Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230150
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112230150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C 292/2012-51 zo dňa 17. 3. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) poskytuje okrem iného aj úvery vrátane
úverov spotrebiteľom. Úver poskytla aj U. A. (zmluva z 14.8.2009 č. 806500031), K. A. (zmluva z 19.
12. 2008 č. 8750062), K. P. (zmluva z 12. 6. 2008 č. 8201785), A. D. (zmluva z 26. 6. 2009 č. 8750157),
U. I. (zmluva z 26. 11. 2008 č. 8201996), A. B. (zmluva z 27. 11. 2008 č. 8650545), W. G. (zmluva z 3.
10. 2008 č. 8650463), O. D. (zmluva z 21. 10. 2008 č. 8650487), L. I. (zmluva z 19. 6. 2008 č. 8650332),
G. G. (zmluva z 17. 12. 2009 č. 8650594).

2. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. bolo U. A.,
K. A., K. P., A. D., U. I., A. B., W. G., O. D., L. I. a G. G. uložené zaplatiť žalobkyni plnenie zo zmluvy.
V rozhodcovskom rozsudku nie je uvedená ani výška úveru, ani rozsah splnenia dlhu. Rozsudok tak
ako je to spravidla aj v iných obdobných rozhodcovských veciach je len o plnení sumy, ktorú označila
POHOTOVOSŤ, s.r.o.

3. Vo veci U. A. dňa 28.4.2011 žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh

na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov (,,exekučný súd“) uznesením z 4.10.2011 č.k. 5Er
1610/2011-10 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej
rozhodcovskej doložky zamietol. Vo veci K. A. dňa 8. 3. 2010 žalobkyňa ako oprávnená podala u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením z 26. 1. 2011 č.k.
25Er 235/2010-11 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci K.
P. dňa 7. 11. 2009 žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Prešov uznesením z 18. 1. 2011 č.k. 16Er 349/2009-17 žiadosť žalobkyne o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci A. D. dňa 7. 2. 2011 žalobkyňa ako oprávnený podala
u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením z 11. 4. 2011 č.k.
5Er 370/2011-10 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci U. I.
dňa 27. 7. 2010 žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie.Okresný súd Prešov uznesením zo 7. 3. 2011 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Vo veci A. B. dňa 10. 8. 2010 žalobkyňa ako oprávnený podala u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením z 27. 1. 2011 č.k. 15Er 667/2010-9

žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci W. G. dňa 3. 10.
2009 žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Prešov uznesením z 18. 1. 2011 č.k. 16Er 292/2009-14 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci O. D. dňa 7. 11. 2009 žalobkyňa ako oprávnená podala u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením z 21. 1. 2011 č.k.

28Er 348/2009-12 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci L.
I. dňa 26. 7. 2009 žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Prešov uznesením z 26. 1. 2011 č.k. 27Er 118/2009-11 žiadosť žalobkyne o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vo veci G. G. dňa 20. 5. 2010 žalobkyňa ako oprávnená
podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením z 25. 3.
2011 č.k. 27Er 417/2010-9 žiadosť žalobkyne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Exekučný súd vyhodnotil podmienky zmluvy vo vzťahu k žalobkyni značne kriticky (napr. 91,25%-né
úroky, neprijateľnú rozhodcovskú doložku).

4. Žalobkyňa za obdobných okolností ako v bode 3. podala tisíce návrhov na exekučné súdy. Spoločným
znakom odmietavého prístupu exekučných súdov k návrhom žalobkyne bolo vyhodnotenie konania

žalobkyne ako nemravné a založené spravidla na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, najmä na nečestnej rozhodcovskej doložke (porov. veci tunajšieho súdu 1CoE 28/2014,
3CoE 10/2014, 7CoE 105/2014, 8CoE 105/2014, 19CoE 15/2014) alebo notárskej zápisnice spísanej
na základe neplatnej plnej moci.

5. Žalobkyňa viní štát za neúspešnú exekúciu a navrhuje priznať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj len ,,Zákon“) náhradu škody a
nemajetkovú ujmu. Podľa žalobkyne exekučný súd išiel nad rámec oprávnení exekučného súdu, konal
napriek výzvam s prieťahmi, nedodržal 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Žalobkyňa uplatňuje náhradu škody za náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky a
nemajetkovú ujmu za stratu dôvery v právo a za nespravodlivé riešenie veci.

