Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 8, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112204717
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112204717.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcov:
1. K4 building s. r. o., so sídlom Podzámska 2, Nové Zámky, IČO: 44 641 346, 2. A. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. F. XXX, S. F., štátny občan SR, obaja právne zastúpení: Mgr. Petrom Reom, advokátom, so
sídlomPartizánska2,Bratislava,protižalovanému:Holcim(Slovensko)a.s.,sosídlomRohožník90638,
IČO: 00 214 973, právne zastúpenému: JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom Dolný

Val 30, Žilina, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy
právneho zastúpenia v sume 322,08 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 9.2.2012 žalobcovia navrholi, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného EURÓPSKOU ARBITRÁŽNOU

SPOLOČNOSŤOU, a.s. zo dňa 23.1.2012, sp.zn. RK-2011-008. Zároveň navrholi, aby bola žalovanému
uložená povinnosť nahradiť žalobcovi v 1. a žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania. Na
odôvodnenie žaloby uviedol tvrdenia, podľa ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom zriadeným EURÓPSKOU ARBITRÁŽNOU SPOLOČNOSŤOU, a.s. /ďalej len rozhodcovský
súd/ zo dňa 23.1.2012 pod sp.zn. RK-2011-008 /ďalej už len rozhodcovský rozsudok/ považujú za
nezákonný. Dôvod, pre ktorý sa domáhajú jeho zrušenia, spočíva v porušení zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania, na základe čoho podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona o rozhodcovskom konaní /
Zákon č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní - ďalej už len Zákon/ navrhujú jeho zrušenie. Zároveň
podľa § 40 ods. 2 Zákona navrholi odloženie vykonateľnosti označeného rozhodcovského rozsudku.
Uviedli, že dňa 9.1.2012 prevzala Advokátska kancelária Mgr. Tomáša Luščoňa právne zastupovanie
žalobcov v rozhodcovskom konaní RK-2011/008 pred rozhodcovským súdom. Listom z 11.1.2012
oznámila rozhodcovskému súdu udelenie plnomocenstva zo strany žalobcov a zároveň požiadala z
dôvodu rozsiahlosti žaloby a množstva jej príloh a z toho vyplývajúceho potrebného času na prevzatie

právneho zastúpenia a prípravu riadnej žalobnej odpovede, o poskytnutie lehoty na podanie žalobnej
odpovede v rozsahu najmenej jeden kalendárny mesiac. Uvedené bolo zároveň rozhodcovskému
súdu oznámené i telefonicky, pričom zamestnankyňou rozhodcovského súdu bolo oznámené, že bude
oboslaný písomným vyjadrením k jeho žiadosti o predĺženie lehoty spolu s prípadnou lehotou na
podanie žalobnej odpovede. Rozhodcovský súd prevzal žiadosť o predĺženie lehoty 20.1.2012. Dňa
23.1.2012 bez akéhokoľvek vyjadrenia sa žalobcov k žalobnému návrhu, bez oznámenia lehoty na

podanie žalobnej odpovede, resp. akejkoľvek inej informácie, resp. vyrozumenia od rozhodcovského
súdu o ďalšom postupe v konaní vydal rozhodcovský rozsudok. Žalobca poukázal na úpravu podľa
§ 51 ods. 3 Zákona, § 1, § 3 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na závery vyplývajúce zUznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I. ÚS 52/2003. Podľa žalobcov im nebolo
rozhodcovským súdom umožnené vyjadriť sa k žalobe, aj keď o tom, že právny zástupca žalobcov
prevzal ich zastupovanie a potrebuje čas na vyhotovenie adekvátnej žalobnej odpovede, rozhodcovský

súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku riadne informovali. Takýmto postupom rozhodcovského
súdu jednoznačne došlo ku porušeniu zásad podľa § 1, § 3 OSP, nebol v rozhodcovskom konaní
spoľahlivo zistený skutkový stav dokazovaním, resp. žalobnou odpoveďou, ktorý zodpovedá garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd / ďalej len Dohovor/, keďže účastníkovi konania nebolo prostredníctvom jeho

právneho zástupcu umožnené vyjadriť sa k žalobe /č.l. 4/. Žalobcovia poukázali na § 18 OSP, § 17
Zákona, článok 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky /Zákon č. 460/1992 Zb./. Z uvedenej úpravy
vyplýva, že strany, ktoré proti sebe v spore stoja, musia mať v záujme spravodlivosti rovnakú príležitosť
preukázať svoj nárok. Zásada rovnosti účastníkov konania úzko súvisí s generálnym princípom rovnosti
občanov, ktorý je v Ústave Slovenskej republiky vyjadreným v článku 12. Všeobecná procesná rovnosť
je zakotvená v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky, obdobne aj v článku 37 Listiny základných práv

a slobôd. Hmotno-právne je rovnosť vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého majú v občiansko-právnych vzťahoch ich účastníci rovnaké postavenie. Rovnosť účastníkov
konania deklaruje § 18 OSP. Žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Neumeister proti Rakúsku z 27. júna 1968, z ktorého vyplýva, že právo na spravodlivý proces
zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania

mala primeranú možnosť obhajovať svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne
neznevýhodňujú v pomere k druhej strane. Zároveň poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Dombo Beheer B.V. proti Holandsku z 27.10.1993, podľa ktorého v súkromno-
právnych sporoch rovnosť zbraní zahŕňa povinnosť poskytnúť každému účastníkovi primeranú možnosť
obhájiť svoju vec, vrátane predloženia dôkazov za podmienok, aby nebol postavený do situácie, ktorá

je jasne nevýhodnejšia, ako situácia odporcu. Žalobcovia tvrdili, že na základe uvedených argumentov
sa rovnosťou garantuje rovnaké postavenie účastníkov aj v rozhodcovskom konaní. Táto garancia má
zabezpečiť, aby sa jednému účastníkovi nemohlo brániť a nejako obmedzovať v uplatňovaní jeho práv
a účinnej ochrany a druhému účastníkovi poskytnúť nenáležitá výhoda. Garancia rovnosti má vylúčiť
akúkoľvek procesnú diskrimináciu účastníkov aj v rozhodcovskom konaní. V zásade platí, že ak sa

