Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217972
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713217972.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

E.. D.. E. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. D. XX, XXX XX V., adresa na doručovanie: W. X, XXX
XX Š., štátny občan SR, proti odporkyni: D. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX U.,
štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Zvolen, Nám. SNP
č. 70/36, o zaplatenie 750,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 750,00 € sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania v sume 356,94 € na bankový účet

právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo J., N.. H.., V. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: H.
XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXX, na meno: JUDr. Ján Krnáč, Advokátska kancelária,
Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, a to do 3 ( troch ) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 17. 10. 2013 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť mu sumu 750,00 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou a ďalšími dvomi susedmi sa
dohodli na výstavbe rampy k spoločným pozemkom, ktoré sú ich vlastníctvom. K výstavbe sa podujal
za pomoci Ing. U., s ktorým dohodli kúpu rampy. Po kúpe sa so všetkými riadne vyrovnali podľa ústnej
dohody. V ďalšej fáze bolo uskutočnenie výstavby a postavenie rampy na začiatok spoločnej cesty

vedúcejkrodinnýmdomom.Ústnesadohodlo,žesabudúvšetcispolupodieľaťnafinancovanírealizácie
ukotvenia a sfunkčnenia menovaného predmetu. Celkové náklady na realizáciu boli niečo cez 800,00 €,
čo na rodinu činilo po 200,00 €. Od ostatných dostal po 200,00 €, iba od rodiny X. nedostal nič, aj keď
dohoda bola jasná. Na dotaz mu pán J. X. povedal, že mu financie nevyplatia, lebo doba je už premlčaná
a túto informáciu sa dozvedel od svojej manželky, ktorej to povedala pani D. X., lebo s ním nechcela
komunikovať, neodpovedala mu na sms správy ani mu nedvíhala telefón. Ďalším obohatením je suma
400,00 €, ktorú musel vyplatiť predajcovi reproduktorov za poškodenie jedného kusa reproduktora, ku

ktorému došlo odporkyňou pri neopatrnosti v jeho rodinnom dome. Odporkyňa povedala, že oni to
zaplatia, s čím súhlasil. Po vyplatení sumy 400,00 € predajcovi odporkyňu oslovil, avšak od tej doby
na neho nereagovala, dávala mu záporné stanoviská k vyplateniu sumy spolu 600,00 €, rozhodol sa
navrhovateľ podať žalobu na súd. Keďže musel dlh u odporkyni vymáhať a musel k tomu vynaložiť
nevyhnutné drobné náklady, náklady na právnika a iné výdavky, čiastka sa zvyšuje o ďalších 150,00 €
a preto žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 750,00 €.

Odporkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu vyjadrila tak, že skutkové a právne tvrdenia
návrhu vyznievajú zmätočne a nezrozumiteľne, nie je zrejmé, čoho konkrétne sa navrhovateľ v konaní
domáha. Takéto podanie navrhovateľa nie je spôsobilé vyvolať účinky začatia konania a preto navrhol o
tomto podaní rozhodnúť postupom podľa § 43 O. s. p. a zaviazať ho k náhrade trov konania vzniknutýchodporkyni. Vo svojom vyjadrení odporkyňa poukázala na to, že takéto konanie a podanie navrhovateľa
môže byť motivované ako reakcia zato, že ona aj jej manžel vystupovali v procesnom postavení svedkov
v trestnom konaní, ktoré súviselo s konfliktom, ku ktorému malo dôjsť medzi navrhovateľom a jeho

manželkou. V prípade, že súd neodmietne podanie postupom podľa § 43 ods.2 O. s. p., navrhla návrh
navrhovateľa zamietnuť z dôvodu absencie hmotnoprávnych náležitostí a predpokladov a navrhovateľa
zaviazať k náhrade trov konania vzniknutých odporkyni.

Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ, odporkyňa, svedkovia M.. S.,

J. X., oboznámené listinné doklady a to faktúra z 15. 11. 2010, kópia účteniek, pokus o zmier vrátane
podacieho lístku a listu predloženého navrhovateľom adresovaný odporkyni a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že spolu s pánom U. zakúpil rampu a následne s pánom D. na
vlastné náklady dal doviezť štrk, piesok a zabezpečil pracovníkov, ktorí vykonali prácu. Došlo k ústnej

dohode, že všetky náklady na výstavbu rampy si podelia na štyri časti, o tomto sa dohodol spolu so
svojou manželkou, s rodinou X., s pánom U.. Pán D. nebol prítomný na tej dohode, toho kontaktoval
osobitne. Rampa mala byť umiestnená na spoločnom pozemku, ktorý vlastnia všetky štyri rodiny. Jedná
sa o prístupovú cestu k rodinným domom a túto cestu vlastnia iba tieto štyri rodiny, iné rodinné domy
tam nie sú. K tejto dohode došlo niekedy v roku 2008 alebo 2009 a výsledkom bola taká dohoda, že

sa rampa postaví, že to zafinancuje on ako navrhovateľ a ostatní mu to preplatia. Takto sa dohodli len
ústne. Suseda pána D. kontaktoval on, aj pán U. a bolo mu vysvetlené, ako sa dohodli a tento súhlasil.
Všetci ostatní mu príslušnú cenu zaplatili, okrem rodiny X.. Navrhovateľ uviedol, že na vlastné náklady
zabezpečil materiál aj chlapov na prácu, ktorých vyplatil. K výstavbe rampy došlo niekedy v roku 2009.
Po výstavbe rampu zapojil na vlastnú elektrinu a odovzdal diaľkové ovládače k rampe ostatným rodinám

na používanie. Keďže sa jedná o jedinú prístupovú cestu, aj rodina odporkyne musí najskôr prejsť cez
tútorampu,abysadostaliksvojmurodinnémudomu.PokiaľžiadalodrodinyX.,abymuvyplatilipeniaze,
vedel, že majú nejaké úvery, tak to zatiaľ nechal tak. Pokiaľ sa presťahoval z U., chcel to uzavrieť, preto
ich najskôr slovne, neskôr písomne požiadal, aby mu predmetnú sumu uhradili. X. nereagovali, preto bol
nútený podať žalobu na súd. Keďže vzťahy medzi susedmi boli napäté, pri vyúčtovaní nákladov jednal

s každým zvlášť. Nikto nenamietal predložené vyúčtovanie, až neskôr, keď kontaktoval pána X., tento
spomenulnejakúpremlčaciudobu.Rozhodolsažalovaťibaodporkyňu,pretožeonasitozobralanaseba
to vybavovanie, ona je generálom v rodine a rozhoduje o všetkých záležitostiach. Okrem toho žalobu
spojil aj s náhradou za poškodené reproduktory, ktoré spôsobila práve odporkyňa. Keď kontaktoval pána
X., on o takýchto veciach v ich rodine nerozhoduje. Pokiaľ sa jednalo o postup pri dohode o výstavbe

rampy, dohodli sa, že rampu treba vystaviť, o cene výstavby sa nedohadovali, pretože to zabezpečoval
sám navrhovateľ a snažil sa to urobiť čo najlacnejšie. To, čo požaduje od odporkyne je cena práce,
konkrétnezanavezeniemateriálu,zabetónato,čoplatilchlapom,ktorítietoprácerobili.Prácerobilitraja
chlapi tri dni. Doklady o úhradách nemá, pretože týmto chlapom len preplácal bločky, ktoré mu predložili
a potom im zaplatil za vykonanú prácu. Po zakúpení rampy asi do týždňa, zohnal týchto chlapov, ktorí

rampu osadili, rampa bola ihneď po výstavbe sfunkčnená. Podľa jeho vedomostí rampa bola funkčná až
do roku 2013, odvtedy tam už nebýva. Dokonca, ak bol nejaký problém s rampou, na vlastné náklady ju
dal opraviť. Tieto náklady od nikoho nežiadal uhradiť. Po prvý krát vyzval X. na úhradu pred dvomi rokmi
a v septembri 2012 ústne kontaktoval odporkyňu aj pána X., oni to však odmietli zaplatiť. Následne im
zasielal list, ktorý doložil aj do spisu. Potom ešte kontaktoval pána X., aby dal definitívne vyjadrenie a

on uviedol nejakú premlčaciu dobu.

K okolnosti úhrady sumy 400,00 € za poškodené reproduktory navrhovateľ uviedol, že pri jednej bujarej
zábave odporkyňa u nich doma zakopla o tento reproduktor, tento spadol a zničil sa. Navrhovateľ ho
chcel opraviť, ale nedalo sa, preto kúpil nové reproduktory v takej istej sume. Pani odporkyňa prehlásila,

že nie je problém, že mu to zaplatí, avšak nič mu neuhradila. Tieto okolnosti môže potvrdiť aj jeho
manželka, ktorá bola prítomná pri tom, keď odporkyňa vyhlásila, že to zaplatí. K tejto udalosti došlo v
lete v roku 2010 a bol tam prítomný aj syn odporkyne a syn navrhovateľa. On sám bol v dome, ale
uvedenú udalosť nevidel. O tejto udalosti mu povedal syn N. N., že to urobila pani X.. Zistil, že na
reproduktore je poškodená mriežka, ktorú aj pán X. opravil, ale pri vyskúšaní reproduktor bol nefunkčný.

