Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201838
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210201838.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou, v právnej

veci navrhovateľov: X. G.. G. D., bytom L. U. Č.. X, R., X. B.. G. D., bytom L. U. Č.. X, R., obaja zastúpení
advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 751
067, o náhradu škody 136.400 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 02.02.2010 domáhali voči odporcovi zaplatenia

náhrady škody v sume 136.400 eur, ktorá im bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami správnych
orgánov a nesprávnym úradným postupom.

Návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytu č. XX na F. D. bytového domu na L. U. Č.. X H. R. a
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 602/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto
bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 602/10000 na pozemku par. č.XXXXX o
výmere 613 m2 v k. ú. E. G..

Pôvodný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý bol
navrhovateľom prevedený zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XX uzatvorenou dňa
14.07.1998 s Hlavným mestom SR Bratislavou, bol však v veľkosti 692/10000, a hoci predávajúci
odmietol previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku v zákonom stanovenej veľkosti, zákonné právo
na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 90/10000 zostalo navrhovateľom
zachované.

Ešte pred prevodom bytu do vlastníctva navrhovateľov prebehli dve stavebné konania, v ktorých boli
vydané stavebné povolenia na výstavbu (vstavbu) dvoch bytových jednotiek v povalových priestoroch
v bytovom dome na L. U.. Č.. X, E.. Č.. XXXX. Navrhovatelia v priebehu týchto stavebných konaní ako
nájomcovia bytu v obytnom dome neboli účastníkmi týchto konaní. Stavebné rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 31.07.1997.

Navrhovatelia poukázali na ust. § 67 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie
strácaplatnosť,aksasostavbounezačalodo2rokovododňa,keďnadobudloprávoplatnosť.Stavebníci
so stavbou začali až po zániku platnosti stavebného povolenia, napriek tomu, že stavebný úrad povolil
stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby.Na odvolanie navrhovateľov odvolací orgán rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a
vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán však opätovne povolil

stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby.

Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XX E. XXX/XX-XX zo dňa 23.06.2005 a XXC E. XXX/
XX-XX zo dňa 23.06.2005 boli rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené a vec
bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

V septembri 1999 po uplynutí lehoty platnosti stavebných povolení stavebníci začali so stavbou a
nerušene zo strany stavebného úradu a štátneho stavebného dozoru v nej pokračovali aj bez platného
stavebného povolenia. Navrhovateľom sa nepodarilo nezákonnú výstavbu zastaviť ani viacerými
podnetmi prokurátorovi. V priebehu konania stavebných úradov došlo k ukončeniu stavieb, k ich
kolaudácii a následnému zápisu do katastra nehnuteľností v prospech stavebníkov, čím došlo k

zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o 90/10000 a k zániku práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti
90/10000.

Takýmto postupom v dôsledku nezákonných rozhodnutí správnych orgánov a ich nesprávnym úradným

postupom, spočívajúcom v nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku prieťahov v
konaní, keď vo veci žiadostí o predĺženie termínu ukončenia stavieb nie je rozhodnuté dodnes, bola
navrhovateľom spôsobená majetková ujma (škoda) spočívajúca v zmenšení ich spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o 90/10000 a k zániku ich práva.

Navrhovatelia ohodnotili spoločné časti a spoločné zariadenia domu sumou 100.000,00.-eur a pozemok
sumou 300.000.-eur. Podiel (90/10000) pripadajúci na navrhovateľov z tejto hodnoty predstavuje sumu
3.600.-eur. Keďže nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov a nesprávnym úradným postupom
týchto orgánov došlo k vyvlastneniu majetku navrhovateľov v rozpore s právnymi normami SR,
navrhovatelia pociťujú psychickú traumu a hodnotia to ako nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslili čiastkou

66.400.-eur.

