Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216034
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712216034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. - P., Y. XX, zastúpeného W. & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom F., A.. sv. B. XX
proti žalovanému Y. - X. poisťovňa, a.s., so sídlom W., T. rad 4, o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo XX.XX.XXXX, č. k. 20C/396/2012-130
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
bolestného sumu 595,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na účet E. súdny poplatok vo

výške29,50Eur,tieždo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vyslovil,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba je dôvodná a žalovaný
je povinný uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu na zdraví pri dopravnej nehode zo dňa 10.11.2009.
Výška tejto škody nebola sporná a bola určená rozsahom bolestného v lekárskom posudku P. zo
dňa 12.10.2012. Súd prvého stupňa vec posúdil v zmysle ustanoví zákona č. 381/2001 Zb. a § 427

a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihliadol na námietku premlčania uplatnenú zo strany žalovaného.
Nebolo sporné kedy sa poškodený žalobca dozvedel o škode, keď tento okamih bol daný ukončením
liečenia, ale sporným bol okamih, kedy sa poškodený žalobca dozvedel o tom kto za škodu zodpovedá.
Rozhodnutie o priestupku ako jediné formálne a oficiálne rozhodnutie ohľadom zodpovednosti za
danú dopravnú nehodu mu bolo doručené až 12.10.2012, a to na vlastnú žiadosť. Poukázal tiež na
obsah priestupkového spisu, v ktorom policajný orgán sa nezaoberal otázkou rozsahu poškodenia
zdravia žalobcu, preto bolo možné konštatovať, že priestupkové konanie bolo vedené v rozpore so

záujmom zistenia objektívnej pravdy a záujmom na zachovanie práv účastníkov konania. Poukázal
tiež na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR k tejto problematike, z ktorej vyplýva stanovisko
v tom zmysle, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného
získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočne úsudok
o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. Žalobcovi nebol známy
škodca, teda osoba, kto za škodu zodpovedá, o tom sa dozvedel až okamihom doručenia rozhodnutia
o priestupku a dovtedy nemohla začať plynúť dvojročný subjektívne lehota na uplatnenie tohto nároku.

Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ s tým, že o trovách konania
si vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný naďalej trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého
žalobcanebolvzmyslezákonnýchustanoveníúčastníkompriestupkovéhokonania,apretoneboldôvod,

aby mu príslušné orgány zasielali akékoľvek písomnosti, či rozhodnutia týkajúce sa priestupkového
konania. V tomto smere poukázal na § 72 zákona č. 372/1990 Zb.. Z pojmu majetková škoda je
zrejmé, že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená na majetku. Škoda na zdraví sa síce odškodňuje
peňažným ekvivalentom, avšak nie je škoda, ktorá by vznikla na majetku. Nemožno preto škodu na
zdraví označiť za majetkovú škodu, tak ako to predpokladá Zákon o priestupkoch v § 72. Žalobca

teda nemohol byť účastníkom priestupkového konania. Aj keby žalobcovi vznikla majetková škoda a
potencionálne mohol byť účastníkom priestupkového konania, musel by si náhradu tejto majetkovej
škody najprv riadne uplatniť podľa § 70 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Až tak mohol nadobudnúť v
priestupkovom konaní postavenie poškodeného ako účastníka konania. Žalobca si právo na náhradu
škody na zdraví spočívajúcu v náhrade za bolesť neuplatnil ani na správnom orgáne ani na súde v
stanovenej lehote, hoci mu v takomto uplatnení nič nebránilo, preto nemohla premlčacia doba ohľadom

tohto nároku spočívať. Otázka, či správny orgán riadne poučil žalobcu, resp. s ním riadne konal je v
tomto smere irelevantná. Pokiaľ by došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu práv žalobcu, nemôže
byť táto otázka riešená v predmetnom konaní o náhradu škody. Postoj žalobcu považuje za účelový
a tendenčný s cieľom zhojiť márne uplynutie premlčacej doby. Od vzniku samotnej dopravnej nehody
boli jej účastníci známi, z priestupkového spisu je zjavné, že od počiatku bolo isté kto dopravnú nehodu

spôsobil. Žalobcovi tak nič nebránilo v tom, aby si prípadne aj po nahliadnutí do priestupkového spisu
uplatnil právo voči osobe zodpovednej za vzniknutú škodu. Žalobcovi v tom nebránili zdravotné ani
iné okolnosti. Zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Uvedené však nemožno vnímať ako odlišný prístup v rovnakej veci, nakoľko podmienky
ustálenia zdravotného stavu pri bolestnom a pri sťažení spoločenského uplatnenia sú odlišné, nakoľko

