Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/229/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206213
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5810206213.26
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobkýň: 1/ H. W.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T., 2/ E. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, 3/
S. Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 4/ A. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 50,
žalobkyne 1/ až 4/ právne zastúpené JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom, so sídlom Podbiel
177, proti žalovaným: 1/ O. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, A. J., 2/ U. J., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 3/ K. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 4/ S. Q., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Z., žalované 1/ až 4/ právne zastúpené JUDr. Ivanom Ilavským,
advokátom, so sídlom M. Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k rod. domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C., obec V. C., z r u š u j e .
II. Rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C., obec V.
C., p r i k a z u j e v celosti do vlastníctva žalovanej 1/.
III. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/, 3/, 4/ a žalovaným 2/, 3/ a 4/, každej po
3.971,50 Eur z titulu primeranej náhrady do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyne 1/, 2/,3/ 4/ a žalované 2/, 3/, 4/ s ú p o v i n n é zaplatiť žalovanej 1/, každá sumu
2.268,72 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Podanou žalobou žalobkyne žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k rodinnému
domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C. a vyporiadať ho
tak, že dom bude v celosti prikázaný do vlastníctva žalovanej 1/ za náhradu po 3.500,- Eur pre každú z
nich. Žalobu zdôvodnili v podstate tým, že užívanie nehnuteľnosti spôsobuje medzi nimi nezhody pričom
k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo ani po písomnej výzve, ktorou
žalovanej 1/ navrhli, aby od nich podiely za uvedenú cenu odkúpila.
O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom dňa 27.03.2013 tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil,
nehnuteľnosťprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanej1/,ktorúzároveňzaviazalzaplatiťžalobkyniam
1/, 2/, 3/ a 4/ každej po 3.500 € z titulu primeranej náhrady v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ primeranú náhradu neprisúdil a rozhodnutie o trovách konania si vyhradildo 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2013 bolo
prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené súdu na ďalšie konanie, preto súd opätovne vo veci konal
a rozhodol.
Žalované so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili, rovnako ako súhlasili s prikázaním domu
do vlastníctva žalovanej 1/. Nesúhlasili však s požadovanou výškou náhrady pre žalobkyne, pretože
pred rekonštrukciou domu žalovanou 1/ mal dom v roku 2008 hodnotu 4.979 Eur (150.000,- Sk), z ktorej
vyplatila žalovaným 2/ až 4/ po 623 Eur, ktorú sumu navrhovali prisúdiť aj každej zo žalobkýň. Žalovaná
1/ sa domáhala tiež tzv. širšieho vyporiadania poukazujúc na rozhodnutie krajského súdu, nesúhlasila s
tým, že jej nárok je premlčaný. Poukázala, že súhlas ostatných spoluvlastníkov bol konkludentný, o čom
svedčí skutočnosť, že niektorého zo spoluvlastníčok v blízkosti vyporiadavanej nehnuteľnosti bývajú,
mali od nej kľúče a odoberali elektrinu. Žalovanou 1/ vložené investície predstavujú sumu 24 744 €, keď
sa vychádza z hodnoty nehnuteľnosti 31 771,96 €.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníčok, svedka, videozáznamom, znaleckým
posudkom znalca Ing. U., jeho doplnkom č. XXX/XXXX, výpisom z listu vlastníctva a ostatnými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály zistil nasledovné:
Výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. V. C. potvrdzuje v konaní nespornú skutočnosť, že každá
z účastníčok konania je v podiele o veľkosti X/XX spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele č. XXXX. Podľa predloženej fotodokumentácie a znaleckého posudku sa jedná
o samostatne stojaci trojpodlažný rodinný dom s ihlanovou strechou s troma izbami a príslušenstvom.
Parcela nie je vedená na liste vlastníctva.
Zo zhodných vyjadrení tak žalobkýň ako aj žalovaných vyplynulo, že ide o ich rodičovský dom, ktorý
žalovaná 1/ začala v roku 2008 rekonštruovať po tom, čo sa ako sestry nedohodli po smrti otca na
ďalšom osude domu. Počas celého konania vládla medzi účastníčkami zhoda v tom, že po zrušení
podielového spoluvlastníctva má byť dom prikázaný do vlastníctva žalovanej 1/. Spornou zostala výška
primeranej náhrady, ktorá by mala byť prisúdená žalobkyniam, keďže žalované 2/ až 4/ cestou svojho
právneho zástupcu výslovne uviedli, že nežiadajú náhradu za odstúpenie svojich podielov, pretože už
dohodnuté čiastky dostali a tiež to, či investície, ktoré žiadala žalovaná 1/ zohľadniť v rámci tzv. širšieho
vyporiadania boli nevyhnutnými a či ostatní spoluvlastníci dali naň súhlas.
