Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/556/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615222457
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615222457.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne, U.
K.O., O.. G..G..G., V. V. X, F. O. X., právne zast. Monikou Marjanovič, Urbánkova l562/6, Košice, proti
žalovanému, EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast. Tomáš Kušnír s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s., v čl. V. bod 31 písm. f) k Zmluve o vydaní a používaní
pôžičkovej karty Triangel, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23. 6. 2004 je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Moniky Marjanovič
vo výške 291,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu
vo výške 99,50 eur a to do 3 dní právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 29. 12. 2015 domáhala sa určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v priamej súvislosti so zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej
karty Triangel č. 000202 6589 uzatvorenou
dňa 23. 6. 2004 medzi ňou a žalovaným a zároveň požadovala náhradu vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedla, že považuje zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel za

problematickú, nakoľko sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore
s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou
Slovenskékreditnékarty,a.s.,ktorévčl.V.bod31písm.f)obsahovaliprávobankyuplatniťsipohľadávku

formou zrážky zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí. Jedná sa o typovú formulárovú
dohodu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného.

Žalovaný napriek spornosti veci listom zo dňa 13. 11. 2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo
žalobkyni povinnosť plniť a žalobkyňa nemá možnosť tieto zrážky zo mzdy zastaviť. Zamestnávateľ

žalobkynejevzmyslezákonapovinnývykonávaťzrážkyzomzdybezohľadunaexistenciusporu,pričom
veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.Zamestnávateľom žalobkyne je Špeciálna základná škola, Slovenského raja 16, Letanovce.

Žalovaný sa obrátil so žiadosťou o realizáciu zrážok z dohody zo mzdy listom zo dňa 13. 11. 2015
na zamestnávateľa žalobkyne a požadoval od neho, aby z jej mzdy vykonával zrážky zo mzdy až do
úplného splatenia dlhu vo výške 4876,56 eur.

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 498/2015 - 8 zo dňa 16. 12. 2015

bolo nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého žalovaný je povinný zdržať sa výkonu
dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., v čl. V. bod 31 písm. f) k Zmluve o vydaní a používaní
pôžičkovej karty Triangeľ zo dňa 23. 6. 2004 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy.

Predbežným opatrením bolo žalobkyni uložené podať návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy čo je predmetom tohto konania.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre

rozpor s medzinárodnou zmluvou, je preto aj v predmetnej veci neplatný.

V ďalšej časti odôvodnenia žalobného návrhu žalobkyňa popísala právny rozbor danej právnej
problematiky, v ktorom poukazuje na ustanovenia vnútroštátneho práva o predmetnom inštitúte (§
551 Občianskeho zákonníka), na jednotlivé články smernice 93/2013 EHS týkajúce sa problematiky

spotrebiteľských zmlúv a na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa spotrebiteľských
vzťahov.

Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa bez presného vyhlásenia
veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na

vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky.

Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré
sú neprijateľné a ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o

zrážkach zo mzdy tak ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne
v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými
predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, zabezpečovala peňažné

plnenie zo zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1
a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k
žalovanému podpísať.

K samotnému inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa okrem iného uviedla, že tento nie

je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza
Súdny dvor (k tomu citovala rozsudky Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C 168/05, C 240/08, a iné),
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ

zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným
poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

V závere žalobkyňa uviedla, že podľa § 80 písm. c) O.s.p. má naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti predmetného právneho úkonu, ktorým žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v danej spotrebiteľskej zmluve. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny
záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006).Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky opiera o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho

zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Na základe takto popísaného skutkového stavu a
právneho odôvodnenia žalobkyňa sa domáhala určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Žalobkyňa a jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, z neúčasti sa ospravedlnili, doručenie
predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to:
Zmluvou o o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel Premium č. 0002026589 zo dňa 23. 6.
2004 uzavretou medzi účastníkmi konania, uznesením tunajšieho okresného súdu č. k. 7C 498/2015
- 8 zo dňa 16. 12. 2015 o vydaní predbežného opatrenia, Obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s., v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., listom žalobcu zo dňa 21. 9. 2015 vo veci vykonania
zrážok zo mzdy - žiadosť a zistil tento skutkový a právny stav:

