Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514205065.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, ICˇO: 35 807 598, proti povinnej: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX T.
nad T., štátnej občianke Slovenskej republiky, o vymoženie 728,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/571/2014-34 zo dňa 27.07.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t vr d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. C. V. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 36 ods. 2 veta prvá; 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2; 243d

ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 veta prvá zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 1; 261 ods. 3 písm. d); 497 Obchodného zákonníka, § 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§
2 písm. a), b); 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods.
1, 2, 4; 54 ods. 1, 2; 879j Občianskeho zákonníka a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského
práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

Konštatoval, že v tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, a ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, je dojednaná v rámci bodu 17. Všeobecných obchodných

podmienok.

Dojednanie rozhodcovskej doložky pri záväzku z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 OZ neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem uvedeného, rozhodcovská doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej
doložky upravenej vo Všeobecných obchodných podmienkach ovplyvniť, nakoľko tieto boli spísané na

predtlačenom formulári. Všeobecné obchodné podmienky ako súčasť Zmluvy mohol spotrebiteľ buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

V rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom.

Spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný, ako
spotrebiteľ,bybolnútenýpodrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkatakznemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený
sa v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul.

V samotnej rozhodcovskej doložke nie je o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. Dojednaná rozhodcovská doložka upravená v

bode 17. Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s
aplikovanými zákonnými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň
je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej

doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový

stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie
nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci materiálneho prieskumu

exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť
na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.

Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje

v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto
zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35

Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohto
zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už
nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje správny
právny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade je uvedená vo

všeobecných obchodných podmienkach oprávneného, nebola individuálne dojednaná a z dôvodov
uvedených vyššie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Oprávnenývkonanípredsúdomprvéhostupňaaanivodvolacomkonanínepreukázal,žerozhodcovská
doložka bola v danom prípade individuálne dojednaná a že by oprávnený poskytol povinnej jasné

a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporu pred rozhodcovským súdom. Oprávnený
nepreukázal, že by si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie
rozhodcovskej doložky.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi

oprávnený a povinnou za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v
napadnutom uznesení súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.