Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111239396
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111239396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
DOVA, s.r.o., so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 645 729, právne zastúpeného
Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému:
VladimírŠpánik,smiestompodnikania01004Hôrky20,IČO:10957197,vkonaníozaplatenie7.065,71
Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 19Cb 110/2012-57 zo dňa 26.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 110/2012-57 zo dňa 26.03.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia
v sume 294,18 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Ulianko
& partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
7.065,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.113,06 Eur od 3.12.2007 do
zaplatenia, zo sumy 2.996,73 Eur od 17.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 955,92 Eur od 24.12.2007 až do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.113,06 Eur od 3.12.2007 do zaplatenia,

zo sumy 2.996,73 Eur od 17.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 955,92 Eur od 24.12.2007 do zaplatenia
a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 498 Eur, všetko do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 02.12.2011, ktorou žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 7.065,71 Eur so 14,25 % úrokmi z omeškania ročne
a s 0,05 % dennou zmluvnou pokutou zo súm a za dobu uvedených v petite žaloby. Podľa žaloby uzavreli
účastníci Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2007005 z 26.06.2007, na základe ktorej žalovaný od žalobcu
objednal tovar. Za dodanie objednaného tovaru žalobca kúpnu cenu žalovanému fakturoval žalovanými

faktúrami č. 2442007 v sume 3.113,06 Eur splatnú 02.12.2007, č. 2722007 v sume 2.996,73 Eur splatnú
16.12.2007 a č. 3042007 v sume 955,92 Eur splatnú 23.12.2007. Okrem nezaplatenej kúpnej ceny
žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania a dojednanú zmluvnú pokutu.

S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodený skutkový stav a závery, za aplikácie ust.
§ 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 450 ods. 1 veta prvá OBZ, § 330
ods. 1 OBZ, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 369 ods. 1 OBZ v znení

účinnom do 31.12.2008, okresný súd prijal záver o dôvodnosti žaloby, ktorej vyhovel v celom rozsahu.
Uviedol, že v konaní nebola sporná skutková okolnosť uzatvorenia písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy
č. 2007005 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 26.6.2007, s obsahom
vymedzujúcim práva a povinnosti zmluvných strán, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, ktoréje súčasťou spisu na č.l. 3 a 4. Ďalej medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť realizácie
dodávky tovaru žalovaným žalobcovi na základe rámcovej zmluvy v druhu, rozsahu a cene, ako vyplýva
z daňových dokladov - faktúr, (č.l. 5, 6 a 7 spisu) v celkovej výške vyúčtovanej kúpnej ceny 7.065,71

Eur so splatnosťou ako vyplýva z písomného vyhotovenia faktúr (faktúra č. 2442007 v sume 3.113,06
Eur splatná 02.12.2007, faktúra č. 2722007 v sume 2.996,73 Eur splatná 16.12.2007 a faktúra č.
3042007 v sume 955,92 Eur splatná 23.12.2007). Medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť
realizácie platby žalovaného v prospech žalobcu v rozsahu 300.000,- Sk k 29.10.2007. Uvedený okruh
medzi účastníkmi nesporných skutkových okolností si okresný súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Vzhľadom na obsah vznesenej procesnej obrany žalovaného bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa
§ 120 ods. 1 OSP preukázať tvrdenie o realizácii úhrady žalovanej dlžnej kúpnej ceny vyúčtovanej
faktúrami č. 2442007, č. 2722007 a č. 3042007. Išlo o preukázanie tvrdenia, podľa ktorého realizáciou
platby 300.000,- Sk podľa predloženého pokladničného príjmového dokladu na č.l. 31 spisu, bola
zaplatená kúpna cena za dodávky tovaru, ktorých cena bola vyúčtovaná troma žalovanými daňovými
dokladmi (faktúry z č.l. 5, 6 a 7) v rozsahu žalovanej istiny v sume 7.065,71 Eur. Toto tvrdenie žalovaný

nepreukázal. Zároveň žalovaný, hoci mu na to bol včasným predvolaním na termín pojednávania
26.03.2013 vytvorený priestor, nerozporoval tvrdenie žalobcu o existencii skôr splatných záväzkov
žalovaného, vyúčtovaných faktúrami č. 1352007 v sume 291.870,- Sk a č. 1562007 v sume 157.270,- Sk
a teda ani dôvodnosť tvrdenia žalobcu o započítaní platby 300.000,- Sk v rozsahu 291.270,- Sk na cenu
dlžného plnenia vyúčtovaného faktúrou č. 1352007 a v sume 8.130,- Sk na cenu plnenia vyúčtovaného

faktúrou č. 1562007 podľa § 330 ods. 1 OBZ.

