Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614204801
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614204801.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXX/X, XXX XX L., 2. L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX L., o vymoženie 820,26 Eur
s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 5 Er 271/2014 - 16 zo

dňa 18.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnýmvymoženiapohľadávkysprísl.nazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, sp. zn. RK-PC-599/14-LP zo dňa 29.4.2014, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko

povinný svoj dlh neuhradil riadne, oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy
prostredníctvom rozhodcovského konania. Oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom
konaní bolo dané rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovských zmluvách z 26.5.2011.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok), §§ 4, 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, smernicu
Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a uviedol,
že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy.

Súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere boli podpísané aj rozhodcovské zmluvy, pričom z nich
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce zo zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky s tým, že výber z týchto alternatív je na žalobcovi.

Následne súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako

spotrebiteľ uzavreli dňa 26.5.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. V rozhodcovskej zmluve z toho istého dňa je dojednaná aj vyššie uvedená rozhodcovskádoložka. Súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
vo výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s

ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva,aplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,ktoré

majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §§ 4, 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a tiež smernice o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia

zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovský
súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v
zistení skutkového stavu. Rozhodcovská doložka spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže

byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinní dobrovoľne podpísali rozhodcovské zmluvy a rovnako
tiež nevyužili možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Tvrdil preto, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani
všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne. Spotrebiteľovi musí byť umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva,
pričom rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným

stanovená výlučne bez možnosti voľby. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní špecifikoval.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vyjadrenie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 45 ods. l, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. l, písm. b) alebo c).

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, sp. zn. RK-PC-599/14-LP zo dňa 29.4.2014, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský.
V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Oprávneným
súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu je preto správna aplikácia

ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Namietané
nesprávne právne posúdenie veci nebolo opodstatnené.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky nie sú

záväzné pre spotrebiteľa (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore aj s dobrými
mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS.
Je nepochybné, že dlžník nemal možnosť zmluvné dojednania zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a
spôsobujú nerovnováhu.
V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne normy o

spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Rozhodcovskádoložka-zmluvajesúčasťouobsahuformulárovejzmluvy,ktorúoprávnenývrámcisvojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Správne preto podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky je v tomto prípade

neplatné. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť.

Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská zmluva, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh
na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v
danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení
v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na

oprávnenom ako veriteľovi. Takže ani alternatívne dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v súlade s
ust. na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.

Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm.
q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 ZoRK umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať

nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore
s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol
v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Odvolací súd skúmal, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 1, 4 písm. r) OZ) a
či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom
(porov. rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak
sa spotrebiteľovi nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutýchfinančnýchprostriedkovnevyplývaanizobsahuzmluvy.Jevzáujmeoprávnenéhopriuzatváranízmluvy,
ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v
zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto

ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.