.2004 k Rámcovej zmluve o dodávkach ihličnatého dreva (čl. 170 spisu), ktorý predložil odporca,
nie je jeho podpisom.

Okresný súd nariadil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici znalecké
dokazovanie grafológom z odboru Písmoznalectva Mgr. M. H., účelom ktorého malo byť potvrdenie, príp.
vyvrátenie pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, predloženej vo fotokópii odporcom,
avšak znalkyňa odmietla vykonať znalecký posudok z toho dôvodu, že fotokópia listiny je nekvalitná,
preto nie je možné z nej vyvodzovať žiadne závery. Navyše uviedla, že podpisy na nej sú nečitateľné, a

preto z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľné. Bez originálu listiny, na ktorej by skúmaný podpis
bolo možné na základe rôznych znakov presne identifikovať, nie je možné znalecké dokazovanie
vykonať. Rovnako reagovali aj ďalší, súdom oslovení znalci z odboru Písmoznalectva, odvetvie písmo
za účelom zistenia, či je možné vypracovať znalecký posudok a zistiť, či podpis na Dohode zo dňa
03.12.2004 je vlastnoručným podpisom účastníka, ktorým súd zaslal aj jej fotokópiu s tým, že originál

neexistuje, ktorí uviedli, že pre posúdenie pravosti podpisu je potrebný vždy originál spornej písomnosti.
Takto sa vyjadrila znalkyňa Z.. Ľubica Z. (čl. 464), Z.. B. K. (čl. 467), ktorá uviedla, že originál podpisu
treba predložiť preto, že kópia neumožňuje skúmať podpis vo všetkých jeho znakoch, ako aj preto, aby
sa na kópiu nedostal podpis ako dôsledok technického falšovania, ďalej to bol Z.. Z. E. (čl. 469), Z..
G. U. (čl. 471), ktorá uviedla, že na skúmanie sa predkladajú zásadne originály sporných písomností

a originály porovnávacích materiálov, pretože kópie skúmaniu nevyhovujú, keďže neumožňujú detailne
skúmať podpisy a vylúčiť použitie niektorej z metód technického falšovania pri vyhotovovaní podpisu.
Znalkyňa pripustila. že kópiu sporného podpisu je možné skúmať len vo výnimočných prípadoch, pričom
je v takom prípade potrebné rátať so závermi, že originál podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená
kópia nie je pravým podpisom, príp. keď sa porovnáva sporný podpis a porovnávacie podpisy a písmo

vykazuje podobné, zhodné znaky, čo znamená, že originál sporného podpisu, z ktorého bola následne
vyhotovená kópia sám o sebe môže byť pravým podpisom pisateľa, ale pri skúmaní kópie nie je
možné jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, že pisateľ skutočne originál spornej písomnosti podpísal a
že nejaká iná osoba nezneužila jeho podpis, ktorý na písomnosť preniesla pomocou niektorej metódy
technického falšovania, pretože kópia spornej písomnosti môže byť výsledkom aj technickej montáže

dvoch písomností: originálny text + originálny podpis z inej písomnosti = originálna montáž dvoch
písomností, z ktorej je následne vyhotovená sporná kópia, často veľmi kvalitná.

Tak, ako to vyplýva z Rámcovej zmluvy uzavretej 09.01.2003 a jej čl. 2, 3, 4 a 5 bol odporca ako
dodávateľ drevnej hmoty povinný aj v roku 2004, rovnako ako v roku 2003 dodať navrhovateľovi 14.000

m3 ihličnatého dreva označeného v Rámcovej zmluve ako sortiment 1, 2 a 3, z ktorého množstva dodal
len 3.297,90 m3 tak, ako to vyplýva z priložených faktúr a zvyšok drevnej hmoty v množstve 10.702,1
m3 navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nedodal, čo v konaní ani nepopieral, a to napriek
tomu, že mu navrhovateľ zaslal písomné objednávky na jednotlivé dodávky v termínoch 2., 3. A 4.Štvrťrok 2004. Zo strany odporcu tak došlo k porušeniu zmluvného záväzku zabezpečeného zmluvnou
pokutou podľa čl. 8 Zmluvy, v dôsledku čoho navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 00V07082 dňa
30.04.2007, a to potom ako mu doručil upomienku zo dňa 04.07.2007, zmluvnú pokutu v celkovej sume

5.351.050,-Sk.

Navrhovateľ dňa 10.12.2007 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku, ktorá je predmetom
sporu vrátane príslušenstva na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky oznámil P.. D. odporcovi listom
zo dňa 10.12.2007.

Odporca s vyúčtovaním a ani so zaplatením zmluvnej pokuty nesúhlasil a v konaní namietal nielen
absolútnu neplatnosť Rámcovej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ale aj Dodatku k nemu, k
uzavretiu ktorých došlo za neobvyklých okolností, a to nielen preto, že pred rokom 2003 nebolo obvyklé
uzatvárať medzi odporcom ako dodávateľom drevnej hmoty s jeho odberateľmi rámcové zmluvy, a s
navrhovateľom zvlášť, ale nebolo obvyklé ani dohodovať také množstvá dodávok drevnej hmoty, aké boli

obsahom Rámcovej zmluvy uzavretej dňa 09.01.2003. Prvýkrát sa požiadavka na dodávku sortimentu
a objemov drevnej hmoty objavila až v marci 2004, t.j. po 1. štvrťroku 2004 a takéto objednávky boli
vyhotovené len tri za tri štvrťroky roku 2004, a to dňa 15.03., 30.07. a 09.09.2004. Obchodná prax, ktorá
je upravená v Rámcovej zmluve sa tak začala uplatňovať až v marci 2004. V súvislosti s absolútnou
neplatnosťou Rámcovej zmluvy poukázal aj na obchodnú prax zaužívanú pri dodávke drevnej hmoty,

ktorá vychádzala výlučne zo štvrťročných kúpnych zmlúv, a nie zo zmlúv rámcových. Aj objem drevnej
hmoty bol v Rámcovej zmluve zo dňa 09.01.2003 dohodnutý 4 až 5-násobne väčší, než bolo obvyklé
do roku 2003.

