Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 4, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209279
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5611209279.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne N. T.,

H.. XX. X. XXXX, R. C. D. XXX, X. F. Z., právne zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, proti žalovanému P.. Ľ. Š. DANIARIK, s miestom
podnikania v Liptovskom Mikuláši, Okoličné 187, IČO: 14 176 068, právne zastúpenému JUDr. Petrom
Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o zaplatenie 8769,60 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3485,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne
zo sumy 497,91 eura od 1. 10. 2008 do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1.

11. 2008 do zaplatenia, vo výške 6,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2008 do zaplatenia, vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy
497,91 eura od 1. 2. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 3. 2009
do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 4. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie 2,04 eura sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 9. 2011, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 8769,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91
eura od 1. 10. 2008 do zaplatenia, 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 11. 2008 do zaplatenia, 6,5 %

ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2008 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2009
dozaplatenia,9,5%ročnezosumy497,91euraod1.2.2009dozaplatenia,9,5%ročnezosumy497,91
eura od 1. 3. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 4. 2009 do zaplatenia, 9,5 %
ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 7. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 8. 2009
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 9. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91
eura od 1. 10. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 11. 2009 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2010

do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 2. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 303,09
eura od 1. 3. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že na základe pracovnej
zmluvy, uzavretej dňa 3. 12. 2007, pracovala u žalovaného v pracovnom pomere s dohodnutým druhom
práce samostatný účtovník a s dohodnutou mesačnou mzdou 15.000 Sk. Súbežne s výkonom práceúčtovníčky vykonávala od 1. 2. 2008 do 19. 1. 2010 aj prácu pracovnej asistentky, na základe zmluvy
o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa
26. 2. 2008. Žalovaný a Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uzavreli dňa 20. 3. 2008

dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta, na základe
ktorej úrad práce poskytoval žalovanému od februára 2008 príspevky na kompenzáciu časti jej odmeny.
Odmena podľa čl. II. písm. e) dohody uzavretej medzi žalovaným a úradom práce bola dohodnutá
vo výške 15.000 Sk mesačne, so splatnosťou v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Zmluva o poskytovaní pomoci bola uzavretá na dobu určitú a nebola vypovedaná, ani iným spôsobom

ukončená. Prácu pracovného asistenta vykonávala od 1. 2. 2008 do nástupu na práceneschopnosť dňa
19. 1. 2010. Dňa 31. 3. 2010 skončila pracovný pomer so žalovaným. Žalovaný jej za výkon činnosti
pracovného asistenta odmenu nezaplatil. Všetky činnosti zvládala tak, že pracovala doma, v noci, cez
víkendy. Žalovaný jej platil len mesačnú mzdu za výkon práce účtovníčky podľa pracovnej zmluvy.
Žalovaný ju nútil, pod nátlakom a hrozbou straty zamestnania a výslovne jej prikázal, aby do pokladov,
preukazujúcich vyplatenie odmeny za činnosť pracovného asistenta uviedla nepravdivé údaje, t. j. že

odmena jej bola vyplatená. Domáha sa vyplatenia odmeny za mesiace august 2008 - december 2009
vo výške 8464 eur a alikvotnej časti odmeny za prácu asistenta do 19. 1. 2010 vo výške 303,09 eura,
spolu 8769,60 eura. Na súdnom pojednávaní, konanom dňa 17. 10. 2012, zobrala žalobkyňa žalobu v
časti o zaplatenie 2,04 eura späť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 27. 9. 2012, uviedol, že správnosť
vyplácania odmeny žalobkyni z titulu výkonu práce pracovného asistenta potvrdil aj výsledok následnej
finančnej kontroly Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, ako aj protokol z výkonu
inšpekcie práce realizovanej Inšpektorátom práce Žilina. Preto považuje nárok žalobkyne za nedôvodný
a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14. 11. 2012,

uviedol, že žalobkyňa mala na starosti zber dokladov, prvotné prípravné práce u klientov, uvedených
v zoznamoch, predložených žalobkyňou, v období roku 2008-2009. Činnosť žalobkyne spočívala v
prípravných prácach, v zbere dokladov od klientov. Okrem žalobkyne vykonávali činnosti súvisiace
s evidenciou príjmov a výdavkov formou jednoduchého účtovníctva aj on B. P.. M.. Žalobkyňa ani u
jedného z uvedených klientov však nevykonávala odborné práce účtovného charakteru. Nastavenie

spôsobu účtovníctva do operačného systému MRP Brezno vykonával on a P.. M.. Od 1. 3. 2009 bola
uzatvorená zmluva o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej
činnosti s P.. M., ktorá túto činnosť aj od podpisu dohody vykonávala. O jednotlivých činnostiach,
ktoré P.. M. vykonávala, neboli oboznámení ani žalobkyňa, p. Z. B. S.. L.. H. L. nemala prístup k
účtovným dokladom, a preto svoje tvrdenia oprela len o nepravdivé údaje deklarované žalobkyňou.

Odnášanie dokladov na úrad práce vyplývalo žalobkyni z pracovnej zmluvy. Poukázal na to, že so
žalobkyňou uzatvoril zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej
zárobkovej činnosti, teda na pracovného asistenta, nie zmluvu na osobného asistenta. Žalobkyňa mala
vedomosť, že od marca 2009 podpísal zmluvu na pracovného asistenta s P.. M. a že nemôže mať 2
zmluvy na pracovného asistenta. Žalobkyňa akceptovala zmluvu zo dňa 26. 2. 2008 napriek tomu, že

predchádzajúcu zmluvu zo dňa 1. 12. 2006 písomne nezrušili. Konanie žalobkyne voči nemu považuje
za účelové.

Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnom pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá. Poukázala
na to, že právnym základom nároku je občiansko-právna zmluva, uzatvorená podľa § 51 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný vyplácal žalobkyni len mzdu za prácu účtovníčky. Pokiaľ by bola žalobkyni
vyplácaná odmena, bola by vo výške 15.000 Sk, resp. v alikvotnej časti v eurách. Druh činností,
uvedených v zmluve o poskytovaní pomoci, uzavretej medzi žalovaným a P.. M., nekorešponduje s čl.
1 ods. 1 zmluvy o poskytovaní pomoci, činnosti korešpondujú v určitom rozsahu s činnosťami asistenta
daňového poradcu. V záverečnom prednese poukázala na to, že žalobkyňa preukázala, že činnosť

osobnej asistentky vykonávala nepretržite do 19. 1. 2010. Zmluva, na základe ktorej vykonávala činnosť
osobnej asistentky, nikdy nebola ukončená. P.. M. vykonávala činnosť asistenta daňového poradcu.
Žalobkyňanebolaúčastníčkoudohodysúradompráce,pretotátodohodanemôžedoplniťobsahzmluvy,
ktorú uzatvorila so žalovaným. Výkon asistencie nie je podmienený vyplácaním príspevku od úradu
práce. Výkon činností, ktoré uviedla P.. M., je totožný s tým, čo vykonáva asistent daňového poradcu.