Odporca v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v celkovej výške 136,400.-eur
nárok navrhovateľov neuznal.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že na úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky ( existencia
právoplatného nezákonného rozhodnutia, ktoré príslušný orgán zrušil pre jeho nezákonnosť,
skutočnosť, že účastník konania využil možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, existencia
škodyakonemajetkovejujmyvyjadriteľnejvpeniazochapríčinnásúvislosťmedziškodouanezákonným

rozhodnutím), ktoré v prípade navrhovateľov splnené neboli.

Ďalej uviedol, že ak sa navrhovatelia cítili vo vzťahu k namietaným spoluvlastníckym podielom dotknutí
na svojich právach, mohli sa vzhľadom na občiansko-právny charakter týchto námietok, domáhať
ochrany tohto práva na príslušnom súde podaním žaloby podľa občianskeho práva, keďže navrhovatelia

poukazujú na absolútnu neplatnosť zmlúv o rozšírení bytu medzi vtedajšími vlastníkmi bytov a
nájomníkmi.

Nárok navrhovateľov považuje odporca za premlčaný, nakoľko od času keď navrhovateľom mala
vzniknúť škoda uplynulo viac ako tri roky.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľov, výsluchom navrhovateľa a
odporcu, oboznámil sa s obsahom spisu, s administratívnym spisom správneho orgánu a zistil tento
skutkový a právny stav veci :

Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. Ž. -XXXX-XXXX/XXXXX-L.-
G. a č. Ž. -XXXX-XXXX/XXXXX-L.-G. zo dňa 05.05.2000 súd zistil, že dňa 21.07.1999 podali Š. L. a C.
G., bytom L. U.. Č.. X žiadosť o predĺženie lehoty na ukončenie stavby Prestavba podkrovia na byt v
obytnom dome na L. U.. Č..X a správny orgán obom žiadateľom povolil predĺženie lehoty na ukončeniestavby do 30.09.2000. Stavba sa začala realizovať na základe stavebného povolenia Ž.-XXXX/XX-XXX/
G-G. zo dňa 18.06.1997.

Z týchto rozhodnutí správneho orgánu bolo zistené, že stavebníci začali stavby realizovať na základe
právoplatných stavebných povolení, ktorými jedným z dokladov je Zmluva o výstavbe bytu uzavretá
medzi stavebníkom a G. R. - E. G.. Keďže stavba bola zahájená v termíne platnosti stavebného
povolenia, stavebný úrad predĺžil termín jej platnosti a nie platnosť stavebného povolenia. Realizácia
stavby bola preukázaná aj z LV č. XXXX, kde bol záznam, že v časti C :ŤARCHY - Dňom právoplatnosti

rozhodnutia o kolaudácii bytu č. XX, X D. a bytu č. XX, na L.Ť. U.. Č.. X pre stavebníkov (Š. L. a C. G.)
zanikne vlastníkom podielové spoluvlastníctvo k povalovým priestorom, v ktorých budú byty zriadené,
týmto dňom sa zmení veľkosť spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na SČ a SZ domu a na
príslušenstve podľa H. -XXXXX/XX K. H. XXXXX/XX zo dňa 17.06.1999.

Zo stavebného denníka č. XXXXXX a č, XXXXXX mal súd preukázané, že dňa 31.03.1999 došlo k

prevzatiu a odovzdaniu staveniska od investorov L. Š. K. B.. H. G. dodávateľovi B.. H. W..

Zmluvou o prevode bytu č. XXXX/XX zo dňa 20.04.1998 uzavretej medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi
a Hlavným mestom SR Bratislavou ako predávajúcim sa navrhovatelia stali vlastníkmi bytu č.XX v
bytovom dome na L. U.. Č.. X H. R., súp. č. XXXX a vlastníkmi pozemku par. č. XXXXX o výmere 613m2

ako zastavaná plocha. Vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený dňom 02.09.1999.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia sú zapísaní v KN ako spoluvlastníci v podiele 1/1,
a to bytu č. 11, 3p., vchod L. U.. Č..X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 602/10000, a to titulom kúpy vedenej pod č. H.-XXXXX/XX

zo dňa 02.09.1999.