Odporca argumentoval aj tým, že k uzavretiu Rámcovej zmluvy došlo medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom v čase, keď štatutárnym orgánom odporcu bol brat navrhovateľa, preto sa
uzatvorenie Rámcovej zmluvy vymyká obchodnej praxi, ktorá existovala pred jej uzatvorením, a to
najmä z toho dôvodu, že v 1. kvartáli roku 2004 došlo k odvolaniu P.. Z. D. z funkcie štatutárneho
zástupcu odporcu, preto odporca vyslovil názor, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy došlo až po odvolaní
brata právneho predchodcu navrhovateľa, v dôsledku čoho je Rámcová zmluva antidatovaným právnym

úkonom a z tohto dôvodu právnym úkonom absolútne neplatným, pretože nebola uzatvorená v ten
deň, ktorý je v nej uvedený. Na podporu tohto argumentu poukázal na to, že kúpne zmluvy uzatvárané
kvartálne v roku 2003, ako aj kúpna zmluva pre 1. kvartál 2004 neobsahujú žiadnu zmienku o Rámcovej
zmluve tak, že by na ňu ako na základnú zmluvu odkazovali, z čoho usúdil, že takáto Rámcová zmluva
v roku 2003, ani v 1. kvartáli 2004 uzavretá nebola.

Namietal tiež neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá je obsiahnutá v čl.8 Rámcovej zmluvy a v
nadväznostinatentočlánokajDodatokč.2z12.12.2003,ktorýmzmluvnéstranydohodli,žeprerok2003
sa nebude účtovať zmluvná pokuta napriek tomu, že v 4 kvartálnych kúpnych zmluvách bolo výslovne
dohodnuté, že zmluvná pokuta sa neúčtuje.

Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami za 2. až 4. kvartál 2004 nedošlo
k žiadnej dohode o cene dodávok dreva, pretože na požiadavku navrhovateľa odporca žiadnym
relevantným spôsobom nereagoval, preto ak nebola dohodnutá cena dreva, nemohlo platne dôjsť ani k
uzavretiu kúpnych zmlúv a následne nemohlo vzniknúť navrhovateľovi ani právo na účtovanie zmluvnej

pokuty. Ak nedôjde k dohode o cene, nevznikne kúpna zmluva, pretože táto je jej podstatnou obsahovou
náležitosťou.

Keďže na preukázanie pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, ktorej obsahom bolo
neúčtovanie zmluvnej pokuty za rok 2004 okresný súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, pre

vypracovanie ktorého plne postačuje aj fotokópia listiny, navrhovateľ svoje tvrdenia, že podpis P.. D. nie
je pravý, nepreukázal. Podľa názoru odporcu okresný súd nevyhodnotil dôkazy jednotlivo z hľadiska ich
hodnovernosti a pravdivosti a ani vo vzájomných súvislostiach, neprihliadol ani na ich pravdivosť tak, že
by bol vyhodnotil, ktoré z dôkazov považoval z hľadiska pravdivosti za relevantné a ktoré nie.

Okresný súd hodnotil výpoveď P.. A. A. ako výpoveď svedka ku skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu
funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým bol v čase, keď podpisoval dohodu s právnym
predchodcom navrhovateľa ako nevieryhodnú a nevysporiadal sa ani s jeho námietkou k zneniu
zápisnice z pojednávania zo dňa 14.05.2012.Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku v znení ku dňu 09.01.2003 podnik môže

určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody.
Vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto
odštepného závodu.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 ods.2, prvá veta Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj
iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa § 20a/ ods.2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

Podľa § 7 Obch. zák. v znení ku dňu 09.01.2003 organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný

závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný
závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.

Podľa § 13 ods. 5 Obch. zák. vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej
osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne
úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Podľa § 34 ods.1 zák.č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení ku dňu 01.01.1993 oblastné správy

a Mestská správa v Bratislave prideľujú identifikačné číslo s výnimkou prípadov uvedených v § 35
právnickým osobám so sídlom v územnom obvode ich pôsobnosti a ich organizačným zložkám.

Podľa § 27 ods. 1 zák.č. 540/2001 Z.z. v znení ku dňu 12.01.2005 identifikačné číslo sa používa na
jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby

určuje úrad.

Podľa ods. 2 cit. ust. identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. Pridelené
identifikačné číslo sa nesmie prideliť inej právnickej osobe alebo inému podnikateľovi, a to ani v prípade
zániku právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorému bolo pridelené.

Podľa ods. 3 cit. ust. každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno
identifikačnéčíslo.Právnickáosobaapodnikateľ,ktorýmbolovsúvislostisichpodnikateľskoučinnosťou
pridelené identifikačné číslo a ktorí chcú vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť, sú povinní uvádzať
pridelené identifikačné číslo v každom úradnom styku s orgánom, ktorý je oprávnený vydať doklad o

oprávnení na vykonávanie tejto ďalšej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ust. identifikačné číslo odštepného závodu alebo inej vnútornej organizačnej jednotky s
rovnakým právnym postavením vytvorí úrad z identifikačného čísla právnickej osoby, ktorej je odštepný
závod alebo vnútorná organizačná jednotka súčasťou, a z poradového čísla.

Podľa ods. 6 cit. ust., ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla, nápravu zabezpečí ten
orgán, ktorý nesprávne identifikačné číslo pridelil.

Podľa § 544 OZ v znení účinnom ku dňu 09.01.2003, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa ods. 2 cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ods. 1 § 545 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ods.2 cit. ust. sa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ods.3 cit. ust. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ods.4 cit. ust. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 269 ods.2 Obch.zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 409 ods.2 Obch.zák. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň

určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods.2 Obch.zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia
a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej

ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných
podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 369 ods.1 Obch.zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Odvolací súd v zmysle právneho názoru vyjadreného v Náleze Ústavného súdu SR pred preskúmaním
veci na základe odporcom podaného odvolania zisťoval, či sú splnené základné podmienky pre konanie
vo veci, a teda či má odporca spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda procesnú spôsobilosť, ako

aj či má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda hmotnoprávnu spôsobilosť. S poukazom na §
19 O.s.p. sa spôsobilosťou byť účastníkom konania rozumie mať spôsobilosť na procesné práva a
povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto
má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. právnu subjektivitu. Ten, kto nemá
podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým účastníkom konania len vtedy,

ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva.