P.. M. uviedla, že vykonávala činnosti, ktoré však nie sú činnosťami uvedenými v pracovnej náplni
predloženej žalovaným. Poukázala na prílohu č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z., obsahujúcu zoznam
činností osobného asistenta. Žalobkyňa výpoveďami svedkov Z. a L. preukázala, že v predmetnom
období pre žalovaného vykonávala aj prácu osobného asistenta, aj prácu v pracovnom pomere akoúčtovníčka. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa vykonávala do 1. 3. 2009 osobnú asistenciu a len
čiastočne účtovníctvo. Taktiež nepreukázal, že vyplatil žalobkyni odmenu za výkon asistencie, aj mzdu
zavýkonúčtovníčky.Zomzdovýchlistovvyplynulo,žežalobkyňamalavyplácanúlenmzduzpracovného

pomeru, o čom svedčí aj to, že mala vyplácanú náhradu mzdy za dovolenku, návštevu lekára. Aj keď v
období od 1. 3. 2009 existovali súčasne 2 zmluvy o asistencii, vo vzťahu k zmluve s P.. M. nebol predmet
činnosti naplnený. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že je nesporným, že zmluva o výkone práce asistenta bola

uzavretá na obdobie od 1. 2. 2008 do 28. 2. 2009. Žalobkyňa však nepreukázala, že by zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Na základe dohody medzi žalovaným a úradom práce je nesporné, že
príspevok sa poskytuje po dobu 12 mesiacov. Zmluvu o výkone práce asistenta mala žalobkyňa uzavretú
už v období od 1. 12. 2006, kde tiež nebola upravená doba trvania zmluvy. Podľa čl. II. bod 2 písm.
a) dohody medzi žalovaným a úradom práce je jednou z povinností asistenta účtovníctvo. Od 1. 3.
2009 vykonávala prácu asistenta u žalovaného P.. M.. Žalovaný vždy žiadal o príspevok len na jedného

asistenta. Žalobkyňa o skutočnosti, že P.. M. vykonáva prácu asistenta, vedomosť mala, nakoľko sama
v liste zo dňa 16. 2. 2010 uviedla, že nevie zaúčtovať odmenu asistenta P.. M. za október 2009. Trvanie
zmluvy možno vyvodiť zo základnej zmluvy uzavretej s úradom práce. Úrad práce ani po vykonaní
kontroly nespochybnil dobu trvania zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Z dôvodu právnej istoty
namietol premlčanie nároku za obdobie od marca 2009 do septembra 2009, s tým, že odmena za

obdobie od februára do augusta 2009 bola uhradená. Žalobkyňa celú agendu asistenta odovzdala P..
M.. V záverečnom prednese uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojím
tvrdeniam, uvedeným v žalobe. Preto navrhol žalobu zamietnuť a pre prípad úspechu priznať náhradu
trov konania. Nie je sporné, že 26. 2. 2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o poskytovaní
pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá bola k podkladom k

zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a úradom práce. Táto zmluva presne špecifikovala dobu, na ktorú
bola uzatvorená, aj rozsah a druh činností, na ktoré bol príspevok na osobnú asistenciu žalovanému
poskytovaný. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nebola účastníčkou zmluvy medzi úradom práce a žalovaným,
preto sa na ňu ustanovenia uvedenej zmluvy nevzťahujú, je otázne, na základe čoho si uplatňuje
odmenu. Je pravda, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nebol ukončený formálnou dohodou,

avšakzdohodyuzatvorenejsúradomprácevyplýva,žepríspevoknaosobnúasistenciubolposkytovaný
na dobu 12 mesiacov. Po ukončení dohody o osobnej asistencii žalobkyňa pokračovala v plnení si
pracovných povinností z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy. Každú z činností osobného
asistenta schvaľoval úrad práce v rámci dohody so žalovaným. Kontrolný orgán v protokole o kontrole
potvrdil,žežalobkynibolazavýkonpráceasistencievyplatenáodmena.Žalobkyňaaždopodaniažaloby

nežiadala odmenu za výkon osobnej asistencie po 1. 4. 2009. Ani jeden z vypočutých svedkov nevedel
potvrdiť, že P.. M. nevykonávala funkciu osobného asistenta. Je pravda, že P.. M. vykonávala iné činnosti
ako žalobkyňa, a to vzhľadom na jej vzdelanie. Ak by bolo priznané žalobkyni žalované plnenie, mala
by plnené 2 krát za tú istú prácu, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a so základnými zásadami Zákonníka práce a § 120 a nasl. Zákonníka práce.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že u žalovaného mala uzavreté 3 pracovné zmluvy
na prácu účtovníka. Súčasne mala uzatvorenú zmluvu ako osobný asistent. V pracovnom pomere
vykonávala účtovníčku pre približne 80 klientov v jednoduchom účtovníctve. O všetkých klientov sa
starala osobne, uzatvárala daňové priznania pre 50 klientov. Prvá zmluva o asistencii bola z 1. 12.

2006, na dobu neurčitú. Následne bola uzatvorená ďalšia zmluva. Predmetom zmluvy však bola len
osobná asistencia, nie účtovníctvo. Prácu vykonávala aj vo svojom voľnom čase. Žalovaný od apríla
2009 uzatvoril duplicitne zmluvu aj s P.. M.. P.. M. však nikdy nerobila osobnú asistenciu. Osobnú
asistenciu odovzdala H. R. dňa 18. 1. 2010, ktorá ju aj následne do októbra 2010 vykonávala. Od 19. 1.
2010 bola práceneschopná. Žalovaný nikdy nikomu odmenu osobného asistenta nevyplácal. Odmenu

od žalovaného nežiadala písomne, nakoľko by prišla o zamestnanie. Pokiaľ sa aj žalovaného pýtala,
prečo má robiť asistenciu, povedal jej, že sa dá na ňu spoľahnúť. U žalovaného boli viacerí samostatní
účtovníci, mali všetci rovnaké pracovné zmluvy. Ona ako jediná vykonávala jednoduché účtovníctvo.
Podvojné účtovníctvo nerobila. Na základe zmluvy o poskytovaní práce osobného asistenta vykonávala
administratívne činnosti, najmä komunikáciu s úradom práce, vrátane vypĺňania žiadostí na úhrady

nákladov z úradu práce a predkladania príslušných dokladov, v rámci poštového a bankového styku
preberala poštu za žalovaného, mala nainštalovaný program na preberanie pošty, osobne chodievala
na poštu, preberala výpisy z banky, chodila do bánk a zabezpečovala styk s nimi, vykonávala všetky
činnosti sekretárky, vybavovala stránky. Taktiež mala na starosti zabezpečovanie pracovných pomôcok,pokladňu, na starosti mala upratovačku. Činnosť asistenta hodnotil žalovaný na 15.000 Sk, povedal jej,
že v takejto výške je odmena. Žalovaný odmenu nikdy nikomu nevyplácal. Deň pred nástupom na PN
jej žalovaný nariadil odovzdať funkciu asistenta H. L.. V liste zo dňa 23. 4. 2010 si žiadala vyplatenie

odmeny len do 31. 3. 2009, nakoľko v tom čase na úrade práce riešili len jej dohodu. Z obsahom
zmluvy uzavretej medzi úradom práce a žalovaným sa oboznámila. Administratívne práce robila aj
popri hlavnom pracovnom pomere, avšak nemali súvis s prácou asistentky. Z pracovnej zmluvy mala
dojednaný pracovný čas 40 hodín týždenne, zo zmluvy o činnosti asistenta 40 hodín týždenne.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa k nemu nastúpila do pracovného pomeru
1. 4. 2003. Prvú zmluvu so žalobkyňou uzatvoril na rok 2007. Nebolo problémom, aby žalobkyňa
vykonávalaúčtovníctvoajnazákladezmluvyovýkonefunkcieasistenta.Naosobnomstretnutížalobkyni
oznámil, že ďalšiu činnosť bude vykonávať P.. M., a to od apríla 2009. Súčasne oznámil žalobkyni,
že ďalej prechádza na činnosť z pracovnej zmluvy. V rámci výkonu pracovnej zmluvy bolo žalobkyni
oznámené, že bude zabezpečovať len styk s úradom práce, voči čomu nevzniesla námietky. Potom za

ním žalobkyňa prišla, že sa jej blíži dôchodok, aby prehodnotil výšku mzdy, prípadne vyplácal načierno
odmenu za výkon funkcie asistenta. Keď podpísal dohodu s úradom práce, dohodu si so žalobkyňou
prešli. Žalobkyňa vedela, že v dohode s úradom práce je špecifikované jej postavenie asistenta, vedela
o dojednaní trvania dohody na 12 mesiacov. Od 1. 4. 2009 vykonávala funkciu asistenta P.. M.C..
Žalobkyni vždy platil sumu, ako bola uvedená v zmluve o asistencii. So žalobkyňou sa pred uzavretím

zmluvy o asistencii dohodli, že bude vykonávať činnosť len na základe zmluvy o asistencii. Pracovný
pomer trval, ale žalobkyni nebola prideľovaná práca v rozsahu uvedenom v pracovnej zmluve. Práca
bola prideľovaná z pracovnej zmluvy len v rozsahu, aby dopĺňala zmluvu o asistencii. Od podpisu
zmluvy vykonávala žalobkyňa činnosť na základe zmluvy o asistencii, pracovný pomer nebol skončený,
ale nebol vykonávaný. Za obdobie od februára 2008 do marca 2009 vyplácal žalobkyni odmenu zo