Na to odporkyňa povedala, že to zaplatí, preto kúpil nové reproduktory, keďže sa nedal kúpiť iba jeden,
kúpil ich v páre. Bolo to asi dva týždne po udalosti. Rovnako v septembri 2012 vyzýval odporkyňu na
vysporiadanie financií v súvislosti s reproduktormi. Čo sa týka poškodenia reproduktorov, tieto predložilv predajni SAT Elektronik a povedali mu, že sa to nedá opraviť. Nevedel uviesť aká konkrétne vada bola
na reproduktoroch, niečo bolo vo vnútri, z tohto dôvodu zakúpil nové reproduktory.

K uplatnenej čiastke náhrady nákladov vo výške 150,00 € navrhovateľ uviedol, že túto nevie bližšie
špecifikovať, jedná sa o náklady v súvislosti so súdnym procesom a to najmä ušlý zisk, pretože sa
nemohol venovať svojej práci, keď musel sedieť nad papiermi na súd. Vychádzal pri tom z daňového
priznania, jedná sa zhruba za obdobie ušlého zisku jeden týždeň.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že ohľadne výstavby rampy sa nevie vyjadriť, keďže nebola pri
žiadnych dohodách. Vedela, že došlo k dohode o zakúpení rampy, na ktorú sa zložili. Toto inicioval
jej manžel, avšak ona tam prítomná nebola. Nebola pri žiadnych rokovaniach s navrhovateľom ani s
pánom D., ani s pánom U.. Je pravdou, že došlo k výstavbe predmetnej rampy asi pred štyrmi alebo
piatimi rokmi, rampa je už však tri roky nefunkčná. Aj predtým nebola pravidelne funkčná, z ich domu sa
nedala ovládať, len z určitého bodu terasy. Ona sama nevidela žiadne doklady týkajúce sa kúpy rampy

ani jej zaplatenia. Navrhovateľ ju v tomto smere nikdy neoslovil, všetko riešil len s jej manželom. Bola
prekvapená, keď jej prišlo predvolanie zo súdu, čo dala k nahliadnutiu aj manželovi, ktorý sa taktiež
čudoval, prečo je ona žalovaná.

K poškodeniu reproduktorov sa odporkyňa vyjadrila tak, že keď ona prišla, reproduktor už bol spadnutý,

ona ho len zdvihla, sama nič nepoškodila. Stalo sa to tak, že už pred ňou vchádzali do izby syn
navrhovateľa a jej syn a ona išla za nimi. Potom prišla manželka navrhovateľa, pozerali sa na
reproduktor, či je poškodený, ale nič nevideli. Následne jej pani N. hovorila, že na vrchu reproduktora je
niečo poškodené, kde bola mriežka a pani N. to natrela lakom na nechty. Je pravdou, že vtedy neskúšali,
či je reproduktor funkčný. Rovnako je pravdou, že ju oslovil navrhovateľ, či zaplatia opravu, na čo mu ona

povedala, že za opravu čo nespôsobila. Nepovedal žiadnu sumu, preto sa k tomu nevyjadrovala. Potom
sa dohodli, že ak, tak sa to uhradí na polovicu, že to asi urobili deti. Na upresnenie okolností odporkyňa
uviedla, že ona šla za chlapcami do obývačky, oni tam už dávno boli. Keď tam prišla, reproduktor bol
spadnutý. Navrhovateľ sa spytoval svojho syna, kto ho zrútil, on však odpovedal, že nevie, že šli obaja
spolu dnu a reproduktor spadol.

Svedok J. X. k výstavbe rampy uviedol, že sa rozprával s navrhovateľom o tom niekedy v roku 2008
alebo 2009. On sám je živnostníkom a v predmete má aj montáž brán, je aj majiteľom dodávky. Dohodli
sa teda, že sa zakúpi rampa a dovezie jeho autom. Ďalej bolo dohodnuté, že betónovanie urobí pán D.,
jeden z piatich majiteľov cesty, na ktorej sa rampa mala stavať. Kúpu rampy manažoval navrhovateľ,

hoci s tým svedok najskôr nesúhlasil, pretože chcel inú firmu. Navrhovateľ sa však dohodol s ďalším
majiteľom, pánom U., že rampu bude montovať konkrétna firma a tak sa dohodli, že rampa sa zaplatí na
štyri časti. On svoju časť navrhovateľovi zaplatil a to v sume 500,00 €. Bolo to ihneď po zakúpení rampy.
V čase výstavby rampy bol jedným z majiteľom pozemkov a spolumajiteľom predmetnej cesty aj pán N.,
tentovšakneskôrsvojpozemokpredalpánoviD.,avšakpodľavedomostísvedkazostalspoluvlastníkom

predmetnej cesty. Túto ale nevyužíva. Po zakúpení rampy, montáž zabezpečoval navrhovateľ sám,
avšak na tom sa nedohodli. Bolo dohodnuté, že po zakúpení rampy bude túto montovať svedok, ale
pán navrhovateľ sa s pánom U. zrejme dohodli sami a následne navrhovateľ sám zabezpečoval montáž
rampy, nevyjadril sa, prečo takto postupoval. Navrhovateľ ho až do tohto súdneho sporu nekontaktoval
za účelom finančných nárokov v súvislosti s výstavbou rampy. Rovnako sa svedok nerozprával s

ostatnými susedmi, pretože v tom čase nekomunikoval ani s pánom D., ani s pánom U., s ktorými
boli v súdnom spore. Po výstavbe rampy žiadal od navrhovateľa predložiť záručný list, tento mu však
nepredložil. Následne ho žiadal o kontakt na príslušnú firmu, pretože ovládanie rampy nefungovalo.
Sám na vlastné náklady potom zabezpečoval ovládače a sám ich nakonfiguroval. Posledné dva roky
je rampa nefunkčná.

K poškodeniu reproduktorov svedok uviedol, že v čase, keď malo dôjsť k tomuto poškodeniu, on bol
vonku na terase. Na druhý deň mu len manželka hovorila, že sa poškriabal nejaký lak na reproduktoroch,
a že to pani N. zatrela nejakým lakom. Udalosť sa odohrala v lete, kedy už chodil jeho syn D. X., ktorý
je narodený XX. XX. XXXX. Manželka mu nikdy nehovorila, že by si navrhovateľ uplatňoval finančnú

náhradu za predmetný reproduktor.

Svedok M.. D. S. uviedol, že sa pozná s navrhovateľom asi 20 rokov, tento u neho nakupuje rôznu
elektrotechniku. Niekedy v roku 2010 alebo 2011 kupoval u neho špeciálne reproduktory, ktoré sa bežnenepredávajú a stoja okolo 600,00 €. Asi o pol roka na to prišiel kúpiť ďalšie. Pred časom sa u neho
navrhovateľ zastavil, či nemá bločky k týmto reproduktorom, keďže má tieto uložené, vytlačil mu kópiu.
Keď prišiel opakovane navrhovateľ kúpiť tieto reproduktory, uvádzal, že syn mu ich nejako rozbil alebo

poškodil a chce kúpiť taký istý pár. Svedok si však už týmto nebol celkom istý. Keď navrhovateľ kupoval
reproduktory v máji 2011, bola ich cena vyššia, jednalo sa o nový model, následne, keď navrhovateľ
kupoval druhý pár, mohla mu byť poskytnutá zľava. Svedok si pamätal na tieto okolnosti, nakoľko daný
typ reproduktorov zakupoval len v roku 2011, jedná sa o drahší typ modelov a mal z neho len tri páry.
Navrhovateľ predmetné reproduktory nemohol priniesť do predajne svedka na opravu, nakoľko on servis

nerobí, ani sa nevyjadruje k tomu, či je takýto reproduktor opraviteľný. Ďalej sa svedok vyjadril k tomu, že
pokiaľsatýkapoškodeniamriežkynareproduktore,jednásalenopoškodeniedizajnu,takžereproduktor
by mal byť funkčný. Táto mriežka sa dá zložiť, slúži len na ochranu, aby sa niekto nedostal do vnútra.
Ak by však došlo k poškodeniu aj nejakých vnútorných reproduktorov, ktoré by bolo potrebné vymieňať,
bolo by to nákladné, takže by sa to zrejme nevyplatilo.