Na zaplatenie žalovanej istiny v sume 7.065,71 Eur zaviazal okresný súd žalovaného právnym titulom
zaplatenia dlžnej kúpnej ceny za zrealizované dodávky tovaru podľa § 409 a nasledujúce OBZ.
Na základe preukázanej skutočnosti omeškania sa žalovaného so zaplatením kúpnej ceny vyúčtovanej

faktúrami podľa č.l. 5, 6 a 7 spisu bola žalobcovi priznaná i dohodnutá zmluvná pokuta podľa § 544 ods.
1 OZ s odkazom na článok 8 bod 8.4. Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
26.6.2007. Pri zohľadnení obchodno-právnej povahy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeného
predmetnou rámcovou zmluvou, okresný súd konštatoval, že v pomeroch prejednávanej veci na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nevidel dôvod na uplatnenie moderačného oprávnenia súdu vo

vzťahu k zmluvnej pokute podľa § 301 veta prvá OBZ; okresný súd zdôraznil absenciu návrhu na
uplatnenie moderačného oprávnenia súdu. So splnením záväzkov zaplatiť dlžné kúpne ceny je žalovaný
v omeškaní, na základe čoho žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho
podnisplatnostifaktúry,ktoroubolapríslušnákúpnacenavyúčtovaná.Nazákladeaplikácieustanovenia
§ 369 ods. 1 OBZ bol žalobcovi priznaný ako dôvodne uplatnený i úrok z omeškania v zákonnej sadzbe,

o výške ktorej sadzby zákonného úroku z omeškania mal okresný súd vedomosť z inej rozhodovacej
činnosti(§121OSP).Prirozhodovaníoúrokuzomeškania,pokiaľideosadzbutohtoúrokuzomeškania,
zohľadnil okresný súd absenciu dohody o konkrétnej sadzbe úroku z omeškania medzi žalobcom a
žalovaným. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1, § 151 ods.
1, 2 OSP.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol, že dňa
29.10.2007 vyplatil zálohu 300.000,- Sk, k čomu má príjmový doklad, ktorým boli údajne vysporiadané
záväzky z titulu neuhradených faktúr č. 1352007 v sume 291.870,- Sk a č. 1562007 v sume 157.270,-
Sk, ktoré vôbec neobdržal ani neodsúhlasil svojím podpisom. Dňa 22.11.2007 žalovaný vyplatil zálohu

za materiál vo výške 300.000,- Sk, k čomu má príjmový doklad. Zálohové platby spolu činili 600.000,- Sk
(19.916,35 Eur) a suma za nezaplatené faktúry č. 1562007 (5.220,40 Eur), č. 1352007 (9.688,30 Eur),
č. 244007 (3.113,06 Eur), č. 272007 (2.996,73 Eur), č. 304007 (955,92 Eur) spolu 21.974,42 Eur. Dlh
podľa zálohových platieb a neuhradených údajných faktúr by mal činiť 2.058,07 Eur, a nie ako udáva
žalobca v sume 7.065,71 Eur.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní jeho právneho zástupcu z
22.07.2013, značka 167/2011-Se. Stotožnil sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa
a odvolanie označil za neodôvodnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie; uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/193/2013-78 zo dňa 03.02.2014 v
zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu, t.j. dňa
07.02.2014 a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení naviac i na

internetovej stránke krajského súdu a písomnosťou z 03.02.2014 na č.l. 79 spisu.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný

vymedzilvodvolaní,avšakznichlentýchrelevantnýchdôvodov,ktorébolipredmetomuplatnenejobrany
žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu v zmysle §
213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov
dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec i právne
posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu

o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.065,71 Eur s príslušenstvom a zmluvnou
pokutou a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom,
krajský súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP za potvrdenia napadnutého rozsudku odkazuje na odôvodnenie
uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku okresného súdu.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že
zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní, bol dôvodne
vyvodený záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú, doteraz neuhradenú kúpnu cenu s
úrokmizomeškaniaazmluvnoupokutou,definovanúvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o

ktoré skutkové zistenia oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec
právne posúdil. Tým dal dostatočnú odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú
pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový i právny stav veci.

Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že žalovaný svoju obranu v prvostupňovom konaní

koncentroval do skutkovej argumentácie vyjadrenej v odpore proti platobnému rozkazu, ďalšiu obranu
už v prvostupňovom konaní neprodukoval, hoci na to mal vytvorený dostatočný priestor - až do
ukončenia dokazovania súdom prvého stupňa na pojednávaní 26.03.2013. Relevantné z procesného
hľadiska bolo, že žalovanému postupom podľa § 48 ods. 3 OSP bolo dňa 19.03.2013 doručené
(doporučenou zásielkou, č.l. 51 spisu) písomné predvolanie na pojednávanie nariadené na deň

26.03.2013, obsahujúce i poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia účastníci konania predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v §
205a OSP. V danom prípade žalovaný v podanom odvolaní uvádzal nové skutočnosti a doložil nový

dôkaz (príjmový doklad z 22.11.2007), ktoré neprodukoval v prvostupňovom konaní. V odpore proti
platobnému rozkazu doručenom okresnému súdu 21.05.2012 (č.l. 25-31 spisu) žalovaný uvádzal a
dokladal len skutočnosti o úhrade zálohovej platby 300.000,- Sk dňa 29.10.2007, ktorou sa, vo väzbe
na žalovaný záväzkový právny vzťah účastníkov, skutkovo i právne sa odvíjajúci od písomnej Rámcovej
kúpnej zmluvy č. 2007005 z 26.06.2007, dostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku okresný súd.

V súdenej veci bolo relevantné vyhodnotenie dôkazného bremena, vo vzťahu ku ktorému okresný
súd správne uzavrel, že žalobca vykonaným dokazovaním v prvostupňovom konaní preukázal tie
tvrdenia, ktorými vymedzil uplatnený nárok. Naopak, žalovaný vo vzťahu k svojej obrane spočívajúcej v
argumente, že žalobcovi predplatil zálohovo viac, než žalobcovi dlhuje, teda jeho dlh by nemal prípadnetvoriť sumu vyššiu než 2.058,07 Eur, svoje dôkazné bremeno neuniesol. Naviac išlo i o nové tvrdenia a
nový dôkaz, uplatnený až v štádiu odvolacieho konania, na ktorý odvolací súd nemohol prihliadať, keďže
nebolozistenésplnenieanijednéhozdôvodovtaxatívneuvedenýchv§205aods.1OSP,lenzasplnenia

ktorých by bolo možné za relevantný odvolací dôvod považovať skutočnosti a dôkazy neuvedené
žalovaným v prvostupňovom konaní. Ide o premietnutie procesného systému neúplnej apelácie, ktorým
je ovládané odvolacie konanie.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že okresný súd pri rozhodovaní vo veci mal k dispozícii a zvažoval

i listinný dôkaz na č.l. 41 spisu, pohľadávky a záväzky voči žalovanému, z ktorého bol zrejmý celkový
prehľad pohľadávok žalobcu voči žalovanému od 26.06.2007 (faktúry č. 792007, 992007, 1172007,
1352007, 1562007 v celosti, u faktúry č. 1702007 v časti) s úhradami od 10.07.2007 do 22.11.2007
vrátane, pričom u žalovaných faktúr č. 2442007, 2722007, 3042007 nebola uvedená ani čiastočná
úhrada.

Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia (samozrejme v relevantnom štádiu konania). Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu konania sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby

preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (obdobne porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp.zn. 6 Cdo 81/2010). Napríklad od žalobcu nemožno
spravodlivo požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nezaplatil kúpnu cenu za dodaný tovar v
žalovaných prípadoch. Ak teda žalovaný tvrdí, že mu predmetné faktúry uhradil, bolo dôkazné bremeno
na jeho strane.

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových a právnych záverov okresného súdu v danej
veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v prvostupňovom konaní.
Z ust. § 153 ods. 1 OSP vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov.

Zdôkaznejsituácievprvostupňovomkonaní,voväzbenazáverytakprvostupňovéhoakoajodvolacieho
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, než napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.
1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh
na náhradu trov odvolacieho konania a vyčíslil ich v podaní z 22.07.2013. Krajský súd tak zaviazal
žalovaného ako neúspešného účastníka odvolacieho konania povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konania na strane žalobcu, a to za trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych
predpisov. Priznaná náhrada pozostáva zo sumy 237,34 Eur tarifnej odmeny za vykonaný jeden úkon
právnej služby - písomné vyjadrenie žalobcu z 22.07.2013 k odvolaniu žalovaného, 1 x 7,81 Eur režijný
paušál a 20 % DPH 49,03 Eur, celkom 294,18 Eur, ktorú sumu žalovaný nahradí do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP, § 160 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.