7. Prvostupňový súd žalobu zamietol. Neuznal tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe. Poukázal na
rozpor s dobrými mravmi pri právnom úkone, ktorým sa mala založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Exekučný súd bol oprávnený preskúmať exekučný titul a zastaviť exekúciu vedenú na základe takýchto
okolností. Žalobkyni vytkol nekalé obchodné praktiky spojené s používaním neprimeraných úrokov,
neprimeraných sankcií, neprijateľných dojednaní o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd odmietol
argumentáciu o vzniku škody na strane subjektu, ktorý sám koná v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalobkyňa v odvolaní trvala na tvrdení, že exekučný súd vytvoril stav právnej neistoty, konal
s prieťahmi, nesústredene a nerešpektoval prebiehajúce konanie týkajúce sa porušenia práva na
zákonného sudcu a nestranný súd. Navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny.

10. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu a v súvislosti s

odvolacími dôvodmi dopĺňa.

11. Odvolací súd preto na zdôraznenie správnosti postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobkyne mal
spôsobiť škodu, dopĺňa, že Slovenská republika má vnútroštátne pravidlo, ktoré umožňuje exekučnému
súdu netrvať na materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (porov. uznesenie Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len ,,SD“) práve vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10; tiež
rozsudok C-40/08 Asturcom). Spomínané pravidlo umožňujúce preskúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul z hľadiska imperatívu dobrých mravov zákon upravuje v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.12.Postupexekučnéhosúdu,ktorýpreskúmavaspôsobilosťrozhodcovskéhorozsudkuakoexekučného
titulu, je v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovením § 45 ods.

1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa vykladajú teleologicky vo vzájomnej
súvislosti. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. totiž celkom zreteľne umožňuje exekučnému
súdu v určitej obmedzenej miere preskúmať rozhodcovský rozsudok, keďže len tak (jeho preskúmaním)
môže exekučný súd dospieť k záverom, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia umožňujú zastavenie
výkonu takéhoto rozhodcovského rozsudku. Správnosť tohto postupu napokon potvrdzuje i judikatúra

Najvyššieho súdu SR, na ktorú odvolací súd v záujme stručnosti len odkazuje (R 46 a 47/2012).

13. Exekučný súd jasne vysvetlil, že právny úkon zakladajúci rozhodcovské konanie odporoval morálke
aprincípomunijnéhoprávaavdemokratickejspoločnostisatakétoexekúciejednoducho povoliťnedajú.

14. Žalobkyňa uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy aj v súvislosti s nedodržaním lehoty

na udelenie poverenia a s tvrdenými prieťahmi. V prerokúvanej veci išlo o exekúcie na základe
rozhodcovských rozsudkov vydaných stálym rozhodcovským súdom voči spotrebiteľom, a to na základe
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že takéto
doložky sa môžu považovať za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a tiež vzhľadom na relatívne turbulentný vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach

ochrany spotrebiteľa v danom období (porov. rozsudky citované aj v iných zamietavých uzneseniach
exekučného súdu príp. iných súdov), nemožno podľa názoru súdu uvedené veci považovať za právne
úplne jednoduché, pretože až do daného času ešte netvoril prieskum rozhodcovských rozsudkov úplne
obvyklú a bežnú súčasť agendy exekučných súdov pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie exekúcie. To
sa prejavovalo najmä požiadavkou na predkladanie spisov rozhodcovských súdov, ich preskúmavaním

a pod.

15. Správanie účastníkov síce k dĺžke konanie samo osebe neprispelo. Nemožno však nebrať zreteľ
na osobitosti nielen predmetnej veci ale tisícov obdobných právnych vecí. Podľa § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. má žalobkyňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak a ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej
ujmy sa pritom prihliada na kritériá uvedené v § 17 ods. 3 cit. zákona, teda najmä a) osobu poškodeného,
b)závažnosťvzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorýchknejdošlo,c)závažnosťnásledkovvsúkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení. Z takto formulovaných kritérií je podľa názoru súdu zrejmé, že

žalobkyneakoprávnickejosobysamôžetýkaťnanajvýškritériumuvedenévpísmeneb),pretožeostatné
sa celkom zjavne môžu týkať len fyzickej osoby. Žalobkyňa nemá súkromný život ani spoločenské
uplatnenie, ani „osobu“, doterajší život alebo prostredie, kde žije a pracuje.