Následne právny zástupca odporkyne vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že nárok
navrhovateľa pozostáva z dvoch častí. V jednej časti je to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
ako náhrada alikvotnej čiastky za výstavbu rampy. Navrhovateľ dodatočne doložil súdu doklady na čl.
44 a to faktúru, ktorá bola vystavená 15. 11. 2010 a splatná 30. 11. 2010. Od splatnosti tejto faktúry
plynula lehota na to, aby si navrhovateľ mohol prípadne uplatniť náhradu alikvotnej čiastky za výstavbu.

Bez ohľadu na vyjadrenie k tomu, či navrhovateľovi vznikol nárok na uplatnenú sumu, právny zástupca
poukázal na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, kedy na uplatnenie bezdôvodného obohatenia
je stanovená dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Keďže žaloba v tomto prípade bola podaná
na súde 17. 10. 2013, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, nárok navrhovateľa považuje za premlčaný.
V tejto časti právna zástupkyňa poukázala aj na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, keďže

odporkyňajevmanželstve,právaapovinnostimanželovsúspoločnéanerozdielneanároknavrhovateľa
smeruje len voči odporkyni. V druhej časti jeho nároku t. j. nároku na náhradu škody za poškodenie
reproduktorov, navrhovateľ doložil doklad o kúpe nových reproduktorov zo dňa 30. 09. 2011, jedná sa o
druhú kúpu reproduktorov. V zmysle ustanovenia § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, je ustanovená
dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Od uvedeného dátumu navrhovateľovi musela byť známa

výška škody, rovnako aj subjekt, ktorému mal škodu spôsobiť. Rovnako bez ohľadu na to, či je nárok
navrhovateľa opodstatnený, vznáša odporkyňa premlčaciu námietku. K premlčaniu nároku došlo dňom
30. 09. 2013. Žaloba bola podaná na súde 17. 10. 2013 t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.

Sudkyňa posúdila námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom odporkyne za dôvodnú a z tohto

dôvodu zamietla ďalšie návrhy na výsluchy svedka U. a svedkyne N..

Boli oboznámené listinné doklady predložené navrhovateľom a to faktúra z 15. 11. 2011, kópia účteniek
o kúpe reproduktorov, pokus o zmier, podací lístok a originál listu adresovaný odporkyni.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníka,zprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa ods.2, o hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods.2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až §110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Sk sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že námietky právneho
zástupcu odporkyne týkajúce sa pasívnej legitimácie odporu, ako aj námietky premlčania vo vzťahu k
žalovaným nárokom navrhovateľa sú v celom rozsahu odôvodnené a preto súd návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol. V prvom rade je treba poukázať na to, že navrhovateľ podal vo veci návrh, v
ktorom spojil viacero nárokov, ktoré špecifikoval len skutkovými okolnosťami. Pokiaľ právny zástupca
odporkyne namietal nejasnosť a zmätočnosť takéhoto návrhu z dôvodu absencie presnej špecifikácie
hmotnoprávnej stránky žaloby, súd konštatuje, že navrhovateľ pri podaní návrhu nie je povinný svoj
návrh špecifikovať po hmotnoprávnej stránke. Posúdenie právnej povahy návrhu je vecou súdu. Súd

preto vo veci začal vykonávať dokazovanie a hneď na začiatku poučil navrhovateľa, že pri podaní návrhu
je na ňom tzv. dôkazné bremeno, to znamená, že v prvom rade navrhovateľ musí preukázať tvrdenia
uvedené v návrhu na začatie konania. Pokiaľ sa navrhovateľ svojím návrhom v prvej časti domáhal sumy
vo výške 200,00 € z titulu výstavby rampy na pozemku, ktorý mal byť v spoluvlastníctve viacerých osôb,
navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz (napr. výpis z listu vlastníctva), ktorým by bola preukázaná

vôbec jeho aktívna legitimácia ako navrhovateľa, tak aj pasívna legitimácia na strane odporkyne. V
tomto smere z výsluchu odporkyne ako aj svedka J. X. - manžela odporkyne vyplýva, že predmetná
prístupová cesta má byť okrem iných spoluvlastníkov aj v spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela,
t. j. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom v súlade s citovaným ustanovením § 144
Občianskeho zákonníka, náklady vynaložené na veci v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo spojené