niečo umožní jednému účastníkovi, musí sa to umožniť aj druhému účastníkovi konania. Medzi takéto
právo patrí aj právo účastníka na podanie žalobnej odpovede. Postupom rozhodcovského súdu, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok bez toho aby, napriek žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcov, týmto
poskytol primeranú /resp. aspoň nejakú/ lehotu na vyjadrenie sa k žalobe a predostretým dôkazom bolo
podľanázoružalobcovpošliapanéprávorovnostiúčastníkovkonania/princíprovnostizbraní/,ktorépatrí

medzi hlavnú zásadu občianskeho súdneho procesu, a to tým, že bol splnomocnený zástupca žalobcov
postavený /a teda aj žalobcovia/ do situácie, ktorá je jasne nevýhodnejšia ako situácia žalovaného.
Uvedené vychádza aj z toho, že nesprávnym postupom rozhodcovského súdu nebolo dovolené, aby
každá strana mala rovnakú možnosť obhajovať svoje právo, predkladať alebo navrhovať dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Žalobcovia poukázali na úpravu podľa § 115 ods. 2 OSP, ktoré je aplikovateľné

aj pre rozhodcovské konanie, ktoré rozhodcovské konanie je len písomné, bez možnosti zúčastnenia
sa jeho účastníkov na pojednávaní, kde by sa mohli strany sporu riadne ku konaniu vyjadriť. Tým, že v
rozhodcovskom konaní dokazovanie a vyjadrovanie sa účastníkov prebieha len písomne, dá sa dovodiť,
že lehota na prípravu na pojednávanie je v podstate v rozhodcovskom konaní prevzatá na podanie
žalobnej odpovede a teda tým, že nebola splnomocnenému zástupcovi žalobcov rozhodcovským súdom

takáto lehota vôbec poskytnutá a teda nemal čas kvalifikovane sa pripraviť na podanie žalobnej
odpovede, má za to, resp. žalobcovia majú za to, že postupom rozhodcovského súdu im bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a to napriek tomu, že rozhodcovský súd bol požiadaný o poskytnutie
takejto lehoty písomne, avšak rozhodcovský súd túto žiadosť úplne ignoroval a napriek všetkému vydal
rozhodcovský rozsudok. Žalobcovia poukázali na úpravu podľa § 24, § 25 ods. 1, 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Účasť splnomocnenca, účastníka konania tohto nezbavuje jeho procesných práv a
povinností. Úlohu splnomocnenca môže vykonávať zásadne každá fyzická osoba spôsobilá na právne
úkony, pričom je ňou spravidla advokát, ale aj iná fyzická osoba. Účastník si môže zvoliť ako zástupcu
advokáta a je to výlučne vecou úvahy účastníka konania, pričom k takému zastupovaniu účastník
nemôže byť donucovaný. Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla

príkaznej zmluvy, sa realizuje základné právo účastníka na právnu pomoc v občianskom súdnom
konaní. Podľa § 18 Zákona č. 586/2003 Z.z. O advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Pri výkone advokácie je
advokát povinný konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať vzáujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. V rozhodcovskom konaní
žalobcovia splnomocnili Mgr. Tomáša Luščoňa ako advokáta dňa 9.1.2012. Od momentu oznámenia
rozhodcovskémusúdu,žetentoprávnyzástupcažalobcovzastupuje,musírozhodcovskýsúdkonaťvoči

žalobcom prostredníctvom advokáta. Keďže advokátovi priamo zo zákona vyplývajú viaceré povinnosti,
musí na to, aby mohol klienta riadne chrániť, naštudovať spis, problematike zodpovedajúce zákony a
až následne sa vie kvalifikovane k problematike vyjadriť. V tomto rozhodcovskom konaní toto právnemu
zástupcovi žalobcov umožnené nebolo, nemohol riadne naštudovať žalobu spolu so všetkými prílohami /
takmer desaťcentimetrový spis/, nebolo mu umožnené spísanie riadnej žalobnej odpovede tak, aby v

konaní boli uplatnené základné zásady občianskeho súdneho konania, teda zásada rovnosti a zásada
kontradiktórnosti. Rozhodcovský súd napriek žiadosti právneho zástupcu žalobcov o poskytnutie lehoty
na podanie žalobnej odpovede už v priebehu troch dní /z toho dva dni počas víkendu/ odo dňa
doručenia žiadosti právneho zástupcu žalobcov rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Týmto postupom
bola popretá zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže rozhodcovský súd vôbec nevyčkal na vyjadrenie sa

účastníkov rozhodcovského konania, neposkytol im čas na vyjadrenie sa k obsahu a k autenticite tvrdení
protistrany vzťahujúcich sa na podstatné skutkové okolnosti sporu, aj napriek informáciam a žiadostiam
o poskytnutie lehôt zodpovedajúcich zložitosti a náročnosti prípadu. Žalobcovia poukázali na úpravu
podľa § 101 ods. 1, § 114 ods. 3, § 118 ods. 4, § 123 a § 157 ods. 2 OSP, ako aj článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Vo väzbe na to zdôraznili kontradiktórnosť konania pred rozhodcovským

súdom, podstatou ktorej je súperenie strán, ktorého základným predpokladom je rovnosť účastníkov
konania. Súdne rozhodnutie by malo vychádzať predovšetkým z výsledkou konfrontácie strán v spore,
z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na
to, aby sa vypočuli jej argumenty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Mantovanelli proti Francúzsku zo dňa 18.3.1997. Podľa tohto rozhodnutia každá

strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre
úspech jej požiadaviek, ale zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za
účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Poukázali ďalej na Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 49/01 z 19.12.2001, podľa ktorého je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde jedna zo
sporových strán nemá možnosť vyjadriť sa k obsahu a autenticite tvrdenia vzťahujúceho sa na jednu z

podstatných skutkových okolností sporu. Hoci zásada kontradiktórnosti úzko súvisí so zásadou rovnosti
zbraníúčastníkovkonania,knarušeniukontradiktórnehocharakterukonaniamôžedôjsťajbeztoho,aby
bola súčasne porušená zásada rovnosti. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nemôže
byť obmedzené zákonom. V tejto časti poukázali žalobcovia na Nález Ústavného súdu sp.zn. Pl. ÚS
14/98 z 22.6.1999. Podľa žalobcov je nepochybné, že v predmetnom rozhodcovskom konaní nemohlo