zmluvy o výkone práce asistenta, a to vždy minimálne vo výške, ako bola nahlásená na úrade práce.
Žalobkyňa dostávala odmeny v platbách vo forme výplatných pások, nakoľko to nevedel oddeliť v
informačnom systéme. Odmenu teda vyplácal žalobkyni ako mzdu, vrátane odvodov a náhrady mzdy.
Taktiež to vyplácal z opatrnosti z dôvodu možných daňových postihov v budúcnosti. Nevedel uviesť,
prečo poskytoval žalobkyni aj náhradu mzdy za dovolenku a návštevu lekára. V predmetnom období iné

sumy žalobkyni neposkytoval, ako uvedené vo výplatných páskach. Žalobkyňa mala v zmysle dohody
vykonávať aj účtovné práce. Žalobkyňa vykonávala aj účtovné práce, aj osobnú asistenciu. Nevedel
povedať, v akom rozsahu prideľoval žalobkyni prácu na základe pracovnej zmluvy a na základe zmluvy
o výkone funkcie asistenta. Zmluva bola dojednaná na 40 hodín týždenne. Žalobkyňa neodovzdala H.
R. činnosť asistenta, ale šanón. V rámci svojej pracovnej zmluvy mala žalobkyňa na starosti aj obchodný

styk a evidenciu pošty. Prípravné práce, prevzatie dokladov, odkontrolovanie dokladov a ich nalepenie
vykonávala žalobkyňa. Následne kontrolu zúčtovania jednotlivých položiek vykonával on alebo P.. M..
Vypracovanie daňového priznania mal na starosti on alebo P.. M.. Žalobkyňa teda robila len prvotné
úkony vo vzťahu ku klientom, a to ku klientom uvedeným v ňou predloženom zozname.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to
dohodou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta zo dňa
20. 3. 2008, dodatkom č. 1/2008 zo dňa 3. 6. 2008 k uvedenej dohode, zmluvou o poskytovaní
pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008,
oznámením Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 29. 4. 2010, čestnými prehláseniami M. Z., H. R.,

S. Z. B. B. V., odvolaním okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1. 3. 2010, pracovnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 3. 12. 2007, výpisom z účtu žalobkyne za
obdobie od 1. 5. 2008 do 31. 3. 2010, mzdovým listom žalobkyne za rok 2009, výplatnými lístkami
žalobkyne za obdobie január - december 2008, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 30. 12.
2009, pracovnou náplňou pre zabezpečenie zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo

vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti s P.. A. M. zo dňa 1. 3. 2009, zmluvou o poskytovaní
pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 1. 3. 2009,
zmluvou o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti
zo dňa 1. 12. 2006, informáciou k zákonu 5/2004 Z. z., informáciou k dani z príjmov zo závislej
činnosti, dohodou o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta zo dňa 1. 4. 2009, listami

žalobkyne zo dňa 16. 2. 2010 a 23. 4. 2010, protokolom Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 29. 4.
2010, správou o výsledku následnej finančnej kontroly vykonanej Úradom práce, soc. vecí a rodiny
v Liptovskom Mikuláši zo dňa 7. 12. 2010, vrátane zápisnice o prerokovaní správy zo dňa 13. 12.
2010, výplatným lístkom za mesiac január 2010, zoznamom klientov pre ktorých žalovaný vykonávajednoduché účtovníctvo za roky 2008-2009, e-mailovou komunikáciou vedenou P.. A. M. v období od
30. 4. 2009 do 26. 5. 2010, charakteristikou administratívnych a správnych činností, prílohou č. 4 k
zákonu č. 447/2008 Z. z., listom žalobkyne zo dňa 23. 4. 2010, popisom činností pracovnej náplne

pre zabezpečenie zmluvy o poskytovaní pomoci s P.. M., prílohou č. 1 k pracovnej zmluve P.. M.
- popis pracovnej činnosti zo dňa 3. 12. 2007 pre hlavného účtovníka, prílohou č. 2 k pracovnej
zmluve P.. M. - popis pracovnej činnosti pre v časti asistent daňového poradcu zo dňa 12. 12. 2007,
pracovnou zmluvou H. R. vrátane popisu pracovnej činnosti zo dňa 29. 4. 2009, popisom pracovnej
činnosti pracovného asistenta vypracovaným žalobkyňou vrátane výkazov, popisom pracovnej činnosti

samostatného účtovníka vypracovaným žalobkyňou vrátane prehľadu klientov, výpisom zo štatútu
Slovenskej komory daňových poradcov, výsluchom svedkov H. L., S. Z. B. P.. A. M., zistiac nasledovný
skutkový stav:

Svedkyňa H. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovala u žalovaného. Preberala klientov od
žalobkyne, potom aj asistenciu. Žalovaný telefonoval jej manželovi, že ak nestiahne čestné prehlásenie,

bude ju vláčiť po súdoch. U žalovaného pracovala od 5. 3. 2009, zmluvu dostala od 1. 5. 2009. Od
marca do mája 2009 ju žalobkyňa zaúčala, potom od nej prevzala nejakých klientov. Určitú dobu
sedela so žalobkyňou aj v jednej kancelárii. Žalobkyňa účtovala, nahadzovala klientov do počítača,
robila agendu v súvislosti s úradom práce, Sociálnou poisťovňou, zabezpečovala žalovanému výpisy
z registra trestov, robila mzdy pre niektorých klientov. Žalobkyňa mala na starosti aj pokladňu, poštový

styk. Pracovný pomer skončila so žalovaným k 30. 9. 2009, nakoľko nastupovala na vysokú školu.
Mala dojednaný druh práce jednoduché účtovníctvo, ktoré aj vykonávala od nástupu do pracovného
pomeru, a to pre 15-20 klientov. Žalobkyňa vykonávala jednoduché účtovníctvo pre 50 klientov, P.. M. asi
pre 2 klientov. Žalobkyňa robila ročné zúčtovania zdravotného poistenia. Od marca 2009 bola zobratá
k žalovanému preto, aby odbremenila žalobkyňu, ktorá toho mala strašne veľa. P.. M. robila hlavne

podvojné účtovníctvo. Po odchode žalobkyne z pracovného pomeru niektorých jej klientov prevzala,
niektorých si rozdelili ďalšie kolegyne. Prevzala od žalobkyne asistenciu. Pod pojmom asistencia má
na mysli poštový styk, pokladňu, komunikáciu s úradom práce, varenie kávy. Asistenciu v zmluve
nemala. Po odchode žalobkyne vykonávala úkony asistencie len ona. Od r. 2009 do januára 2010 P..
M. okrem účtovníctva nevykonávala prácu, ktorú opísala ako asistencia. Tú vykonávala len žalobkyňa.

Splnomocnená na preberanie pošty bola žalobkyňa, po jej odchode ona. Komunikáciu s úradom
práce mala na starosti žalobkyňa. Vedela, že žalobkyňa nedostávala odmeny, nakoľko jej to povedala
žalobkyňa, že už má toho dosť, a že odmeny za to nedostáva. Aj v čase, keď už sedela u žalovaného,
videla, kto ku žalovanému chodí, o čom sa bavia. S niektorými vecami ohľadne asistencie jej P.. M.Ú.
nevedela poradiť.

Svedkyňa P.. A. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sama navrhla, aby bola v prípade potreby
vypočutá ako svedok, nakoľko v žalobe si prečítala, že je spochybnené, že od marca 2009 vykonávala
funkciu asistenta. U žalovaného pracuje od r. 2003, od r. 2005 v pracovnom pomere. V pracovnej zmluve
má dojednanú prácu účtovníka. Vykonáva podvojné účtovníctvo a mzdy pre pridelené firmy. Jednoduché

účtovníctvo účtujú všetky pracovníčky, každá má pridelené nejaké firmy. V r. 2008, do príchodu H. R.,
zabezpečovala jednoduché účtovníctvo vo väčšine žalobkyňa, potom prebrala H. R. časť jednoduchého
účtovníctva.Od1.3.2009malauzatvorenúzmluvunapracovnéhoasistenta.Nazákladepopisučinností
v zmluve vykonávala tie činnosti v zmluve, ktoré tam boli uvedené. Jednalo sa o vyhľadávanie stanovísk
pre klientov, dohľadávanie informácií pri daňovej kontrole, korektúry stanovísk, ktoré písal žalovaný,

upgradingyprogramovéhovybavenia,sledovanienoviniekvupgradoch,vystavovaniefaktúrpreklientov,
v rámci poštového styku e-mailové dopyty, komunikácia s komorou daňových poradcov, sledovanie
školení, účasť na nich. Pred 1. 3. 2009 si uvedené činnosti zabezpečoval žalovaný sám. Pred 1. 3.
2009 vykonávala asistenciu žalobkyňa. Dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným bola iná. Žalobkyňa
vykonávala prvotné úkony pre jednoduché účtovníctvo. Fyzicky poštu preberala žalobkyňa, po nej

nevedela uviesť, kto poštu preberal, avšak aj ona mala podpisové právo na preberanie pošty. V rámci
starostlivosti o pomôcky mala na starosti odbornú literatúru, časopisy, fotenie odborných článkov. Pri
príchode do práce kontrolovala pracovisko, toaletný papier, robila menšie nákupy. Nákupy určite robila aj
žalobkyňa, resp. iná prítomná zamestnankyňa. Pokiaľ prišla návšteva, uviedol ju ten, kto v kancelárii bol.
Kávu varil tiež ten, kto bol k dispozícii. Ako osobný asistent daňového poradcu vyhľadávala materiály

pre stanoviská klientov v zákonoch, podporných materiáloch. Súbežne s pracovnou zmluvou mala aj
zmluvu o asistencii. Za asistenta mala odmenu 600 eur, z pracovnej zmluvy 800 eur. Mzdu aj odmenu
mala vyplácanú v jednom, mala tam vykonávané aj odvody.Svedok S. Z. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný od septembra
2007 do augusta 2008, následne spolupracovali ako firma V&M Slovakia, s. r. o.. V rámci externej
spolupráce vykonával činnosti pre žalovaného od septembra 2008. Mal samostatnú kanceláriu, k

žalovanému chodil len pre poštu, donášal vypracované veci. Kanceláriu mal mimo firmy žalovaného.
K žalovanému chodieval približne jeden krát týždenne, na 1-2 hodiny, vždy prichádzal do styku
so všetkými zamestnancami. Pre žalovaného vykonával najmä podvojné účtovníctvo, mal asi aj 2
klientov na jednoduché účtovníctvo. Žalobkyňa robila samostatné vedenie jednoduchého účtovníctva,
spracovávalamzdy,nahadzovaladopočítača,polievalakvety,malanastarostipokladňu,zabezpečovala

poštu. Väčšinu jednoduchého účtovníctva zabezpečovala žalobkyňa, avšak zabezpečovali ho aj iní
zamestnanci. Iní zamestnanci pritom mali do 5 klientov jednoduchého účtovníctva, žalobkyňa mala
množstvo. Žalobkyňa zabezpečovala pracovné pomôcky, mala na starosti pokladňu. Pokiaľ nebola v
práci, kvety polial niekto iný. Keď prišla do firmy návšteva, väčšinou ju uviedla žalobkyňa, uvarila kávu.
Pokiaľ tam žalobkyňa nebola, urobil tak napr. on. Aj počas toho, ako robil pre žalovaného ako externista,
návštevy uvádzala žalobkyňa, robila pokladňu. V informačnom systéme MRP sa dalo robiť jednoduché

účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, mzdy a personalistika, dajú sa tam účtovať autorské odmeny, iné
druhy odmien. Úkony jednoduchého účtovníctva robil aj žalovaný. Upgrading programu si väčšinou
vykonával žalovaný. Daňové priznania odosielal žalovaný elektronicky. Všetky daňové priznania najskôr
on vytlačil, žalovaný ich prekontroloval, a potom ich odosielal. Určite ich odosielala aj P.. M..

Žalobkyňa pracovala v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 3.
12. 2007. Ako druh práce bol dojednaný výkon práce samostatného účtovníka, miestom výkonu práce
bolo Námestie osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš. Podľa čl. I ods. 4 zmluvy, pracovný pomer medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vznikol dňa 1. 4. 2003 a trvá podľa ustanovení pracovnej zmluvy.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy, je základná

mzda zamestnanca 18.000 Sk. Podľa čl. IV pracovnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na pracovnom
čase 40 hodín týždenne. Podľa popisu pracovnej činnosti zo dňa 3. 12. 2007, ktorý tvorí prílohu č. 1
k pracovnej zmluve, žalobkyni z pracovného zaradenia vyplývajú aj pracovné povinnosti spracovávať
účtovné a štatistické výkazy, vypracovávať daňové priznania, poskytovať poradenstvo vo vymedzenej
oblasti, viesť knihu došlých a vyšlých faktúr, evidenciu pohľadávok a záväzkov, vykonávať prípravu

daňových podkladov, viesť evidenciu a vypracovávanie daňového priznania k DPH, spracovať mzdy
za pridelené firmy, odvody do fondov, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, nahlasovať zmeny na
sociálnu a zdravotné poisťovne, vypracovávať ročné zúčtovanie dane z príjmov a zo závislej činnosti pre
pridelené firmy, vystavovať potvrdenia pre príslušné inštitúcie - sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,
atď., zabezpečovať podľa pokynov nadriadeného administratívne práce, vykonávať ďalšie nevyhnutné

práce spojené s pracovnými a spoločenskými potrebami, vybavovať korešpondenciu podľa pokynov,
písať, prepisovať listy, posielať a prijímať faxové správy, elektronickú poštu, viesť evidenciu a predaj
stravných lístkov.

Z výplatných lístkov žalobkyne za rok 2008 mal súd preukázané, že žalobkyni bol za každý mesiac

v roku 2008 účtovaný zmluvný základný plat 18.000 Sk, ku ktorému boli vyplatené aj prémie,
pričom z hrubej mzdy boli vykonávané v každom mesiaci odvody na nemocenské poistenie, zdravotné
poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie,
úrazové poistenie a zrazený preddavok na daň z príjmov. Následne bola vyplácaná na osobný účet
žalobkyne čistá mzda. Zo mzdového listu za rok 2009 súd zistil, že žalobkyni prislúchal zmluvný

základný plat vo výške 597,49 eura každý mesiac, ku ktorému boli vyplácané aj prémie, pričom z
hrubej mzdy boli vykonané odvody na nemocenské, zdravotné, starobné, invalidné poistenie, poistenie
v nezamestnanosti a preddavok na daň z príjmu a následne na osobný účet vyplatená čistá mzda. Z
výplatného lístku za mesiac január 2010 súd zistil, že žalobkyni bol účtovaný zmluvný základný plat
vo výške 597,49 eura, z ktorého boli vykonané odvody na nemocenské, zdravotné, starobné, invalidné

poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, ako aj preddavok na daň
z príjmov a následne bola vyplatená na osobný účet čistá mzda.

