Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214796
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113214796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého o mal. C.
J., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky M. J., nar. X.XX.XXXX, bytom G. M. nad Z., J. C. XX a otca
B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E., C. XXXX/X, o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. februára 2015, č.k. 5P/105/2014-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o znížení výživného mení tak, že vyživovaciu povinnosť otca k
mal. C. znižuje zo sumy 180 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2014, ktorú

sumu je otec povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca na maloletého z doterajších 180 Eur
mesačne na 100 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2014. V zmysle uvedeného zníženia zmenil
doteraz platný rozsudok o výživnom a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý žiadal znížiť výživné pre zmenu jeho príjmu, ktorý
sa z príjmu vojaka dosahovaného na zahraničnej misii znížil na príjem pozostávajúci z rodičovského
príspevku, pretože je na rodičovskej dovolenke so svojim ďalším dieťaťom. Pri svojom rozhodnutí
vychádzal okresný súd zo zistení, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného

súdu Trenčín z 26.10.2012. V tom čase navštevoval maloletý základnú školu, matka bola evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie a na základe dohody o vykonaní práce mala jednorazový príjem 292 eur a
otec mal mesačný príjem 1.236,18 eur + diéty 900 eur, pretože v tom čase bol ako profesionálny vojak na
zahraničnej misii. V čase rozhodovania napadnutým rozsudkom boli skutkové zistenia okresného súdu
také, že na strane otca došlo k uzavretiu nového manželstva a v auguste 2013 sa z tohto manželstva
narodilo dieťa. Príjem otca ako profesionálneho vojaka, ktorý v tom čase nebol na zahraničnej misii,
predstavovaldoseptembra2014sumucca770eurmesačneaodseptembra2014jeotecnarodičovskej

dovolenke a jeho príjem je tvorený rodičovským príspevkom 203 eur mesačne a príspevkom na bývanie
vo výške 230 eur mesačne. Manželka otca dosahuje príjem 1650 eur mesačne. Na strane matky
maloletého mal okresný súd za preukázané, že táto pracuje na dohodu s príjmom 50 eur mesačne a žije
s priateľom, ktorý je nezamestnaný, pretože skončil podnikateľskú činnosť. Súčasne mal okresný súd
za preukázané, že obchodné spoločnosti v mieste bydliska matky opakovane hľadajú zamestnancov,
ako aj to, že matka uviedla výšku svojich nákladov vyššiu ako výšku príjmov. Na základe právneho
posúdenia podľa § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine, okresný súd výživné zo strany otca znížil na sumu

100 Eur mesačne, pretože v čase posledného rozhodovania o výživnom bol príjem otca nadštandardný
vzhľadom na jeho účasť zahraničnej vojenskej misii, no v čase rozhodovania došlo k významnému
poklesu jeho príjmu v dôsledku nástupu otca na rodičovskú dovolenku. Výživné znížilo s účinnosťou
odo dňa nástupu otca na rodičovskú dovolenku.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalavzákonnejlehoteodvolaniematka,ktoránesúhlasilasoznížením
výživného, žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh na zníženie výživného zamietnuť. Považovala

za potrebné posudzovať výšku príjmov aj s pohľadom na výšku príjmu manželky otca, pretože medzi
manželmi je vzájomná vyživovacia povinnosť. Podľa matky nemožno prihliadať izolovane na znížený
príjem otca v dôsledku rodičovskej dovolenky, pretože jeho nástup na rodičovskú dovolenku bol pre jeho
súčasnú rodinu výhodnejší pre vysoký príjem manželky otca. Matka poukázala tiež na to, že otec aj jeho
manželka sú každý vlastníkom bytov a jeden z nich teda môžu predať alebo prenajať čo predstavuje

možnosť ďalšieho príjmu. Matka považovala za neprípustné, aby nové záväzky a vyživovacie povinnosti
rodiča išli na ťarchu predchádzajúcej vyživovacej povinnosti.

Otec sa k odvolaniu matky vyjadril a odvolanie matky považoval za nedôvodné. Uviedol, že jeho príjem
bol nadštandardný iba v čase účasti na zahraničných vojenských misiách a odvtedy sa významne znížil.
Pred narodením dieťaťa v súčasnom manželstve dosahoval príjem 950 eur a jeho manželka 700 eur,

teda spolu 1650 eur. Po narodení dcéry sa manželkin príjem znížil na 200 eur a spoločne dosahovali
1150eurmesačne.Odnástupuotcanarodičovskúdovolenkujejehopríjem430euramanželkin850eur,
teda spolu 1280 eur. Nejedná sa teda v žiadnom prípade o nadštandardný príjem. Podľa otca nemôže
byť pre matku maloletého problém nájsť si prácu, pretože maloletý má už 11 rokov, je samostatný a žijú
spolu v domácnosti s nezamestnaným priateľom matky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil,
že je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Okresným súdom použité ustanovenie § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine umožňuje zohľadniť zmenu
pomerov, ktorá nastane po stanovení výživného súdom. Zohľadňuje sa tak prirodzená premenlivosť