dôjsť k naplneniu základnej zásady občianskeho súdneho konania - zásady jeho kontradiktórnosti,
keďže žalobcom prostredníctvom ich právneho zástupcu ako vykonávateľa ich procesných práv,
nebola rozhodcovským súdom poskytnutá ani len možnosť na riadne a dostačujúce vyjadrenie sa k
argumentom a návrhom žalovaného. Keďže žalobcovia nemali možnosť predložiť dôkazy a argumenty,
ktoré považovali za nutné pre úspech v rozhodcovskom konaní a ani nijak ich nemohli ovplyvniť,

rozhodnutie rozhodcovského súdu je rozhodnutím, u ktorého došlo preukázateľne k porušeniu zásady
kontradiktórnosti. Dôkazom porušenia zásady rovnosti účastníkov konania je i samotný rozhodcovský
rozsudok a jeho odôvodnenie, ktoré je len sumárom skutkového stavu a zopakovaním subjektívnych
tvrdení uvedených v žalobe, pričom absentuje akákoľvek právna úvaha, ktorá rozhodcovský súd viedla
pri vydaní rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd nijakým spôsobom neskúmal reálny stav

prípadu a tvrdenia, resp. skôr vyjadrenia žalovaných k prípadu. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku
chýba akékoľvek odôvodnenie skutočností, ktoré viedli rozhodcovský súd k záveru, že žalovaným
prislúcha povinnosť, na ktorú ich rozhodcovský súd zaviazal. Týmto spôsobom došlo ku porušeniu
článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej žalobcovia poukázali i na závery vyplývajúce z Nálezu
Ústavného súdu SR sp.zn. I. US 327-2010-37 /č.l. 9/, podľa ktorého súčasťou práva na súdnu ochranu je

totižajprávoúčastníkanatakéodôvodnenierozhodnutia,ktoréjejasnéazrozumiteľnéadávaodpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany. Postupom
rozhodcovského súdu, ktorý neposkytol žalobcom primeranú lehotu na uplatnenie ich práv, bola teda
porušená zásada rovnosti účastníkov konania, ako aj zásada kontradiktórnosti konania. Nezákonným
postupom rozhodcovského súdu bola žalobcom odopretá možnosť účinne ochraňovať a brániť svoje

práva, čo je porušením nielen ustanovenia § 17 Zákona, ale i práva na spravodlivý súdny proces
garantovaný Ústavou Slovenskej republiky v zmysle článkov 46, 47 a 48, ako i Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.Žalobcovia zároveň s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 2 Zákona navrhli odložiť vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku. Keďže tento je výsledkom postupu rozhodcovského súdu,
pri ktorom došlo k hrubému porušeniu procesných práv žalobcov, je daný dôvod na odklad jeho

vykonateľnosti. Zároveň existuje opodstatnená hrozba, že žalovaný pristúpi k výkonu rozhodcovského
rozsudku skôr, ako dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o predmetnej žalobe na jeho zrušenie. V
tejto súvislosti poukázali žalobcovia na úpravu podľa § 61 Zákona č. 233/1995 Z.z. O súdnych
exekútoroch /Exekučný poriadok/ tvrdiac, že v prípade výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu by nebol možný návrat do pôvodného stavu. Poukázali na svoju finančnú situáciu,

v dôsledku ktorej by výkon rozhodcovského rozsudku mal pre nich likvidačný charakter.

Uznesením č.k. 19Cb 34/2012-80 zo dňa 11.9.2012 rozhodol súd o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku vydaného 23.1.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
EURÓPSKOU ARBITRÁŽNOU SPOLOČNOSŤOU, a.s. pod č. RK-2011-008, a to až do právoplatného
skončenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb 34/2012. Uvedené uznesenie bolo včas zo strany

žalovaného napadnuté odvolaním.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 3.10.2012, v obsahu ktorého uviedol, že z rozsudku,
ktorého zrušenia sa žalobcovia domáhajú vyplýva, že obom žalobcom bola doručená najneskôr
29.11.2011žalobaspolusvýzvourozhodcovskéhosúdu,abysado15dníododňajejdoručeniakžalobe

vyjadrili. Podľa názoru žalovaného už táto lehota pre zaslanie žalobnej odpovede bola dostatočne dlhá,
pričom žalovaný poukazuje na rovnakú dĺžku lehoty pre podanie odporu voči platobnému rozkazu a
päťkrát kratšiu lehotu na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Na základe žiadosti
žalobcov súd lehotu pre podanie žalobnej odpovede predĺžil o ďalších sedem dní. Žalobcovia však
ani v predĺženej lehote svoje právo vyjadriť sa k podanej žalobe nevyužili a nezaslali súdu žalobnú

odpoveď. Rozhodcovský súd postupoval správne, keď vo veci rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že
je viazaný právom na časovo primerané rozhodnutie vo veci. Žalobcovia ani do jedného mesiaca a
desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie žalobnej odpovede túto rozhodcovskému súdu nezaslali.
Žalobcovia v rozhodcovskom konaní, ktorým uplynula lehota na podanie žalobnej odpovede dňom
14.12.2011, požiadali o právne zastúpenie 13.12.2011, teda deň pred skončením lehoty na podanie