Listom zo dňa 30. 12. 2009 žalovaný ukončil výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
pracovný pomer so žalobkyňou, z dôvodu racionalizačných opatrení, v rámci ktorých sa zrušila funkcia

samostatného účtovníka pre JU ku dňu 31. 12. 2007, v dôsledku čoho sa stala žalobkyňa nadbytočnou,
pričom žalovaný inú vhodnú prácu pre žalobkyňu nemá.Dňa 1. 3. 2010 právny zástupca žalovaného v mene žalovaného oznámil žalobkyni, že žalovaný
odvoláva okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5. 2. 2010 s tým, že naďalej bude žalobkyňu
zamestnávať do uplynutia výpovednej doby, t. j. do 31. 3. 2010 a vyplatí jej odstupné.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a žalovaný ako príjemca uzatvorili dňa 20. 3. 2008
dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59
zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Podľa čl. II. ods. 1 sa
príjemca zaviazal uzatvoriť zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní

alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a predložiť jedno vyhotovenie najneskôr do 10 dní od
jej uzatvorenia. Podľa čl. II. ods. 2 zmluvy sa príjemca zaviazal dodržiavať štruktúru pracovnej asistencie
spracovnýmasistentompodľavzájomneuzatvorenejzmluvyvzmysle§§51,53Občianskehozákonníka
nasledovne:
a) druh a rozsah činností vykonaných pracovným asistentom: účtovanie, administratívne činnosti v
rozsahu pomocných činností, zabezpečovanie poštového a bankového styku,

b) miesto výkonu činnosti pracovného asistenta: Námestie osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš,
c) dohodnutý pracovný čas: týždenný pracovný čas 40 hodín,
d) práva a povinnosti pracovného asistenta: v súlade so zmluvou o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ, uzatvorenej dňa 1. 2. 2008,
e) výška odmeny a spôsob jej vyplácania: 15.000 Sk, dohodnutá odmena je splatná dozadu za mesačné

obdobie a výplatným termínom je posledný kalendárny deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
f) dôvody odstúpenia od zmluvy: SZČO má právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia ktorejkoľvek
povinnosti pracovného asistenta uvedenej v čl. IV. bod 4 až 6 zmluvy,
g) meno a priezvisko pracovného asistenta: N. T., H.. XX. X. XXXX.

Podľa čl. III. ods. 1, sa úrad práce, soc. vecí a rodiny zaväzuje poskytnúť finančný príspevok na činnosť
pracovného asistenta pre SZČO, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, poskytovať mesačne,
najviac vo výške do 7609 Sk, po dobu najviac 12 mesiacov. Dňa 3. 6. 2008 bol podpísaný Dodatok č.
1 k uvedenej dohode, ktorým došlo, okrem iného, k zmene výšky maximálneho mesačného príspevku
na činnosť asistenta na 11.609 Sk.

Dňa 26. 2. 2008 uzatvorili žalobkyňa ako pracovný asistent a žalovaný ako samostatne zárobkovo
činná osoba zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej
činnosti, podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 59 ods. 7
zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v ktorej si dojednali

popis pracovných činností, a to: zabezpečovanie administratívnych činností pre výkon práce SZČO,
zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok a materiálov
nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny v práci, pomoc pri
zabezpečovaní osobných potrieb SZČO, starostlivosť o kultúrnosť pracovného prostredia.

Inšpektorát práce v Žiline listom zo dňa 29. 4. 2010 oznámil žalobkyni vybavenie jej podania na
žalovaného, ktoré v časti nedodržania dohody o poskytovaní nenávratného finančného príspevku
na činnosť pracovného asistenta bolo z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpené k vybaveniu Úradu
práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Inšpektori práce požiadali o spoluprácu Sociálnu
poisťovňu, ktorá potvrdila, že v období od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2010 zamestnávateľ neoznámil prerušenie

pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou, z čoho vyplýva, že v uvedenom období vykonávala prácu
podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 3. 12. 2007 a podľa dohodnutých mzdových
podmienok v pracovnej zmluve jej bývalý zamestnávateľ aj vyplácal mzdu. Z predložených výplatných
pások, mzdových listov a dokladov o vyplatení mzdy vyplýva, že pracovná zmluva nebola prerušená a
nebol prerušený ani pracovnoprávny vzťah k žalobkyni za celé obdobie trvania pracovného pomeru so

žalovaným od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2010.

M. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 11. 1. 2011 uviedla, že u žalovaného pracovala od 5. 2. 2007
do 31. 7. 2008 na hlavný pracovný pomer vo funkcii samostatný účtovník. Žalobkyňa u žalovaného
pracovala vo funkcii samostatný účtovník JÚ, pričom žalovaný nemal sekretárku a tak na všetky práce

nad rámec účtovníctva využíval žalobkyňu. Nie je jej známe, že by žalobkyňa za to dostala nejakú
odmenu, dostávala len mzdu za prácu samostatnej účtovníčky. Žalobkyňa ako jediná vykonávala prácu
ako samostatný účtovník JÚ a účtovala do 80 firiem. Taktiež robila pre uvedené firmy ročné zúčtovania
zdravotného poistenia, daň z motorových vozidiel, oznámenia o predaji liehu na colný úrad. Nakoľkopožadovanú prácu samostatnej účtovníčku a popri tom prácu sekretárky nebolo možné vykonať v
pracovnom čase 8 hodín, musela zostávať účtovať dlho do večerných hodín.

H. R. v čestnom prehlásení zo dňa 16. 12. 2010 uviedla, že u žalovaného pracovala od 1. 5. 209 do
30. 9. 2010. Žalobkyňa pracovala ako samostatný účtovník JÚ aj ako pracovná asistentka žalovaného,
a to aj za P.. A. M.. Za pracovnú asistenciu nikdy nedostávala žiadne odmeny, dostávala len mzdu za
prácu účtovníčky. Prebrala po nej približne 17 firiem. Počas PN žalobkyne bola prijatá nová pracovníčka,
ktorá prevzala približne 20 firiem, ostatné firmy po žalobkyni rozdelil žalovaný ďalším 3 kolegyniam. Celú

agendu pracovného asistenta prebrala od žalobkyne na príkaz žalovaného dňa 18. 1. 2010, hoci ako
oficiálna pracovná asistentka bola od 1. 4. 2009 menovaná P.. M., ktorá však počas jej pôsobenia vo
firme túto prácu nevykonávala.

S. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 11. 1. 2011 uviedol, že u žalovaného pracoval od septembra 2007
do augusta 2008 na hlavný pracovný pomer, potom s ním spolupracoval externe ako dodávateľská

spoločnosť do r. 2010. Žalobkyňa pracovala u žalovaného vo funkcii samostatný účtovník JÚ, aj ako
sekretárka. Ako jediná z kolegýň vykonávala prácu ako samostatný účtovník a navyše vykonávala
sekretárku a iné bežné administratívne služby.

B. V. v čestnom prehlásení zo dňa 31. 1. 2011 uviedla, že u žalovaného pracovala od 27. 9. 2005 do 31.

10. 2005 na dohodu o vykonaní práce a od 1. 11. 2005 do 31. 8. 2006 a od 1. 9. 2006 do 31. 7. 2008
na hlavný pracovný pomer. Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako samostatný účtovník JÚ, pričom
žalovaný nemal sekretárku, a tak všetky práce nad rámec účtovníctva vykonávala žalobkyňa. Nie je
jej známe, že by za túto prácu dostala odmenu, dostávala len mzdu za prácu samostatnej účtovníčky.
Žalobkyňa vykonávala prácu ako samostatný účtovník pre 80 firiem, pre ktoré robila aj ročné zúčtovanie

zdravotného poistenia, daň z motorových vozidiel, oznámenia o predaji liehu na colný úrad. Nakoľko
prácu samostatnej účtovníčky a popri tom prácu sekretárky nebolo možné vykonať v pracovnom čase,
musela zostávať účtovať dlho do večerných hodín.

Dňa 1. 3. 2009 uzatvoril žalovaný zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní

samostatnej zárobkovej činnosti s pracovným asistentom P.. A. M.. Podľa čl. I ods. 1 zmluvy, pracovný
asistent bude u SZČO vykonávať pomocné administratívne činnosti a zabezpečovanie potrieb SZČO pri
výkone podnikateľskej činnosti. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy, sa zmluvný vzťah uzatvára na dobu neurčitú,
od 1. 3. 2009. Podľa čl. V ods. 1 zmluvy, za vykonanú činnosť patrí pracovnému asistentovi dohodnutá
mesačná odmena vo výške 600 eur. Podľa pracovnej náplne k uvedenej zmluve zo dňa 1. 3. 2009 sa

zmluvné strany dojednali na pracovnej činnosti: zabezpečovanie pomocných administratívnych činností,
zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok a materiálu
nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny práce a pomoc pri
zabezpečovaní osobných potrieb SZČO.

Dňa 1. 12. 2006 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou ako pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní
pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom podľa čl. I ods. 1
zmluvysapomocnýasistentzaviazalvykonávaťuSZČOčinnostipomocnéhoúčtovníkavykonávajúceho
účtovanie dokladov SZČO v rozsahu platného zákona o účtovníctve, administratívne činnosti a
zabezpečovanie poštového a bankového styku. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy, bol zmluvný vzťah založený

na dobu neurčitú, od 1. 12. 2006. Podľa čl. V ods. 1 zmluvy, si zmluvné strany dojednali mesačnú
odmenu vo výške 9000 Sk.