Z doplnku znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že všeobecná (trhová) hodnota rodinného domu -
súp.č.XXXsozohľadnenímrekonštrukčnýchprác kudňuvyhotoveniaznaleckéhoposudkupredstavuje
sumu 31 771,96 Eur (čl. 335). Znaleckým posudkom č. XX/XXXX (jeho prílohou) bolo ďalej preukázané,
že investície, ktoré žalovaná 1/ na nehnuteľnosť vynaložila predstavujú sumu 24 744,01 Eur. Výsluch
znalca ďalej preukázal, že rodinný dom pred rekonštrukciou bol nevyhovujúci, problematický a po nej
je stav dobrý, výborný. Za nevyhnutné náklady považoval náklady na odvodnenie objektu, aby sa
zamedzilo podmáčanie základov a tým sadaniu stavby, odstránila sa trhlina v obvodovej konštrukcii,
opravou komína sa zamedzilo prenikaniu dažďovej vody do povalového priestoru, živnosť krytiny sa
predĺžila tým, že sa odstránili hrdzavé časti a natreli sa náterom, voda okolo domu sa odviedla do žumpy
alebo do jarku, pričom celá komplexná rekonštrukcia spôsobila zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti.
Žalobkyne 1/ až 4/ za nevyhnutné investície považovali len investície vložené do obkopania rodinného
domu a odvodnenie (odtiahnutie vody) od domu, s inými prácami nesúhlasili a mali zato, že ich žalovaná
1/ vykonala bez ich súhlasu. Naproti tomu žalované tvrdili, že rekonštrukcia vykonaná žalovanou 1/ bola
potrebná („chceli tak všetci, pretože chceli zachovať rodinný dom“). Žalovaná 2/ potvrdila, že bolo treba
vymeniť okná aj dvere, pleseň bola po celej izbe, na podlahe boli foršty, kde bola huba. Žalovaná 3/
potvrdila, že bolo potrebné nevyhnutne vykonať steny, spadnutý komín, vodu- t.j. v zhodne s výpoveďou
znalca, do ktorého rozsahu aj vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí ostatných spoluvlastníkov ustálil súd
rozsah nevyhnutných opráv a úprav. Dohoda predstavuje konsenzus všetkých na dohode zúčastnených
strán, v danom prípade sa tak nestalo a to ani konkludentne, keďže žalobkyne nesúhlasiace s
vykonávaním rekonštrukcie žalovanou 1/ sa domáhali ocenenia dosiaľ ňou vykonaných prác, čo im
po výmene dverí (nových) žalovanou 1/ bolo znemožnené. Na základe uvedeného nemožno hovoriť
o konsenze. Tento podľa názoru súdu existoval na začiatku - pred začatím rekonštrukčných prác a
vychádzal z presvedčenia spoluvlastníkov o potrebe zachovania rodinného domu. Ku strete konsenzu
došlo po nedohode účastníkov o tom, komu bude dom prikázaný do výlučného vlastníctva.Pokiaľ strana žalobcov spočiatku namietala určenie rozsahu investícií pomocou rozpočtára, za ktorým
účelom najskôr navrhovali vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, resp. znalecké dokazovanie
znalcom z odboru oceňovania stavebných prác a neskôr od neho upustili, sa súdu javí za potrebné
uviesť, že prvotné oceňovanie sa vykonáva na základe dokumentácie - na podklade výkresov,
projektovej dokumentácie, kde sú vypočítané predpokladané a teda rozpočtované práce a použitý
materiál. Neskôr dochádza k ich konkretizácii v realizačnom projekte. Pri oceňovaní už zrealizovaných
(prevedených) prác sa najskôr pristupuje k ich obhliadke, meraniu, naceneniu vychádzajúc z cenovej
úrovne v čase realizácie prác. V danom prípade práce boli vykonané svojpomocne - bez dokumentácie
(realizačného projektu), preto jediným spôsobom ocenenia investícií (rekonštrukcie) bola obhliadka prác
na mieste samom, ich súpis, u niektorých prác (tých, ktoré neboli zakryté) zameranie a ich ocenenie
vychádzajúc z cenovej úrovne v čase ich vykonania (2009-2010). Takýmto spôsobom postupoval aj
rozpočtár (svedok O. F.), ktorého ohodnotenie investícií predstavuje prílohu ZP č. XX/XXXX, o ktorého
správnosti súd nemal dôvod pochybovať o to viac, keď obhliadka vykonanej rekonštrukcie sa uskutočnila
za účasti oboch sporových strán nenamietajúcich rozsah ich vykonania. Naviac išlo o práce, ktorých
realizácia bola viditeľná (zrejmá), čoho dôkazom je výpoveď znalca a svedka X.. O. F..