žalobnej odpovede. Spolu s oznámením prevzatia právneho zastúpenia požiadali o predĺženie lehoty
na podanie žalobnej odpovede, čo rozhodcovský súd zobral na vedomie s tým, že po doručení
oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a predloženia riadnej plnej moci, bude právny zástupca
písomne informovaný o predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede. Právny zástupca žalobcov
vyžiadané dokumenty doručil súdu 27.12.2011, teda spolu s právnym zástupcom mali ďalších trinásť

dní na prípravu žalobnej odpovede. Rozhodcovský súd napriek neskorému doručeniu žiadosti a plnej
moci žiadosti vyhovel a poskytol žalobcom ďalších sedem dní od doručenia novej výzvy na podanie
žalobnejodpovede.Tátovýzvabolaprávnemuzástupcovižalobcovdoručená2.1.2012,pričomlehotana
podanie žalobnej odpovede uplynula 9.1.2012. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že žalobcovia ani
prostredníctvom právneho zástupcu nepodali do sídla rozhodcovského súdu žiadnu žalobnú odpoveď a

zmeškanie lehoty ani neospravedlnili a ani nerešpektovali ustanovenie § 58 OSP. Ku dňu 9.1.2012 mali
teda žalobcovia spolu s právnym zástupcom k dispozícii 41 dní na to, aby rozhodcovskému súdu doručili
žalobnú odpoveď. Namiesto žalobnej odpovede však bolo dňa 20.1.2012 doručené rozhodcovskému
súdu oznámenie Advokátskej kancelárie Mgr. Tomáš Luščoň o zmene právneho zastúpenia a ďalšia
žiadosť o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede. Do 20.1.2012 mali žalobcovia už 52 dní

na to, aby sa k žalobe vyjadrili. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v 1. rade v čase
podpisu kúpnej zmluvy na nákup tovaru v hodnote 74.747,25 EUR bol v predĺžení, keďže už od roku
2010 záväzky žalobcu v 1. rade prevyšovali jeho pohľadávky. Žalobca v 2. rade sa svojím podpisom
tiež zaručil za splnenie záväzku svojím vlastným majetkom ako majetkom fyzickej osoby, pričom pri
podpise zmluvy vedel, že je nemajetný. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 68 ods. 6

Obchodného zákonníka a skutočnosť vyplývajúcu zo zbierky listín, z ktorej vyplýva, že svoju povinnosť
uloženú Obchodným zákonníkom v zmysle uvedenej úpravy si žalobca v 1. rade evidentne nesplnil,
ale súd nepristúpil k jeho zrušeniu. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 11 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Podľa názoru žalovaného rozhodcovský rozsudok je dostatočne odôvodnený, sú v
ňom uvedené všetky dôkazy, s ktorými sa rozhodcovský súd oboznámil, pričom rozhodcovský súd

dostatočne odôvodnil, aký skutkový stav zistil a ktoré ustanovenia právnych predpisov na zistený stav
aplikoval. Žalovaný ho považuje za vecne správny.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného EURÓPSKOU ARBITRÁŽNOU SPOLOČNOSŤOU, a.s., sp.zn. RK-2011-008, tak ako
je súčasťou spisu na č.l. 63, rokovacím poriadkom tohto rozhodcovského súdu a celým spisovým

materiálom.

Z pripojeného spisového materiálu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného EURÓPSKOU
ARBITRÁŽNOU SPOLOČNOSŤOU, a.s., sp.zn. RK-2011-008 mal súd zistené, že na základe žaloby
podanejžalovanýmrozhodolrozhodcovskýsúdrozhodcovskýmrozsudkomz23.1.2012tak,žežalobcov

v 1. a v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
zaplatiť žalovanému sumu 74.747,25 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy
74.747,25 EUR od 30.10.2011 až do zaplatenia. Zároveň ich zaviazal na náhradu trov konania a
právneho zastúpenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, ktoré sú citované na strane 2, 3 rozhodcovského rozsudku,

pričom zistil skutkový a právny stav, ktorý je podrobne uvedený na strane 3 až 6 rozhodcovského
rozsudku.

Zobsahupripojenéhorozhodcovskéhospisuvyplýva,žežalobcomv1.av2.radebolazaslanázostrany
rozhodcovského súdu výzva na podanie žalobnej odpovede, ktorú žalobca v 1. rade prevzal 28.11.2011

a žalobca v 2. rade dňa 29.11.2011. Vo výzve na podanie žalobnej odpovede boli žalobcovia vyzvaní,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy podali do sídla rozhodcovského súdu žalobnú odpoveď
vo forme podrobného písomného stanoviska s tým, že v prípade, že žalobnú odpoveď nepodajú v
uvedenej lehote, rozhodcovský súd bude pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval
tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Zároveň rozhodcovský súd poučil žalobcov v 1. a v 2.

rade podľa § 120 OSP a podľa § 11 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Dňa 13.12.2011
bolo rozhodcovskému súdu elektronicky doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcov
v 1. a v 2. rade advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava zo
dňa 13.12.2011 spojené so žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede. Na túto
elektronickú žiadosť reagoval rozhodcovský súd komunikáciou zo 14.12.2011, tak ako je súčasťou spisu

na č.l. 13 pripojeného rozhodcovského spisu. Oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že jeho žiadosť
z 13.12.2011 berie na vedomie, pričom po doručení predmetnej zásielky do sídla rozhodcovského
súdu bude lehota na podanie žalobnej odpovede predĺžená, o čom bude písomne informovaný.
Rozhodcovskému súdu bola plná moc označeného právneho zástupcu /advokátskej kancelárie MCGA
legal, s.r.o./ spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede z 13.12.2011

doručená dňa 27.12.2011 /č.l. 16 pripojeného rozhodcovského spisu/. Rozhodcovský súd oznámením o
predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede zo dňa 27.12.2011 /č.l. 18 pripojeného rozhodcovského
spisu/ oznámil právnemu zástupcovi žalobcov MCGA legal, s.r.o., Bratislava, že predlžuje lehotu na
podanie žalobnej odpovede na 7 dní od doručenia tohto oznámenia o predĺžení lehoty. Oznámenie o
predĺžení lehoty rozhodcovského súdu z 27.12.2011 bolo MCGA legal, s.r.o. doručené 2.1.2012. Dňa

20.1.2012 bola rozhodcovskému súdu doručená plná moc žalobcov v 1. a v 2. rade pre Mgr. Tomáša
Luščoňa zo dňa 9.1.2012 a zároveň oznámenie o zmene právneho zastúpenia a žiadosť o predĺženie
lehoty z 11.1.2012, ktorým Mgr. Tomáš Luščoň ako právny zástupca žalobcov v 1. a v 2. rade žiadal
predĺžiť lehotu na podanie žalobnej odpovede v rozsahu najmenej jeden kalendárny mesiac, nakoľko
potrebuje čas na prevzatie právneho zastúpenia tohto rozsiahleho prípadu a prípravu riadnej žalobnej

odpovede.