Dňa 1. 4. 2009 uzatvoril žalovaný s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dohodu o
poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta, podľa ktorej sa úrad práce zaviazal poskytnúť

finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta na dobu najviac 12 mesiacov, a to na P.. A. M..

Listom zo dňa 16. 2. 2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru
na základe listu zo dňa 5. 2. 2010 považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ zamestnával
až do uplynutia výpovednej doby, t. j. do 31. 3. 2010. Listom zo dňa 23. 4. 2010 žalobkyňa požiadala

žalovaného o doplatenie odstupného a vyplatenie odmeny za prácu pracovného asistenta na základe
zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo
dňa 1. 12. 2006, za ktorú jej prislúcha mesačná odmena 9000 Sk a na základe zmluvy o poskytovanípomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČO zo dňa 26. 2. 2008 do 31. 3. 2009, za ktorú jej
prislúcha mesačná odmena 15.000 Sk.
Inšpektorát práce Žilina v protokole z výkonu inšpekcie práce, spísanom dňa 29. 4. 2010 pod číslom

IZA-27-33-2.3/P-E 22, 24-10, okrem iného, uviedol, že zamestnávateľ nevyplatil žalobkyni mzdu a
mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej 25 % priemerného zárobku za rok 2009. Ďalej
inšpektorát zistil, že v zápisnici o podaní informácie žalovaný ako zamestnávateľ uviedol, že v období
od 1. 3. 2008 do 28. 2. 2009 mal so žalobkyňou ako zamestnancom súbežne uzatvorené 2 zmluvy, a to
pracovnúzmluvuzodňa3.12.2007azmluvuoposkytovanípomocipriprevádzkovaníalebovykonávaní

samostatnejzárobkovejčinnostizodňa26.2.2008.Sociálnapoisťovňapotvrdila,žežalovanýneoznámil
v období od 1. 4. 2003 do 31. 3. 2010 prerušenie pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v správe o výsledku následnej finančnej kontroly
zameranej na použitie finančných prostriedkov podľa dohody č. 2/§ 59/2008/Šr zo dňa 20. 3. 2008,
vypracovanej dňa 7. 12. 2010 pod číslom 09/2010/NFK, uviedol, že kontrola bola vykonaná na základe

podnetu žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovaný predkladal na úrad práce ako oprávnený výdavok na
úhraduodmenyzačinnosťpracovnéhoasistentajejmzduzhlavnéhopracovnéhopomeru,azaskutočne
vykonávanú prácu pracovného asistenta jej nevyplácal odmenu. Podľa doručenej žiadosti o úhradu
platby a výpisov z bankového účtu zamestnávateľa, bolo zistené, že SZČO vyplácal N.. T. vyššiu sumu,
než bola dohodnutá v zmluve (15.000 Sk). Úrad práce, soc. vecí a rodiny uznal a uhradil oprávnený

výdavok pre SZČO len do dohodnutej výšky príspevku, zakotvenej v dohode a jej dodatku. Kontrolou
bolo tiež zistené, že počas účinnosti dohody nenapadol výšku príspevku, resp. poskytovanej odmeny
za činnosť pracovného asistenta, ani jeden z účastníkov zmluvy. Naopak, pracovný asistent N.. T. sama
predkladala úradu doklady preukazujúce jej odmenu za činnosť pracovného asistenta počas celého
kontrolovaného obdobia. O uvedenej skutočnosti jej bolo na jej vlastnú žiadosť vydané potvrdenie, že

počas platnosti všetkých dohôd doručovala úradu práce, soc. vecí a rodiny všetky požadované doklady
v súlade s platnými dohodami. Žalovaný listom zo dňa 2. 6. 2010 oznámil Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, že počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní pomoci pre SZČO podľa neho
nevykonávala žalobkyňa prácu podľa pracovnej zmluvy, preto nemohla byť ani odmeňovaná mzdou v
zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Na základe zistení inšpektorátu práce a stanoviska a vyjadrení

kontrolovaného subjektu vyplynulo, že úrad práce, soc. vecí a rodiny nie je kompetentný jednoznačne
potvrdiť, či zamestnávateľ vyplácal pracovnému asistentovi len odmenu za pracovnú asistenciu podľa
uzatvorenej zmluvy alebo mzdu na základe platnej pracovnej zmluvy, resp. kumuláciu obidvoch foriem
odmeňovania za vykonávané činnosti. Keďže ide o rozpor medzi pracovnou asistentkou a SZČO,
tvrdenia ktorých sú rozdielne, spor medzi nimi môže vyriešiť len príslušný súd, najmä z dôvodu aplikácie

viacerých právnych noriem súvisiacich s predmetom konania žalobkyne. Podľa záveru finančnou
kontrolou bolo zistené porušenie finančnej disciplíny formou poskytnutia verejných prostriedkov nad
rámec vo výške 31,24 eura, vyplatených pred novelou zákona o službách zamestnanosti, kedy sa CCP
odvíjala od VZ pre platenie poistného, a nie od priemernej mzdy zamestnanca v NH SR.

Žalobkyňa listom zo dňa 23. 4. 2010 zaslala úradu práce, soc. vecí a rodiny žiadosť o doplatenie
odstupného a vyplatenie odmeny za prácu pracovného asistenta, ktorú zaslala v uvedený deň aj
žalovanému. V liste uviedla, že keď sa domáhala odmeny, žalovaný sa vyhovoril, že nemá z čoho, že ju
od práce odbremení, čo sa však nestalo. Asistenciu robila ďalej aj za novú asistentku do 20. 1. 2010.

Žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 29. 4. 2009 so zamestnancom H. R. pracovnú zmluvu,
na dobu neurčitú, s dátumom vzniku pracovného pomeru 1. 5. 2009 na výkon práce samostatného
účtovníka.Podľapopisupracovnejčinnosti,ktorátvoríprílohuč.1kpracovnejzmluvezodňa29.4.2009,
k pracovným povinnostiam zamestnanca patrí, okrem iného: spracovanie účtovných a štatistických
výkazov, vypracovávanie daňových priznaní, poskytovanie poradenstva, vedenie hlavnej účtovnej

knihy, vedenie knihy došlých a vyšlých faktúr, vedenie evidencie a vypracovávanie daňových priznaní
k DPH, príprava daňových podkladov, spracovávanie miezd za pridelené firmy, odvody do fondov,
vypracovávanie mesačných, štvrťročných a ročných výkazov ohľadne miezd, nahlasovanie zmien na
sociálnu a zdravotné poisťovne, vypracovanie ročných zúčtovaní daní z príjmov, vystavovanie potvrdení
pre príslušné inštitúcie - sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, atď., zabezpečovanie podľa pokynov

nadriadeného administratívnych práv, vykonávanie ďalších nevyhnutných prác spojených s pracovnými
a spoločenskými potrebami, vybavovanie korešpondencie podľa pokynov, písanie, prepisovanie listov,
posielanie a prijímanie faxových správ, elektronická pošta, vedenie a predaj stravných lístkov.Žalobkyňa v popise pracovnej činnosti pracovného asistenta uviedla, že v rámci tejto činnosti vykonávala
zabezpečovanie administratívnych činností pre výkon práce SZČO, a to agendu ohľadne príspevku na
chránené pracovisko podľa § 60 zák. č. 5/2004, agendu ohľadne príspevku na pracovného asistenta

podľa § 59 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, agendu ohľadne príspevku podľa § 50e zák.
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, iné administratívne
práce, ďalej zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok
a materiálu k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny práce, pomoc
pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO, starala sa o kultúrnosť pracovného prostredia. V rámci

výkonu funkcie práce samostatného účtovníka žalobkyňa podľa predloženého popisu pracovnej činnosti
vypracovávala daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb, daňové priznania k DPH, vykonávala
mzdy a personalistiku, vykonávala ďalšie práce v zmysle pracovnej zmluvy.