Tunajší súd uznesením sp. zn. 7C 498/2015 - 8, zo dňa 16. 12. 2015 vyhovel návrhu žalobkyne
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým nariadil a uložil žalovanému zdržať sa výkonu dohody o

zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
a zároveň uložil žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia podať žalobu vo veci
samej, poukazujúc na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktoré v čl. V. bod 31 písm. f) obsahovali právo banky

uplatniť si pohľadávku formou zrážky zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí. Predbežné
opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňom 23. 12. 2015 a právoplatnosť dňom 8. 1. 2016.

V odôvodnení predmetného uznesenia sa okrem iného uvádza a súd v tomto konaní opakovane zistil, že
žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 23. 6. 2004 spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o vydaní a používaní

Pôžičkovej karty Triangel Premium, na základe ktorej jej poskytol predmetnú kreditnú kartu. Z výzvy
žalovaného zo dňa 21. 9. 2015, ktorá bola dňa 13. 11. 2015 doručená Špeciálnej ZŠ so sídlom v
Letanovciach, v ktorej oznamuje, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 6. 2015 v
súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 0002026589 a jej príslušenstva na spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s.r.o.
V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na základe predloženej Dohody na realizáciu zrážky zo
mzdy vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobkyne, aby pristúpil k ich realizácii s takýmto rozpisom
dlhu ku dňu 13. 11. 2015: istina 1577,52 eur, riadny úrok 2586,36 eur, úroky z omeškania 55,67
eur, náklady inkasného pokračovania 657,01 eur, spolu 4876,56 eur. Z vyššie popísaných dôkazov

a skutkového stavu súd v závere predbežného opatrenia vyvodil, že žalobkyňa, ktorá mala záujem
získaťodprávnehopredchodcužalovanéhopôžičku,muselasapodrobiťvopredurčenejasformulovanej
zmluvnej podmienke upravenej priamo v Zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty bez toho, aby
sa s ňou právny predchodca žalovaného na tejto podmienke dohodol.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4. 2. 2016 uviedol, že návrh žalobkyne
považuje za nedôvodný a žiadal, aby súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol.
Toto stanovisko odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. žalobkyňa v
tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti daného
právneho úkonu. Podaným návrhom napáda jediné ustanovenie, ktoré upravuje dohodu o zrážkach zo

mzdy a to bez akejkoľvek väzby na ustanovenie predmetnej zmluvy. Podotkol, že zo strany žalobkyne
je účelovo opomínaná skutočnosť, že práve žalobkyňa, ktorá prestala plniť svoje zmluvné povinnosti,
jedine v dôsledku toho žalovaný pristúpil k využitiu dovoleného a dohodnutého zabezpečovacieho
inštitútu. Žalobkyňa neozrejmila v čom vzhliada naliehavý právny záujem na určení neplatnostipredmetnejdohodyozrážkachzomzdyavtomtosmerežalovanýpoukázalnarozhodnutiesp.zn. 13Co
994/2013 Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 11. 2013, v ktorom sa uvádza: „Nemožno tvrdiť,
že existuje naliehavý právny záujem, iba na vyhlásenie dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ dohoda,

na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky je platná“. Z podaného návrhu ale vyplýva, že
nie je namietaná platnosť zmluvy, ale len dohodnutý spôsob splácania. Naviac pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záumu sa musí skúmať, či sa môže dosiahnúť odstránenie spornosti práva a či
snáď podaná žaloba len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie
konanie. I z tohto dôvodu žaloba nie je dôvodná, pretože v konečnom dôsledku dôjde k reťazeniu žalôb,

ktoré v prípade, keby táto žaloba bola formulovaná inak, nemuselo dôjsť.

Dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nezakladá na skutočnostiach, ktoré by
sa týkali tejto dohody ako takej, ale sprostredkovane odkazuje na potencionálne spochybňovanie
pohľadávky, ktorej sa toto zabezpečenie týka. Vzhľadom k tomu žalovaný tvrdí, že dôvody neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy sa netýkajú dohody ako takej, ale pohľadávky. Možnosť preskúmania

pohľadávky, jej existencie a rozsahu sa žalobkyňa pri svojich pochybnostiach má domáhať inou formou
návrhu ako je návrh na začatie konania v tomto prípade.
Dôsledkom uvedeného, je preto nielen nedôvodnosť návrhu ako takého, ale aj absencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Formulovanie dôvodov a spochybňovanie pohľadávky sa
nemôže týkať a ani riešiť určovacím návrhom, lebo rozhodnutie o ňom nespôsobí zmenu ohľadne

spochybňovania pohľadávky zo strany žalobkyne a že rozhodnutie v tomto prípade nespôsobí zmenu v
postavení žalobkyne, čím je vylúčený jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;

zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných

ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na

právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívouje prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len O.s.p.) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny

a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný namietal naliehavosť právneho záujmu žalobkyne s tvrdením, že
žalobkyňa naliehavý právny záujem ničím neodôvodnila. Súd má zato, že v danom prípade naliehavý
právny záujem žalobkyne je preukázaný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho

prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek
rozhodnutiasúdu,aleboinejinštitúcie)kzásahudojejmajetkovejsféry,pričomzamestnávateľžalobkyne
bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže
na úkor žalobkyne takto bezdôvodne obohacovať a žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde sa
zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ustanovenia § 80 O.s.p. teda súd takto zhodnotil, že

žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu predmetnej určovacej žalobe, ktorou má súd určiť,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je.
Na zaklade uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená účastníkmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1
a 5 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú
dohodu vo vzťahu k veriteľovi podpísať, čo bolo podmienené poskytnutím úveru a tým sa dobrovoľne

podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú
uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre
rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
Súd mal za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy vzťahujúca sa k spotrebiteľskej zmluve
č. 0002026589 zo dňa 23. 6. 2009 uzatvorená účastníkmi je tzv. štandartná, alebo formulárová

dohoda viažúca sa k spotrebiteľskej pôžičke, spotrebiteľskému právnemu úkonu a na základe nej
kedykoľvek počas platnosti zmluvy žalobkyňa musí strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe
neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom
z neprijateľných zmluvných podmienok.

Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj
za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych
úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu
dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného
nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a

tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1- 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

Je potrebné prihliadnúť i na systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady č. 93/13/EHS
o nekalých zmluvných podmienkach, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť vykonávanie zrážok a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.

Treba súhlasiť s názorom žalobkyne, že z tohto dôvodu moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie.
Uzavretá dohoda o zrážkach poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie
jej majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s

kolíznymi ustanoveniami zákona.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech žalobkyne a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže
žalobkyňa bola už v čase vzniku úverovej zmluvy nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto
je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako

nekalú.

Treba prihliadnuť aj na skutočnosť tvrdenú žalobkyňou v návrhu, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výškepohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné

podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj názor žalovaného vyslovený v účastníckej
výpovedi, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z
uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v
zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa bola ako spotrebiteľ v tomto konaní podľa ustanovení § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. v znení novelizovaných predpisov oslobodená, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 eur (z návrhu) štátu, podľa položky 1 písm. c)Prílohy
sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného k znášaniu
trov právneho zastúpenia, ktoré žalobkyni vznikli s účelným bránením práva vo výške 291,68 eur
vypočítané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení, ktoré pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby.
Trovy súvisiace s návrhom na vydanie predbežného opatrenia (sp. zn. 7C 498/2015 a to za prevzatie

a prípravu zastúpenia vo veci 7C 498/2015 (§ 13a) ods. 1 a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 1/13 výpočtového
základu § 11 ods. 1 vo výške 64,53 eur, návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 64,53 eur
+ 2x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Trovy súvisiace s návrhom o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa
sp.zn.2C556/2015:prípravaaprevzatiezastúpeniahodnotaprávnejslužby64,53eur,písomnépodanie

na súd, hodnota úkonu 64,53 eur + 2 x režijný paušál za rok 2015 po 8,39 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 291,68 eur bez DPH, pretože advokát nie je plátcom DPH.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.