Rozhodnutiami Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. X.-X/XXXX/HVR zo dňa
14.11.2000 a č. X.-X/XXXX/HVR zo dňa 14.11.2000 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I zn.
Ž. -XXXX-XXXX/XXXXX-L.-G. a č. Ž. -XXXX-XXXX/XXXXX-L.-G. zo dňa 05.05.2000 zrušené a vec bola

vrátená správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. Ž. -XXXXX/XXXXX-L.-G. a
Ž. -XXXXX/XXXXX-L.-G. zo dňa 21.11.2001 súd zistil, že Š. L. K. C. G. správny orgán povolil predĺženie
lehoty na ukončenie stavby "Prestavba stavby" a "Prestavba podkrovia na byt" v obytnom dome na L.

U.. Č..X do 31.12.2001.

Z rozhodnutí Krajského úradu v Bratislave X.-XXX/X/XXXX-T. K. X.-XXX/X/XXXX- zo dňa 21.03.2002
súd zistil, že odvolaniu navrhovateľov odvolací správny orgán nevyhovel a rozhodnutia správneho
orgánu zn. Ž. -XXXXX/XXXXX-L.-G. a Ž. -XXXXX/XXXXX-L.-G. zo dňa 21.11.2001 vo veci predĺženia

lehoty na dokončenie stavby potvrdil.

Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XX E. XXX/XX-XX zo dňa 23.06.2005 a XXC E. XXX/
XX-XX Q. dňa 23.06.2005 boli vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa
zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia týchto rozsudkov súdu

vyplynulo, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, preto sú nepreskúmateľné.

RozhodnutiamiKrajskéhostavebnéhoúraduvR.č.K.-XXXX/X/XXXX-T.ač.K.-XXXX/X/XXXX-T.zodňa
24.07.2006 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. Ž. -XXXXX/
XXXXX-L.-G. a Ž.D. -XXXXX/XXXXX-L.-G. zo dňa 21.11.2001 zrušené a vec bola vrátená na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Zo žiadosti zo dňa 22.07.2009 mal súd preukázané, že navrhovatelia podali žiadosť u odporcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu a jeho nesprávnym úradným postupom.

Z listu MU mestskej časti R. - E. G. zo dňa 16.04.2012 mal súd preukázané, že stavebný úrad vo veci
správneho konania o predĺženie lehoty na ukončenie stavby ďalej nerozhodoval, vzhľadom k tomu,
že bývalý Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 10.07.2002 rozhodnutia o užívaní stavby - prestavbapodkrovia na byt, L. U.. Č..X, R. č. Ž.-XXXX/XXXXX-T.-L. a č. Ž.D.-XXXX/XXXXX-T.-L. pre stavebníčku
Š. L. K. C. G..

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím

tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,

ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej

republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí
aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa,
keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom

orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republiky, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej

socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v §
9 ods. 1.Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 575/2001 Zb., Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok

a územné plánovanie okrem ekologických aspektov.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa §100 odseku 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, prihliadnuc na námietku
premlčania vznesenú odporcom, súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko v konaní navrhovatelia
nepreukázali zákonom stanovené podmienky na náhradu škody uplatnenú voči štátu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a účastníkmi nesporované, že medzi MČ R. - E.
G. a stavebníkmi Š. L. K. C. G. boli uzatvorené Zmluvy o výstavbe bytu, že stavby sa začali realizovať
na základe stavebných povolení (Ž.D.-XXXX/XX-XXX/G-G. zo dňa 18.06.1997), ktoré nadobudli
právoplatnosť dňom 31.07.1999 a že stavby boli skolaudované a stavebníkom vydal dňa 10.07.2002
Okresný úrad Bratislava I rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba . V konaní bolo taktiež preukázané,

že stavebný úrad po zrušení rozhodnutí súdom vo veci nerozhodoval z dôvodu vydaní rozhodnutí o
užívaní stavby - prestavby.