16. Podľa súdu však práve okolnosti danej veci neumožňujú priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Žalobkyňa si totiž musela byť vedomá, že štát (okresný súd) nemôže mať kapacity
na to, aby v krátkom čase spracoval tak obrovské množstvo žiadostí jedného subjektu. Z obsahu
exekučnýchspisovjepritomzrejmé,žeminimálnesúdnyexekútormuselbyťnatakýtonápadpripravený,
čo sa prejavuje napríklad tým, že v zápisniciach, do ktorých bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie,
je jeho podpis pripojený len formou podpisovej pečiatky alebo naskenovaného faksimile, nie originálne.

Je síce pravdou, že je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby bola spravodlivosť poskytnutá včas, pričom
personálne a materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom, ktorý by ospravedlnil
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru súdu však uvedené
zásady platia pre štandardné situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod
sa zaujímať o pripravenosť súdu na poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa jedna

osoba v priebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových návrhov, sa v rámci
prevencie (§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka) musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach je súd
jehopodaniaschopnývybaviť,ajepovinnýakceptovať,ževybaveniejehovecínemusíbyťtakpromptné,
ako vybavovanie vecí iných navrhovateľov. Súd je totiž povinný zabezpečiť okrem iného rovnaký prístup
k spravodlivosti pre všetkých a žalobkyňa nemohla očakávať, že súd promptne vybaví všetky jej veci

na úkor všetkých ostatných. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nemohla rozumne (legitímne) očakávať
vybavenie svojich žiadostí v 15 dňovej lehote ani v tých prípadoch, v ktorých mala nárok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Za týchto okolnosti nemohla žalobkyňa z nedodržania tejto lehoty
zažiť žiadnu „stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci“. Za ujmu nemožno považovať ani samo„vyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky“,„vnútornézásahydospoločnosti“(zrejme
pocity„frustráciečlenovriadiacichorgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľov“),keďževtomtoprípadeide
o príliš hypotetické a navonok prakticky nedokázateľné následky. Samo „ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania“ je podľa názoru súdu v prvom rade dôsledkom predošlého plánovania a
rozhodnutia žalobkyne zahltiť exekučné súdy tisícmi vecí v pomerne krátkom čase, v dôsledku čoho
tu jednoznačne prichádza do úvahy spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej pri vzniknutom stave (§
441 Občianskeho zákonníka).

17. To všetko podľa názoru súdu vylučuje, aby žalobkynina ujma musela byť kompenzovaná ešte aj
náhradou v peniazoch.

18. I napriek tomu však podľa názoru tunajšieho súdu nemožno postup exekučného súdu považovať
za poznačený zbytočnými prieťahmi. Súd pritom poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa
ktorej sa dokonca ojedinelá nečinnosť v období niekoľko mesiacov nekvalifikuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (porov. napr. IV. ÚS 388/04, III. ÚS 68/09, III. ÚS 279/2013 a v nich citované rozhodnutia). V
takýchto konaniach je tak problematické kvalifikovať postup exekučného súdu ako prieťahy „zbytočné“
v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

19. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že v uvedených exekučných konaniach sa exekučný súd

nedopustilnesprávnehoúradnéhopostupuvpodobe„zbytočnýchprieťahovvkonaní“vzmysle§9ods.1
zákona č. 514/2003 Z. z., čím nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mala
žalobkyni vzniknúť. Súd sa preto nemal dôvod zaoberať ani otázkami priznania náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáhala.

20. Odvolateľ namieta neprípustnú retroaktivitu v súvislosti s použitím ust. § 9 ods. 2 Zákona v znení
zákona č. 412/2012 Z.z. (účinný od 1.1.2013). Zdá sa, že ide o právny lapsus, pretože prvostupňový
súd uvedené ustanovenie neaplikoval retroaktívne.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

22. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy nevznikli. Z tohto dôvodu sa ich náhrada nepriznala
(§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.