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Rešpektujúc záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva určené uvedeným
ustanovením, súd po tom ako mal preukázané, že nedošlo k dohode účastníčok konania o zrušení a
vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k spornému domu v zákonom predpísanej písomnej forme
(§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom
uvedeným vo výroku rozsudku z nasledovných dôvodov:
Nedeliteľnosť sporného domu vyplýva z jeho stavebnotechnického vyhotovenia keďže sa jedná o
štandardný, klasický rodinný dom určený na bývanie jednej rodiny, čo napokon potvrdzuje aj jeho
klasifikácia znalcom v znaleckom posudku ako jednobytového rodinného domu.
Vzhľadomnazhoduúčastníčokazáujemžalovanej1/onadobudnutiespornejnehnuteľnostiprichádzala
potom do úvahy v poradí druhá alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva vo forme prikázania domu za
primeranú náhradu do jej vlastníctva. I napriek zhodnej veľkosti podielov mal aj súd za to, že hľadisko
účelného využitia veci svedčí žalovanej 1/, ktorá dom pomerne zásadne zrenovovala, a ktorá ho v
podstate sama so svojou rodinou fakticky užíva ako víkendový.
K otázke výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa viackrát vyjadrovala
judikatúra súdov (viď najmä stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR, publikované pod R XX/
XXXX), ktorá je v súčasnosti konštantnou v tom, že primeranú náhradu treba ponímať ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeranosť náhrady závisí nielen od vlastností veci ale aj od záujmu o ňu - od dopytu a ponuky v danom
mieste a čase a teda musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné
vec predať.
Preto pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do vlastníctva jednému
či viacerým spoluvlastníkom sa vždy vychádza z trhovej ceny veci v stave v akom je ku dňu
rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Takáto cena je základom pre určenie výšky primeranej náhrady
pre odstupujúcich spoluvlastníkov. Investujúci spoluvlastník má možnosť návrhom alebo vzájomným
návrhom požadovať zaplatenie určitej čiastky od ostatných spoluvlastníkov titulom zhodnotenia, o čom
súd rozhodne samostatným výrokom v meritórnom rozhodnutí, ktorým vyporiada spoluvlastníctvo.
Znalec X.. U. v znaleckom posudku č. XX/XXXX a následne jeho doplnku č. XXX/XXXX určil súčasnú
všeobecnú hodnotu sporného domu na čiastku 31.771,96 Eur. Pre určenie výšky primeranej náhradyje rozhodujúcou súčasná trhová hodnota. Súd opierajúc sa o vypracovaný znalecký posudok vychádzal
z toho, že súčasná trhová hodnota spornej nehnuteľnosti v stave v akom sa v súčasnosti nachádza
(so zohľadnením rekonštrukcie vykonanej žalovanou 1/) predstavuje znalcom určenú čiastku 31.771,96
Eur. Znalecký posudok úplne presvedčivo bez zohľadnenia subjektívnych predstáv účastníčok dáva
objektívnu odpoveď na otázku, za akú cenu možno zrealizovať predaj či kúpu porovnateľného rodinného
domu. Súd tu nemohol vychádzať z čiastky navrhovanej žalovanou stranou, pretože ako už bolo
uvedené, rozhodujúci je stav veci a jej hodnota v čase vyporiadania.
Žalobkyne preto dôvodne vzhľadom na veľkosť svojich podielov (X/XX) požadovali od žalovanej 1/
náhradu po 3.500 Eur za odstúpenie svojich podielov. V tomto konaní súd prisúdil žalobkyniam i viac
než požadovali (po 3.971,50 Eur), pretože ide o konanie, v rámci ktorého z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu účastníčok. Primeranú náhradu súd prisúdil aj žalovaným
2/, 3/ a 4/, hoci náhradu za odstupujúci podiel voči žalovanej 1/ nepožadovali vychádzajúc jednak z
možnosti prisúdiť viac (teda toho, čo žiadané nebolo) a jednak z toho, že v rámci vyporiadania súd
vykonal aj vyporiadanie nároku súvisiaceho s likvidáciou spoluvlastníctva (investície), t.j. tzv. širšie
vyporiadanie, titulom ktorého vznikla žalovaným 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ jeho pomernú
náhradu. Súdu je názoru, že by sa javilo nespravodlivým, aby žalované 2/,3/ 4/ boli zaviazané na
pomernú náhradu vložených investícií bez toho, aby im vznikol nárok na primeranú náhradu za ich
odstupujúci podiel.
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno previesť ako vyporiadanie v širšom slova zmysle
a to na základe návrhu účastníka, alebo vzájomného návrhu. Preto o takomto návrhu požadujúcom
zaplatenieurčitejčiastkyzdôvoduširšiehovysporiadaniajevždytrebarozhodnúťsamostatnýmvýrokom
rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť
vysporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo
(nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci
a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve
dotknutý.