V návrhu sa navrhovatelia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (136.400 .,- eur) voči
štátu aj z titulu nesprávneho úradného postupu správnych orgánov pri udelenia stavebného povolenia

a následne rozhodnutia o predĺžení lehoty na ukončenie stavby. Pri výške škody túto v časti ustálili ako
citovú ujmu, ktorú však určili odhadom.

Nesprávny úradný postup stavebných úradov videli navrhovatelia i v tom, že konaním, resp. nekonaním
a rozhodnutiami správne orgány umožnili legalizáciu "čiernych stavieb". Poukázali na to, že uzavretím

zmlúv o rozšírení bytu vlastník bytového domu (MČ R. - E. G.) porušil zákon a jedná sa o neplatné
právne úkony. Konajúci stavebný úrad mal neplatnosť týchto právnych úkonov postrehnúť a pochybil
najmä v tom, že vydal stavebné povolenia bez toho, aby mal k dispozícii účinné zmluvy.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej

povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí

byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Súd je toho názoru, že navrhovatelia porušenie právnej povinnosti odporcu , vznik škody, jej výšku,
príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím súdu žiadnym spôsobom nepreukázali (nedošlo
k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a škoda bezprostredne nevznikla konaním správnych orgánov,
ale z právnych úkonov, ktorým bola zmluva o vstavbe a zmluva o kúpe bytu). Navyše k namietanému
úradnému postupu správnych orgánov spočívajúceho v konaní, resp. nekonaní stavebných úradov,

či v nedostatočnom zistení skutkového v stavebnom konaní a možným vznikom nemajetkovej ujmy
navrhovateľov neexistuje nevyhnutná priama príčinná súvislosť a preto nie je v danej veci naplnený
jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu ako takú.S poukazom na vyššie uvedenú absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánov štátu a tvrdenou
ujmou alebo škodou, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre
vznik práva na náhradu škody, potom súd dospel k záveru, že navrhovateľom nevznikol voči odporcovi

nárok na náhradu tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáhali. Preto súdu
nezostalo iné, než návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, a to bez potreby osobitného a
podrobného posúdenia otázky nemajetkovej ujmy navrhovateľov (keďže táto, pokiaľ aj vznikla, nemohla
byť spôsobená tvrdeným nesprávnym postupom orgánov štátu).

Keďže odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, súd v konaní potom skúmal najmä jej dôvodnosť
a dospel k záveru, že nárok na náhradu škody navrhovateľov je premlčaný. Súd je toho názoru,
že premlčacia lehota navrhovateľom začala plynúť odo dňa kolaudácie stavieb, minimálne však od
15.07.2002 t.j. odo dňa, keď nadobudlo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I o užívaní stavby -
Prestavbapodkroviaprávoplatnosť. Premlčaciadobanauplatnenieprávananáhraduškodyspôsobenej
nesprávnym úradným postupom navrhovateľom uplynula dňa 15.07.2005. Keďže návrh bol podaný na

súd až dňa 02.02.2010, zohľadniac námietku premlčania vznesenú odporcom, súd bez ďalšieho návrh
zamietol.

Na margo veci súd uvádza, že vedomosť navrhovateľov o budúcom zmenšení spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na L. U.. Č.. X H. R. mali omnoho

skôr, čo vyplýva napr. z LV č. XXXX v časti C :ŤARCHY kde bola poznámka, že dňom právoplatnosti
rozhodnutia o kolaudácii bytu č. XX a bytu č. XX, na L. U.. Č.. X zanikne vlastníkom podielové
spoluvlastníctvo k povalovým priestorom, v ktorých budú byty zriadené a týmto dňom sa zmení veľkosť
spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na SČ a SZ domu a na príslušenstve podľa H. -XXXXX/XX
K. H. XXXXX/XX zo dňa 17.06.1999. Vlastníkmi bytu sa stali navrhovatelia dňom 02.09.1999, napriek

tomu sa do dnešného dňa nedomáhali určenia neplatnosti týchto právnych úkonov, na základe ktorých
došlo k zmenšeniu ich podielu a s tým súvisiacej náhrady škody v občiansko-právnom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak súd
mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).