pomerov počas trvania vyživovacej povinnosti. Tak ako je možné podľa tohto ustanovenia zvýšenie
výživného pre dieťa v prípade nárastu jeho potrieb, či v prípade nárastu príjmu rodiča, rovnako je možné
i zníženie výživného zo strany rodiča pre pokles jeho príjmu, či nedostatok možností a schopností plniť
výživné v skôr stanovenej výške alebo pre vznik ďalších vyživovacích povinností na jeho strane.

V posudzovanom prípade je zrejmé, že výška vyživovacej povinnosti bola pri poslednom rozhodnutí
určená z príjmu, ktorý otec dosahoval na zahraničnej vojenskej misii. Je teda zrejmé, že príjem otca v
tejto výške bol časovo obmedzený, a po jeho znížení na bežne dosahovaný príjem z výkonu povolania
na Slovensku, by malo dôjsť aj k zodpovedajúcej úprave výšky výživného. Ako však uviedla matka vo
svojom odvolaní, nemožno príjem otca hodnotiť po uzavretí nového manželstva izolovane. Napokon aj

ekonomické správanie sa otca smeruje k čo najvýhodnejšiemu modelu z hľadiska celkovej príjmovej
situácie jeho súčasnej rodiny a nie len z hľadiska jeho príjmu, keď otcov nástup na rodičovskú dovolenku
je ekonomicky výhodnejší pre rodinu ako celok, iba s ohľadom na neho samotného však nie. Vzhľadom
na to nemožno pokles príjmu otca z hodnôt dosahovaných na zahraničných vojenských misiách hodnotiť
ako pokles na sumu 430 eur dosahovanú na jeho rodičovskej dovolenke a dokonca ani ako pokles na

príjem dosahovaný pri výkone povolania na Slovensku ( 950 eur ). Je skutočne potrebné zohľadniť aj
príjem súčasnej manželky otca. Ten bol v konaní zistený z výplatnej pásky vo výške cca 1650 eur
mesačne. V tomto smere otec nepreukázal, že by tomu tak nebolo, a že skutočnosti zodpovedá vo
vyjadrení k odvolaniu uvedený príjem manželky vo výške 850 eur mesačne. Táto suma nezodpovedá
ostatným tvrdeniam otca, podľa, ktorých jeho manželka dosahuje vyšší príjem ako on pred nástupom

na rodičovskú dovolenku ( 950 eur ). Príjmové pomery na strane otca preto neodôvodňovali zníženie
výživného ako o ňom rozhodol okresný súd. Dôvodom pre zníženie výživného zo strany otca nie je
ani tak pokles na strane jeho príjmových pomerov, ako vznik ďalšej vyživovacej povinnosti. V tomto
smere je úplne nesprávne tvrdenie matky, že narodenie ďalšieho dieťaťa povinného rodiča nemôže mať
vplyv na výšku výživného pre staršie dieťa. Na životnej úrovni rodiča sú oprávnené podieľať sa rovným

dielom všetky deti rodiča a rozdelenie prostriedkov medzi súrodencami predstavuje úplne prirodzenú
solidaritu. Pri ekonomických pomeroch prichádzajúcich do úvahy v kontexte posudzovaného prípadu,
sú úplne nemiestne úvahy matky o potrebe plánovania rodičovstva s ohľadom na rodičovské povinnosti
k staršiemu dieťaťu.Čo sa týka pomerov otca súvisiacich s vlastníctvom bytu tak na jeho strane ako aj na strane jeho
manželky, tu je významné zaťaženie úverom. Byt v tomto režime síce predstavuje majetkovú hodnotu

na strane aktív, no súčasne sú s nim spojené výdavky na splácanie úveru. Preto v súvislosti s druhou,
prípadne každou ďalšou nehnuteľnosťou povinného rodiča nadobudnutou na hypotéku, nie je v zásade
potrebné prihliadať na aktíva ani na pasíva s ňou spojené.

Vzhľadomnauvedenéspočívalavýznamnázmenapomerovv posudzovanomprípadeprimárnevďalšej

vyživovacej povinnosti zo strany otca, čo pri celkových príjmových pomeroch súčasnej rodiny otca (430
eur otec, 1650 eur jeho manželka), predstavuje dôvod na zníženie výživného na maloletého nanajvýš
o 40 eur mesačne, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné zo strany otca znížil na
sumu 140 eur mesačne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .