Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231715
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113231715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľa: P. S., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXXX/XX, Ž., právne zast. JUDr. Ivica Firstová, advokátka,
Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti odporkyni: H. U., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/XX, U., právne
zast. Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom Veľká okružná 26A, Žilina, o určenie, že navrhovateľ je
podielovým spoluvlastníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. U., a
to rodinný dom s.č. XX, postavený na parc. W. Č.. XX/X a parc. W. Č.. XX/X vo výške podielu XX/XX-
ín a parc. W. Č.. XX/X - zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2 o spoluvlastníckom podiele XX/XX-ín a

parc. W. Č.. XX/X - zast.plochy a nádvoria o výmere X m2 vo výške podielu XX/XX-ín, všetko v k.ú. U..

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho
poplatku za návrh a vo výške 876,72 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 26.09.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
27.09.2013, sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele XX/XX nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. U., a to rodinný dom s.č. XX postavený na parc. W. Č.. XX/X a parc. W. Č.. XX/

X a parc. W. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. W. Č.. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere X m2 vo výške XX/XX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX nadobudol aj
predmetný spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach, ktoré sú vedené aj na odporkyňu v
podiele 1/1.
Spolu s návrhom navrhovateľ predložil pkn vl.č. XX, list vlastníctva č. XXXX, rozsudok okresného súdu
v Žiline XXC/XXX/XXXX, darovaciu zmluvu, osvedčenie o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, oznámenie

Správy katastra Žilina z 13.09.2011, rozsudok Okresného súdu v Žiline XC/XX/XX z 12.02.1988, list
vlastníctva č. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXX.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporcov, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam
parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmerakatastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela reg. E.
Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia,

rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný
naliehavý záujem na takom určení, ako požaduje navrhovateľ, keďže bez takého určenia by bolo
ohrozené právo navrhovateľa alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by sa jeho
právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na
určení spoluvlastníctva v prospech navrhovateľa je daný, keďže navrhovateľ tvrdí, že je podielovým

spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam, avšak v katastri nehnuteľností je evidovaná iba
odporkyňa v podiele 1/1.
Bolo preukázané, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca žiadal bývalú Správu katastra, či
Stredisko geodézie Žilina o zápis vlastníckeho práva v príslušnom podiele vzhľadom na rozhodnutie
XC/XX/XX. (l.č. 70,...) K danému zápisu však nedošlo, a to vzhľadom na prevody a na zápisy na listoch

vlastníctva v prospech iných osôb, než boli účastníkmi konania. Je nepochybné, že na LV č. XXX je
uvedený právny predchodca navrhovateľa s uvedením rodinného domu spolu s uvedením rozsudku č.k.
XC/XX/XX, podľa ktorého Š. S. je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XX/X, XX - domu č. XX a na
základe tohto rozhodnutia právny predchodca navrhovateľa vstúpil do dobromyseľnej držby a následne
navrhovateľ. V KN je však evidovaná ako vlastníčka aj odporkyňa.

V konaní XC/XX/XX sa rozhodnutím stal právny predchodca navrhovateľa podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností a v konaní XXC/XXX/XXXX bolo vyporiadané podielové spoluvlastníctvo
predmetných nehnuteľností, aj keď bez účasti všetkých podielových spoluvlastníkov, preto nemohlo
dôjsť k platnému a zákonnému vyporiadaniu, čo bolo konštatované aj v konaní XC/XX/XX. Napriek tomu
konštatovanie a určenie v konaní XC/XX/XXXX nie je premietnuté v katastri nehnuteľnosti a v KN je

evidovaná odporkyňa ako výlučná vlastníčka, preto je daný naliehavý právny záujem.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa LV č. XXX je odporkyňa výlučnou vlastníčkou okrem iného aj nehnuteľností - parc.č. XX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X
m2 a rodinného domu s.č. XX postavený na parc. W. Č.. XX/X H. XX/X, všetko v k.ú. U., a to všetko na
základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XX.
Zároveň sú uvedené „iné údaje“ - pk vl.č. XXX - pkn parc.č. XX/X - zvyšok stav neidentický, pkn parc.č.
XX - stav neidentický (podiel vo vložke X/XX) a pk vl.č. XX - pkn parc.č. XX/X, parc.č. XX - zvyšok stav

neidentický (podiel vo vložke X/XX) - XXX/XX.

Podľa LV č. XXX dom s.č. XX je vo vlastníctve S. Z. na základe S..J.. XXX/XX-XX-X/XX, XXC/XXX/XX-
XX-XX/XX, S..J.. XXX/XX-XX-XXX/XX.
Podľa LV č. XXX výlučným vlastníkom parc.č. XX/X H. XX/X je S. Z.. (l.č. 22 obsahu spisu)

Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX konaného vo veci poručiteľa Š. S., zomr. XX.XX.XXXX,
vyplýva, že nadobúdateľom celého dedičstva uvedeného v súpise aktív je syn poručiteľa - P. S., t.j.
navrhovateľ. (l.č. 13 obsahu spisu)
V súpise aktív okrem iného je uvedená aj vl.č. XX pod X. Xb v XX/XX - pkn parc.č. XX/X, XX - v KN časť

prevedená na nových vlastníkov na LV č. XXX, zvyšok stav neidentický, viď LV č. XXXX.V liste vlastníctva č. XXXX je uvedená iba časť B, v ktorej sú uvedení spoluvlastníci - Y. S. v podiele X/
XX, G. S. v podiele X/XX a navrhovateľ v podiele XX/XX na základe titulu nadobudnutia - osvedčenie
o dedičstve č. XXD/XXXX/XX.

Zároveň je na LV uvedené - pkn. vl. XX - zbytok pkn p.č. XX/X, XX - v stave neidentickom - XX/XX.

Z pkn vl.č. XX vyplýva - pkn parc.č. XX/X záhrada G. XXX/XX o výmere 1ár 17 m2 a parc.č. XX dom č.
XX a v časti B sú uvedení vlastníci - T. S. v podiele X/XX, W. Z. X/XX, Y. Z. X/XX, H. Z. X/XX - H.) W.
S. X/XX, X.) Š. S. X/XX, S.) Z. S. X/XX, J.) P. S. X/XX, Š. X. X/XX.

Podľa darovacej zmluvy registrovanej pod G. XXX/XXXX darcovia - W. Z. P. X/XX, Š. X. P. X/XX, T. S. P.
X/XX, W. S. P. X/XX H. P. S. P. X/XX darovali Š. S. svoje podiely v nehnuteľnostiach vedených vo vl.č.
XX, k.ú. U. parc.č. XX/X - záhrada, parc.č. XX - zastavaná plocha s domom č. XX, ktoré sú zapísané
v EN ako parc.č. XX/X a parc.č. XX. (l.č.12)

Podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 07.09.1982, č.k. XXC/XXX/XX súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania - W. S. (pozn. súdu stará mama navrhovateľa) a Y. Z. (pozn. súdu -
brat starej mamy navrhovateľa), a to k nehnuteľnostiam pkn parc.č. XX/X, XX, ktoré sú podľa evidencie
nehnuteľností totožné s parc.č. XX - zastavaná plocha dom č. XX o výmere XXX m2 a parc.č. XX a č.
XX a vyporiadal tak, že W. S. prikázal do výlučného vlastníctva parc.č. XX/X - dom č.XX o výmere XX

m2, parc.č. XX, č. XX a Y. Z. - parc.č. XX/X - dom č. XX o výmere XX m2, parc.č. XX/X, a to podľa
znaleckého posudku N.. T..W. zo dňa 12.08.1982. (l.č. 11 obsahu spisu)
Týmto rozsudkom bolo vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zap. v PK vl.č. XXX
ako parc.č. XX/X, XX/X, XX, pričom sa vychádzalo zo znaleckého posudku z 13.12.1982, v zmysle
ktorého znalec N.. T..W. previedol vyporiadanie, na základe ktorého W..S. sa stala výlučnou vlastníčkou

EN nehnuteľností ako parc.č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX, XX, ktoré sú sčasti totožné aj s PK parc.č.
XX/X, XX.

Na základe darovacej zmluvy registrovanej na ŠN Žilina pod č. G. XXX/XX zo dňa 16.04.1986 odpredala
W..S., rod. Z., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XX, XX, XX T. K. a H. K., rod. X..

Podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 12.02.1988, č.k. XC/XX/XXXX súd určil, že Š. S., nar.
XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. U. zapísanej v pkn č. XX ako parc.č.
XX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XX-dom s.č. XX o výmere XX m2, a to podielov vedených pod
X. P. X/XX, pod X. X/XX, X. Xa X/XX, pod X. Xb X/XX, pod X. Xd X/XX, pod X. X/XX, nehnuteľnosti, ktoré

sú sčasti identické s parc. EN č. XX/X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX/X, označené v geometrickom pláne,
ktorý je súčasťou spisu OS Žilina č.k. XXC/XXX/XX. (l.č. 18 obsahu spisu)
Z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplýva konštatovanie súdu, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností podľa pkn vl.č. XX sú uvedené osoby, avšak v konaní XXC/XXX/XX neboli všetci
spoluvlastníci PK parc.č. XX/X H. XX zap. vo vl.č. XX, ich podiely v predmetných nehnuteľnostiach boli

vyporiadané bez ich súhlasu a preto toto vyporiadanie nemá právny podklad. Vychádzajúc z uvedeného
potom ani následne uzavretá zmluva uzavretá v roku 1986 medzi odporkyňou v rade 4/ - W. S., rod. Z.
a odporcami v rade 2/, 3/, nemôže byť platná, keďže pri jej uzatváraní sa vychádzalo zo skutočností,
že odporkyňa v rade 4/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré jej boli prikázané do vlastníctva na
základe rozsudku XXC/XXX/XX, avšak vlastníkmi boli aj ďalší občania, a to spoluvlastníci PK parc.č.

XX/X a XX zapís. vo vl.č. XX.

Podľa uvedenia navrhovateľa spoluvlastnícky podiel vo vl.č. XX pod X. Xb P. XX/XX nadobudol na
základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, pričom majetkovú podstatu tvoril dom s.č. XX spolu s
pozemkom pod nim o výmere XX m2 a záhrada o výmere XXX m2, pričom poručiteľ väčšiu časť podielu

XX/XX nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Pred darovaním bol vlastníkom
v podiele X/XX.
K zápisu Osvedčenia o dedičstve do KN nedošlo, nakoľko časť predmetných nehnuteľností bola
prevedená na nových vlastníkov. Navrhovateľ predmetný dom prenechal do užívania svojej sestre H. V..

Odporkyňa je názoru, že je výlučnou vlastníčkou, pričom jej právnym predchodcom je Y. X., ktorý mal
nehnuteľnosti nadobudnúť od S. Z., ktorý bol právnym nástupcom Y. Z., ktorý bol zapísaný ako výlučný
vlastník na základe rozhodnutia XXC/XXX/XX. S. Z. následne predmetné nehnuteľnosti odpredal Y.
X., hoci sa v konaní XC/XX/XX určilo, že podielovým spoluvlastníkom je Š. Z. - právny predchodcanavrhovateľa, preto nemohlo dôjsť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v konaní XXC/XXX/XX.
V tom čase bol právny predchodca navrhovateľa Š. S. podielovým spoluvlastníkom v podiele XX/XX, a
to na základe darovacej zmluvy, Y. Z. v podiele XX/XX, H.H. Z. v podiele X/XX a P. S. v podiele X/XX,

ktorí odmietli darovať svoje podiely Š. S..
Z toho vyplýva, že v konaní XXC/XXX/XXXX účastníci konania nemohli deliť a vyporiadavať
nehnuteľnosti, ktorých neboli ani skutoční vlastníci. Napriek tomu rozhodnutie XXC/XXX/XX bolo v KN
zapísané, a rozhodnutie XC/XX/XX nebolo zapísané na LV č. XXX, ale na LV č. XXX, z toho dôvodu nie
je možné zapísať predmetný rozsudok na LV č. XXX.

Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vyhodnotil identifikáciu parciel reg. CKN č. XX/X H. XX/X.
Vlastnícke právo k pozemku, parc. CKN č. XX/X je evidované v LV č. XXX a k pozemku parc. CKN č.
XX/X nie je evidovaná v LV.
Podľa identifikácie parciel zo dňa 24.02.2014 vyplýva, že pkn parc.č. XX dom vo vl.č. XX o výmere XX
m2 je parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy o výmere XX m2 a parc. CKN č. XX/X zastavané plochy

o výmere X m2. (l.č. 47)

Podľa pkn vl. č. XX parc.č. XX/X je dvor v intraviláne, XX/X záhrada o výmere X ár XX m2 a parc.č. XX
je dom s.č. XX o výmere XX m2. Podľa B9 vlastníkom je aj mal. Š. S. v podiele X/XX.

Navrhovateľ preukázal výkazom výmer - geometrickým plánom z roku 1982, ako aj identifikáciou parciel
z roku 1987, že sa jedná o tie isté parcely, ktorú sú v súčasnosti zapísané vo vlastníctve odporkyne. Z
daných listín nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti vložky č. XX sa v súčasnosti vedú ako parc.č. XX/
X, XX/X a dom s.č. XX.
Z dedičského rozhodnutia XXD/XXXX/XXXX vyplýva, že podiel XX/XX na predmetných

nehnuteľnostiach zdedil navrhovateľ. (l.č. 52, 53)
Z predloženej identifikácie parciel zo dňa 08.10.2014 vyplýva, že parc.č. XX/X v pkn vl.č. XX je parc.
CKN č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, a parc.č. XX - dom v pkn vl.č. XX je parc. CKN č. XX/X, XX/
X, XX/X, XX/X. (l.č. 114)
Taktiež z identifikácie zo dňa 20.11.2014 je zrejmé, že pôvodná pkn parcela č. XX je zidentifikovaná na

parcely registra CKN č. XX/X, XX/X, XX/X a časť parc.č. XX/X. Vlastníctvo k parc. CKN č. XX/X H. XX/
X nie je evidované na LV a k parc.č. XX/X je evidované na LV č. XXX. (l.č. 121-126)
Jenepochybné,ževsúčasnostisúpredmetnénehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvač.XXX,pričom
sú zapísané aj na ďalších listoch vlastníctva. (LV č. XXXX,...)
Taktiež bolo nepochybné, že boli zidentifikované nehnuteľnosti a bolo nesporné, že sa jedná o totožné

nehnuteľnosti s tými, ktoré sú predmetom konania.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva spolu s jeho právnymi predchodcami minimálne
od roku 1975, a to nerušene až kým si nezačala nárokovať odporkyňa svoje práva.

Zo spisu OÚ Žilina, odbor katastrálny P. XXXX/XX je zrejmé, že predmetom bol zápis vlastníckeho práva
v prospech Y. X. na základe kúpno-predajnej zmluvy od S. Z.. Predmetom bol dom č.s. XX na parc.č.
XX/X. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. (l.č. 82)
Zo spisu OÚ Žilina, odbor katastrálny P. XXXX/XX je zrejmé, že predmetom bol zápis vlastníckeho práva
v prospech Y. X. na základe kúpno-predajnej zmluvy od S. Z.. Predmetom bola parc.č. XX/X H. XX/X.

Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. (l.č. 89)

Právny zástupca odporcu namietal, že v dedičskom konaní po Š..S. sa prejednával podiel XX/XX s tým,
že pod X. vl. XX bol podiel X/XX a nebol tam uvedený dom, ale iba parcely XX/X H. XX a odporkyňa je
vlastníkom na základe dedičského konania č.k. XXD/XXX/XX (nebohý Y. X. kúpil od S. Z., ktorý zdedil

po matke H. Z. J. XXX/XX. Poukázal, že predmetom dedičského konania, ako aj súdneho konania XC
boli len pozemky. Trval na tom, že pri parc.č. XX nie je uvedený žiadny dom v zmluve RI XXX/XX.
Súd však poukazuje na to, že v pkn vl. č. XX pod por.č. X je parc.č. XX a vedľa uvedené - dom č.XX.
Súd má za to, že čo sa týka parc.č. XX, bol tak vedený aj predmetný dom.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ v pkn vl. bola uvedená parc.č. XX s uvedením - dom, znamená to, že

predmetnou nehnuteľnosťou je dom.
Právny zástupca odporcu poukázal na to, že uhorské právo nerozlišovalo vlastníctvo stavby a pozemku
oddelene, preto taký zápis v pkn vložke bol v súlade s vtedy platnými predpismi. Aj keď po r. 1950 už
nebolo možné konštatovať, že právny osud pozemku sleduje aj stavba na tomto pozemku postavená,je nutné tento zápis tak posudzovať, nakoľko to jednoznačne vyplýva - parc.č. XX - dom č. XX. Teda ak
sa prevádzali nehnuteľnosti XX/X H. XX, znamená to, že aj dom č. XX.
Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu, že išlo iba o parcely bez domu. Z ničoho

relevantného taký záver, či názor nevyplýva.
Dokonca aj na uvádzanej darovacej zmluve je zrejmé, že Š. S. bol obdarovaný nehnuteľnosťami - parc.č.
XX/X záhrada a parc.č. XX zast.plocha s domom č. XX.

Právny zástupca taktiež namietal totožnosť domu, ktorý je zapísaný v pkn vl.č. XX s domom, ktorý je

predmetom konania.
Podľa vyjadrenia obce U. rodinný dom postavený na parc.č. XX a súpisné číslo XX, bol zmenený na
súpisné číslo XX a parc. na CKN č. XX/X, čo vyplýva aj z evidencie súpisných čísiel budov. (l.č. 96-97)
Bolo preukázané, že ide o totožný dom, avšak došlo k zmene súpisného čísla XX na číslo XX, čo
preukazuje aj tvrdenie odporkyne v konaní XC/XX/XXXX, v ktorom sa domáha vypratania domu, čo
vyplýva aj z potvrdenia obce U..

Pokiaľ právny zástupca odporcu namietal, že je neprípustné, aby súd ďalším, v poradí už tretím
rozhodnutím reparoval predchádzajúce 2 rozsudky, súd poukazuje na to, že práve rozsudok ako
druhý v poradí v konaní XC/XX/XXXX určil podiel právneho predchodcu navrhovateľa, ale aj napriek
tomu odporkyňa to neakceptuje a vzhľadom na zápisy v KN sú nepochybné duplicitné zápisy, avšak

predovšetkým zápis na riadnom LV je v prospech odporkyne. Pričom nie je daná ani prekážke res
iudicata, keďže predchádzajúce konania boli minimálne medzi inými účastníkmi konania.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal aj na titul - vydržanie, keďže už právny predchodca
navrhovateľa užíval predmetné nehnuteľnosti v nerušenej držbe až do zásahu odporkyňou, pričom do

dobromyseľnej držby vstúpil minimálne darovacou zmluvou v roku 1975, či rozhodnutím súdu XC/XX/
XXXX, a to až do roku 2004.
Podľa potvrdenia obce U. v predmetnom dome s.č. XX právny predchodca navrhovateľa v dome žil od
roku 1989 ako na trvalom pobyte až do jeho úmrtia, t.j. do XX.XX.XXXX. Následne dom užívala sestra
navrhovateľa H. V., a to po dohode s navrhovateľom, ktorý jej dom ponechal za účelom užívania.

Skutočnosť, že otec navrhovateľa žil v predmetnom dome, potvrdil aj svedok O. U.. Potvrdil, že následne
dom užíval navrhovateľa aj jeho sestra H. V..

Svedok L. G. uviedol, že v predmetnom dome v prednej časti žili Z. a vzadu bývali S., pamätá si, že tam

bývali starí rodičia, či otec navrhovateľa. Následne to užívala sestra navrhovateľa H. V..

Svedkyňa H. V. - sestra navrhovateľa uviedla, že v prednej časti býval Y. Z. a v zadnej časti S., keďže
jej stará mama W. S. vlastnila 1 a jej brat Y. Z. 1. Potvrdila, že tam býval jej otec a predtým stará mama
a následne to užívala ona po dohode s navrhovateľom, ktorý to zdedil. Užívalo sa to nerušene až do

zásahu odporkyňou cca 3 roky spätne.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo

na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 Občianskeho zákonníka
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť
škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku
veci.(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Podľa § 865 ods.1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa§872ods.6Občianskehozákonníkaakideovydržanievlastníckehoprávakpozemkupodľatohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Z uvedeného vyplývajú podmienky vydržania -
a) spôsobilý predmet
b) oprávnená držba (platí vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti držby § 130 ods.1)
c) nepretržitosť držby
d) dlhodobosť - 10 rokov.

Oprávnený držiteľ je teda ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do
obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená, a teda
chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky:
a) dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec

patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec
by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe
nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované
právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a podobne. Z toho vyplýva, že
dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne (a to konaním napĺňajúcim

skutkovú podstatu niektorého trestného činu), b) ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako
vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so
svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania.
Nazáverotom,žedržiteľnakladásvecouakososvojou,sanevyžadujezmluvaanirozhodnutieštátneho
orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas (v danej

veci nehnuteľnosti - dom užíva v súčasnosti sestra navrhovateľa), stačí, aby pri faktickom ovládaní veci
mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.
Oprávnená držba spočíva v dobrej viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznikpráva.Dobrávieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchjemožnéusúdiť,žetoto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr.
existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má
ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. (rozsudok 3Cdon 395/96) Platné

právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v
dobrej viere, že je tu taký titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla
bude konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto aj judikatúra žiada, abydržiteľ bol objektívne v dobrej viere, že je tu taký titul, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená
držba sa teda opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva a počas celej
vydržacej doby nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Občiansky zákonník v znení zák. č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 - účinky vydržania podľa
ustanovenia § 135a Občianskeho zákonníka (v znení do 01.01.1992) môžu nastať vzhľadom na
ustanovenie § 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb.) najskôr od 1. apríla 1984. Toto ustanovenie
umožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v ustanovení § 135a ods. 1 OZ bolo možné započítať aj
dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v § 135a ods. 1 a 2

OZ mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.). Týmto ustanovením
sa tiež sledovalo poskytnutie ochrany tomu, kto popiera vydržanie a je v právnom vzťahu k oprávnenému
držiteľovi, aby od 1. apríla 1983 do 1. apríla 1984 mohol urobiť právne opatrenie na prerušenie plynutia
vydržacej doby (R 65/1972).
Občiansky zákonník v znení novely zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992 upravuje vydržanie

v ust § 134 Občianskeho zákonníka. Vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 01.01.1992 stane
osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, keď sa
stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať
aj dobu pred týmto dňom (R 27/1999).
Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje

nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K
zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do

vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecouakososvojou.Pouplynutívydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplnenia
akýchkoľvek ďalších podmienok.

Bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíval právny predchodca navrhovateľa (po nadobudnutí
na základe darovacej zmluvy v roku 1975), resp. dobromyseľne, nerušene a v dobrej viere ich užíval
právny predchodca navrhovateľa po rozhodnutí súdu XC, t.j. od roku 1988 do svojej smrti v roku 2004,
ďalej ich užíval po smrti Š. S. 2004 na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 14.10.2008 navrhovateľ,
resp. jeho sestra H. V. v súčasnosti na základe dohody s navrhovateľom ohľadom užívania, keďže

navrhovateľ zdedil predmetné nehnuteľnosti - nerušene až do doby, kedy si odporkyňa začala robiť
nárok na nehnuteľnosti a to v roku 2013 - konanie sp. zn. XC XX/XXXX (návrh na súde podaný dňa
05.03.2013) - v tomto konaní sa H. U. ako navrhovateľka domáha proti odporkyni H. V. vypratania
nehnuteľností - domu súp. č. XX na parcele XX/X H. XX/X parcely, na LV XXX, k.ú. U., uznesením č.k.
XC XX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2014 bolo konanie prerušené do skončenia konania sp. zn. XXC XXX/

XXXX.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ aj predmetné nehnuteľnosti užíva sestra navrhovateľa H. V., v zmysle
právnej literatúry, ako aj judikatúry nie je podstatné, či vlastník fakticky užíva tieto nehnuteľnosti, ale je
podstatné, že sa správa ako vlastník a držiteľ, čo je aj v danom prípade, keď navrhovateľ je vlastníkom,
cíti sa ako vlastník a dovolil svojej sestre užívať tieto nehnuteľnosti.

Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné pre hodnoverné zistenie skutkového stavu a má
za to, že ďalšie dokazovanie by nebolo hospodárne, ani účelové a efektívne, pričom ďalšie dokazovanie
nebolo ani navrhované.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré dokonca nerušene a
dobromyseľne užívali jeho právni predchodcovia vzhľadom na darovaciu zmluvu z roku 1975, ako

aj vzhľadom na rozhodnutie OS Žilina XC/XX/XXXX, ktorým bolo určené, že právny predchodca
navrhovateľa je podielovým spoluvlastníkom v príslušnom podiele predmetných nehnuteľností.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočne ide o predmetné - totožné nehnuteľnosti.
Napriek uvedenému rozhodnutiu však nedošlo k zápisu v KN, keďže došlo k prevodom a zároveň vKN bola evidovaná odporkyňa ako výlučná vlastníčka, ktorá však nebola účastníkom predchádzajúcich
konaní, takže nie je ani prekážka res iudicata. K zápisu vlastníckeho práva v príslušnom podiele nedošlo
ani na základe osvedčenia o dedičstve práve z vyššie uvedených dôvodov. Keďže bolo preukázané, že

ide o o totožné nehnuteľnosti, ktoré svedčia v prospech navrhovateľa, a to darovacou zmluvou z roku
1975 a následne aj rozhodnutím XC/XX/XXXX, a na základe toho právny predchodca navrhovateľa je
podielovým spoluvlastníkom a daný jeho podiel zdedil navrhovateľ, čo však nebolo možné zapísať do
KNzvyššieužuvádzanýchdôvodov.Taktiežjenepochybné,žeprávenazákladetýchtolistín-darovacia
zmluva z roku 1975, rozhodnutie OS Žilina XC/XX/XXXX navrhovateľ, či jeho právni predchodcovia

užívali predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene. Z toho vyplýva, že keby aj nedošlo k
platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, došlo k vydržaniu. V dôsledku toho súd rozhodol tak, ako
bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ je úspešným účastníkom v tomto konaní
a prináleží mu náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi s poukazom na

cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré
by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní nepriznal náhradu trov konania voči
neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.

Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 22.06.2015 uplatnil náhradu trov

konania za 20 úkonov právnej služby spolu v sume 1.641,04 eur + náhradu súdneho poplatku za návrh.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 876,72 eur,

pozostávajúcu:
1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.05.2011 v sume 57,- eur podľa §
11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume
7,41 eur, spolu suma 64,41 eur,
2.za úkon právnej služby - podanie žaloby dňa 27.09.2013 v sume 60,07 eur podľa § 11 ods. 1 písm.

a), § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu
suma 67,88 eur,
3.za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 03.03.2014 v sume 61,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu
suma 69,91 eur,

4.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.05.2014 (nesprávne bolo uvedené dňa
14.03.2014) v sume 61,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 69,91 eur,5.za úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu dňa 02.09.2014 po oznámení súdu o pripojených
spisoch zo dňa 09.07.2014 v sume 61,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13a
ods. 5 cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 69,91 eur +

náhrada cestovného za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť hromadným dopravným prostriedkom v sume
6,10 eur (2x suma 3,05 eur) v zmysle ust. § 16 ods. 4 cit. vyhl. + náhrada za stratu času v sume 53,60
eur (4 x suma 13,40 eur) v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, spolu celkovo suma 129,61 eur,
6.za úkon právnej služby - vyjadrenie - návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 04.09.2014 v sume 61,87
eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit.

vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 69,91 eur,
7.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.01.2015 v sume 64,54 eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu
suma 72,93 eur + náhrada cestovného za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť hromadným dopravným
prostriedkom v sume 6,10 eur (2x suma 3,05 eur) v zmysle ust. § 16 ods. 4 cit. vyhl. + náhrada za stratu
času v sume 56,- eur (4 x suma 14,-eur) v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, spolu celkovo suma

135,03 eur,
8.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015 v sume 64,54 eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu
suma 72,93 eur + náhrada cestovného za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť hromadným dopravným
prostriedkom v sume 6,10 eur (2x suma 3,05 eur) v zmysle ust. § 16 ods. 4 cit. vyhl. + náhrada za stratu

času v sume 56,- eur (4 x suma 14,-eur) v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, spolu celkovo suma
135,03 eur,
9.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 v sume 64,54 eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu
suma 72,93 eur + náhrada cestovného za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť hromadným dopravným

prostriedkom v sume 6,10 eur (2x suma 3,05 eur) v zmysle ust. § 16 ods. 4 cit. vyhl. + náhrada za stratu
času v sume 56,- eur (4 x suma 14,-eur) v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, spolu celkovo suma
135,03 eur.

Právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil žiadny doklad o použitom osobnom motorovom vozidle

(technický preukaz, alebo iný doklad), z ktorého by vyplývala jeho spotreba, doklad o pohonných látkach,
preto súd priznal cestovné iba vo výške hromadného dopravného prostriedku za cestu Dolný Kubín -
Žilina a späť vlakom (čo mal súd preukázané z cestovného poriadku na internetovom portáli).

Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkony právnej služby - spísanie návrhu na vykonanie záznamu

zo dňa 21.05.2011, vyjadrenie vo veci zo dňa 12.12.2011, nahliadnutie do archívu OS dňa 07.03.2012,
jednanie z protistranou dňa 02.04.2012, odpoveď na výzvu zo dňa 01.02.2013, vyjadrenie na súd
dňa 06.06.2013, nakoľko nejde o trovy tohto súdneho konania. Ustanovenie § 142 O.s.p. predpokladá
náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania. Konanie na súde v danej veci začalo podaním
žaloby až dňa 27.09.2013, teda až od tohto momentu možno hovoriť o trovách súdneho konania.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani odmenu za úkony právnej služby : porada s klientom uplatnené v
počte 5x, nakoľko navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázali súdu,
kedy konkrétne sa konali porady medzi navrhovateľom a jeho právnym zástupcom, čo konkrétne bolo
predmetom porady, v akom časovom rozpätí sa jednotlivé porady konali. Súd teda s poukazom na

uvedené neposúdil uvedené uplatnené trovy ako účelne vynaložené tak, ako to predpokladá ust. § 142
O.s.p.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 eur
titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 876,72 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).