Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113200614.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266, v
konaní zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti
odporkyni H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. 1, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, v konaní zastúpenom

JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, IČO: 35 569 298, adresa
pre doručovanie: Budapeštianska 8, Košice, v konaní o zaplatenie 287,56 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7C/169/2014-81 zo dňa 20. 10.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovinastraneodporkyne trovyprávnehozastúpeniavovýške62,10€naúčetprávnehozástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný
súd tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia vo výške 62,10 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v danom
prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný. Úspešná v konaní bola odporkyňa, ktorej súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli. Konštatoval, že procesný
úspech odporkyne je zároveň procesným úspechom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Ak
teda vzniklo právo na náhradu trov konania odporkyni, vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne, nakoľko vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník konania, a teda má tiež právo

na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania v spore zvíťazil. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 62,10 €. Okresný súd uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania v
uvedenej výške preskúmal a dospel k záveru, že sú vyúčtované v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,pretovedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne priznal ich náhradu.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ do výroku, ktorým okresný súd zaviazal
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia odvolal
a v odvolaní uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať
v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust. § 93 ods. 1
zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a na ust. § 93 ods. 2 OSP,

kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“akým je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte aj Zákon na ochranu
spotrebiteľa). Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého
stupňa opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný

pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto podľa
navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčacie
alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku, na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi
nepriznal. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky

uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však
ochrana spotrebiteľa zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis, ako aj v osobitnej
špeciálnej právnej úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má
prednosť právna úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd síce v odvolaním
napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní však

podľa navrhovateľa nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania
predmetného rozhodnutia platná a účinná. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol, že
námietka premlčania bola vznesená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v podaní dňa 03. 07.
2013 a teda priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za tento úkon právnej služby.
Bez ohľadu na to, kedy sa tak stalo, súd vo veci rozhodoval v čase, kedy už bolo jeho zákonnou

povinnosťou na premlčanie práva prihliadnuť a to bez ohľadu na činnosť alebo nečinnosť účastníkov
konania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP je okrem
iného aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania vzniká
tak, že súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu
konania druhý účastník musel znášať resp. už zaplatiť. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania,

ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť
účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil
zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenia otázky účelnosti vynaložených
trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom

je ale zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy
a závery dostatočne odôvodniť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá
ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená
v ustanovení § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7 M Cdo 1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť
spravidla nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na

náhradu trov konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sži 6/2014 a sp. zn. 2Sži 10/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013
ako aj na ďalšie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť
svoj názor na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V závere
odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom

výroku o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
konania nepriznáva.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného

súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovinastraneodporkyne trovyprávnehozastúpeniavovýške62,10€naúčetprávnehozástupcu
vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne
správne potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 287,56 €, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 219,66 € od 21. 05. 2008 až do zaplatenia, úrok vo výške 0,05% denne zo sumy 219,66 € od 21.
05. 2008 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania (súdny poplatok plus trovy právneho zastúpenia).V podaní zo dňa 19. 02. 2013 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v
Košiciach, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane

odporkyne a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania vrátane všetkých príloh.

V podaní zo dňa 30. 06. 2013 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu žalobného
návrhu a vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 101 Občianskeho

zákonníka vzniesol námietku premlčania, čo odôvodnil tým, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka
je premlčaná. V podaní zo dňa 13. 05. 2014 spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom
vo Švajčiarsku konajúcemu súdu navrhla, aby súd pripustil zámenu účastníkov konania na strane
navrhovateľa tak, že z konania vystúpi pôvodne v žalobe označený navrhovateľ Profidebt Slovakia s. r.
o. so sídlom v Bratislave a na jeho miesto vstúpi do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG
so sídlom vo Švajčiarsku. Uznesením č. k. 7C/169/2014-61 zo dňa 05. 08. 2014 okresný súd uvedenému

návrhu na zámenu účastníkov konania vyhovel.

Rozsudkom č. k. 7C/169/2014 zo dňa 20. 10. 2014 okresný súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu
premlčania uplatnenej pohľadávky zamietol a navrhovateľa zaviazal podľa ust. § 142 ods. 1 OSP
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 62,10 € na

účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ v odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia zo strany
vedľajšieho účastníka s poukazom na skutočnosť, že v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase
vydania predmetného rozhodnutia bol súd povinný na premlčanie uplatnenej pohľadávky prihliadať ex

offo (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa) a teda trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie
sú podľa navrhovateľa účelne vynaloženými trovami konania.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu
námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho
účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne
priaznivý pre odporkyňu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho

účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR
uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu
neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné
postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov

ich diskriminovať“.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 62,10 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. §

219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní vychádzajúca
z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 nemá svoje opodstatnenie,
pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobnému
návrhu zo dňa 30. 06. 2013 pred nadobudnutím účinnosti Zákona o ochrane spotrebiteľa v takom
znení, do ktorého bolo s účinnosťou od 01. 05. 2014 začlenené aj ust. § 5b, na ktoré poukazuje v

odvolaní navrhovateľ. Bez ohľadu na uvedené, úkon právnej služby - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
žalobnému návrhu zo dňa 30. 06. 2013 je úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný v príčinnej súvislosti
s výsledkom konania, vedľajší účastník mal rovnako ako hlavný účastník právo dať sa zastúpiť právnym
zástupcom a prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu, či už by mal súd ex
offo povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaníúspešný vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP) a z obsahu spisu
odvolací súd nemal vznik trov vedľajšieho účastníka preukázaný (§ 151 ods. 2 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.