Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/464/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215940
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315215940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933,
registračné číslo: 560 07 046, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti
odporcovi: Q. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX C. N. M., F. XXX, o zaplatenie 1779,40 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 1. 7. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 1779,40 eura s príslušenstvom.

Svojnávrhodôvodniltým,žeprávnypredchodcanavrhovateľa,spoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.so
sídlom v Piešťanoch, uzavrel s odporcom dňa 10. 11. 2011 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou
sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 2300,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky.

Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa
odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za
vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca
nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa
24. 4. 2015 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru spolu s
upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu

1779,40 eura a to nasledovne:
- istina: 187,27 eura;
- úrok: 247,99 eura;
- zosplatnená istina: 1255,19 eura;
- poistenie Bill protection: 34,45 eura;
- upomienka II: 24,- eur;
- poplatok za možnosť zmeny splátky: 1,50 eura;

- zmluvná pokuta: 17,- eur;
- upomienka II: 12,- eur.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu nijako bližšie nešpecifikoval uvedené sumy, neuviedol ich výpočet.Okrem istiny si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Dňa 24. 4. 2015 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávky, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 4. 2. 2016, kde uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril.

Úver mu bol poskytnutý na súkromné účely. Bol mu poskytnutý úver 2300,- eur a splatil 3610,40 eura.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu

a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,

aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo

XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 14. 11. 2011 (nie 10. 11. 2011 ako to navrhovateľ uviedol v návrhu) uzavrel právny predchodca
navrhovateľa s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 2300,- eur, s mesačnými splátkami vo výške
97,85 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 40,20 %, RPMN od 48,6 % do 51,4 %, prvá splátka
bola splatná po mesiaci od poskytnutia úveru a splatnosť jednotlivých ďalších splátok bola určená na

15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci. Poistenie v zmluve nie je dohodnuté. V kolónke 38 zmluvy je uvedený
údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 5457,60 eura, pričom správne má byť 5871,-
eur (60 splátok po 97,85 eura).

Pre celkové posúdenie veci je potrebné predovšetkým sa vysporiadať s tým, či odporca uzatvoril zmluvu
na podnikateľské účely, resp. ako fyzická osoba spotrebiteľ. V prvom rade súd poukazuje na tvrdenie
samotného navrhovateľa na strane 1 žalobného návrhu, druhý odsek čl. II, kde uvádza, že právny
predchodca poskytol spotrebiteľský úver. V ďalšom súd poukazuje na stanovisko generálneho advokátaPedra Cruz Villalóna prednesené dňa 23. 4. 2015 vo veci C 110/14 - Hora?iu Ovidiu Costea proti SC
Volksbank România SA, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle čl. 2 písm.
b) smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách musí byť vykladaný v tom zmysle, že zahrňuje aj fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
uzavrie zmluvu o úvere, pokiaľ z dôkazov, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii, vyplýva, že táto osoba
konala pre účely, ktoré nespadajú do rámca jeho podnikateľskej činnosti. V prípade, že vnútroštátny
súd dospeje k záveru, že nie je jasné, či bola zmluva uzatvorená výlučne buď za osobným, alebo
za podnikateľským účelom, bude potrebné dotyčnú zmluvnú stranu považovať za spotrebiteľa, pokiaľ

podnikateľský účel neprevažuje v celkovom kontexte zmluvy, a to so zreteľom k súhrnu okolností a k
posúdeniu objektívnych dôkazov, ktoré má k dispozícii a ktorých hodnotenie prislúcha vnútroštátnemu
súdu. Na záver, aj samotný odporca na pojednávaní prehlásil, že úver si vzal na súkromné účely.

Na základe uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že odporca vystupoval pri uzatváraní zmluvy
o úvere ako spotrebiteľ a teda sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Právny predchodca navrhovateľa je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 14. 11. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 14. 11. 2011), (1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov.
V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/, j/, k/ citovaného zákona, a to termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru,výškaRPMNapočetatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.
Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a

úroky,nakoľkoznejniejemožnéučiť,ktoráčasťsplátkysazapočítavanaistinu,ktoránaúrokyaktorána
iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky
97,85 eura bez bližšej špecifikácie. Rovnako v zmluve je uvedená lehota splatnosti, nie však termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď podľa súdu uvedené nemôže plniť údaj o splatnostiprvej splátky, počte splátok a lehote splatnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby
si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu
voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju

dopracovával výkladom či výpočtom. Zmluva obsahuje údaj o RPMN určený neprijateľným spôsobom -
od 48,6 % do 51,4 %, teda nie dostatočne konkrétnym spôsobom zohľadňujúcim konkrétne podmienky
úveru odporcu.

Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Súd poukazuje aj na hrubé zneužitie postavenia navrhovateľa a obchádzanie zákona, resp. konanie
v rozpore s dobrými mravmi, keď navrhovateľ v kolónke 38 zmluvy uviedol nesprávny údaj o celkovej

čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 5457,60 eura, pričom správne mal byť 5871,- eur (60 splátok
po 97,85 eura), čím sa javí byť povinnosť odporcu splatiť úver v nižšej sume, ako to v skutočnosti je
(v danom prípade o 413,40 eura!).

Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve

uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca
je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu jeho právny predchodca poskytol, t. j. 2300,- eur. Zo
splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca právnemu
predchodcovi navrhovateľa v skutočnosti uhradil celkovo 3610,40 eura, teda viac, ako navrhovateľovi
prináleží.

Vzhľadom na uvedené súd potom vyhodnotil žalobný návrh ako podaný nedôvodne, preto ho v celom
rozsahu zamietol, vrátane príslušenstva, pretože „príslušenstvo pohľadávky nasleduje osud pohľadávky
samej“, t.j. keď nevznikol nárok na zaplatenie istiny, nemôže vzniknúť ani na zaplatenie príslušenstva.

Podľa§3OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide

o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca
bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejalebopodnikateľskejčinnosti(tátookolnosťzpripojenejzmluvynevyplývaanavrhovateľopak

tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane
spotrebiteľa).

Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov.
Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozporeso zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že boli nečitateľné a tým vlastne
využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania

ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
sú zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom „Podmienky splácania úveru“, a
nie priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa
ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a

porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok
týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné
podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch,
pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len
v úverových zmluvných podmienkach, ktoré odporca ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z
dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite

a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol odporca úspešným účastníkom v konaní, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli,

ich náhradu si pred súdom neuplatnil, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.