Podnikaním právnických osôb sa rozumie aj podnikanie prostredníctvom ich organizačných zložiek
umiestnených na území Slovenskej republiky. Oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky
vzniká právnickej osobe, ako aj jej organizačným zložkám dňom zápisu do obchodného registra v

Slovenskej republike. Vo všetkých záležitostiach, ktoré sú vymedzené organizačným poriadkom a
zákonom je organizačná zložka nositeľom práv a povinností, ktoré jej štátny podnik zveril, pričom právnu
subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania má len právnická osoba, a teda štátny
podnik, nie jej organizačná zložka, t.j. odštepný závod Kežmarok.

Tak, ako to vyplýva z návrhu doručeného súdu dňa 14.12.2007, navrhovateľ správne označil pri podaní
návrhu na súd za účastníka konania na strane odporcu právnickú osobu, a to Vojenské lesy a majetky
SR, š.p. a správne označil aj jej IČO: 31 577 920 tak, ako to vyplýva z § 79 ods.1 O.s.p. vrátane ďalších
údajov potrebných k identifikácii účastníka súdneho konania, a to napriek tomu, že údaj o tom, že savec týka organizačnej zložky, zákon nevyžaduje. Označenie účastníka na strane odporcu korešponduje
s výpisom z obchodného registra pre právnickú osobu - štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR,
preto nie je žiadna pochybnosť o tom, koho navrhovateľ v prejednávanej veci žaloval. Odvolací súd je

preto toho právneho názoru, že podmienka spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania tak, ako ju
vyžaduje § 19 O.s.p. bola splnená, preto nebol daný dôvod na to, aby odvolací súd konanie o návrhu
navrhovateľa pre nedostatok spôsobilosti na strane odporcu byť účastníkom konania podľa § 103 O.s.p.,
ktorú podmienku skúma všeobecný súd v každom štádiu konania ex offo, a teda aj odvolací súd podľa
§ 104ods. 1 O.s.p. zastavil.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj tou skutočnosťou, či tak, ako to uviedol Ústavný súd SR v odôvodnení
svojho Nálezu na str. 11" mohla byť dňa 09.01.2003 platne uzatvorená rámcová zmluva, ak ju za odporcu
podpísal Ing. Z. D. ako riaditeľ organizačnej zložky Kežmarok, ktorý pôsobil v tejto funkcii od 18.01.1993
do 16.02.2004 ako vedúci organizačnej zložky Kežmarok - jednej z organizačných zložiek odporcu a
keď táto právnická osoba, ktorej bolo pridelené IČO: 17 067 308 s obchodným menom Vojenské lesy a

majetkySR,š.p.,odštepnýzávodsadresousídlaBaštova18,06001Kežmarokzaniklaešte24.06.1999,
t.j. 3,5 roka pred uzavretím rámcovej zmluvy, z ktorej mal navrhovateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty".

Tak, ako to bolo uvedené vyššie, odvolací súd za účelom zistenia skutočnosti, prečo bolo tomu istému

odštepnému závodu Vojenské lesy a majetky SR, š.p. so sídlom Baštova 18, Kežmarok pridelené ku dňu
01.01.1993 ďalšie identifikačné číslo - 17 067 308, keď už tento istý odštepný závod v Kežmarku mal
od 29.11.1989 pridelené identifikačné číslo 36 461 393 a toto ako jediné bolo počas celého obdobia, a
to až do výmazu identifikačné číslo 36 461 393 ku dňu 12.01.2005, nie Odštepného závodu Kežmarok,
zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov pre odštepný závod Kežmarok, rovnako ako

bol zapísaný vo funkcii riaditeľa, nie vedúceho odštepného závodu aj pplk. Ing. Z. D. (čl. 813), čo
vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P nahliadol na okresnom súde
v Banskej Bystrici do starého spisu Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Pliešovce, oddiel Pš 115/S,
z ktorého si vyhotovil u relevantných listinných dokladov fotokópie založené v súdnom spise vrátane
úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vložka č. 115/S, odd. Pš pre

Vojenské lesy a majetky SR, š.p.(č.l. 10) a doplnil do spisu aj úplné výpisy z obchodného registra
Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P, odd. Pš a vl.č. 10080/P, odd. Po, ako aj výpisy z registra organizácií
Štatistického úradu SR pre Odštepný závod Kežmarok, vrátane odpovede Štatistického úradu SR, z
ktorých zistil, že Štatistický úrad SR pridelil identifikačné číslo organizačnej zložke Vojenských lesov a
majetkov SR, š.p., a to odštepný závod Kežmarok už pri jeho zápise do podnikového registra ku dňu

29.11.1989 pod č. 36 461 393. K dátumu 01.01.1993, kedy š.p. Vojenské lesy a majetky SR požiadali
Štatistický úrad SR o pridelenie IČO pre odštepný závod Kežmarok opätovne, pretože podali návrh
na jeho zápis do obchodného registra ku dňu 01.01.1993, postupoval Štatistický úrad SR v súlade s
§ 34 zák.č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike vo vtedy platnom znení. Odštepný závod Kežmarok sa
stal vnútornou organizačnou jednotkou Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. so sídlom v Pliešovciach

najneskôrod01.01.1993tak,akotovyplývazúplnéhovýpisuzobchodnéhoregistrapreprávnickúosobu
- š.p. Vojenské lesy a majetky SR, vl.č. 115/S. Zrejme nedostatočnou evidenciou Štatistického úradu
SR došlo na základe žiadosti právnickej osoby š.p. Vojenské lesy a majetky SR k prideleniu ďalšieho
identifikačného čísla pre Odštepný závod Kežmarok ku dňu 01.01.1993, ku ktorému bol zapísaný aj
dátum vzniku tohto odštepného závodu, a to č. 17 067 308 napriek tomu, že tomuto istému odštepnému

závodu už ku dňu vzniku š.p. Vojenské lesy a majetky SR, t.j. ku dňu 29.11.1989 bolo prv pridelené IČO:
36 461 393. Z výpisu registra organizácií Štatistického úradu SR vyplýva, že takto duplicitne pridelené
identifikačného čísla pre odštepný závod Kežmarok bolo Slovenským štatistickým úradom vymazané
z registra organizácií dňa 24.06.1999. Štatistický úrad SR pridelil toto duplicitné IČO OZ Kežmarok na
základe žiadosti zriaďovateľa Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. a dokladu o tom, že táto organizačná

zložka bola zapísaná do obchodného registra.

