Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 5, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203832
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715203832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci

navrhovateľky J. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom V. XX, W., zastúpená JUDr. Máriou Švestkovou,
advokátkou so sídlom Meisslova 6, Pezinok, proti odporcovi P. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
W., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom V. K., narodený XX.XX.XXXX
a Š.J. K., narodený XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo P. K., narodeného XX.XX.XXXX a J. K., T. A., narodenej X.X.XXXX uzavreté dňa
X.X.XXXX v Pezinku, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Pezinok, vo zväzku XX, ročník

XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Maloleté deti K.: V., narodený XX.XX.XXXX a Š., narodený X.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého V. mesačne sumou 130,- eur a na výživu maloletého
Š. mesačne sumou 100,- eur u oboch počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva rodičov, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.05.2015 domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k

maloletým deťom, tak že žiada súd aby na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého V. sumou 150,- eur a maloletého Š.
sumou 150,- eur mesačne a upravil styk s maloletými. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že
sa zoznámili v roku 1996 a manželstvo uzavreli v roku 1999, manželstvo bolo spočiatku harmonické,
riešilibežnékonflikty.Väčšienedorozumenianastalivroku2006,začalisaprejavovaťrozdielyosobností,
názorovérozporyvyústiliaždoagresívnehosprávanieodporcuvočinavrhovateľke.Najväčšierozporysa
týkali finančnej situácie. Celá starostlivosť o deti bola na navrhovateľke, odporca sa venoval práci stavbe

domu neskôr podnikaniu a svojim koníčkom. Tieto skutočnosti mali za následok vzájomné odcudzenie.

Odporca súhlasil s rozvodom, žiadal aby maloleté deti boli každý štvrtý týždeň v jeho starostlivosti,
výživné žiadal určiť vo výške 100,- eur na V. a 80,- eur na Š.. Čo sa týka problémov v ich spolužití, tieboli podľa vyjadrenia odporcu spôsobné tým, že si prestali rozumieť, trvá to približne 5-6 rokov. Popri
zamestnaní staval sám dom, platil leasing na zakúpenie strojných technológií a auto, to všetko popri
platení úverov a bežných nákladov na život rodiny. To za nezaobišlo bez finančných ťažkostí.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazať
prispievať na výživu maloletého V. sumou 130,- eur mesačne a na maloletého Š. sumou 100,- eur
mesačne.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva
a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o
príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy, písomným správami kolízneho opatrovníka, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňaXX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja
sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde doposiaľ

bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Manželom
sa narodili dve deti, maloletý V. K., narodený XX.XX.XXXX a Š. K., narodený XX.XX.XXXX. Účastníci
konania žili v spoločnej domácnosti do júna 2015, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí
zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že
vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský

účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na
základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva
tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva,
súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, na postavenie
druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania a to

všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského
spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského
spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie
spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať
bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú

obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže
iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto
formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Z manželstva účastníkov konania sa narodili maloletý V. K., narodený XX.XX.XXXX a Š. K., narodený
XX.XX.XXXX.

Maloletý V. je študentom 1. ročníka Strednej polygrafickej školy v Bratislave, je zdravý. Venuje sa

lukostreľbe a plávaniu. Priemerné mesačne výdavky na maloletého navrhovateľka vyčíslila na sumu
480,- eur.

Maloletý Š. je žiakom 8. ročníka základnej školy, trpí na atopický ekzém, s čím sú spojené
zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Hráva futbal. Priemerné mesačne výdavky na maloletého

navrhovateľka vyčíslila na sumu 463,- eur.

Navrhovateľka je zamestnaná ako administratívny pracovník s mesačným príjmom 1.030,- eur, poberá
prídavky na dve deti, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletými deťmi bývajú v prenajatom byte,
náklady na bývanie sú 430- eur mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Odporca je nezamestnaný, má prerušený výkon živnosti, pracuje s drevom a montuje stavby rôzneho
druhu. Býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, mesačné náklady
na bývanie sú 108,- eur. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a
muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné
prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju
ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovaniemaloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá aj v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, zastupovať a spravovať
majetok detí budú obaja rodičia. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého V. sumou 130,- eur
mesačne a na maloletého Š. sumou 100,- eur mesačne. Takáto výška výživného pokryje potrebymaloletých detí, tak aby nebolo ohrozené jej zdravie, priaznivý vývoj, práva a právom chránené záujmy
a je primeraná vzhľadom na matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloleté deti ako aj príjmy oboch
rodičov. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko rodičia styk otca s maleoltými upraviť nežiadali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa tohto

práva
účastníci výslovne vzdali v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný dňom

jeho doručenia ( § 162 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé

priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)