Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3214203687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35
697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa
10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. N. XX, o zaplatenie
282,75 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 77,25 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 77,25 eur od 24.05.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 8.9.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 282,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.5.2013 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou zmluvu
č. A0849741, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal

odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 116,75 eur vyfakturovaných v
období 2013/01 - 2013/03. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 oznámil odporkyni sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na jej úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na
pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 116,75 eur

aj nárok na zaplatenie sumy 166,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu
navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná
zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ voči odporkyni domáha
nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Nokia X3 Touch and Type, a to vo výške 166,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn.
predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sazaviazalapoužívaťslužbyazatietoplatiťpodobuviazanosti,anásledneporušilasvojzáväzokzotrvaťv zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa
si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)

cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu
dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného
zariadenia).

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný
spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o pripojení č.
A0849741 z 25.6.2003, dodatok zo 16.5.2011 k zmluve o pripojení č. A0849741, príloha č. 1
dodatku k zmluve, listina označená ako „Detaily k SOS“, pokus o pokonávku z 9.5.2013, faktúry č.

2182218571, č. 2185908437, č. 2185824556, č. 2189460742, všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.6.2003 zmluvu o pripojení č. A0849741 a dňa 16.5.2011

uzavreli dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a dodatku poskytol navrhovateľ odporkyni pripojenie
k svojej verejnej telefónnej sieti, ako aj mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia X3 Touch
and Type. Navrhovateľ fakturoval odporkyni cenu za poskytnutie služieb. Odporkyňa neuhradila faktúry
č. 2182218571, č. 2185908437, č. 2185824556 a č. 2189460742. Navrhovateľ listom z 9.5.2013
označenýmakopokusopokonávkuvyzvalodporkyňunauhradenieuvedenýchfaktúrspolusozmluvnou

pokutou/náhradou škody vo výške 166,00 eur a poplatkom za mimosúdne vymáhanie vo výške 22,62
eur, a to do 23.5.2013.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 16.5.2011
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti

alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je
čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení a dodatok k

tejto zmluve v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. Zmluvu o pripojení a dodatok k
nej súd v súhrne vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže v samotnej zmluve a dodatku bola odporkyňa označená ako fyzická osoba -
nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnoteniezmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného
zákona (v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách). Ustanovenia
osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho

zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.

Na základe zmluvy navrhovateľ poskytoval odporkyni službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporkyňa
napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ

má preto nárok na úhradu za služby, ktoré odporkyni skutočne poskytol.
Navrhovateľvšaknemánároknaúhraduvovýške5,00eurzfaktúryč.2185908437,ktorábolanafaktúre
označená ako „upomienka“, keďže navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol, kedy upomienku vystavil a
akým spôsobom ju doručil odporkyni. Nie je ani jasné, či navrhovateľ uplatňoval poplatok za upomienku
podľa cenníka (cenník navrhovateľ súdu nepredložil), alebo ako náhradu skutočných nákladov, ktoré
mu vznikli pri vystavení a odoslaní upomienky (tieto náklady však súdu nepreukázal). Ak by malo

ísť o náhradu skutočných nákladov, súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani
vyúčtovanie nákladov, ktoré boli preňho spojené s vystavením a odoslaním upomienky, nepredložil ani
samotnú upomienku. Ak by malo ísť o poplatok v zmysle cenníka, k tomu súd uvádza, že takýto poplatok
bybolopotrebnépovažovaťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,atojednakpreto,lebovyžadujeúhradu
nákladov v paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku

týchto nákladov. V konečnom dôsledku tak tento poplatok zbavuje dodávateľa dôkazného bremena,
ktoré by inak musel niesť [§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka]. Okrem toho to umožňuje
dodávateľovi uplatňovať poplatky za upomienky bez kontroly zo strany spotrebiteľa, teda vyhotoviť
napríklad ľubovoľný počet upomienok, na základe čoho môže účtovať poplatky resp. tzv. náklady za
vystavenie upomienky ľubovoľne často. Poplatok za upomienku vo výške stanovenej v cenníku z vyššie

uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
článku 11 bodu 11.1 všeobecných podmienok, ktoré predložil navrhovateľ, sadzby cien a poplatkov za
poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom cenníku.
Navrhovateľ však cenník súdu nepredložil, teda pokiaľ ide o účtovaný poplatok za upomienku, aj keby