Podľa § 35 Štatútu Slovenskej komory daňových poradcov je asistent daňového poradcu oprávnený
vykonávať iba tie úkony, na ktoré ho daňový poradca splnomocní.

Súd sa oboznámil aj so zoznamom subjektov, pre ktoré vykonávala žalobkyňa účtovnícke úkony v r.
2008-2009, s e-mailovou komunikáciou medzi P.. A. M. a žalovaným, resp. klientmi žalovaného, vrátane
príloh k uvedenej komunikácii v období od 30. 4. 2009 do 26. 5. 2010, charakteristikou administratívnych
a správnych činností, vrátane popisu práce samostatného účtovníka.

Súd sa oboznámil v rámci dokazovania aj s popisom pracovnej činnosti P.. A. M. ako hlavného účtovníka,
ktorá tvorí prílohu č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 3. 12. 2007. Podľa prílohy č. 2 k pracovnej zmluve P..
A. M. zo dňa 12. 12. 2007, popis pracovnej činnosti v časti asistent daňového poradcu, zamestnankyňa
v rámci pozície asistent daňového poradcu vypracováva daňové priznania, metodicky riadi daňovú

agendu, vypracováva daňové priznania k DPH a iným daniam, zúčastňuje sa školení týkajúcich sa danej
problematiky, dodržiava vnútorné predpisy SK BP, štatút SK BP, iné, poskytuje odborné poradenstvo
ostatným zamestnancom kancelárie podľa pokynov zamestnávateľa.

Podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), úrad poskytuje
zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným
postihnutím príspevok na činnosť pracovného asistenta (ďalej len "príspevok").

Pracovný asistent na účely tohto zákona je

a) zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so
zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,
b) fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so
zdravotným postihnutím, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a pri
vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej

činnosti,
c) zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorí poskytujú pomoc znevýhodnenému uchádzačovi o
zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, pri zapracovaní alebo pomoc pri príprave
na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a pri vykonávaní ich osobných potrieb počas
zapracovania alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie.

Podľa § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom
so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len "zmluva"). Zmluva obsahuje
najmä

a) druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom,
b) miesto výkonu činností pracovného asistenta,
c) dohodnutý pracovný čas,
d) práva a povinnosti pracovného asistenta,
e) výšku odmeny a spôsob jej vyplácania,

f) dôvody odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej H. C. K. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel, nakoľko
v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere od 1. 4. 2003,
naposledy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 12. 2007, ako samostatný účtovník. Pracovný pomer
bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa pracovnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dojednaná

základná mzda vo výške 18.000 Sk. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 1. 12. 2006 so žalovaným
zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti,
na základe ktorej vykonávala pre žalovaného činnosti pracovného asistenta podľa § 59 zák. č. 5/2004
Z. z.. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Medzi účastníkmi taktiež nebolo

sporné, že žalovaný uzatvoril dňa 20. 3. 2008 s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta, v znení
dodatku č. 1 zo dňa 3. 6. 2008, na základe ktorej sa úrad práce, soc. vecí a rodiny zaviazal poskytovať
žalovanému finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta pre SZČO, ktorá je občanom so
zdravotným postihnutím, mesačne najviac vo výške do 7609 Sk, po dobu najviac 12 mesiacov, v zmysle

dodatku mesačne vo výške najviac 11.609 Sk, po dobu najviac 11 mesiacov. Žalovaný nespochybnil,
že žalobkyňa vykonávala činnosť pracovného asistenta na základe zmluvy o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008 po dobu 12
mesiacov, a to až do začatia výkonu činnosti pracovného asistenta P.. M., t. j. do 28. 2. 2009. Medzi
účastníkmi bolo sporné, či žalovaný za výkon činnosti pracovného asistenta vyplatil žalobkyni odmenu,

ako aj skutočnosť, či žalobkyňa vykonávala funkciu pracovného asistenta aj od 1. 3. 2009 a či jej preto
za uvedené obdobie až do nástupu na práceneschopnosť dňa 19. 1. 2010 prislúcha odmena. Žalovaný
sa v konaní bránil tým, že v období od februára 2008 do marca 2009 žalobkyni síce pracovný pomer
trval (čo napokon tvrdil aj v rámci kontrol vykonávaných inšpektorátom práce a úradom práce, soc.
vecí a rodiny), avšak v uvedenom období žalobkyňa vykonávala účtovníctvo v rámci výkonu činnosti

pracovného asistenta. Tvrdil, že žalobkyňa vykonávala účtovné práce, aj osobnú asistenciu, resp. že
žalobkynipočasuvedenéhoobdobiaprácavrozsahuuvedenomvpracovnejzmluveprideľovanánebola.
V predmetnom období žalobkyni vyplácal odmenu na základe zmluvy o výkone činnosti pracovného
asistenta tak, ako to bolo preukázané z predložených výplatných lístkov a mzdového listu. Súd
považoval uvedené tvrdenia žalovaného za účelové a nepreukázané. Z vykonaného dokazovania bolo

preukázané a medzi účastníkmi konania to nebolo ani sporné, že žalobkyňa v období do 28. 2. 2009,
po dobu 12 kalendárnych mesiacov, reálne vykonávala tak úkony súvisiace s účtovníctvom, ako aj
činnosti pracovného asistenta, uvedené v zmluve zo dňa 26. 2. 2008. Vykonávanie činnosti pracovného
asistenta v uvedenom období žalobkyňou žalovaný potvrdil. Taktiež žalovaný potvrdil, že žalobkyňa
v uvedenom období vykonávala aj účtovnícke práce. Uvedená skutočnosť napokon bola preukázaná

aj výpoveďami svedkov, ktorí v predmetnom období pracovali v pracovnom pomere, resp. vykonávali
práce pre žalovaného v inom zmluvnom vzťahu. Súd mal preukázané, že žalobkyňa v uvedenom období
vykonávala prácu účtovníčky na základe pracovnej zmluvy, keďže jej pracovný pomer u žalovaného v
uvedenom období trval, nebol žiadnym spôsobom skončený, žalovaný žalobkyni v predmetnom obdobíprácu účtovníčky podľa pracovnej zmluvy aj prideľoval a žalobkyňa ju aj vykonávala (čo napokon ani
sporné nebolo, spornou bola len skutočnosť, na základe akého dôvodu túto prácu vykonávala). Pokiaľ
ide o konkrétne činnosti, ktoré žalobkyňa pre žalovaného v rámci pracovnej asistencie vykonávala, súd

mal za to, že nemožno vychádzať v tejto časti zo zmluvy uzavretej medzi úradom práce, soc. vecí
a rodiny a žalovaným, nakoľko konkrétny rozsah činností bol uvedený výslovne v zmluve uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej účtovníctvo uvedené nie je. Z výplatných lístkov a mzdových
listov žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaný jej vyplácal v predmetnom období mzdu v súlade s
dojednaním v pracovnej zmluve, t. j. základný plat vo výške 18.000 Sk, z ktorej vykonával aj povinné

odvody, zrážal preddavok na daň z príjmov a v prípade prekážok v práci vyplácal aj náhradu mzdy.
Žalovaný sa v predmetnom období teda správal ako zamestnávateľ, vyplácal žalobkyni plnenie formou
mzdy z pracovného pomeru. Napokon, aj svedkyňa P.. M., ktorá od 1. 3. 2009 až doposiaľ vykonáva
pracovnú asistenciu pre žalovaného, potvrdila (a žalovaný to nerozporoval), že žalovaný jej vypláca tak
mzdu z pracovného pomeru za výkon práce účtovníka, ako aj odmenu za výkon pracovného asistenta
vo výške 600 eur mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v predmetnom období žalovaný

iné plnenie žalobkyni nevyplatil. Súd preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie 3485,37 eura, t. j.
odmenu za výkon činnosti pracovného asistenta vo výške 497,91 eura mesačne za obdobie od augusta
2008, tak ako si uplatnila žalobkyňa v žalobe, do februára 2009. Medzi účastníkmi konania nebola
sporná výška dojednanej odmeny v sume 15.000 Sk, t. j. 497,91 eura, mesačne. Preto súd v tomto
smere ďalšie dokazovanie nevykonával. Výška uvedenej odmeny napokon vyplynula aj zo zmluvy

uzavretej medzi žalovaným a Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorej účastníčkou
síce žalobkyňa nebola, avšak žalovaný nespochybnil, že v takejto výške bola dojednaná účastníkmi
výška odmeny za výkon práce pracovného asistenta. Napokon, ustanovenie § 59 ods. 7 zák. č. 5/2004
Z. z. neustanovuje obligatórnu písomnú formu zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo
vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného

záväzku do omeškania, súd priznal žalobkyni aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to v súlade
s dojednaním o splatnosti v zmysle čl. II ods. 2 písm. e) zmluvy uzavretej medzi Úradom práce, soc.
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a žalovaným, na ktorú sa obaja účastníci konania zhodne odvolávali,
pričom medzi účastníkmi konania nebola sporná splatnosť odmeny k poslednému kalendárnemu dňu
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa odmena vypláca. Súd priznal žalobkyni