Podľa § 10 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku je vedúci odštepného závodu oprávnený robiť v
mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu, a to bez ohľadu na to, či
sa v právnom úkone označí ako vedúci alebo riaditeľ tejto organizačnej zložky. S poukazom na § 13

ods. 5 Obch. zák. je takto zapísaný riaditeľ alebo vedúci organizačnej zložky podniku do obchodného
registra splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky
alebo podniku.Pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodné meno právnickej osoby s dodatkom, že ide
o organizačnú zložku tak, ako to vyplýva z § 7 ods.1 Obch. zák. V čase uzatvorenia rámcovej zmluvy,
t.j. ku dňu 09.01.2003 bol pre odštepný závod Kežmarok ako organizačná zložka Vojenských lesov a

majetkov SR, š.p. riadne zapísaný v obchodnom registri odd. Pš, vl.č. 53/P Okresného súdu Prešov,
za ktorý mohol konať a podpisovať všetky právne úkony tak, ako to vyplýva z organizačného poriadku
š.p. Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce, čl. 9, 16 a 25 riaditeľ, a to napriek tomu, že ako štatutárny
orgán sa vo výpise z obchodného registra uvádza vedúci podniku (organizačnej zložky podniku). Údaj vo
výpise z obchodného registra pri Zastupovaní za odštepný závod Kežmarok obsahuje pojem riaditeľ Ing.

Z. Horváth, ktorý bol oprávnený za organizačnú zložku podniku, a to Odštepný závod Kežmarok konať,
či už ako jeho riaditeľ alebo vedúci až do jeho odvolania, ku ktorému došlo 16.02.2004, t.j. potom, ako
bola podpísaná rámcová zmluva a dodatky k nej, ktoré za odporcu oprávnene podpisoval Ing. Miroslav
Horváth.

Podľa zistenia súdu k výmazu odštepného závodu Kežmarok z obchodného registra Prešov tak, ako

to Ústavný súd SR v odôvodnení na str. 11 Nálezu uviedol nikdy nedošlo a nestalo sa tak ani ku dňu
24.06.1999, pretože k tomuto dňu došlo len k výmazu duplicitne zapísaného identifikačného čísla pre
odštepný závod Kežmarok, pričom mu naďalej zostalo pridelené riadne zapísané IČO: 36 461 393,
ktoré bolo zapísané až do 12.01.2005 a naďalej bol v obchodnom registri zapísaný ako štatutárny orgán
organizačnej zložky oprávnený konať za odštepný závod Kežmarok v mene štátneho podniku P.. Z. D.,

ktorý bol oprávnený podpísať v januári 2003 nielen rámcovú zmluvu, ale aj v decembri 2003 dodatky
k nej.

Zo zistení odvolacieho súdu tak vyplýva, že navrhovateľ nepodal žalobu proti subjektu nespôsobilému
byť účastníkom konania, pretože žalobu mohol podať navrhovateľ len voči právnickej osobe, a to š.p.

Vojenské lesy a majetky SR, a nie samostatne len voči organizačnej zložke, a to odštepnému závodu
Kežmarok,pričomprávnickáosobaš.p.VojenskélesyamajetkySR,akoajjejodštepnýzávodKežmarok
existuje nepretržite od dátumu 29.11.1989 až k dnešnému dňu, a to napriek tomu, že pri odštepnom
závode Kežmarok došlo k 12.01.2005 k výmazu jeho zápisu ex offo z jedného oddielu obchodného
registra, a to Pš a súbežne k jeho zápisu do iného oddielu toho istého obchodného registra Okresného

súdu Prešov, a to Po z jediného dôvodu, že odštepný závod Kežmarok bol nesprávne zapísaný do iného
oddielu, než mal byť. Neznamená to však, že by bolo z tohto dôvodu došlo k jeho výmazu z obchodného
registra, a tým k jeho zániku. Vzhľadom k tomu, že od 01.01.2002 sa IČO používa len pre identifikáciu
právnickej osoby a podnikateľa, nie je už pri odštepný závod Kežmarok zapísané od 12.01.2005 žiadne
IČO.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že identifikačné číslo pridelené právnickej osobe, ale aj jej
organizačným zložkám má najmä evidenčný význam, pričom sa prideľuje podnikateľovi a právnickej
osobe vždy len jedno identifikačné číslo. Pre odštepný závod alebo vnútornú organizačnú jednotku
vytvorí úrad samostatné identifikačné číslo z identifikačného čísla právnickej osoby, ktorej je odštepný

závod súčasťou a z poradového čísla. S poukazom na § 27 zák.č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike,
ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla, zabezpečí nápravu ten orgán, ktorý nesprávne
identifikačné číslo pridelil.

Z ust. § 7 ods.1 Obch. zák. nesporne vyplýva, že pri prevádzkovaní odštepného závodu sa požíva len

obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod, pričom jeho bližšia identifikácia
identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené, nie je nevyhnutná na to, aby bol ním vykonaný
právny úkon platným právnym úkonom. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ak by aj
nebolo v Rámcovej zmluve a dodatkoch k nej uvedené pri označení dodávateľa drevnej hmoty žiadne
identifikačné číslo odštepného závodu, nemalo by to za následok neplatnosť rámcovej zmluvy a ani

jej dodatkov. Rámcovú zmluvu podpísal za odporcu vedúci odštepného závodu vo funkcii jej riaditeľa,
P. D. tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, ktorý bol na podpisovanie právnych úkonov
splnomocnený právnickou osobou, a to štátnym podnikom a vyplýva to aj z organizačného poriadku
štátneho podniku VLM. Na základe takto uzavretej rámcovej zmluvy mohol preto vzniknúť nie však
procesnoprávny vzťah, ako to uviedol Ústavný súd SR na str. 11 jeho Nálezu, ale hmotnoprávny

vzťah, obsahom ktorého bolo okrem iného aj dojednanie zmluvných sankcií, a to zmluvnej pokuty,
zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Vznikom právneho úkonu, a to dohody o zmluvnej pokute, ale
aj podpísaním rámcovej zmluvy zmluvnými stranami na takýto úkon oprávnenými, ako aj platnosťou
takéhoto dojednania sa okresný súd v rámci prvostupňového konania podrobne zaoberal a porušeniepovinností vyplývajúcich z čl. 8 rámcovej zmluvy odporcom riadne odôvodnil. Skutočnosť, že rámcovú
zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať za odštepný závod Kežmarok, odporca v priebehu
prvostupňového, ale ani opakovaného odvolacieho konania vo svojich odvolaniach nikdy nenamietal a

