Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514210586
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514210586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: A. S. W., s.r.o., V. 5,
XXX XX O., IČO: 35 XXX XXX, zastúpený: U. kancelária I. S., s.r.o., V. 5, XXX XX O., proti žalovanému:
U. Z., nar. XX.X.XXXX, G. XX, XXX XX I. nad O., o zaplatenie 100,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13C/258/2014-38 zo dňa 13.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 16.5.2014 žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 100,40 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 20.10.2010
vo výške 1,49 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100,40 eur od 21.10.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 postupca - W. sporiteľňa a.s., I. XX, XXX

XX O., IČO: XX XXX XXX postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že postupca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.10.2005 úver vo výške 730,27 eur (22.000,00 Sk), ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 20,08 eur (605,00 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci
pevnej úrokovej sadzbe vo výške 17,30% ročne. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.11.2005
a konečná splatnosť úveru na 20.10.2010. Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať

poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto
zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva
v celkovej výške 1.026,37 eur. Žalovaný nedodržal podmienky zmluvy o úvere s úverovým rámcom, v
dôsledku čoho mu žalobca zaslal pokus o zmier s výzvou na zaplatenie celého dlhu vo výške 1.631,97
eur. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.10.2010 v počte 5 a
celkovej výške 100,40 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., vzmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 eur, od tohto okamihu
ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 13.10.2014.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že postupca poskytol žalovanému
na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.10.2005 úver vo výške 730,27 eur
(22.000,00 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 20,08 eur (605,00
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci pevnej úrokovej sadzbe vo výške 17,30% ročne. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru na 20.10.2010. Platne uzatvorenou zmluvou

sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach
riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej
sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných
splátok a príslušenstva v celkovej výške 1.026,37 eur. Žalovaný nedodržal podmienky zmluvy o úvere
s úverovým rámcom, v dôsledku čoho mu žalobca zaslal pokus o zmier s výzvou na zaplatenie celého
dlhu vo výške 1.631,97 eur. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do

20.10.2010 v počte 5 a celkovej výške 100,40 eu a zároveň si uplatnil úrok z omeškania.

Zmluvaospotrebiteľskomúverebolauzavretávzmysle§497-507Obchodnéhozákonníka.Súdtakmal
za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 502 ods. 1, § 503 Obchodného
zákonníka, § 2 písm.a/, b/, § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru,
že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 20.10.2013 a žaloba
bola podaná dňa 9.6.2014, čiže po uplynutí premlčacej lehoty, a preto žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdprvéhostupňarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.aúčastníkomnepriznalnáhradu
trov konania. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu náhrada trov konania neprislúcha a žalovaný
bol v konaní úspešný, k návrhu sa nevyjadril a nežiadal ani priznať trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

Citujúcust.§387ods.1,§392ods.2a§397Obchodnéhozákonníkakonštatoval,žesúdnadanýprípad
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo

potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny
obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné

zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku toho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To

znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom
tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011
a sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.2.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Podľa komentára k § 52 Občianskeho zákonníka, k spotrebiteľským zmluvám
od prof. JUDr. V. B. D.., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je však
veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva. Či ide o zmluvu občianskoprávnehocharakteru alebo obchodno-právneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práv
spotrebiteľa. Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava
jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak

v užšom a jednak v širšom ponímaní. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou
„každá zmluva bez ohľadu na právnu formu“, bez odkazu na Obchodný zákonník. ... Avšak, pokiaľ
pôjde o ostatné právne prostriedky bude práve dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo
obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto
kódexoch (napr. úpravu o premlčaní, výške úrokov z omeškania, uplatnenia zodpovednosti za vady či

o náhrade škody).

Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu splátok nepremlčaných v
štvorročnej lehote ku dňu podania žalobného návrhu spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej
splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku tak,
že návrhu vyhovie v celom rozsahu alebo aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom
konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej
služby vo výške 19,92 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,65 eur s DPH,

spolu 29,57 eur s DPH (podanie odvolania).

Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 23.12.2014, vyjadrenie k odvolaniu žalovaný nepodal.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1, 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolacísúdpodľa§219ods.2O.s.p.konštatujesprávnosťnapadnutéhorozsudku a
jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz

súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Žalobca namietal v odvolaní, že účastníci uzatvorili platnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty

s tým, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim
Obchodného zákonníka aj v časti premlčania jednotlivých nárokov, a teda je potrebné postupovať podľa
§ 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že mu vznikol nárok na úhradu splátok nepremlčaných v

štvorročnej lehote ku dňu podania žalobného návrhu spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej
splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.Ajvčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvydňa24.10.2005vSlovenskejrepublikeplatilZákonč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú právnymi
predpismi lex specialis vo vzťahu k právnej úprave zmluvy o úvere opravenej v tom čase iba v

Obchodnom zákonníku. Preto aj predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ak žalovaný
ju uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne
na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej dobe na
uplatnenie predmetnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ak podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014prirozhodovaníouplatnenejpohľadávkežalobcurozsudkom
zo dňa 13.10.2014 prihliadal na toto premlčanie ex offo vo svojom rozhodnutí.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo do Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené nové
ustanovenie § 5b v tomto znení: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj

súd) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“.

Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Znamená to, že súdy od 1.5.2014 musia z
úradnej povinnosti a to aj v súdnych konaniach začatých pred 1.5.2014, pretože citované ustanovenie
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu, ktorý rozhoduje o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy vo veci o ktorej ešte súd meritórne nerozhodol, aby aplikoval ustanovenie
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. a to aj v tomto konaní, ktoré bolo začaté 9.6.2014, kedy žalobca podal

predmetnú žalobu, pretože toto ustanovenie zákona má procesný charakter, teda súd ho aplikuje v čase
svojho rozhodovania. Takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vychádza z ústavných princípov legitímnych očakávaní účastníkov konania v súdnom
konaní. Žalobca ako veriteľ zo spotrebiteľskej zmluvy tým, že nechal márne uplynúť premlčaciu lehotu
a neuplatnil včas svoju pohľadávku na súde, svoje právo na vymoženie pohľadávky v súdnom konaní,

podmienene oslabil.

Odvolacísúdpretopodľa§219ods.1O.s.p.potvrdilrozsudoksúduprvéhostupňa o
zamietnutí návrhu žalobcu, ktorý bol podaný na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (lehota
uplynula 20.10.2013), ako vecne správny, keďže mal za to, že na uvedený nárok je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčacej trojročnej lehote.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a

úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.