Podľa § 1 ods. 1, 2 prvej časti rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom
TomášaRúžičku8500/23,Žilina:Rokovacíporiadokupravujepostuprozhodcovskéhosúduaúčastníkov
rozhodcovského konania na základe Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov /ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní/ tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a právom chránených účastníkov konania.
Rozhodcovský súd prejednáva a rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a z
medzinárodných obchodno-právnych a občiansko-právnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského
konania v Slovenskej republike, pričom dodržiava zákonné princípy a dbá na to, aby neboli porušované

práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb.Podľa § 12 ods. 1, 2, 6 tretej časti Rozhodcovského poriadku Stáleho rozhodcovského súdu:
RozhodcovskýsúdpripravujeavedierozhodcovskékonaniepodľatohtoRokovaciehoporiadkuvzmysle
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovské konanie je písomné.
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetkypotrebnéskutočnosti,označiadôkaznéprostriedkystým,žedodržiavajúpokynyrozhodcovského
súdu.

Podľa § 16 ods. 1, 2 tretej časti Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu: Ak sú splnené
všetky podmienky konania, súd vyzve žalovaného, aby v lehote, ktorú určí rozhodcovský súd, zaujal
podrobné písomné stanovisko k žalobe.
Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa ustanovenia § 16 ods. 1 Rokovacieho poriadku,
rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za
uznanie tvrdení žalobcu.

Podľa § 20 ods. 1 tretej časti Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu: Dokazovanie
vykonáva rozhodcovský súd v súlade s ustanoveniami § 27 ods. 1 až 4 Zákona o rozhodcovskom konaní
tak, aby rýchlo a hospodárne zistil skutkový stav sporu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z.z. v znení zmien a doplnkov - Zákon o rozhodcovskom
konaní /ďalej už len Zákon/: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak po g/ bola porušená zásada
rovnosti účastníkov konania /§ 17/.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá Zákona: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 17 Zákona: Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké

postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 51 ods. 3 Zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 30 ods. 2 Zákona: Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4,
rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za
uznanie tvrdení žalobcu.

Podľa § 26 ods. 4 veta tretia Zákona: Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne
vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 4 Zákona: Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný
väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Rozhodcovský rozsudok obsahuje
po a/ označenie rozhodcovského súdu,
po b/ mená a priezviská rozhodcov,
po c/ označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo
obchodným menom alebo názvom,

po d/ miesto rozhodcovského konania /§ 23/,
po e/ dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
po f/ výrokovú časť,
po g/ odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský
rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach /§ 39/,

po h/ poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o
tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovymedzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý.
Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Podľa § 6 OSP: V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 18 veta prvá OSP: Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa § 58 ods. 1, 2 OSP: Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní
po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

Podľa § 115 ods. 2 OSP: Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na

prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 157 ods. 2 OSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ /žalobca/ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca /žalovaný/, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 18 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. O advokácii: Advokát je povinný pri výkone
advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri tom dbá
na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Súdprimárnekonštatuje,žežalobavtejtovecijepodanávčas,tedapreduplynutímprekluzívnejhmotno-
právnej lehoty vyplývajúcej z § 41 ods. 1 Zákona /predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcom
cestou ich právneho zástupcu doručený 26.1.2012 , čo je zjavné z dennej pečiatky dodacej pošty na
návratke doručenky od Mgr. T. Luščoňa v pripojenom rozhodcovskom spise a žaloba v tejto veci bola
súdu doručená dňa 9.2.2012/.

Po vykonanom dokazovaní sa súd zaoberal otázkou, či v rámci postupu rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní a vydaním rozhodcovského rozsudku došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, ktoré porušenie by odôvodňovalo zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona, tak ako sa toho domáhali žalobcovia. Zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania je upravená v § 17 Zákona a prostredníctvom subsidiárne
aplikovateľného právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku na základe § 51 ods. 3 Zákona
i v § 18 OSP. Na dodržiavanie tejto zásady v rozhodcovskom konaní musí dbať rozhodcovský súd
v rámci celého rozhodcovského konania tým, že obom procesným stranám rozhodcovského konania,
teda žalobcovi i žalovanému vytvorí a zabezpečí rovnakú možnosť uplatňovať a obhajovať svoje

práva. Po oboznámení sa s postupom rozhodcovského súdu, ktorý predchádzal vydaniu predmetného
rozhodcovského rozsudku, tak ako vyplýva z pripojeného rozhodcovského spisu súd konštatuje, že
žalobcovia neboli postupom rozhodcovského súdu na svojich právach obmedzení, ani ukrátení a
postupom rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. Výzva na podanie žalobnej odpovede bola žalobcovi v 1. rade doručená

dňa 28.11.2011 a žalobcovi v 2. rade dňa 29.11.2011. Prílohou oboch výziev na podanie žalobnej
odpovede boli relevantné doklady, a to žaloba o zaplatenie 74.747,25 EUR s príslušenstvom, kúpna
zmluva a všeobecné obchodné podmienky, dodacie listy a faktúry, zoznam neuhradených faktúr a
potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu. Obsahom oboch výziev na podanie žalobnej odpovede boli
procesné poučenia podľa § 120 OSP, podľa § 11 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ako i

poučenie, podľa ktorého v prípade, že žalobca v 1. a žalobca v 2. rade žalobnú odpoveď v uvedenej
lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy do sídla rozhodcovského súdu vo forme podrobného písomného
stanoviska nepodajú, rozhodcovský súd bude pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby
považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu /§ 30 ods. 2 Zákona/. Žalobcovi v 1. radeuplynula lehota na podanie žalobnej odpovede na základe výzvy zo dňa 24.11.2011 dňa 13.12.2011
a žalobcovi v 2. rade uplynula lehota na podanie žalobnej odpovede na základe výzvy z 24.11.2011
dňa 14.12.2011. Nakoľko ešte v čase plynutia lehoty na podanie žalobnej odpovede žalobcom v 1. a v