táto ani nebola sporná. Vzhľadom k tomu, že identifikačné číslo právnickej osoby a ani jej organizačnej
zložky nie je zákonnou podmienkou pre uzatváranie právnych úkonov - zmlúv medzi podnikateľmi
podľa Obchodného zákonníka, a už vôbec nie pri odštepnom závode Kežmarok, ktorý je len vnútornou
organizačnou jednotkou právnickej osoby a ako samotný by nemohol platne uzavrieť žiadnu zmluvu, a
tedavždyjumôžeuzavrieťlenvmeneprávnickejosoby,atoš.p.VLM,nemohlomaťnesprávneuvedené

identifikačné číslo odštepného závodu, keď z právneho úkonu nesporne vyplýva, že ho uzatváral vedúci
organizačnej zložky v mene štátneho podniku, za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Odvolací súd je preto naďalej toho právneho názoru, ktorý už vyslovil v prv vydanom rozhodnutí č.k. 43
Cob 166/2012, na odôvodnenie ktorého v podrobnostiach odkazuje a od ktorého nemá žiaden dôvod
sa odchýliť, pretože k nemu dospel po dôslednom preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia

okresného súdu, ktorý správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
článok 8 Rámcovej zmluvy o povinnosti odporcu ako dodávateľa drevnej hmoty pre navrhovateľa platiť
dohodnutú výšku zmluvnej pokuty pri nesplnení zmluvne dohodnutých povinností odporcom zmenená
nebola,pretopísomnádohodaoúčtovanízmluvnejpokutyplatilaprecelýrok2004.Odporcomuvádzané
námietky v odvolaní obsahujú tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal už v priebehu prvostupňového konania

a s ktorými sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal.

K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu, keďže sa súd nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z jeho podania zo dňa
25.05.2012, ani s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania a nezdôvodnil, prečo považoval dôkazy

navrhované odporcom za nepodstatné pre rozhodovanie súdu je potrebné uviesť, že rozhodnutie
okresného súdu je odôvodnené v súlade s § 157 ods.2 O.s.p. dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom z
neho vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktorými sa pri hodnotení dôkazov okresný
súd riadil. Právne závery okresného súdu vychádzajú zo skutkových zistení a sú v ňom uvedené všetky
podstatné skutočnosti, ktoré záver súdu o opodstatnenosti nároku navrhovateľa odôvodňujú.

Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením odporcu, že rozhodnutie okresného súdu nie je v zmysle
§ 157 O.s.p riadne odôvodnené a ani s tým jeho tvrdením, že sa okresný súd vôbec argumentačne
nevysporiadal s jeho tvrdeniami. Pokiaľ odporca v konaní poukázal v súvislosti s jeho tvrdeniami na
bohatú judikatúru, rozhodnutie okresného súdu nie je v priamom rozpore s ňou v tých prípadoch, v

ktorých by bola aplikovateľná na prejednávanú vec.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005)

Rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru odvolacieho súdu dostatok skutkových a právnych
záverov na to, aby spĺňalo aj podmienku jeho preskúmateľnosti a aj presvedčivosti, pričom odvolací súd

nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Nevyplýva z nich ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa odporca s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje
sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok a nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie ( IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).Nie je preto daný žiaden dôvod k tomu, aby odporca spochybňoval skutkové a ani právne závery
napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Okresný súd nemusí vykonať ani všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré s
prejednávanou vecou súvisia a nemusí dať odpovede na všetky tie tvrdenia, ktoré na prejednávanú
vec nemajú podstatný vplyv. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu o tom, že súd je
povinný vyhovieť návrhom na doplnenie dokazovania, a teda vykonávať znalecké dokazovania z odboru
Písmoznalectva opätovne, ak na to nie sú splnené predpoklady, a teda ak neexistuje originál listiny, na

ktorej je potrebné overiť pravosť podpisu navrhovateľa. K spôsobu stanovenia znalca je súd vedený
hlavne ust. § 127 ods.1 O.s.p., ktorý bližšie charakterizuje, za akých podmienok a v akej situácii
je konajúci súd povinný určiť osobu znalca na zhodnotenie odborných problémov, pričom súdy sú
povinné rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Sú pritom viazané pravidlami
obsiahnutými v § 120 ods.1 O.s.p., preto je na všeobecnom súde aby zvážil, ktoré dôkazy je potrebné
vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posúdiť dôvodnosť návrhu strán

na doplnenie dokazovania, čo okresný súd urobil a či nepriame dôkazy predkladané odporcom stačia
na preukázanie jeho tvrdení alebo sú nedostatočné. Okresný súd zdôvodnil, prečo odporcom navrhnuté
dôkazy nevykonal a nad rozsah svojej povinnosti vyhotovil o tom aj rozhodnutie v písomnej forme, ktoré
doručil odporcovi.

Odvolací súd je rovnako, ako aj okresný súd toho istého právneho názoru, že odporca nepreukázal v
konaní ním tvrdenú skutočnosť, že dňa 03.12.2004 sa zmluvné strany platne dohodli na neúčtovaní
zmluvnej pokuty navrhovateľom ako odberateľom drevnej hmoty za nedodaný rozdiel v množstve
drevnej hmoty, ktorý vznikol oproti množstvu dohodnutému v Rámcovej zmluve zo dňa 09.01.2003 aj
pre rok 2004. Dôkaz, ktorý predložil odporca na svoje tvrdenie, a to fotokópiu Dohody z 03.12.2004 je

natoľko nečitateľnou kópiou, že na základe nej nie je možné vykonať znalecké dokazovanie grafológom
z odboru Písmoznalectva, ktorý by ako priamy dôkaz mohol vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, resp. jeho
právneho predchodcu P.. D., že takúto dohodu s odporcom nepodpísal a že podpis na tejto listine nie
je jeho.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd pri vykonávaní dôkazu listinou - Dohodou
zo dňa 03.12.2004, ktorú odporca predložil len vo fotokópii postupoval v súlade s § 129 O.s.p.,
keď účastníkov konania oboznámil s obsahom tejto listiny a keď vyzval odporcu na predloženie jej
originálu, ktorý bol potrebný pre vykonanie znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že originál
Dohody zo dňa 03.12.2004 o neúčtovaní zmluvnej pokuty neexistuje, pretože podľa vyjadrenia právneho

