Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814204885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX F.
nad A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský,
Zámocká 36, 811 01 Bratislava o zaplatenie 622,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/295/2014-48 zo dňa 02.12.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 34,95 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva a žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 263,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 263,20 eura od 21.06.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky

sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Čo do zvyšku žalobu zamietol a o trovách
konaniarozhodoltak,žežalovanémunáhradutrovkonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 15,32 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil

žalovanémuzaplatiťsumu622,82eurasúrokomzomeškania13,09%aročnýmúrokomzomeškaniavo
výške 9 % zo sumy 622,82 eura od 11.05.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že je na základe zmluvy o
postúpenípohľadávokz24.03.2011právnymnástupcomSlovenskejsporiteľne,a.s.,ktorásožalovaným
pod č. 00561609262 dňa 13.04.2007 uzatvorila zmluvu. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky ako úver, ktorý mal žalovaný zaplatiť podľa zmluvne dohodnutých
podmienok. Žalovaný zmluvne dohodnuté podmienky nesplnil, ku dňu postúpenia bola pohľadávka z
úverovej zmluvy vo výške 2.189,95 eura. Úver bol poskytnutý vo výške 995,82 eura, mal byť splácaný

v mesačných splátkach vo výške od 28.31 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatnil len splátky
úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2012 v počte 22 a celkovej výške 622,82 eura s tým, že splátky
pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.03.2012 sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Pre meškanie žalovaného žalobca žiadal aj úrok z omeškania za obdobienasledujúce po splatnosti každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.05.2011 si uplatnil úrok z omeškania od toho dňa.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmluva, na základe ktorej uplatnil
žalobca nárok na súde, je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa,
a.s., na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 00561609262 z 13.04.2007 poskytla žalovanému úver
vo výške 995,82 eura, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 59 mesačných splátkach po 28,31 eura, vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.03.2012, pričom úroková

sadzba bola vo výške 19,40% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 25,93%. Zo všeobecných
obchodných podmienok veriteľa súd zistil súhlas žalovaného ako klienta s tým, že banka je oprávnená
svoju pohľadávku postúpiť na inú osobu; toto svoje oprávnenie Slovenská sporiteľňa, a.s. realizovala na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky a oznámení o postúpení pohľadávky 12.04.2014.

Súd prvého stupňa mal po posúdení veci za dôvodne uplatnenú sumu, zaplatenie ktorej uložil

žalovanému; ku kvantifikácii tejto sumy dospel, prihliadajúc ex offo na premlčanie časti nároku, ktorý
bol predmetom konania. Za nepremlčané mal len splátky, ktoré boli splatné 3 roky spätne od podania
žaloby, teda splátky splatné po 04.06.2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 04.06.2014, nakoľko
splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami boli tie,
ktoré boli splatné od 20.06.2011, teda 10 splátok z 22 splátok, pričom z každej zmluvne dohodnutej

splátky 26,32 eura odpočítal poplatok za správu úveru v sume 1,99 eura. Podľa súdu prvého stupňa
dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti bolo to, že zvyšné žalobou žiadané splátky boli
premlčané, pričom pri premlčaní vychádzal z úpravy občianskoprávnej, t.j. aplikoval všeobecnú trojročnú
premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníku, nie štvorročnú podľa Obchodného zákonníka, na
ktorú poukazoval žalobca, ako aj vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na podporu žalovaného.

Žalovanému, ktorý požiadal o úhradu dlžnej sumy v splátkach, nespochybňujúc to, že úver mu bol
poskytnutý a že ho prestal splácať nakoľko prišiel o zamestnanie, povolil zaplatiť sumu, ktorú mal
za relevantne žiadanú, v splátkach vo výške ako žiadal žalovaný, vychádzajúc z jeho nepriaznivých
osobných a príjmových pomerov.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ustanovenia § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., § 25 ods. 1, 2 Zákona č. 229/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 517 ods. 1, 2, § 100, § 101, § 103
a § 111 Občianskeho zákonníka, § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým súd
prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa

žalobcu, pokiaľ súd na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
nepostupoval správne. Bolo potrebné, čo sa týka premlčacej doby, aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže išlo o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Úverová zmluva bola uzatvorená 13.04.2007. V období
do 31.12.2007 sa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu

o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa §
55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho
sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods.
3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred

01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol
dlžník spotrebiteľom, tak ako to bolo v danom prípade, nie je možné práva a povinností vzniknuté pred
01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy
zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na úhradu

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Súd totiž žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu
premlčania. V obdobných prípadoch postupuje súd podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, teda ex offo prihliada na premlčanie uplatneného nároku. Nemožno preto hovoriť o trovách
účelne vynaložených vedľajším účastníkom. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stavkonania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, a len z označenia účastníkov usudzuje,
že ide o spotrebiteľskú vec. Pre jeho vstup nebol žiadny dôvod, účelom vstupu nebol ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca

si uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 31,87 eura, režijný paušál
a DPH.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval argumentáciu k posúdeniu veci, ktorá bola
predmetom konania totožne, ako argumentoval v priebehu konania. Čo sa týka odvolaním namietaného
nesprávneho právneho posúdenia premlčania uviedol, že názor žalobcu na aplikáciu Obchodného
zákonníka, čo sa týka premlčacej doby, neobstojí. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Pri
posúdení veci je potrebné vzhľadom na uvedené posúdenie aplikovať zároveň príslušné všeobecné

ustanovenia kogentného charakteru prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
zmluvy, v ich zmysle boli stanovené špecifické medze pôsobnosti úpravy Obchodného zákonníka pre
záväzkové vzťahy. Podľa kogentnej úpravy sa na obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých jednou zo
strán je osoba, ktorá nie je podnikateľom, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia
osobitných zákonov smerujúcich k ochrane spotrebiteľa v tých prípadoch, keď je to na prospech

strany, ktorá nie je podnikateľom, teda podľa okolností to ustanovenie, ktoré je v prospech strany,
ktorá nie je podnikateľom alebo tie ustanovenia, ktoré sú pre ňu výhodnejšie. V takých prípadoch platí
v určitom rozsahu pre zmluvné strany dvojaký právny režim: pre podnikateľa platí v plnom rozsahu
úprava Obchodného zákonníka a pre nepodnikateľa síce tiež úprava Obchodného zákonníka, ale s
odchýlkou,žepokiaľjetovjehoprospech,platínamiestoúpravypodľaObchodnéhozákonníkapríslušné

ustanovenie Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.

1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
zmluvný záväzkový vzťah, ktorý súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako záväzkový vzťah, na ktorý
je potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, vzhľadom na postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa v záväzkovom vzťahu, nároky, z ktorého boli predmetom konania. Tým, že súd prvého
stupňa ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. skúmal, či nárok bol na súde uplatnený včas,
postupoval zákonne.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu

k dôvodu, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a pre doplnenie k odvolacím
dôvodom žalobcu dodáva:

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania ide o občianskoprávny vzťah vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy, pri posudzovaní obsahu ktorej platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmyslom tejto úpravy je zabezpečiť ochranu slabšiemu účastníkovi
kontraktačného procesu, ktorým je spotrebiteľ, ktorý sa uzavretím zmluvy ocitol vo fakticky nerovnom
postavení s dodávateľom majúcim možnosť jednostranne formulárovými zmluvami stanovovať zmluvné
podmienky. Právnou úpravou sa sleduje vyrovnávanie tejto faktickej nerovnosti účastníkov záväzkového
vzťahu.

Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska včasnosti
uplatnenia práva platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyplýva
z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom
je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi

podnikateľom a spotrebiteľom je treba použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach napríklad
uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti
predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciusťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov Krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by Krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového
stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah Ústavného súdu do

namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný
súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok Krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom
rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne
odôvodnený.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení nadobudlo účinnosť 1. mája 2014,
právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od účinnosti sa

zákonodarcom zvolená právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8MCdo13/2014 z 28.05.2015).

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o nároku žalobcu
z toho hľadiska, či bol uplatnený na súde včas a vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty, rozhodol

správne zákonným postupom.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
čo do zvyšku postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§
142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať,
preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vedľajší účastník žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd

mal trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelné, nakoľko vedľajší účastník sa vyjadril
vo vyjadrení aj k odvolaciemu dôvodu. Výšku trov právneho zastúpenia odvolací súd kvantifikoval v
súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Hodnota tohto úkonu právnej
pomoci podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky je, vrátane režijného paušálu, 34,95 eura. Zaplatenie náhrady
trov odvolacieho konania v tejto výške uložil žalobcovi v lehote a s miestom plnenia, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.