Z hľadiska povahy nárokov je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci
a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežných záležitostiach
a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými ostatní spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo,
ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. V prípade ak ostatní spoluvlastníci
súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o
hospodárenísospoločnouvecouainvestujúcispoluvlastníkmáprotiostatnýmspoluvlastníkomprávona
úhraduvynaloženýchprostriedkov.Jevšakpotrebnétiežzistiť,čizatrvaniapodielovéhospoluvlastníctva
došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide
o rozdiel medzi cenou pred investíciou a po jej vynaložení. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie teda
pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným
spoluvlastníkom, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Investície akéhokoľvek druhu
vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných, nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie
a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie uvedených záverov.
Žalovaná 1/ si nároky súvisiace s likvidáciou investícii uplatnila dňa 31.10.2011 (na
pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu). K dohode o rekonštrukcii a s vynaložením nákladov
medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Vychádzajúc z výpovede znalca súd medzi nevyhnutnú opravu a údržbu
a nie bežnú záležitosť, zaradil; - odstránenie trhliny v obvodovom múre, - odstránenie narušenia komína,
- prípojky vody vrátane nového polyetylenového potrubia zo záchytného prameňa do vodojemu a z
vodojemu do rodinného domu a s tým súvisiace výkopové práce, zásyp, obsyp, montáž, - zhotovenie
žumpy, - odkop rodinného domu s odvodnením, zasypanie štrkom, čím sa zabránilo podmývaniu
základov, - oprava trhliny, ktorá nevykazuje znaky postupného narúšania, - zhotovenie nového komína
nad strechou z podstrešného priestoru, čím sa zabránilo zatekaniu, - očistenie strechy od hrdze.
Špecifikovanými opravami a úpravami sa zabránilo zdevastovaniu rodinného domu, pretože prestalo
sadanie a zatekanie do podkrovného priestoru a zvýšila sa životnosť krytiny, a preto ich možno
považovať za nevyhnutné. Nevyhnutými opravami a úpravami došlo k zhodnoteniu podielov ostatnýchspoluvlastníkov v dôsledku investícií vynaložených žalovanou 1/ a zároveň k vzniku ich bezdôvodného
obohatenia.Žalovanej1/takvznikolnároknajehovydanievrozsahurozdielumedzicenounehnuteľnosti
pred investíciou a po jej vynaložení. Trhová cena rodinného domu pred rekonštrukciou bola 13
622,22 € a po rekonštrukcii 31 736,36 € (z trhovej ceny 31 771,96 € bola odčítaná suma 35,60
€ vynaložená na vonkajšie schodisko, čo nie je nevyhnutná úprava). Rozdiel predstavuje sumu 18
149,74 €, z ktorej na zhodnotený podiel ostatných spoluvlastníčok pripadá 2.268,72 €. Na túto sumu
titulom likvidácie vložených investícii zaviazal žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ a žalovaných 2/, 3/ a 4/. Rozsah
takého zhodnotenia rodinného domu (ako vyplýva z výpovede znalca dovtedy problematického a po
rekonštrukcií výborného) považuje súd za primeraný hodnotový ekvivalent zodpovedajúci napokon aj
záverom znaleckého posudku (prílohe znaleckého posudku č. XX/XXXX - jeho rozpočtu), ktorý ocenil
rekonštrukčné práce medzi nimi aj tie, ktoré neboli nevyhnutými sumou 24 744,01 €.
Pre začiatok plynutia vydania bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih vynaloženia nákladov
na nevyhnutnú opravu či údržbu. V posudzovanom prípade k nevyhnutných opravám či údržbám došlo v
priebehu rokov 2009 až 2010 s tým, že k zakúpeniu materiálu došlo v roku 2008. Dvojročná lehota začala
plynúť 01.01.2009 a uplynula 31.12.2011. Žalovaná 1/ si nárok uplatnila na pojednávaní 31.10.2011, t.j.
včas. Námietka premlčania tohto nároku vznesená stratou žalobkýň bola vyhodnotená ako nedôvodná.
Ostatné opravy a úpravy, ustálené vo výške 6594,27 € (t.j. rozdiel medzi rozpočtom 24 744,01 € a
nevyhnutými opravami a úpravami 18 149,74 €) neboli nevyhnutými, a preto ani záležitosťou nie bežnou,
naviac vykonanou bez súhlasu niektorých spoluvlastníkov (žalobkýň), preto je povinná ich žalovaná 1/
znášať sama.
O trovách konania bude s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na väčší počet účastníčok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.