tento poplatok nebol považovaný za neprijateľný, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o správnosti
vyrúbenia tohto poplatku podľa cenníka. Z uvedených dôvodov súd zamietol nárok navrhovateľa na
zaplatenie 5,00 eur ako poplatku resp. ako náhrady nákladov za upomienku.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na úhradu poplatkov za „čiastočné obmedzenie poskytovaných

služieb z dôvodu neplatenia“ a za „odpojenie“, spolu vo výške 34,50 eur s DPH z faktúry č. 2189460742,
a to z rovnakého dôvodu nepredloženia cenníka. Navrhovateľ nepreukázal, že takéto poplatky boli medzi
ním a odporkyňou vopred dohodnuté, teda nepreukázal nárok na tieto poplatky.

Súčet súm platieb za skutočne poskytnuté služby podľa faktúr č.2182218571 (35,54 eur) a č.

2185824556 (41,71 eur) - bez poplatkov účtovaných faktúrami č. 2185908437 a č. 2189460742 - tak
predstavuje 77,25 eur, na ktoré má navrhovateľ nárok.

Navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 166,00 eur uplatňovanej v pokuse o
pokonávku. Ako správne uviedol navrhovateľ už v návrhu, ustanovenie dodatku k zmluve, ktoré sa týka

tejto zmluvnej pokuty (bod 2.5 dodatku), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z
dôvodu, že táto podmienka dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve,
poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností
spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované („v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4, najmä ale nielen ...“), a tiež stanovuje pomerne vysokú

sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že
spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).

Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 166,00 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady
škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá

mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporkyne. Na dôkaznom bremene navrhovateľa
nič nemení ani vyhlásenie spotrebiteľa v čl. 3 bode 3.7 dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón je
mu predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností by
vznikla navrhovateľovi škoda minimálne v rozsahu zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhláseniemôže preukázať iba to, že odporkyňa si bola vedomá možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je
však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy),
avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie

dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by znamenalo de
facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov
považovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Znamenalobytotiežzbavovaniesadôkaznéhobremena
zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka.

To, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zníženú cenu,
bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporkyňa neuhradila faktúry za služby,
nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť
tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Listina
predložená navrhovateľom, označená ako „Detaily k SOS“, ktorá má pravdepodobne (navrhovateľ

nevysvetlil účel ani pôvod tejto listiny) preukazovať cenu, za ktorú mal navrhovateľ také isté mobilné
telefóny/telekomunikačné zariadenia predávať mimo akcií, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz.
Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listiny) o výpis z vnútornej evidencie
navrhovateľa, ktorý teda v podstate obsahuje len vyhlásenie navrhovateľa o akciovej cene a o predajnej
cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi skutočne vznikla

konkrétna škoda resp. ušlý zisk v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne.

Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty
takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď
navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a akciovou cenou, má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej
náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty.

Keďžesaodporkyňaneuhradenímfaktúrriadneavčasdostaladoomeškania,patrínavrhovateľovinárok
na úrok z omeškania. Navrhovateľ v pokuse o pokonávku vyzval odporkyňu, aby uhradila dlžnú sumu do

23.5.2013. V skutočnosti sa však odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením už dňom nasledujúcim
po splatnosti tej-ktorej faktúry, teda dňom 9.2.2013 vo vzťahu k faktúre č. 2182218571 (suma 35,54 eur)
a dňom 12.3.2013 vo vzťahu k faktúre č. 2185824556 (suma 41,71 eur). Navrhovateľ však v návrhu
uplatnil úrok z omeškania až od 24.5.2013, preto súd, viazaný návrhom, priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania od 24.5.2013. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s úhradou oboch faktúr (9.2.2013 a 12.3.2013) bola 0,75 %, preto zákonná výška úroku
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. je 8,75 % ročne. Keďže navrhovateľ v návrhu uplatňoval úrok z omeškania v
nižšej výške, súd mu priznal ním uplatňovanú výšku 8,50 % ročne.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom čiastočný neúspech
navrhovateľa ani odporkyne nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Úspech
odporkyne je pomerne väčší než úspech navrhovateľa, avšak odporkyňa nepožiadala o náhradu trov
konania, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3,

§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.