zástupcu odporcu bol odcudzený spolu s jeho vozidlom, nie je v konkrétnom prípade možné určitým
hmotným predmetom vykonať dôkaz listinou. Navrhovateľ v konaní namietal nielen neexistenciu dohody
o neúčtovaní zmluvnej pokuty, a teda jej obsah, ale aj jej pravosť a tvrdil, že dohoda takéhoto znenia
ním vystavená a ani podpísaná nebola. Tak, ako to vyplýva z § 134 O.s.p. u verejných listín, ktoré
majú charakter osvedčenia alebo potvrdenia je potrebné hodnotiť nielen ich pravosť, t.j. či pochádzajú

od vystaviteľa, ale aj pravdivosť ich obsahu, to znamená správnosť listiny. Pri súkromných listinách,
akou nesporne je aj dohoda predložená odporcom vo fotokópii musí súd skúmať jej pravosť, a teda či
pochádza od vystaviteľa a rovnako musí skúmať aj správnosť obsahu. Zásadný rozdiel medzi verejnou
a súkromnou listinou spočíva v jej dôkaznej sile. Pravá verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej
sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a navrhne dôkazy, ktorými bude preukázaná nepravdivosť

obsahu listiny, pri súkromnej listine stačí „formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby
nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť
preukázané súkromnou listinou. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca poprel pravosť a aj
správnosťsúkromnejlistiny-Dohodyzodňa03.12.2004platí,žeúčastníka,ktorýtútolistinupredložilako
dôkaz stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v tom, že nesie aj procesne nepriaznivé následky

toho, že sa mu v konaní nepodarí preukázať pravosť, či správnosť tejto súkromnej listiny ako dôkazu
na svoje tvrdenia. V tejto súvislosti je dôležitá aj tá skutočnosť, že je to odporca, ktorý zo skutočností
uvedených v Dohode zo dňa 03.12.2004 vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky, a teda neplatenie
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dohodnutej v čl. 8 Rámcovej zmluvy, t.j. za nedodanie takého
množstva drevnej hmoty, na aké sa v roku 2004 zaviazal.

Zmluvná pokuta, ktorá je obsahom čl. 8 v Rámcovej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola dohodnutá v súlade s § 300 až 302 Obch. zák. a nadväzuje na
právnu úpravu obsiahnutú v § 544 a 545 Obč.zák., čo znamená, že sa zmluvná pokuta dohodnutáv rámci obchodnoprávneho vzťahu, keď obaja účastníci tohto zmluvného vzťahu sú podnikatelia riadi
relevantnými ustanoveniami Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka a je prejavom slobodnej vôle
dvoch podnikateľov. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody

medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka
a dlžníkom o zmluvnej pokute, ktorá je nesporne obsahom Rámcovej zmluvy. Podmienkou platného
uzavretia dohody o zmluvnej pokute je vždy jej písomná forma tak, ako to vyplýva z § 544 ods.2 OZ,
čo bolo v prejednávanej veci splnené, keďže je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 8 Rámcovej
zmluvy a v ňom je určená aj výška pokuty, a to 500,-Sk za každý m3 nedodanej drevnej hmoty odporcom

pevnou sumou. Splnená je aj ďalšia podmienka, a to určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je
zmluvná pokuta dohodnutá, a to nedodanie riadne dohodnutého množstva drevnej hmoty za kalendárny
rok, konkrétne za rok 2004 v množstve 14.000 m3, z ktorého nedodal množstvo 10.702,10 m3, a to bez
ohľadu,čiboliuzavretéštvrťročnékúpnezmluvyalebonie.Zobsahučl.5Rámcovejzmluvyjednoznačne
vyplýva sortiment drevnej hmoty, ako aj jej množstvo podľa druhu, pričom sa prípadné odchýlky mali
riešiť nie štvrťročne, ale ročne a na podnet navrhovateľa ako odberateľa. Ak by teda navrhovateľ súhlasil

s takým množstvom a sortimentom, aký by mu bol odporcom dodaný a nemal by výhrady ani voči cene,
bol by odporca svoj záväzok z rámcovej zmluvy v rozporovanej časti, a teda za obdobie 2. až 4. štvrťroku
2004 splnil. Zo správania sa odporcu v 2., 3. a 4. štvrťroku 2004 však vyplýva, že navrhovateľovi za toto
obdobie napriek od navrhovateľa doručeným objednávkam nedodal žiadne množstvá drevnej hmoty,
preto navrhovateľ zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti odporcu vyúčtoval oprávnene.

(rozsudok NS SR M ObdoV 4/2003). Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že záväzok zaplatiť
zmluvnú pokutu odporcom bol dohodnutý v Rámcovej zmluve medzi oboma účastníkmi sporu platne,
pričom na jej platnosť nemá vplyv ani tá skutočnosť, ktorú tvrdil odporca v odvolaní, že strany dohodli
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, ktorý postup
zásadám poctivého obchodného styku neodporuje (rozsudok NS SR z 01.09.2000 sp.zn. 4 Obdo 4/99).

Záväzok odporcu dodať kontrahované množstvo drevnej hmoty bol v Rámcovej zmluve vymedzený
podľa § 37 ods.1 OZ dostatočne určite a zrozumiteľne. Rámcovú zmluvu uzavretú dňa 09.01.2003
považuje odvolací súd za platný právny úkon, a to či už z hľadiska jej formy, ale aj obsahu a pokiaľ
nevyšli v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by jednoznačne nasvedčovali, že Rámcová zmluva

nebola uzatvorená dňa 09.01.2003, ale v iný deň, napr. predložením Osvedčenia od notára, príp. iným
relevantným dôkazom alebo že by bola neplatná z iných, v § 39 OZ stanovených dôvodov nesporne
by bol okresný, ale aj odvolací súd absolútnu neplatnosť právneho úkonu skúmal ex offo. Konanie
odporcu pred, ale aj po dátume 09.01.2003, kedy ešte za odporcu podpisoval právne úkony brat
právneho predchodcu navrhovateľa ako oprávnená osoba, ale už aj za pôsobnosti nového vedúceho

odštepného závodu odporcu P.. A. v roku 2004 a v ďalších rokoch nasvedčuje tomu, že odporca sa od
začiatku uzatvorenia Rámcovej zmluvy správal tak, že táto je platným právnym úkonom, inak by nebol
podpisoval k nej žiadne dodatky. /Dodatok č. 2, 3 k Rámcovej zmluve/ Nakoniec aj sporná Dohoda zo
dňa 04.03.2012 bola označená samotným odporcom ako dodatok k Rámcovej zmluve a Ing. A., ktorý
svoj podpis nespochybnil, ho podpísal bez výhrad. Rovnako podpisoval Ing. Jurica aj dodatok z toho

istého dňa, ktorý však platil až pre rok 2005, v ktorom zmluvné strany podpísali neúčtovanie zmluvnej
pokuty pre rok 2005.