ideorelatívnesamostatnéčiastkovénárokyprávananáhraduškodynazdravísrozličnýmipodmienkami
vzniku. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky poškodenia na
zdraví. V tejto súvislosti je potrebné vyčkať na ustálenie zdravotného stavu spravidla jeden rok od úrazu,
aby bolo zrejmé, že následky, ktoré sa u poškodeného prejavujú sú skutočne následkami trvalými.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že pri úvahe o tom, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Je nepochybné, že žalobca
v čase vzniku dopravnej nehody mal iba predpokladanú vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá,
ale táto vedomosť pre naplnenie podmienok § 106 ods. 1 OZ nestačí. Žalobca v čase vzniku nehody

nemal preukázateľné informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých by si mohol urobiť
dostatočný úsudok o tom, ktorá konkrétna fyzická či právnická osoba za škodu zodpovedá. Žalobca si
pamätá, že vodič druhého vozidla povedal, že dopravnú nehodu zavinili oni. Teda v tom čase nemohol
vedieť kto za škodu zodpovedá a napokon prebiehalo v tomto smere priestupkové konanie. Myslí si,
že mal byť účastníkom tohto priestupkového konania, nakoľko bol v postavení poškodeného, o čom

obsahuje zmienku aj samotné rozhodnutie o uznaní viny druhého vodiča W.. Je nepochybné, že správny
orgán pochybil, nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, nepoučil ho o práve uplatniť si škodu,
nevykonal výsluch, ale uspokojil sa len s podaním jeho vysvetlenia na mieste dopravnej nehody. Inak so
žalobcom v rámci priestupkového konania komunikované nebolo. Zdôrazňuje, že účasť poškodeného
v priestupkovom konaní zákon nepodmieňuje jeho aktivitou. Nie je totiž na úvahe správneho orgánu, či

budespoškodenýmkonaťalebonie.Aktivitaodpoškodenéhosavyžadujevovzťahukuplatneniuškody,
jej vyčísleniu, nie k domáhaniu sa toho, aby bol účastníkom v priestupkovom konaní a poukázal aj v
tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 52/2010. Žalobca je tiež toho názoru, že
pojem majetková škoda tak ako je uvedený v § 72 Zákona o priestupkoch je ekvivalentom pojmu škoda v
Občianskom zákonníka, a teda zahŕňa i škodu na zdraví, keďže aj tá môže byť vyjadrená v peniazoch a

je preto majetkovej povahy. Tento názor vyplýva okrem iného aj napr. z rozsudku Nejvyššího správního
soudu ČR sp. zn. As 16/2011. Na základe toho je zrejmé, že skutočnú a preukázateľnú vedomosť o
tom kto za škodu zodpovedá, zistil žalobca až z rozhodnutia o priestupku, ktoré mu bolo doručené na
základe jeho vlastnej žiadosti a subjektívna lehota tak z jeho strany neuplynula.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Zb., v znení platnom k 10.11.2009, náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Zb. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení platnom k 10.11.2009, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového

ohodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I., III. časti.

Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorej bol žalobca
účastný ako spolujazdec vodiča motorového vozidla C. T., B.: PP-XXXBM, P. H.. Podľa právoplatného
rozhodnutia E. riaditeľstva F. zboru E. F. z XX.XX.XXXX č. E.-XXXX/DI-X-SK-XXXX, túto dopravnú
nehodu spôsobil vodič oprotiidúceho motorového vozidla typu Q. C., B.: PP XXXCB, X. W., ktorý

neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, následkom čoho prešiel s vozidlom
do protismeru a narazil prednou časťou vozidla do prednej časti oprotiidúceho osobného motorového
vozidla, ktoré viedol už spomínaný vodič P. H..

X. W. bol v zmysle zákona č. 381/2001 Zb. u žalovaného poistený pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou spomínaného osobného motorového vozidla.

Pri tejto dopravnej nehode žalobca utrpel poškodenie zdravia, a to konkrétne podvrtnutie krčnej chrbtice
a pomliaždenie pravého ramena, čo potvrdzuje lekársky posudok o bolestnom určujúci celkový počet

bodov v rozsahu 40, ktorý bol vyhotovený P.. P. D., s časom ukončenia liečenia žalobcu dňom
XX.X.XXXX, keď obsah tohto lekárskeho posudku medzi účastníkmi konania sporný nebol. Je tiež
zrejmé, že bezprostredne po dopravnej nehode žalobca na samotnom mieste dopravnej nehody podal
zástupcovi správneho orgánu vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov ohľadom priebehu dopravnej nehody.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že u práva na náhradu škody spôsobenej
na zdraví platí iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v súlade s ust. § 106 Občianskeho

zákonníka začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo
udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu,ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu
škody uplatniť na súde. V prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď
možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo

odstránením jeho následkov, teda v čase, keď liečebný proces je ukončený. V zmysle § 8 ods. 4
zákona č. 437/2004 Zb. v znení neskorších predpisov, lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný
stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, stane
sa tak spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Začiatok plynutia subjektívnej doby, teda môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o
škodcovi, a k jeho vedomosti o škode.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vedomosť žalobcu ako poškodeného o škode je zrejmá z obsahu
predloženého lekárskeho posudku o bolestnom, v ktorom je uvádzaná doba ukončenia liečenia ku dňu
31.1.2010, a tento časový úsek nespochybňuje ani samotný žalobca.