úrok z omeškania vo výške určenej občianskoprávnymi predpismi, t. j. z odmeny, so zaplatením ktorej
sa dostal žalovaný do omeškania v roku 2008, vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej H. C.
K. platnej k prvému dňu omeškania a z odmeny, so zaplatením ktorej sa dostal žalovaný do omeškania
v roku 2009, vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba G. L. C. platná
k prvému dňu omeškania, vždy od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v

ktorom bola odmena splatná. Súd pritom nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku a priznal
žalobkyni úrok z omeškania len vo výške uplatnenej v žalobe.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 2,04 eura späť a uvedený dispozitívny úkon jej

prislúchal, súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, konanie v uvedenej časti zastavil.
Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

V zostávajúcej časti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že v období od 1. 3. 2009 vykonávala prácu pracovného asistenta P.. A. M.. Uvedenej

skutočnosti svedčia aj listinné dôkazy, a to zmluva uzatvorená s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
dňa 1. 4. 2009 a zmluva uzatvorená s P.. A. M. na výkon činnosti pracovného asistenta dňa 1. 3. 2009.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zmluva zo dňa 26. 2. 2008 bola so žalovaným dojednaná na dlhšie
obdobie ako na čas poskytovania príspevku z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, t. j.na 12 mesiacov, prípadne že by bola dojednaná na dobu neurčitú. Len okrajom súd poznamenáva,
že žalobkyňa pri žalovanom nároku odkazovala na dohodu medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a
žalovaným pokiaľ ide o výšku odmeny a jej splatnosť. Súd preto nemal dôvod pochybovať o dojednaní

účastníkov aj pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy v súlade s dojednaním medzi úradom práce, soc. vecí a
rodiny a žalovaným, t. j. na 12 mesiacov. Ani výpoveďami svedkov nebola vyvrátená skutočnosť, že od
1. 3. 2009 vykonávala činnosti pracovného asistenta P.. A. M.. Z výpovede svedkyne P.. M. vyplynulo, že
ako pracovná asistentka zabezpečovala čiastočne iné úkony ako žalobkyňa, a to najmä administratívne
činnosti pri prevádzkovaní a vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti žalovaného. P.. M. popísala,

aké konkrétne úkony ako pracovný asistent vykonávala, pričom uvedené činnosti korešpondovali s
popisom práce podľa pracovnej náplne na zabezpečenie činnosti pracovného asistenta zo dňa 1. 3.
2009. Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že aj v období od 1. 3. 2009 vykonávala činnosti pracovného asistenta
v súlade so zmluvou zo dňa 26. 2. 2008, uvedené tvrdenie nepreukázala. Súd mal z vykonaného
dokazovaniapreukázané,žežalobkyňaod1.3.2009vykonávalačinnostivsúladespracovnouzmluvou,
a že žiadnu z činností, ktoré vykonávala a o ktorých tvrdila, že sa jedná o výkon práce pracovného

asistenta, by nevykonávala v súlade s popisom pracovnej činnosti uvedenej ako príloha č. 1 k pracovnej
zmluve. Pokiaľ aj poukazovala žalobkyňa na to, že zabezpečovala uvádzanie návštev pre žalovaného,
nákupy občerstvenia, z výpovede svedka Z., ale aj P.. M. vyplynulo, že uvedené činnosti zabezpečovala
nielen žalobkyňa (aj keď v prevažnej miere), ale aj tí zamestnanci, ktorí momentálne boli prítomní na
pracovisku. Ani svedkyňa L. nevyvrátila tvrdenie žalovaného, že od 1. 3. 2009 zabezpečovala činnosti

pracovného asistenta P.. M.. Svedkyňa L. tvrdila, že prevzala celú asistenciu od žalobkyne, avšak pokiaľ
aj popisovala činnosti, ktoré pre žalovaného vykonávala, jednalo sa o činnosti, ktoré zodpovedali popisu
pracovnej činnosti v prílohe č. 1 k pracovnej zmluve a uvedené činnosti vykonávala bez toho, aby mala
uzatvorenúzmluvuopracovnejasistencii.Nebolotedazrejmé(asvedkyňaL.toaninetvrdila),nazáklade
akého právneho dôvodu by bola pre žalovaného vykonávala po nástupe žalobkyne na PN pracovnú

asistenciu. Naopak, logicky vyplýva, že pracovnú asistenciu už v tomto období vykonávala P.. M. na
základe zmluvy zo dňa 1. 3. 2009 a H. L. vykonávala práce, o ktorých sa domnievala, že sa jedná o
pracovnú asistenciu, v súlade s pracovnou zmluvou. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala
na to, že činnosti vykonávané P.. A. M. nie sú svojím charakterom pracovnou asistenciou, poukazujúc na
prílohu č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd v tejto súvislosti
uvádza, že uvedená príloha obsahuje činnosti osobného asistenta, pričom, podľa § 20 ods. 1 uvedeného
zákona, osobnou asistenciou je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach
uvedených v uvedenej prílohe, ktorú vykonáva osobný asistent. Súd mal za to, že nemožno si zamieňať
osobného asistenta podľa zák. č. 447/2008 Z. z. a pracovného asistenta podľa § 59 zák. č. 5/2004 Z.

z., ktorý, pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím,
zabezpečuje uvedenej osobe pomoc pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej
činnosti a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej
zárobkovej činnosti. Pracovný asistent teda zabezpečuje pomoc pri prevádzkovaní alebo vykonávaní
samostatnej zárobkovej činnosti, teda nie osobnú asistenciu pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4

k zák. č. 447/2008 Z. z.. Napokon, uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo samotných zmlúv uzavretých
medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a žalovaným, kde je rozsah činností vymedzený inak ako osobná
asistencia v zmysle zák. č. 447/2008 Z. z. Preto aj činnosti, ktoré uviedla P.. M. ako činnosti pracovného
asistenta, predstavujú činnosti pracovného asistenta v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z., teda činnosti
pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, vznesenú právnym zástupcom žalovaného, súd sa uvedenou
námietkounezaoberal,nakoľkobolavznesenáohľadnenárokuzaobdobieodmarca2009doseptembra
2009, pričom súd nárok žalobkyne za uvedené obdobie považoval z vyššie uvedených dôvodov za
nedôvodný.

Súd rozhodol, že ďalšie dôkazy, navrhnuté právnou zástupkyňou žalobkyne, a to výsluchy svedkov B.
V.H., M. Z., vykonanie listinných dôkazov evidenciou dochádzky zamestnancov v rokoch 2008-2009 až
do 19. 1. 2010, správami zo Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, daňového úradu, obvodného
úradu životného prostredia ohľadne podávania žiadostí žalobkyňou, ako aj listinné dôkazy - zmluvy,

na základe ktorých vykonávala činnosti pre žalovaného P.. M. a listinné dôkazy preukazujúce
vyplatenie mzdy P.. M., nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav umožňoval rozhodnúť vo veci a
ďalšie vykonávanie dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, navrhnutí
svedkovia už v žalovanom období u žalovaného ani nepracovali.Podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na
samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo

dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že
súdnepojednávanieboloodročenénavyhlásenierozsudkuvzmysle§156ods.2Občianskehosúdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.