Odvolacísúdsapretonestotožnilstvrdenímodporcuotom,žemedzinavrhovateľomaodporcomnebola
dňa 09.01.2003 platne uzavretá Rámcová zmluva len preto, že mal pochybnosti o jej vyhotovení v iný

deň, než ktorý je na nej uvedený ako deň podpisu. Jej neplatnosť nie je možné vyvodiť ani z toho, že
pred jej uzavretím mali zmluvné strany inú prax a že v štvrťročných kúpnych zmluvách z roku 2003
nie je o Rámcovej zmluve žiadna zmienka. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri uzatváraní
Rámcovej zmluvy účastníkmi sporu dňa 09.01.2003 bol dodržaný proces uzatvorenia zmluvy, ktorý
pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými sú návrh zmluvy a prijatie návrhu. Návrh

na uzavretie zmluvy tak, ako to právny zástupca v priebehu konania potvrdil bol vyhotovený odporcom
a z Rámcovej zmluvy vyplýva vôľa oboch strán byť viazaný touto dohodou v prípade jej prijatia druhou
stranou. Občiansky, ako aj Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné typy, ktoré môžu zmluvné
strany uzatvárať, pričom zmluvná sloboda strán je vyjadrená aj v tom, že účastníci môžu uzavrieť aj inú
zmluvu, ktorá nie je upravená v uvedených zákonoch. Táto skutočnosť vyplýva z § 269 ods.2 Obch.zák.,

na ktorý sa rámcová zmluva odvoláva, pričom takáto právna úprava je určená najmä podnikateľom. Aj
nepomenovaná zmluva, za akú je možné považovať aj Rámcovú zmluvu, ak má byť platným právnym
úkonom, musí byť podľa § 37 OZ určitá, pričom § 269 ods.3 Obch.zák. umožňuje, aby zmluva vznikla aj
bez dohody o určitej časti zmluvy za predpokladu, že v zmluve sa strany dohodnú na spôsobe, akým sachýbajúci obsah zmluvy určí. Dohoda sa môže týkať tak podstatných, ako aj nepodstatných náležitostí
zmluvy, musí z nej však byť zrejmé, ktoré chýbajúce náležitosti sa musia určiť a akým spôsobom.
Z judikatúry slovenských súdov, rovnako ako aj z právnych názorov odbornej verejnosti (Obchodný

zákonník, 2. komentár, Bratislava, Ovečková a kol., s.29) vyplýva, že zmluva je platne uzavretá už
dohodou zmluvných strán o tom, že určitá časť zmluvy bude určená dodatočne.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmluvné strany v januári 2003 v zmluve, ktorú nazvali Rámcová
zmluva dohodli tak, že dodávateľ dodá navrhovateľovi za jednotlivé kalendárne roky, a to za obdobie od

roku 2003 do roku 2007 každoročne 14.000 m3 dreva, sortiment ktorého strany presne určili a rovnako
určili aj spôsob, akým sa bude určovať cena za dodanú drevnú hmotu.

Záväzkový vzťah, ktorý účastníci dohodli v rámcovej zmluve je vzťahom podliehajúcim režimu kúpnej
zmluvy podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože obsahuje dojednania o druhu
tovaru a jeho množstve, ako aj o spôsobe určenia kúpnej ceny, a teda obsahuje základné náležitosti

kúpnej zmluvy. Z čl. 6 Rámcovej zmluvy nesporne vyplýva, že cenu bol povinný určiť len odporca ako
dodávateľ a k jej odsúhlaseniu by nedošlo len vtedy, ak by s ňou nebol súhlasil navrhovateľ. Keďže
žiadne množstvá drevnej hmoty odporca navrhovateľovi v 2. až 4. štvrťroku 2004 nedodal, je jeho
argumentácia o neexistencii dohody o kúpnej cene, ktorú on sám navrhovateľovi pre toto obdobie
ani neurčil, neopodstatnená. Dohoda o spôsobe určenia ceny nasvedčuje praxi zmluvných strán o

uzatváraní kvartálnych kúpnych zmlúv, v ktorých odporca ako dodávateľ na základe dohodnutého
spôsobu určí aktuálnu cenu vychádzajúcu z jeho cenníka, na určenie ktorej nemal navrhovateľ žiaden
vplyv. Ak by však aj neboli štvrťročné kúpne zmluvy v roku 2004 uzatvárané písomne, nezbavuje to
odporcu ako dodávateľa jeho povinnosti vyplývajúcej pre neho z riadne uzavretej Rámcovej zmluvy,
dodaťnavrhovateľovikedykoľvekpočasroka2004takémnožstváasortimentdrevnejhmoty,naakomsa

v čl. 5 Rámcovej zmluvy s navrhovateľom dohodol aj bez nich, pretože písomná forma pre vznik kúpnej
zmluvy nie je Obchodným zákonníkom vyžadovaná. Prípadný nesúhlas navrhovateľa ako odberateľa
drevnej hmoty s kúpnou cenou, výšku ktorej bol oprávnený určiť len odporca, by bola riešená až za
predpokladu, že by skutočne bol odporca prejavil vôľu záväzok na rok 2004 z Rámcovej zmluvy splniť,
čo sa nestalo. Dohoda obsiahnutá v Rámcovej zmluve o tom, že cena bude určená dodatočne, je v

súlade s § 409 ods. 2 Obch. zák., preto nie je možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že k riadnej dohode
o cene v Rámcovej zmluve nedošlo. Naopak cena je v nej riešená tak, že bol dohodnutý spôsob, akým
ju bude dodávateľ tvoriť, pričom jej aktuálnu výšku nemohol navrhovateľ ovplyvniť. Ak teda odporca
ako dodávateľ nedodal v roku 2004 navrhovateľovi z dohodnutého množstva 14.000 m3 množstvo
10.702,10 m3, porušil povinnosť, na ktorú sa písomne zaviazal v Rámcovej zmluve, pri ktorej nie je

dôležitý názov, ale jej obsah, v dôsledku čoho vzniklo navrhovateľovi právo v súlade s § 300 a nasl.
Obch.zák. a 524 a nasl. OZ vyúčtovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške, ktorú odporca v priebehu
konania ani nenamietal. V prípade, že by bol odporca záväzok splnil, nebol by mal navrhovateľ dôvod
zmluvnú pokutu za rok 2004 účtovať.