Vedomosťpoškodenéhooosobeškodcusavzmyslerozhodovacejčinnostisúdovviažekokamihu,kedy
tento obdržal informáciu, na základe ktorej si mohol urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu
zodpovedná. Nemožno spochybniť, že žalobca bol účastný dopravnej nehody, mal teda vedomosť o
osobách vodičov motorových vozidiel, ktorých prevádzky sa stretli pri dopravnej nehode dňa 10.11.2009.

Je tiež zrejmé, že žalobca po ustálení zdravotného stavu začal sám z vlastnej iniciatívny zisťovať, akým
spôsobom bolo ukončené priestupkové konanie. Stalo sa tak v septembri 2012, kedy sa na Okresnom
dopravnom inšpektoráte F. F. bol informovať o šetrení dopravnej nehody. Žalobca sa tiež informoval
aj u žalovaného v pobočke v F. a zistil, že žalovanému vinník dopravnej nehody nahlásil vznik škody.
Opätovne požiadal priestupkový orgán o doručenie rozhodnutia, ktoré následne osobne prevzal dňa

XX.XX.XXXX.

Ako už bolo spomínané, žalobca priamo na mieste dopravnej nehody podal správnemu orgánu
vysvetlenie, o čom svedčí záznam podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch a v samotnom priebehu
priestupkovéhokonaniariešenéhoOkresnýmriaditeľstvomF.zboruE.vF.,malpostaveniepoškodeného

spolu s vodičom P. H., o čom svedčí obsah uvádzaného priestupkového spisu. V zázname o dopravnej
nehode z XX.XX.XXXX je žalobca označený ako spolujazdec, prepravovaná osoba. Iba poškodený P. H.
a nie aj žalobca bol upovedomený o možnosti uplatniť svoj nárok na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní priamo proti poisťovni, keď tento záznam je podpísaný vodičom P. H. a nie žalobcom.

V zmysle § 72 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom k 11.9.2009, v konaní o priestupku je účastníkom
konania poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.

Poškodený je účastníkom priestupkového konania, a to znamená, že má právo dožadovať sa, aby
správny orgán rozhodol v rozhodnutí o priestupku aj o náhrade škody. Z návrhu poškodeného musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje svoj nárok na náhradu škody. Nemôže byť tak na
úvahe správneho orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,

ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
stranám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Uplatňovanie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania je dôležité najmä vo fáze zisťovania
podkladov pre rozhodnutie. Aktívnemu uplatňovaniu zásady súčinnosti účastníkov konania má
napomôcťajpovinnosťsprávnychorgánovposkytovaťúčastníkompomocapoučenie,abypreneznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ide v tomto smere najmä o poučenie o procesných právach
príslušných subjektov konania, ktoré im patria a tom, aké dôsledky má vykonanie alebo nevykonanie

určitých procesných úkonov.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že správny orgán mal konať s poškodeným
žalobcom ako s účastníkom konania. Objektívne totiž žalobcovi mohla pri tejto dopravnej nehodevzniknúť aj škoda majetková, napr. škoda na odeve, čo je pomerne bežnou vecou a nemali by byť
žiadne pochybnosti, že takáto škoda je nepochybne škodou majetkovou. Je právne bezvýznamné, že
poškodená osoba následne uberie zo svojich nárokov a rozhodne sa uplatniť na súde len niektorú zložku

vzniknutej škody. Priestupkový orgán mal vedomosť, že žalobca je osobou poškodenou v dôsledku
vzniknutej dopravnej nehody, žalobca podal vo veci vysvetlenie na mieste samom, v priestupkovom
spise sa nachádza lekárske potvrdenie o poškodení zdravia žalobcu a žalobca nepochybne nebol
správnym orgánom poučený o možnosti uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní
priamo proti žalovanému. Proces priestupkového konania tak nepochybne má relevanciu na posúdenie

plynutia času v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného ohľadom vedomosti
poškodeného o osobe škodcu. Žalobca sa mohol o osobe škodcu dozvedieť z výsledku rozhodnutia o
priestupku a toto rozhodnutie mu nebolo doručené. Žalobca sa vlastnou iniciatívnou v septembri 2012
dozvedel o výsledku priestupkového konania.

Nárok žalobcu tak v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný nie je, čo správne

posúdil aj prvostupňový súd. Výška vzniknutej škody u žalobcu z titulu náhrady bolestného nebola medzi
účastníkmi konania sporná, bodové ohodnotenie bolestného je vyjadrené v predloženom lekárskom
posudku P.. P. D. zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého za XX bodov hodnotenia patrí náhrada v sume
595,60 Eur (XX bodov x 14,89 Eur).

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok rozsudku o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, odvolací
súd rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil
rozhodnúťotrováchkonaniapostupompodľa §151ods.3O.s.p.,ajotrováchtohtoodvolaciehokonania
rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.