Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413209880.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému L.
X., bytom v T. P., Q. XXX/XX, o vymoženie sumy 787,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27. marca 2014, č. k. 7Er/670/2013 - 16 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia. S odkazom na § 3 až 5, § 29, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného
poriadku), s poukazom na spochybnenú nezaujatosť súdneho exekútora pri výkone exekúcie v prospech
oprávneného, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., by udelením poverenia tomuto exekútorovi vznikla
dôvodná pochybnosť o jeho nestrannosti a došlo by tak v porušeniu práva na spravodlivé konanie.
Odkázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, ktorý konštatoval,
že nezlučiteľnosť funkcie súdneho exekútora s pracovným pomerom predstavuje záruku nestranného a
nezávislého výkonu svojej funkcie. Skutočnosť, že tento súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom
oprávneného vyvoláva tak možné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol
tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného poukázal na
to, že v obdobných exekučných veciach iných exekučných súdov bolo opakovane vyslovené, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z konania v prospech oprávneného s tým, že bývalý pracovný
pomer osoby, v pozícii radového zamestnanca, ktorý neovplyvňoval podnikateľskú a riadiacu činnosť
oprávneného nezakladá jeho pomer k účastníkovi konania, ktorý by mohol mať za následok vyslovenie
jeho zaujatosti a viedol by k jeho vylúčeniu z vykonávanej exekúcie. Vo vzťahu k nálezu Ústavného
súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 oprávnený uviedol, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka len
konkrétneho konania a zaväzuje tak iba účastníkov daného konania. Všeobecné súdy v iných prípadoch
týmto nálezom nie sú viazané. Zároveň z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností
uviedol meno nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská
49/A.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, čo do výroku, avšak
nie vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Súd preto vyzval oprávneného, ako aj súdneho
exekútora v súlade s postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie k možnému inému právnemu
posúdeniu predmetnej veci odvolacím súdom. Odvolací súd vo výzve poukázal na možné použitie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s posúdením zákonnosti predloženého exekučného titulu podľa
ustanovení § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany spotrebiteľa, a to
vo vzťahu k otázke prípustnosti nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, zákonnosti
rozhodcovskej doložky a tým spojenej otázke právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vo veci konal.

Oprávnený vo vyjadrení k doručenej výzve zo dňa 23.10.2014 uviedol, že za neprijateľnú rozhodcovskú
doložku je možné považovať iba takú, ktorá vyžaduje riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, bez možnosti danej ktorejkoľvek strane na podanie žaloby na všeobecnom súde. Ak súd
nepripúšťa uzavretie ani nevýlučnej rozhodcovskej doložky, znamenalo by to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovskej doložky v zmluvných vzťahoch oprávneného, čo by nepochybne bolo v rozpore
so zámerom zákonodarcu vo vzťahu k činnosti rozhodcovských súdov. Spochybnil tiež definovanie
povinného ako spotrebiteľa. Poukázal tiež na to, že rozhodcovské konanie bolo vedené v písomnej
forme, t.j. procesné práva oboch zúčastnených strán boli zachované v rovnakej miere v súlade s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a povinný mal možnosť domáhať sa súdnej ochrany.

Odvolací súd preto vo veci pristúpil k posúdeniu otázky zákonnosti vedenej exekúcie.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi súčasne so zmluvou o úvere. Pre rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá
v priamom súvise so zmluvou o úvere uzavretou medzi oprávneným a povinným dňa 8.11.2010 nebola
platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský
súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému
v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, ďalej len „Smernica“),
či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu
neuzavrieť.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere)
a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu

kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať
individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je práve prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že
si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice), pričom
rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude
strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide totiž aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10CoE 153/2011). „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním.
Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v
zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými
zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieni istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na
výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby podávajú takmer s pravidelnosťou zásadne
veritelia. V prípade, ak výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva spravidla štátny súd.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre

spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 a nasl. OZ). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva,
aby bola zmluva o úvere uzavretá v rámci podnikateľských aktivít povinného, keďže povinný v
čase uzavretia zmluvy ani žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával. Povinného tak je bezpochyby
možné charakterizovať ako spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru.
Definovanie predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec
aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné
podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom
služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom
výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva
nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o
úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak
zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený
nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a na splnenie tejto podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade,
vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného
právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne čo do výroku napadnutého rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie
odvolací súd primerane odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora
vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť
však sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Podstatnou skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený, je to, že na vykonanie exekúcie chýba
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto
nedisponuje právoplatným exekučným titulom a exekúciu nie je možné nariadiť, a to bez ohľadu na
osobu súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.