AbsolútneneplatnýmúkonomnemôžebyťRámcovázmluvaanizdôvodu,žeakbyajnebolouzatváranie
Rámcových zmlúv obvyklou praxou zmluvných strán, vzhľadom k tomu, že sa jedná o podnikateľov,
je takýto argument neopodstatnený, pretože kedykoľvek po uzavretí Rámcovej zmluvy, a teda aj
bezprostredne potom, ako bol z funkcie riaditeľa odštepného závodu Kežmarok odvolaný P.. D., mohol
novovymenovaný riaditeľ, P.. A. navrhnúť zmenu Rámcovej zmluvy a nečakať až do decembra 2003 a už

vôbec by pri tejto právnej argumentácii odporcu nemal dôvod uzatvárať niekoľko dodatkov k Rámcovej
zmluve, obsah ktorej mienil len modifikovať, nie však zrušiť.

Podľa § 272 Obch.zák. vyžaduje zmluva pre platnosť písomnú formu iba vtedy, ak je to stanovené v
zákone alebo keď aspoň jedna strana prejavila vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme.

Podľa ods.2 cit. ust., ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť
iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že k zmene Rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty

dohodnutej v čl. 8 došlo platným písomným právnym úkonom právneho predchodcu navrhovateľa.
Odporca tak nezvládol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že Dohodou zo dňa 03.12.2004 došlo k
zmene čl. 8 Rámcovej zmluvy označeného ako Sankcie tak, že tento článok sa pre rok 2004 nepoužije
a navrhovateľ si zmluvnú pokutu za rok 2004 nebude účtovať a ani vymáhať.K námietke odporcu, že prvostupňový súd hodnotil výpoveď P.. A. ako výpoveď svedka, a nie podľa
§ 131 O.s.p., pričom vypovedal ku skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu

právnickej osoby odvolací súd uvádza, že takéto pochybenie súdu pri vykonávaní dôkazu a zisťovaní
skutkového stavu veci dokazovaním je síce vadou konania, ktorá však nemá za následok nesprávne
právne posúdenie veci v rozhodnutí okresného súdu.
Občiansky súdny poriadok v § 126 O.s.p. neobsahuje definíciu svedka, preto len negatívnym
vymedzením je možné dôjsť k záveru, že je ním fyzická osoba, ktorá je odlišná od účastníkov konania,

prípadne od ich zákonných zástupcov, ktorých predvolal súd, aby vypovedala o skutočnostiach, ktoré
majú byť predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi zmyslami.

V tejto súvislosti poukazuje súd na písomné podanie odporcu zo dňa 23.07.2008, v ktorom on sám
navrholvypočuťIng.A.akosvedkanapriektomu,ževedelotom,ževčasepodpisovaniaspornejdohody
bol vedúcim odštepného závodu. Faktom je, že v čase jeho výsluchu súdom dňa 13.05.2009 pracoval

u odporcu ako vedúci informačných technológií, a nie ako riaditeľ odporcu. Okresný súd z výpisu z
Obchodného registra pre odporcu na pojednávaní dňa 30.11.2011 zistil, že Ing. A. je od 26.01 2010
riaditeľom odporcu, preto sám do zápisnice zaprotokoloval, že bude vypočutý už ako účastník. Napriek
tomu právny zástupca ospravedlňoval jeho neúčasť na tomto pojednávaní ako svedka.

Okolnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom účastníka P.. A. nie je porušením zásady ústnosti a
priamosti občianskeho súdneho konania, preto nejde o vadu konania. Ak aj vypočul súd účastníka
konania ako svedka, vykonal tento výsluch spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom, pretože na
skutkové zistenia súdom, ale ani na právne posúdenie nemá výpoveď P.. A. podstatnejší vplyv. P.. A.
vypovedal najmä o tom, že podpisy na dodatkoch k Rámcovej zmluve sú jeho podpisy a potvrdil tie

skutočnosti a okolnosti, ktoré sa týkali podpisovania Dodatku platného až od 01.01.2005, a to zhodne
s výpoveďou P.. D., ktorej obsah v konaní sporný nebol. Na jeho výpoveď o tom, že dňa 03.12.2004
bol podpisovaná aj dohoda o neúčtovaní zmluvnej pokuty za rok 2004 nemohol súd z vyššie uvedených
dôvodov prihliadnuť, preto nebola podkladom jeho rozhodnutia. Aj keď súd vypočul P.. A. nesprávne ako
svedka, skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazu súdom zodpovedá postupu vyplývajúcemu z

ust. § 132 O.s.p., lebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z jeho prednesu a ktoré
vyšli najavo nie je inak z hľadiska vierohodnosti logický rozpor. Rozhodnutie súdu je preto založené na
riadne zistenom skutkovom stave, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený na str. 11 jeho

Nálezu, keď skonštatoval, že nevidí problém vo vypočutí fyzických osôb okresným súdom ako svedkov,
pretože tieto výpovede môžu byť právne významné z hľadiska prípadného trestného konania.

Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku k zneniu zápisnice okresného súdu vyhotovenú na
poslednom pojednávaní dňa 14.05.2012 odvolací súd uvádza, že za správnosť a úplnosť protokolácie

zodpovedá predseda senátu, ktorý zápisnicu diktoval. Účastník môže podľa § 40 O.s.p. navrhnúť, aby
bola zápisnica o pojednávaní opravená alebo doplnená. Návrh na doplnenie alebo námietky proti jej
zneniu je potrebné uviesť priamo do zápisnice, pričom súd je povinný o nich rozhodnúť uznesením,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia odporcu o nesprávnom znení
zápisnice z pojednávania dňa boli vznesené až dodatočne, po ukončení pojednávania, napriek tomu

že sa pojednávania zúčastnil, musí účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, svoje
tvrdenia preukázať. Z tohto dôvodu nemohol odvolací súd na námietky odporcu prihliadnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.