s ich užívaním a udržiavaním uhrádzajú obaja manželia spoločne. V tomto prípade teda navrhovateľ
nepreukázal, že by bol oprávnený žalovať výlučne odporkyňu, a keďže na strane odporcov ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov (§ 91 ods.2
O. s. p.), súd musí žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporkyne. V
konaní navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu t. j., že by bol spolumajiteľom pozemku, na

ktorom došlo k výstavbe rampy a teda súd nemal preukázané, či sa svojho nároku domáha v súlade s
ustanoveniami upravujúcimi spoločné nakladanie so spoločnou vecou spoluvlastníkmi, mohol byť nárok
navrhovateľ posúdený aj z titulu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade však súd posúdil námietku
premlčania odporkyne ako dôvodnú. Navrhovateľ svoj nárok dokladoval faktúrou zo dňa 15. 11. 2010,
splatná dňa 30. 11. 2010, ktorú mu vystavil dodávateľ Ľ.Z. O. so sídlom v I., D.. Z.. Š. XXX/XX, M.: XX

XXX XXX na sumu 795,00 €. Predmetom faktúry boli výkopové a prípravné práce pod rampu v časti
U. a to fakturácia materiálu a dopravy. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od predmetnej faktúry,
potom od nasledujúceho dňa 1. 12. 2010 musel vedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ako
aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a teda si uplatniť takýto svoj nárok. V danom prípade Občiansky
zákonník stanovuje premlčaciu lehotu dvoch rokov, to znamená, že lehota na uplatnenie nároku na súde

uplynula navrhovateľovi dňom 1. 12. 2012. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 17. 10. 2013, t. j.
po uplynutí premlčacej lehoty. V súlade s ustanovením § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V danom prípade nárok navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na námietku premlčania priznať nemožno. Rovnako
súd posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená odporkyňou

poškodením reproduktorov. Navrhovateľ súdu doložil kópiu účteniek na kúpu reproduktorov zo dňa
25. 05. 2011 v sume 620,00 € a dňa 30. 09. 2011 v sume 419,00 €. Rovnako v tejto časti vzniesla
odporkyňa námietku premlčania. Z vykonaných výsluchov vyplynulo, že k udalosti, ktorá mala zakladať
nárok navrhovateľa na náhradu škody, malo dôjsť v lete, nesprávne bolo uvedené v roku 2010. Súd
môže jednoznačne uzavrieť, že k predmetnej udalosti došlo v lete v roku 2011 aj s poukazom na dátum

narodenia syna odporkyne (XX. XX. XXXX), ktorý v čase udalosti už mal chodiť. Potom najneskôr od
1. 10. 2011 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody navrhovateľom na
súde. Táto lehota uplynula dňom 1. 10. 2013. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 17. 10. 2013,súd považoval námietku premlčania odporkyne za dôvodnú a v ďalšom zamietol návrhy na vykonanie
dokazovania týkajúce sa skutkových okolností tvrdených v žalobe.

A napokon, pokiaľ ide o nárok uplatnený navrhovateľom v sume 150,00 € ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávok, v súlade s ustanovením § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, tieto tvoria
príslušenstvo pohľadávky, ktoré sa spravuje rovnakým právnym režimom ako pohľadávka samotná.
Keďže samotnú pohľadávku súd z dôvodu premlčania príp. nedostatku pasívnej legitimácie zamietol,
rovnako súd zamietol aj právo na zaplatenie príslušenstva. Vzhľadom na uvedené úvahy súdu bol návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého patrí právo na náhradu
trov konania tomu účastníkovi, ktorý bol vo veci plne úspešný. Plný úspech vo veci mala odporkyňa,
ktorá si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca odporkyne vyúčtoval služby
právnej pomoci za 5 úkonov právnej pomoci po 51,45 € a to príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie

k návrhu zo dňa 23. 05. 2014, 2x účasť na pojednávaní dňa 03. 06. 2014 a dňa 10. 09. 2014 a druhá
porada s klientom zo dňa 08. 09. 2014, ktorú advokát doložil písomným potvrdením klienta. K tomu si
advokát uplatnil 5x režijný paušál po 8,40 €, ako aj DPH, spolu bol vyčíslené trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 356,94 €. Súd preskúmal vyúčtované trovy právneho zastúpenia a mal zato, že tieto
boli vyúčtované v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb - § 1 ods.3, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, § 15 písm.
a/, § 16 ods.3, § 18 ods.3. Súd preto zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni vyčíslené trovy právneho
zastúpenia v sume 356,94 € a to v lehote do 3 troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).