Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314206328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 02 Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980,
zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 01 Bratislava, Tomášikova 23/
C, proti odporkyni: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. R. č. XX, o zaplatenie 165,92 eura
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v bode 3 veta prvá Dodatku k Zmluve o pripojení Fix č.

H. D. XXXXXXXXX v znení: "V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v
bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm.
a) - c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM - karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku."
je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2014 domáhal vydania platobného

rozkazu na zaplatenie sumy 165,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
od 26.3.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., s odporkyňou uzavrel dňa 1.3.2010 Zmluvu o pripojení Fix aj s Dodatkom
podľa § 43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Predmetom dodatku bolo poskytnutie služby Fix 12. Z poskytovania tejto služby vyplýva odporkyni
povinnosť minimálneho mesačného zmluvného dobitia kreditu sumou 12,- eur po dobu 24 mesiacov. V
súlade s vyššie uvedeným vyvstáva záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni

predaj zľavneného mobilného telefónu Samsung S3660, v súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol danou zmluvou určené plnenie riadne a včas. Odporkyňa si
nedobíjala kredit zmluvne určeným spôsobom, teda neplnila záväzok vyplývajúci z dodatku, čím porušila
zmluvnúpovinnosť,zčohojejnáslednevyplývapovinnosťzaplatiťprávnemupredchodcovinavrhovateľa
zmluvnú pokutu. Na základe tohto porušenia bola odporkyni vystavená faktúra číslo XXXXXXXXXX,
splatná dňa 25.3.2011, ktorá znie na sumu 248,95 eura, t. j. výška zmluvnej pokuty.

Spoločnosť Slovak Telekom a navrhovateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu
pohľadávky voči odporkyni, čo odporkyni bolo oznámené.Odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi vyfakturovanú zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto
navrhovateľ uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa
§ 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z..

V zmysle bodu číslo 3 dodatku k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia
dodatku má navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura. Navrhovateľ si však uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu iba v alikvotnej časti a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca,
v ktorom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti odporkyňou, až do mesiaca ukončenia viazanosti služby.

Z uvedeného vyplýva že odporkyňa si dobila kredit v požadovanej výške iba prvých 8 mesiacoch
viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov, výška zmluvnej pokuty teda zodpovedá sume 165,92 eura, t. j. za
16 mesiacov porušenia zmluvnej povinnosti.

Súd doručil odporkyni návrh spolu s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadrila, ktorú súdnu zásielku
odporkyňa prevzala dňa 18.6.2014, avšak v danej lehote sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve, faktúrou,
Zmluvou o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a

spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti).

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 1.3.2010 zmluvu o pripojení aj s Dodatkom,

kde pri uzavretí dodatku odpredal odporkyni 1 ks mobilného telefónu značky Samsung S3660 za kúpnu
cenu 1,- euro vrátane DPH s mesačným programom „Fix 12“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a
dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura (pokuta bola dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku v
spojení s bodom 3 dodatku).

Tým, že odporkyňa riadne neplnila záväzok vyplývajúci z dodatku - dobíjať kredit mesačne vo výške
12,- eur a to za posledných 16 mesiacov viazanosti zmluvou, porušila zmluvné povinnosti a v zmysle
Dodatku k zmluve je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura. Na základe
tohto porušenia bola odporkyni vystavená faktúra číslo XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.3.2011, ktorá
znie na sumu 248,95 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o
postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v konaní. Postúpenie bolo odporkyni oznámené postupcom listom zo dňa 2.12.2013.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 1.3.2010, Zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporkyni teda pozostáva iba zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95
eura a úrokov z omeškania. Navrhovateľ si však uplatnil svojím návrhom nárok na zmluvnú pokutu iba
v alikvotnej časti a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu

zmluvnej povinnosti odporkyňou, až do mesiaca ukončenia viazanosti služby. Z uvedeného vyplýva
že odporkyňa si dobila kredit v požadovanej výške iba prvých 8 mesiacov viazanosti, ktorá bola 24
mesiacov, výška zmluvnej pokuty teda zodpovedá sume 165,92 eura, t. j. za 16 mesiacov porušenia
zmluvnej povinnosti.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 1.3.2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Zmluva o pripojení
je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej

rámci právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporkyňa povinnosť mesačného dobíjania
kreditu po dobu 24 mesiacov neplnila. Súčasťou zmluvy o pripojení zo dňa 4.9.2009 je aj dodatok, ktorý
upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.

V bode 1 až 5 dodatku - Práva a povinnosti Podniku (navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa)

- sú upravené prevažne len povinnosti účastníka zmluvy, v zmysle ktorých účastník sa zaväzuje, že po
dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v
znenídodatkuakoúčastníkslužiebposkytovanýchmuprostredníctvomSIMkartyažepocelúdobubude
bez prerušenia tieto služby využívať, najmä bude plniť povinnosť dobíjania kreditu, a to v súlade s jeho
záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti; t.j. nepožiada o vypojenie SIM

karty z prevádzky, nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, alebo
na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť
poskytovanie služieb, bude mať na SIM karte aktivovaný minimálne taký účastnícky program, ako si

zvolil pri uzatvorení dodatku a pod. Účastník berie na vedomie povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
podľa tabuľky č. 1, ak poruší vyššie uvedené dojednania, t.j. v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 1 písm. c/, bod 2 alebo bod 3.6 a 5.2. písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok
a to vo výške 248,95 eura.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty za
telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej
kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priloženej faktúry je
preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne dobíjať kredit vo výške 12,-

eur mesačne nesplnila.

Súd považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty
dojednanej v dodatku zmluvy v celkovej sume 248,95 eura, resp. v alikvotnej časti uplatnenej návrhom
vo výške 165,92 eura.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okremzvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania
tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/151/2014, ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené
platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej novele

s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z.
má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a
odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice

EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým neplatné
dojednaniepodľa§-u53ods.5OZ),ktoré spôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah
aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.

Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie

alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto

zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol

náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na
trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná už aj tým, že pri mesačnom dobíjaní kreditu vo

výške 12,- eur po dobu 24 mesiacov viazanosti je/bola odporkyňa povinná celkovo dobiť kredit vo výške
288,- eur, pričom zmluvná pokuta, ktorá mimochodom nebola dohodnutá alikvotne, bola určená (nie
dohodnutá) vo výške 248,95 eura, teda táto nezohľadňuje, ako dlho si spotrebiteľ plní svoju povinnosť
mesačného dobíjania kreditu, a je nutné ju platiť napr. aj pri porušení povinnosti v poslednom mesiacitrvania zmluvného vzťahu; pričom v danom prípade povinnosť bola porušená posledných 16 mesiacov,
kedy si odporkyňa nedobila kredit vo výške 16 mesiacov x 12,- eur, t.j. 192,- eur, pričom dodatok ju viaže
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura.

V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako

je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len
cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo

vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eura. Takáto výška
zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa
zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa

vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ
a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu (ako to urobil navrhovateľ vo

svojom návrhu). Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru
súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52
a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia
o zabezpečení záväzkov).

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. (Súd upriamuje
pozornosť na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými rozsudkami
tunajšieho súdu, tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike) a navrhovateľ je preto v ďalšom

konaní povinný zdržať sa uplatňovania takejto podmienky.)

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší
súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn.
17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd

rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo
zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne, a

preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa bola plne úspešná,

avšak žiadne trovy konania jej nevznikli (neplatila súdny poplatok, nebola právne zastúpená), preto jej
ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.