2. rade nadobudol rozhodcovský súd vedomosť o oznámení o prevzatí právneho zastúpenia žalobcov
v 1. a v 2. rade a o žiadosti žalobcov o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede, a to z
elektronicky doručeného oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosti o predĺženie lehoty
na podanie žalobnej odpovede z 13.12.2011, doručenej rozhodcovskému súdu 13.12.2011 /č.l. 12
rozhodcovského spisu/, rozhodcovský súd správne procesne postupoval tak, ako vyplýva z obsahu

elektronickej komunikácie zo dňa 14.12.2011 medzi rozhodcovským súdom a právnym zástupcom
žalobcov /č.l. 13 pripojeného rozhodcovského spisu/. Z uvedenej elektronickej komunikácie vyplýva, že
rozhodcovský súd zobral na vedomie žiadosť právneho zástupcu žalobcov o predĺženie lehoty s tým,
že po doručení predmetnej zásielky do sídla rozhodcovského súdu bude lehota na podanie žalobnej
odpovede predĺžená, o čom bude právny zástupca žalobcov informovaný. Následne rozhodcovský
súd potom, ako obdržal dňa 27.12.2011 /č.l. 16 pripojeného rozhodcovského spisu/ oznámenie o

prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede právneho
zástupcu žalobcov z 13.12.2011, oznámením o predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede zo
dňa 27.12.2011 /č.l. 18 pripojeného rozhodcovského spisu/, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcov
doručené 2.1.2012, upovedomil žalobcov cestou ich právneho zástupcu o tom, že ich vyzýva na podanie
žalobnej odpovede do 7 dní odo dňa doručenia uvedeného oznámenia o predĺžení lehoty na podanie

žalobnej odpovede. Týmto postupom rozhodcovského súdu bol žalobcom v 1. a v 2. rade vytvorený
priestor na včasné a správne podanie žalobnej odpovede do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o
predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede, teda do 9.12.2012. Žalobcovia v 1. a v 2. rade svoje
právo na podanie žalobnej odpovede v tejto lehote nevyužili a rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď
nedoručili. Dňa 9.12.2012, teda v posledný deň lehoty na podanie žalobnej odpovede, splnomocnili

nového právneho zástupcu Mgr. Tomáša Luščoňa, advokáta, so sídlom v Bratislave, ako to vyplýva z
origináluplnejmociz9.1.2012,ktorýjesúčasťoupripojenéhorozhodcovskéhospisunač.l.19.Plnámoc
bola doručená rozhodcovskému súdu až 20.1.2012 spolu s oznámením o zmene právneho zastúpenia a
žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede v rozsahu najmenej jedného kalendárneho
mesiaca z 11.1.2012 /č.l. 20 pripojeného rozhodcovského spisu/. Z pripojeného rozhodcovského spisu

nevyplýva a v tomto konaní ani nebola preukázaná konkrétna skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre
zmenu právneho zástupcu žalobcov, teda pre udelenie plnej moci žalobcami Mgr. Tomášovi Luščňovi
dňa 9.1.2012. Týmto konštatovaním súd nespochybňuje právo žalobcov zvoliť si právneho zástupcu v
rozhodcovskomkonaníazvoliťsizaprávnehozástupcuktoréhokoľvekadvokáta,akoaniprávožalobcov
zvoliť si nového právneho zástupcu z akéhokoľvek dôvodu , teda ústavné právo žalobcov na právnu

pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak však žalobcovia k 9.1.2012 udelili plnú
moc novému právnemu zástupcovi Mgr. Tomášovi Luščoňovi, ich pôvodný právny zástupca MCGA
legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava súc si vedomý, že žalobcom plynie lehota na podanie
žalobnej odpovede, ktorá končí 9.1.2012, mal postupovať podľa § 18 ods. 1, 2 Zákona č. 586/2003
Z.z. O advokácii a teda v záujme žalobcov v 1. a v 2. rade ako zastúpených vykonať potrebné úkony

na ochranu ich práv a včas doručiť rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď žalobcov v 1. a v 2. rade.
MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ako právny zástupca žalobcov v 1. a v 2. rade v predmetnom
rozhodcovskom konaní takto nepostupoval. V rámci dokazovania vykonaného v tejto veci nebolo
preukázané tvrdenie žalobcov v 1. a v 2. rade, podľa ktorého skutočnosť udelenia plnej moci novému
právnemu zástupcovi Mgr. Tomášovi Luščoňovi a jeho žiadosť o poskytnutie lehoty na podanie žalobnej

odpovede,bolotelefonickyoznámenérozhodcovskémusúdu,pričomzamestnankyňourozhodcovského
súdu bolo oznámené, že bude nový právny zástupca oboslaný písomnosťou - písomným vyjadrením
k žiadosti o predĺženie lehoty spolu s prípadnou lehotou na podanie žalobnej odpovede /č.l. 3/. K
uvedenému tvrdeniu žalobcovia v 1. a v 2. rade v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
neoznačili a nepredložili súdu žiaden konkrétny dôkaz, a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4

OSP. Vo väzbe na uvedené súd konštatuje, že rozhodcovský súd postupoval procesne správne a
v súlade so zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď neprihliadal na oznámenie
skutočnosti zmeny právneho zástupcu žalobcov v 1. a v 2. rade v rozhodcovskom konaní na základe
plnej moci žalobcov z 9.1.2012 pre Mgr. Tomáša Luščoňa a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie
žalobnej odpovede najmenej o jeden mesiac z 11.1.2012 a nepredlžoval opätovne žalobcom lehotu

na podanie žalobnej odpovede. Plná moc žalobcov pre Mgr. Tomáša Luščoňa z 9.1.2012 a žiadosť
tohto právneho zástupcu o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede spolu s oznámením o
zmene právneho zastúpenia boli rozhodcovskému súdu doručené 20.1.2012, teda po uplynutí lehoty na
podanie žalobnej odpovede, ktorá lehota uplynula dňa 9.1.2012. Rozhodcovský súd nemal preto dôvodopätovnepredlžovaťlehotunapodaniežalobnejodpovede,ktoráužuplynulanazákladežiadostinového
právneho zástupcu Mgr. Tomáša Luščoňa a správne postupoval tak, že vydal rozhodcovský rozsudok.
Súd poukazuje na v tejto súvislosti relevantné ustanovenie § 26 ods. 4 , veta tretia Zákona, ktoré dáva

rozhodcovskému súdu možnosť / nie povinnosť/ umožniť účastníkovi rozhodcovského konania vykonať
potrebný úkon včas / v lehote určenej rozhodcovským súdom a teda v lehote , ktorá nevyplýva zo
zákona / a správne v prípade , že to takto vykonať nemohli , dodatočne. Žalobcovia ani v rozhodcovskom
konaní ani v tomto konaní netvrdili konkrétnu okolnosť , pre ktorú nemohli doručiť rozhodcovskému súdu
žalobnúodpoveďvčasasprávne.Zároveňsúdzdôrazňuje,žezodôvodneniarozhodcovskéhorozsudku

vyplýva konkrétne zdôvodnenie postupu rozhodcovského súdu po obdržaní žiadosti Mgr. Luščoňa o
predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede / 7. odsek druhej strany odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku/. Lehota, o ktorú rozhodcovský súd predĺžil žalobcom v 1. a v 2. rade lehotu na podanie
žalobnej odpovede v zmysle oznámenia o predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede /do 7 dní
odo dňa doručenia oznámenia o predĺžení lehoty na podanie žalobnej odpovede, ktoré oznámenie
bolo právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a v 2. rade MCGA legal, s.r.o., Bratislava doručené 2.1.2012/,

spĺňa požiadavku procesnej zákonnej lehoty podľa § 115 ods. 1 OSP, ktoré ustanovenie predpokladá
lehotu v trvaní aspoň 5 dní. Lehota na podanie žalobnej odpovede je lehotou určenou čo do jej rozsahu
rozhodcovským súdom , teda nie je zákonnou lehotou vo vzťahu ku ktorej by prichádzala do úvahy
aplikácia inštitútu odpustenia zmeškania lehoty / § 58 ods. 1,2 OSP v spojení s § 51 ods. 3 Zákona/ , čo
súd uvádza vzhľadom na argumentáciu žalovaného podľa jeho vyjadrenia k žalobe / čl. 94- 95 spisu/.Vo

väzbe na to i v tomto smere bol postup rozhodcovského súdu správny.

Vo vzťahu ku skutočnosti zmeny právneho zástupcu žalobcov v 1. a v 2. rade v rozhodcovskom konaní
z právneho zástupcu MCGA legal, s.r.o. na Mgr. Tomáša Luščoňa a teda vo vzťahu k argumentácii
žalobcov od toho sa odvíjajúcej, podľa ktorej žalobcom nebola poskytnutá lehota na podanie žalobnej

odpovede, poukazuje súd na právnu vetu Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 75/2012,
podľa ktorej: Zmena právneho zastúpenia a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom novým
zástupcom, nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania
v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na uvedené rozhodnutie odkazuje súd
vzhľadom k už k vyššie skonštatovanému nepreukázaniu konkrétnej skutočnosti, dôvodu a okolností

odôvodňujúcich zmenu právneho zástupcu žalobcov v 1. a v 2. rade v rozhodcovskom konaní, všetko
pri rešpektovaní ústavného práva žalobcov ako účastníkov rozhodcovského konania zvoliť si právneho
zástupcu, zvoliť si ktoréhokoľvek právneho zástupcu a učiniť i zmenu zvoleného právneho zástupcu.
Pokiaľ by rozhodcovský súd na základe žiadosti Mgr. Tomáša Luščoňa doručenej rozhodcovskému súdu
20.1.2012vakomkoľvekrozsahu/tedanielenvžiadanomrozsahunajmenejjednéhomesiaca/žalobcom

v 1. a v 2. rade lehotu na podanie žalobnej odpovede, bol by takýto postup rozhodcovského súdu v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a v priamom rozpore s ustanovením
§ 30 ods. 2 Zákona, ktorému korešponduje i úprava vyplývajúca z § 16 ods. 2 tretej časti Rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Práve žalovaného, ktorý si podal návrh na začatie rozhodcovského
konania, zaplatil rozhodcovský poplatok, ako vyplýva z č.l. 2 a 3 pripojeného rozhodcovského spisu

a doložil žalobu v rozhodcovskom konaní listinnými dôkazmi, by takýto postup rozhodcovského súdu
postavil do situácie, ktorá ho znevýhodňuje v smere prejednania jeho práva pred rozhodcovským
súdom uplatneného bez zbytočných prieťahov. Požiadavka kladená na postup rozhodcovského súdu
postupovať v rámci rozhodcovského konania bez zbytočných prieťahov vyplýva, pokiaľ ide o fázu
dokazovania z § 20 ods. 1 tretej časti Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu a pokiaľ ide o

rozhodcovské konanie ako celok zo subsidiárne aplikovateľného § 6 OSP v spojení s článkom 46
ods. 2 veta prvá Ústavy SR . Pokiaľ by rozhodcovský súd na základe žiadosti Mgr. Tomáša Luščoňa
predĺžil lehotu na podanie žalobnej odpovede, vytvoril by pre žalobcov nenáležitú výhodu, ktorá by
ich ako strany sporu v rozhodcovskom konaní podstatne zvýhodnila oproti žalovanému ako druhej
strane sporu. Postupom rozhodcovského súdu, keď tento žiadosti Mgr. Tomáša Luščoňa o predĺženie

lehoty na podanie žalobnej odpovede nevyhovel / o čom nemal rozhodcovský súd zákonnú povinnosť
žalobcov cestou ich právneho zástupcu informovať/, neboli žalobcovia ukrátení na svojich právach a
nebola im odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Týmto postupom neboli porušené ani
články 47 ods. 2, 3, článok 12 Ústavy Slovenskej republiky, článok 37 Listiny základných práv a slobôd
a ani článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých porušenia

žalobcovia v konaní tvrdili. Rozhodcovský súd svojím postupom teda neporušil rovnosť účastníkov
rozhodcovského konania. Rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva,
na ktoré žalobcovia poukazovali v dôvodoch žaloby, vychádzajú zo skutkových situácií, keď došlo k
porušeniu rovnosti účastníkov konania tým, že im vôbec nebola daná možnosť alebo im bola danálen nedostatočná a neprimeraná možnosť uplatňovania ich práv, čo však nebol prípad prejednávanej
veci, nakoľko žalobcovia mali postupom rozhodcovského súdu vytvorený priestor na včasné podanie
žalobnej odpovede, na vyjadrenie sa k dôkazom a návrhom /čo súd zdôrazňuje vzhľadom na žalobcami

namietané porušenie § 114 ods. 3, § 118 ods. 4 a § 123 OSP, ako vyplýva z dôvodov žaloby/. Žalobcovia
však rozhodcovským súdom vytvorený priestor pre uplatnenie ich práv nevyužili. Predĺžením lehoty
na podanie žalobnej odpovede na základe žiadosti Mgr. Tomáša Luščoňa v rozhodcovskom konaní ,
by rozhodcovský súd neopodstatnene zvýhodnil žalobcov v rozhodcovskom konaní a umožnil by v
zásade odďaľovanie meritórneho rozhodnutia opakovanými žiadosťami nového, resp. nových právnych

zástupcov žalobcov.

Pokiaľ porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania žalobcovia odôvodňovali tvrdením
nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd konštatuje, že po podrobnom oboznámení
sa s písomným vyhotovením dôvodov rozhodcovského rozsudku nezistil žalobcami tvrdené porušenie
zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a ani princípu kontradiktórnosti rozhodcovského

konania. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 34 ods. 1, 2, 4
Zákona, ako i § 157 ods. 2 OSP aplikovateľného subsidiárne. Jasne, stručne a zrozumiteľne vymedzuje
predmet sporu, uvádza dôkazy, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie rozhodcovským súdom vzaté do
úvahy, uvádza ich hodnotenie a právne posúdenie prejednávanej veci vrátane citácie aplikovaných
právnych noriem, ako i zdôvodnenie procesného postupu rozhodcovského súdu / odseky 5 až 8 druhej

strany odôvodnenia rozhodcovského rozsudku/ a samotného rozhodnutia rozhodcovského súdu, v
rámci ktorého rozhodcovský súd žalobe v rozhodcovskom konaní vyhovel čiastočne. Odôvodnenie
predmetného rozhodcovského rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s
prejednávanou vecou. V tejto súvislosti poukazuje súd na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. ÚS III. 209/2004 z 23.6.2004, podľa ktorého: Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania , ale len na tie , ktoré majú pre vec podstatný význam ,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia , postačuje
na záver o tom , že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces. Vo väzbe na uvedené teda nie je možné skonštatovať porušenie zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania a ani zásady kontradiktórnosti, ani vo vzťahu k odôvodneniu rozhodcovského
rozsudku. Nakoľko v konaní nebolo preukázané porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania, ktoré by odôvodňovalo zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ OSP,
rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje súd za významné poukázať na výsledky vyplývajúce z
oboznámenia listinných dôkazov, ktoré žalovaný pripojil k návrhu na začatie rozhodcovského konania.
Z týchto listinných dôkazov, ktoré sú rozsiahle svojou kvantitou vyplýva, že sa vzťahujú k jednému
obchodno-právnemu vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, v rámci ktorého boli realizované
opakované dodávky rovnakého druhu tovaru. Predmetom rozhodcovského konania bolo teda právo

žalovaného vyplývajúce z jedného obchodno-právneho vzťahu, v rámci ktorého boli realizované viaceré
samostatné dodávky tovaru. V tomto smere ako nedôvodné hodnotí tvrdenie právneho zástupcu
žalobcov Mgr. Tomáša Luščoňa o potrebe lehoty na podanie žalobnej odpovede v rozsahu minimálne
jedného mesiaca z dôvodu zložitosti a náročnosti prípadu /č.l. 7/. Uvedené konštatovanie však súd
uvádza pri zdôraznení primárnych argumentov, na základe ktorých vyhodnotil postup rozhodcovského

súdu, v rámci ktorého tento neprihliadol na žiadosť Mgr. Tomáša Luščoňa o predĺženie lehoty na podanie
žalobnej odpovede ako správny a nezakladajúci záver o porušení rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania.

O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako účastníkovi v konaní

úspešnému bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania. Žalovanému vznikli v tomto
konaníozrušenierozhodcovskéhorozsudkutrovyztituluprávnehozastúpenia.Vsúlade sustanovením
§ 151 ods. 1 veta prvá OSP žalovaný učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania a zároveň
včas uplatnené trovy konania špecifikoval písomným podaním zo dňa 11.2.2013. Súd návrh žalovaného
na rozhodnutie o náhrade trov konania preskúmal a ako dôvodne uplatnené mu priznal trovy konania z

titulu právneho zastúpenia za úkony právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby,
2. vyjadrenie k žalobe z 3.10.2012,
3. účasť na pojednávaní 15.1.2013,4. účasť na pojednávaní 8.2.2013 pri výške tarifnej odmeny za prvý a druhý úkon právnej služby á 58,69
EUR + tarifná odmena za tretí a štvrtý úkon právnej služby á 60,07 EUR + režijný paušál za prvý a druhý
úkon právnej služby 2-krát 7,63 EUR + režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby 2-krát 7,81

EUR + 20 % DPH v sume 53,68 EUR, všetko podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie
príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania z titulu právneho zastúpenia, ktoré
boli žalovanému priznané v rámci náhrady trov konania, potom zodpovedajú sume 322,08 EUR, ktorá
bola žalovanému na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP priznaná tak, ako vyplýva z

výrokutohtorozsudku.Oprotinávrhužalovanéhonebolitomupriznanétrovyztituluprávnehozastúpenia
za úkon právnej služby vymedzený ako vyjadrenie vo veci samej z 24.7.2012 v rozsahu tarifnej odmeny,
režijného paušálu a DPH za tento úkon právnej služby, nakoľko realizácia tohto úkonu právnej služby
z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia za úkon
právnej služby podanie odvolania proti uzneseniu o odklade vykonateľnosti, v tejto časti súd o náhrade
trov konania žalovaného zatiaľ nerozhodoval vzhľadom ku skutočnosti, že o tomto podaní odvolania

žalovaného zatiaľ rozhodované nebolo a o náhrade trov konania za realizáciu úkonu právnej služby
podanie odvolania žalovaného proti uzneseniu o odklade vykonateľnosti bude rozhodnuté až v súvislosti
s rozhodovaním o tomto odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.